Stáva sa už pomaly tradíciou, že podlavický Angelus Fest otvárajú svojimi vystúpeniami mladé nádejné kapely a nie inak tomu bude aj v tomto roku. Ako prvé dve skupiny v poradí vystúpia 17.10.2026 domáci BRAINLESS a Ružomberčania SEDIMENT – a práve druhú menovanú kapelu si dnes predstavíme v nasledujúcich riadkoch. Niektoré odpovede sú „kolektívne“, v ďalších sa postupne prestriedali všetci členovia kapely, pričom „najukecanejší“ boli zakladajúci členovia Jožo a Dano.
Ako ste sa dostali k metalovej muzike a konkrétne k spevu resp. hre na gitaru? Kedy ste sa „preklopili“ z fanúšikov na aktívnych hudobníkov? Chodili ste do ZUŠ, prípadne absolvovali nejaké lekcie spevu alebo hry na gitaru alebo ste úplní samouci? Čo hovoria vaši rodinní príslušníci a známi na muziku, ktorú tvoríte a hráte?
Jožo: Ja som kedysi hrával v ZUŠke na akordeóne, ale po čase som zistil, že to nie je moc pre mňa, v tej dobe som už počúval skupiny ako NIRVANA a METALLICA. Jedného dňa sme boli pri kamošovi a Dano mi ukázal tablatúru, tak to bol môj začiatok hrania na tento nástroj. Ku vokálom som sa dostal cez zvedavosť, keď som chcel skúsiť cover na „Lack of Comprehension“ od skupiny DEATH, potom ma to chytilo a skúšal som ďalej.
Dano: Na ZŠ som sa rozhodol, že sa chcem učiť hrať na gitaru. Tak som chvíľu chodil na lekcie, hrával som na španielke. Rýchlo som ale zistil, že ma to až tak nezaujíma, takže po roku alebo dvoch som s tým skončil. Po pár rokoch mi Jožo ukázal LINKIN PARK a nejako mi napadlo vytiahnuť tú španielku a skúsiť zahrať nejaké melódie alebo riffy od LP, tak som našiel taby a skúšal som. Potom prišla METALLICA, v ktorej bola gitara o dosť dôležitejšia, tak ma to ešte viac pohltilo. Neskôr som si kúpil elektrickú gitaru, prišli ďalšie kapely a už to šlo viac-menej samo. Potom som už ostal samoukom, ale nejaké tie základy z lekcií celkom pomohli. Ohľadom známych si myslím, že celkom obdivujú, že vieme hrať na nástroje a máme kapelu, ale nerozumejú tej hudbe, ani prečo ju hráme a často sa pýtajú prečo nehráme dačo mäkšie, čo by sa, aspoň podľa nich, páčilo viacej ľudom.
Aká je vaša „filozofia“, čo sa týka hry na gitaru? Cielite na rýchlosť, razanciu či technickú dokonalosť alebo uprednostňujete melódiu a celkovú atmosféru, ktorú majú gitary v hudbe vytvoriť? Aké značky gitár uprednostňujete a prečo? Sledujete nové trendy a „vychytávky“ alebo ste skôr old school?
Kapela: V začiatkoch skupiny sme sa snažili experimentovať s kombináciou čistého a skresleného zvuku, ale momentálne sa snažíme hlavne o tvrdosť a zachytenie emócie, čiže ide určite o viac atmosféru. Skladby, ktoré máme momentálne zverejnené, sú výsledkom tohto experimentovania, kde tvrdosť bola na druhom mieste. Podľa nás znejú fajn, ale všetci chceme ísť tvrdším štýlom, čo bude aj počuť na novom albume. Čo sa týka trendov, tak moc ich nesledujeme, ale sme v obraze o základných veciach, čiže skôr sa prikláňame k oldschoolu. Obaja hráme na Jackson gitarách, ktoré sme si celkom obľúbili, ale keď bude lepšia finančná situácia, tak by sme chceli skúsiť aj iné značky.
Poďme už ku kapele SEDIMENT - je to mladá 4-členná kapela z Ružomberka. Priblížte nám okolnosti vzniku kapely. Čo bolo tým najsilnejším impulzom k založeniu kapely a kto bol „otcom“ tejto myšlienky? Pôsobili ste pred založením SEDIMENTu v iných kapelách? Predstavte nám stručne jednotlivých členov kapely (obľúbené kapely, koníčky, práca).
