Pôsobia na metalovej scéne už viac ako 20 rokov, prešli si viacerými personálnymi zmenami, vydali 3 albumy (a pripravujú štvrtý), v tomto roku už majú za sebou viacero vydarených koncertných vystúpení a po viac ako 5 rokoch sa 8.7. predstavia v Banskej Bystrici na benefičnej Angelus After Party. Výbornú kapelku PEORTH, hrajúcu (melodický) death-metal, si predstavíme v rozhovore – na naše otázky odpovedali Mário a Martin.
Kapela PEORTH vznikla v roku 2002, odohratím prvého koncertu na vrábeľskom festivale Rock Show Vráble. V roku 2004 aj za finančnej pomoci mesta Vráble nahrala svoje prvé oficiálne CD s názvom „Not Civilized Yet?“ v náklade 100 ks. Ak sa nemýlim, tak v tej dobe bol v kapele z aktuálnej zostavy len Mário (gitara) – takže otázka na neho: Ako si spomínaš na začiatky kapely a ako s odstupom času hodnotíš debutový album? Dá sa ešte niekde zohnať? Úprimne povedané, o jeho existencii som sa dozvedel až teraz, keď som sa pripravoval na tento rozhovor. Ako váš debut som vnímal až v poradí druhý album „Escape To Prison“, ku ktorému sa ešte dostaneme...
Mário: Na tú dobu spomínam rád. Nič ma neťahalo k zemi a na druhý deň po koncerte som bol ako rybička, čo sa teraz už povedať nedá :-). Tak bol to boj, nájsť tých správnych muzikantov, ktorí to cítia podobne ako ja, zháňať prachy na nahrávanie, vybavovať a organizovať koncerty a to všetko bez internetu. Veľa nám pomohlo mesto Vráble (skúšobňa v ktorej sme dodnes, finančná podpora nahrávania, pomoc pri organizovaní koncertov v meste atď.). Album "Not Civilized Yet?" sme nahrali za jeden víkend v štúdiu, kde pred nami nahrávala len cimbálovka a dychovka. Po celej dedine (Vrbovce) sa roznieslo, že prišla nahrávať nejaká sekta :-). V tom čase sme mali ako jeden z nástrojov flautu a môj hlas nemal vôbec znieť tak, ako znie na tom albume. Proste mikrofón to nezvládol. Album ti kľudne pošlem v digitálnej forme. CD mám už iba jedno.
Ďakujem, rád si ten album vypočujem. Presuňme sa do roku 2008 – citujem z vášho profilu na bandzone.cz: „...kapela sa na týždeň zatvára do známeho štúdia Exponent a nahráva v poradí druhý album s názvom „Escape To Prison“. PEORTH tu predstavuje svoju novú, melodickú tvár podfarbenú klávesmi, silnými melódiami a technikou, pričom nezabúda ani na death metalové prvky. Nahratím druhého štúdiového albumu sa pre PEORTH končí jedna jeho etapa a začína etapa nová. PEORTH sa tak po samotnej kapele DOOMAS stáva druhou kapelou, ktorá sa pripája k Gothoom Productions. CD vychádza v náklade 700 kusov a kapela sa tak dostáva do povedomia väčšieho počtu ľudí.“ V čom vidíte najväčší posun oproti debutu? Akým spôsobom sa vám podarilo dohodnúť spoluprácu s Peťom Beťkom (Gothoom Production), ako ste s ňou boli spokojní a kam ste sa vďaka nej posunuli?
Mário: Zásadná zmena/posun nastal v personálnom osadení. Hlavne príchodom gitaristu Borisa, s ktorým hráme dodnes. To bol najzásadnejší posun pre kapelu. Chalan, s ktorým sme si sadli aj ľudsky aj hudobne. Len občas po sebe vrčíme, haha. A Peťka Doomasa som spoznal tak, že som mu predával mikrofón a on si ho chcel vyskúšať. Tak začal do neho bručať, no a odvtedy sme kamaráti. S Petrom sa spolupracovalo veľmi dobre. Vždy splnil, čo sľúbil a pomohol nám ako sa len dalo. Náš album "Escape To Prison" dostal aj do zahraničia a na mnoho internetových rádií. Za to sme mu nesmierne vďační.