Jožo: Ja s Danom sme sa začali aktívne venovať gitare okolo roku 2019 a raz za čas sme si zahrali naše obľúbené skladby do záznamu bicích na YouTube. Postupne sme sa zlepšovali a po približne 2 rokoch sme chceli skúsiť hrať s ľuďmi a nie len do backing trackov. Chceli sme sa posunúť a obaja sme sa zhodli na tom, že by sme chceli založiť kapelu a hrať vlastné skladby, čiže založenie sme považovali obaja za jasnú vec. Začali sme zháňať ľudí, s ktorými by sme hrali a ktorí by chceli hrať to, čo hrávame. Cez inzerát sme sa dostali do rockovej skupiny WINSTON SMITH, ale po čase sme našli ľudí, s ktorými by sme mohli hrať to, čo chceme my a zrodil sa SEDIMENT. Som gitarista a vokalista. Medzi moje obľúbené skupiny patrí GOJIRA, METALLICA, SLAYER, LAMB OF GOD, LINKIN PARK a mnoho ďalších. Hlavná vec, ktorej sa venujem vo voľnom čase, je táto skupina, či už skladaním nových songov alebo trénovaniu vokálov v skúšobni. „Gaming“ nie je moc niečo, čo by ma zaujímalo, tak keď mám nejaký voľný čas, idem skôr na bicykel, alebo zabehať si. Pracujem v softvérovej sfére ako programátor, túto tematiku aj študujem na Žilinskej Univerzite.
Dano: Som gitarista, mojimi srdcovkami sú LINKIN PARK, METALLICA, GOJIRA, CHILDREN OF BODOM a v poslednej dobe som si obľúbil ORBIT CULTURE, ale pustím si hocičo, čo je dobré. Okrem metalu mám rád aj rap, napr. FOBIA KID či GLEB. Čo sa týka koníčkov, tak samozrejme tam patrí hranie na gitare a veci okolo toho, prechádzky so psom a hlavne väčšinu času vypĺňam hraním PC hier. Momentálne sa snažím dokončiť posledný piaty ročník na Katolíckej univerzite, kde študujem učiteľstvo.
Šimon: Hrám na bicie, obľúbené kapely PSYCHO-FRAME, FILTH, DARKO US a mnohé ďalšie „slamovačky“. Hrám v 2 kapelách, hrám aj na base a začínam na gitare, venujem sa airsoftu, miestami aj skladaniu modelov, „gamingu“ a dobrovoľnému hasičstvu, študujem psychológiu na filozofickej fakulte KU.
Betka: Ja hrám na base, taktiež sa venujem aj spevu, občasne gitare. Mimo toho rada háčkujem, čítam a chodievam na turistiku. Moje obľúbené kapely sú dosť pomixované - mám rada VYPSANÚ FIXU, ALICE IN CHAINS, BESNU, BERSTUK, PRÍPAD EWI BURDOVEJ, atď. Zatiaľ študujem na gymnáziu v Ružomberku a ďalej by som chcela študovať patológiu.
Údajne ste sa viackrát chceli zhodnúť na žánri, ktorý hráte, no nepodarilo sa vám to (smiech). Na sociálnych sieťach sa objavila charakteristika, že kapela prináša poriadne ťažký groove a hutné riffy a thrash/death metal v modernom šate, s čím sa, podľa mňa, dá celkom súhlasiť. Aké boli resp. sú vaše hudobné vzory a inšpirácie? Aké „záchytné body“(podobne znejúce kapely) by ste vymenovali fanúšikovi, ktorý doteraz nemal možnosť si vypočuť vašu tvorbu, a chcel by si vytvoriť aspoň akú-takú predstavu o vašej hudbe?
Kapela: Je pravda, že náš žáner nevieme doteraz (smiech), je to z toho dôvodu že naše pesničky nevznikajú s myšlienkou, aby patrili do nejakého konkrétneho žánru/žánrov, robíme len to, čo sa nám páči.
Jožo: Ako inšpiráciu beriem skupiny, cez ktoré sa mi metal začal páčiť a to sú hlavne GOJIRA, METALLICA, DEATH a TRIVIUM. Viac krát sme počuli, že nás nevedia zaradiť do štýlu konkrétnych skupín, ale Gabo z ATARAXIE a KILLCHAINU nám povedal, že sa mu náš štýl podobá na skupinu ORBIT CULTURE.