Zatiaľ posledný album „Make the Reversal“ (2018, Slovak Metal Army) znie tvrdšie ako jeho predchodca, je viac gitarový. Usudzujem, že absencia kláves a flauty (ich tóny zneli na predchádzajúcom albume) súvisí s personálnymi zmenami, ktorými si kapela v tomto období prešla... Ako vnímate obdobie tesne po vydaní albumu až po začiatok covidovej pandémie? Mám pocit, že ste boli vcelku koncertne aktívni – na Slovensku aj v Čechách... Ako ste v tej dobe vnímali (väčšinou pozitívne) recenzie na weboch resp. reakcie fanúšikov na koncertoch, predaje CD a pod.? A potom prišla náhla smrť Juraja Haríňa (Slovak Metal Army – R.I.P.)...
Martin: Áno, máš pravdu, „Make the Reversal“ je albumom tvrdším, v novom personálnom obsadení kapely už absentovali klávesy a flauta a za zmenou určite stojí aj prirodzený vývoj kapely. Noví členovia boli ovplyvnení inou hudbou, čím inšpirovali aj pôvodných členov a niečo si zase naopak osvojila nová prichádzajúca krv. Za vznikom „Make The Reversal“ stál zdĺhavý proces, ktorý súvisel jednak s neustálym koncertovaním, zmenami na poste speváka a jednak s tým, že sme sa na druhej strane nikam nasilu neponáhľali. Skúšali sme rôzne štúdia, spravili demo nahrávky, niektoré skladby vyhodili a keď sme si povedali, že je správny čas, album sme na niekoľko etáp nahrali. Pozitívne recenzie nás veľmi potešili. Sú to názory úplne cudzích ľudí a samotný fakt, že v záplave vychádzajúcej hudby si toľko webzineov na nás našlo čas a všetky recenzie boli kladné, je super. Jurovi za vydanie albumu veľmi vďačíme, rovnako ako aj za pomoc pri organizovaní koncertov v Ružomberku. Bol to nesmierne aktívny človek, ktorý žil pre metalovú scénu 24 hodín denne...
Zaujal ma obal vášho posledného albumu, ku ktorému ste v jednom rozhovore uviedli: „Kozmonaut v jaskyni predstavuje návrat človeka k jeho pôvodu. Ľudstvo, ale aj človek ako individuálna bytosť vie narobiť počas svojej existencie veľa chýb, niekedy je preto dobré pozrieť sa za seba a zaradiť spiatočku…“. Akú dôležitosť u vás zohráva prepojenie hudby, textov, grafiky? Je pre vás dôležité odovzdávať cez svoju hudbu poslucháčom nejaké konkrétne posolstvo, vyjadrovať svoje názory alebo je jednoznačne na prvom mieste hudba a vnímate to tak, že v dnešnej uponáhľanej dobe aj tak fanúšikovia „nemajú čas“ sa venovať textom...
Martin: Texty s grafikou albumu sme rozhodne chceli mať prepojené. Nechceli sme obal, ktorý len dobre vyzerá, ale ktorý zároveň korešponduje s lyrikou albumu a jeho hudobnou náplňou a určite v tomto trende chceme pokračovať aj v budúcnosti. Nie sme kapela, ktorá má v úmysle odovzdávať silné posolstvá, ale na druhej strane pre nás texty rozhodne dôležité sú – či už opisujú vnútorný boj jednotlivca s jeho problémami (čo je najčastejšia téma textov) alebo metaforicky popisujú napríklad premenu prírody v jej prirodzenom kolobehu. V tejto „miere dôležitosti textov“ si myslím, že sme taký zlatý stred, Čo sa týka textov na metalovej scéne, skôr si osobne myslím, že fanúšikovia opäť začínajú riešiť textové náplne kapiel. GOJIRA má určite veľa priaznivcov nielen kvôli hudbe, ale aj kvôli environmentálnemu posolstvu, rovnako aj slovenská stálica DEPRESY mala vždy kvalitné texty a vo všeobecnosti sa mi nevybavuje kvalitná kapela s „planými“ textami, resp. bez názoru alebo bez postoja.
Pohybujete sa v „škatuľke“ melodického death-metalu, ktorý je už niektorými považovaný za „vyčerpaný žáner“. Čím sa snažíte odlíšiť od ostatných kapiel, čo je podľa vás typickým znakom kapely PEORTH? Je v dnešnej dobe kombinácia čistých a death-metalových vokálov podľa vás (moderným) prvkom, ktorý očakávajú fanúšikovia? Na druhej strane hudobníci často hovoria o tom, že tvoria skrátka hudbu, ktorá sa páči im a neriešia názory iných...
Martin: Čo sa týka vyčerpanosti žánru melodický death metal – v tomto si tiež myslím, že sa to začína opäť lámať. Austrálski BE'LAKOR alebo fínski INSOMNIUM sú dôkazom toho, že v tomto žánri je stále veľa neobjaveného a úspech týchto kapiel podľa mňa premení z toho, že sú sami sebou, robia hudbu intuitívne, úprimne, neboja sa experimentovať a miešajú do melodického death metalu nové vplyvy. A áno, aj čisté vokály môžu byť jedna z ciest. Nám ako fanúšikom čisté vokály v kapelách ako SOILWORK alebo AMORPHIS veľmi imponujú.
Čo sa týka nás, nasilu a účelovo sa odlíšiť nesnažíme, navyše poslucháč často takýto „kalkul“ v tvorbe kapely sám vycíti a takýto muzikantsky prístup je často preto kontraproduktívny. Stojíme nohami pevne na zem a aj keď vieme, že možno nie sme inovatívni a jedineční, no sme veľmi úprimní k tomu, čo robíme a rovnako sa nebojíme experimentovať tak, aby sa nám páčil celkový dojem zo skladieb. To je to, čím sa riadime pri procese skladania a čo sa nám osvedčilo.
Ako máte v kapele rozdelené úlohy – kto tvorí hudbu, píše texty, má na starosti koncerty (oslovovanie organizátorov, kapiel na výmenné koncerty), propagáciu (dohadovanie recenzií na albumy, zasielanie článkov na web, rozhovory), merch (grafika k CD, potlač tričiek)?
Martin: Prvotnú kostru skladieb majú na svedomí väčšinou Mário s Borisom (teda obaja gitaristi) . Ak je dostatočne hotová, prinesú ju na skúšku a tam sa jej venujú následne aj ostatní členovia. S textami to bolo rôzne – veľa textov v minulosti napísal náš bývalý basgitarista Johny, jeden/dva som spísal aj ja, neskôr sa texty stali výsadou spevákov, ktorí ich vždy písali sami alebo s niekoho pomocou, tak ako náš súčasný spevák Dodo s manželkou. Koncerty a komunikáciu s organizátormi, webzinemi a kapelami mám najčastejšie na starosti ja, ale v chode kapely si pomáhame navzájom všetci (od oslovovania klubov, kapiel, organizačných záležitostí a pod.)
Je nepochybne vašou veľkou výhodou, že mesto Vráble vám (a aj niekoľkým ďalším kapelám) poskytuje už dlhšiu dobu priestory na skúšanie za veľmi výhodnú cenu. Zároveň kapele dokonca sponzorovalo realizáciu jedného z albumov a celkovo je veľmi nápomocné pri organizovaní rôznych kultúrnych podujatí. Myslím si, že sa v slovenských podmienkach jedná skôr o výnimku... Ako sa vám podarilo dohodnúť takúto výhodnú spoluprácu? Ako funguje hudobná resp. konkrétne rocková/metalová scéna vo Vrábľoch a okolí?
Martin: Je to už taká tradícia, ale ako píšeš, nie je to samozrejmosť, čoho sme si vedomí. Hudobníkov bolo vo Vrábľoch a okolí vždy veľa, rovnako ako aj ľudí s chuťou robiť niečo pre kultúru v tomto meste (podujatia ako Rock Show Vráble, Sinema Šou a podobne). Dobré vzťahy, empatia a pochopenie ľudí z mesta Vráble pre muzikantov (ktorí to vždy mali v rámci sponzoringu a priestorov ťažké) zotrvali, pomáhajú nám v rámci možností teda dodnes a sme im za to veľmi vďační.
Kapela PEORTH je už na scéne viac ako 20 rokov, takže skúseností máte na rozdávanie. Čo všetko podľa vás musí urobiť v našich podmienkach metalová kapela na to, aby sa presadila na scéne - myslím, že sa zhodneme na tom, že robiť „len“ dobrú muziku nestačí...
Martin: Ak by som mohol poradiť z toho, čo sa nám podarilo (ale aj nepodarilo): Hlavné je vydržať, vždy hľadať riešenia a nenechať sa rýchlo demotivovať. Nech to nerobia s jedným účelom, ako napríklad účinkovanie na Hellfeste vo Francúzsku alebo „headline šnúra“ po Amerike. Nech si vážia možnosť mať peniaze a kúpiť si nástroj (a neustále na ňom cvičiť), na ktorom spravia skladbu, ktorá sa im bude páčiť a na zážitky z koncertov, hoci aj pre 5 ľudí. Kapela ako taká je veľká hodnota, preto nech im v prvom rade robí radosť samotná existencia kapely, pretože to je to, čo motivuje hudobníkov pre tú kapela následne robiť ostatné veci (propagácia, koncerty, weby, nahrávky, merch) úprimne a kvalitne a nie pozérsky/umelo, pretože to fanúšikovia, ale aj promotéri často vycítia. Tu je potom dôležité si uvedomiť, že na udržanie si aj „malej “ kapely treba sústavne obetovať veľké množstvo času a energie.
Aký je váš názor na budúcnosť metalu? Ako bude vyzerať metalová scéna o 10 rokov? Myslíte si, že je priestor na vznik nových/originálnych (pod)žánrov alebo platí, že všetko už bolo zahraté a tisíc-krát zopakované?
Martin: Zahraté podľa mňa všetko ešte nie je. Len pre príklad – ZEAL & ARDOR sú toho jasným dôkazom. Myslím, že sa v metalovej hudbe objavia elementy, ktoré si v nej dnes nevieme predstaviť. Sme sami veľmi zvedaví....
V tomto roku ste koncertne pomerne aktívni. Vo februári som vás mal možnosť vidieť na koncerte s DOOMAS a PATRIARCHA v bratislavskom Randali („zaskakovali“ ste za HYPNOS), máte za sebou vystúpenie na Gothoome (apríl, Žemberovce) a aj na nedávnej Flesh Party. Ako sa vám – z vášho pohľadu – tieto vystúpenia vydarili? Zvyknete priebežne meniť setlisty, pódiový prejav a pod. alebo idete skôr „na istotu“? Aké máte koncertné plány na druhú polovicu roka 2023? A pracujete už aj na nových skladbách pre štvrtý radový album?
Martin: Všetky odohrané koncerty boli naozaj veľmi dobré, vôbec sme začiatkom tohto roka nepredpokladali, že sa nám do týchto klubov a na tieto festivaly podarí dostať. Setlisity zvykneme meniť, ak chceme prezentovať nové skladby, alebo v rámci času, ktorý máme na hranie, takže z času na čas niečo zameníme alebo pridáme/vyškrtneme. Čo sa týka pódiového prejavu, máme v pláne spraviť zopár miniatúrnych úprav v budúcnosti (nie sme najmladší, musíme už so sebou niečo robiť, haha). V rámci koncertov v druhej polovici roka máme v pláne: Banskú Bystricu (8.7.2023, Sova Artklub), Kanianku (14.10, klub Matrix) a Nitru (18.11, klub Frankie Rock Club). Uvidíme, čo ešte pribudne, potešíme sa každému novému dátumu i keď v prvom rade by sme chceli dokončiť štvrtý radový album, ktorý by sme chceli nahrať v prvej polovici roka 2024.
Na čo sa môžu tešiť fanúšikovia, ktorí sa prídu pozrieť na vaše vystúpenie 8.7.2023 do banskobystrickej Sovy na benefičnú Angelus After Party?
Martin: Na nás a náš set, tvorený skladbami z albumu „Make the Reversal“, ale aj zopár novými kúskami z pripravovaného albumu. V Banskej Bystrici sme nehrali viac ako 5 rokov, veľmi sa do vášho mesta po takom čase opäť tešíme. V mene kapely ti ďakujeme za mediálny priestor, vidíme sa!
Ďakujem za rozhovor, vidíme sa 8.7. v Sove!
Rozhovor pripravil: Vlado Lauko
Fotografie: Petra Zaujec a Filip Hrubý