Nedávno ste sa vyjadrili, že vás najviac baví stretnúť sa a zahrať svoje songy bez obmedzení, experimentovať a skúšať nové veci. Ako u vás prebieha kompozičný proces, ako vzniká nová hudba? Ktorý hudobný nástroj je primárny? U väčšiny metalových kapiel to začína gitarovým riffom a naň sa „nabaľuje“ zvyšok...
Kapela: Nie je to úplne pravda, skúšali sme skladať spolu, ale nefungovalo to moc dobre. Pre nás je lepšie, keď ju skladá jeden člen, potom sa s tým vie viac vyhrať a poskúšať rôzne nápady. Pri skladaní radi skúšame pridávať nové prvky, ktoré sme predtým v skladbách nemali a skúšame čo funguje dobre.
Jožo: Skladatelia sme ja a Dano. Skladanie skladieb je vždy komplikovaný proces. Skladáme ich väčšinou osobitne a keď je hotové prvé demo, tak sa pošle ostatným členom, ktorí dávajú spätnú väzbu, aby sa vedelo, či skladba znie dobre a čo by sa dalo vylepšiť. Niekedy, keď počujete jednu skladbu 100-krát popri jej skladaní, tak je dobré mať ľudí, ktorí ju ešte nepočuli a vedia podať neskreslený pohľad. Väčšinou začína skladanie novej pesničky zaujímavou gitarovou myšlienkou, čo je v podstate riff, ale niekedy stačia aj zaujímavé tóny. Keď je tento riff dosť solídny, tak sa okolo neho dá vyskladať celá skladba. Ďalší kritický krok je vymyslieť chytľavé bicie, ktoré dokážu spraviť zázraky s tým, ako poslucháč vníma skladbu. Neskôr sa pridá basa, ktorú sa snažíme robiť kreatívnejšie ako len kopírovať gitary. Keď máme toto hotové, tak sa pridávajú vokály. Na konci sa ešte diskutuje o detailoch, aby bola skladba čo najlepšia.
V apríli 2024 ste v skúšobni nahrali a vydali EP s názvom „Memory“ - ako hodnotíte vašu prvotinu s odstupom viac ako 2 rokov? Myslíte, že ide o dobrý základ na ceste k plnohodnotnému albumu alebo už uzavretú kapitolu a v ďalšej tvorbe sa hudobne posuniete zas o kus ďalej do neprebádaných území?
Kapela: „Memory“ máme radi ako EP a berieme ho ako dobrý základ, ale je to už pre nás uzavretá kapitola. Ako sme sa vyjadrili v predošlých odpovediach, chceli by sme sa posunúť ku tvrdším štýlom.
V textoch vašich skladieb sa zameriavate najmä na ľudské emócie, šťastie, hnev, lásku, ľútosť a osobné životné skúsenosti. Zaujalo ma, že rozoberáte aj to, ako sa ľudia dívajú na minulosť a často si myslia, že minulosť bola úžasná a už sa budeme mať len horšie, čo ale podľa vás nie je pravda, je to len taká hra, ktorú na nás hrá naša myseľ... Kto je autorom textov a čo robíte pre to, aby hudba a texty spolu ladili a vytvárali kompaktný celok?
Jožo: Texty píšeme ja a Dano. Väčšinou riešime najskôr nástroje bez vokálov a do toho sa vymýšľa text. Niekedy sa po tom ako máme text, upraví skladba, aby viac pasovala do myšlienky textu. Snažíme sa, aby nálada textu a nástrojov spolu ladili.
Dočítal som sa, že vašim cieľom je, aby hudba v poslucháčovi vyvolala emócie a zanechala silný dojem. K tejto téme sa vyjadril aj Petr Staněk (COLOSALIST, ex-SSOGE) a zdôraznil, že v jednoduchosti je sila, pretože práve jednoduchosť dáva možnosť vyniknúť emóciám a tie sú v hudbe kľúčové. Dodal, že nie je ľahké zložiť hudbu, ktorá je jednoduchá a súčasne dokáže poslucháčov stimulovať k novej emocionálnej skúsenosti. Nestačí, ak skladba stojí len na nápade bez obsahu a nie je v nej hlbšia hodnota. Súhlasíte?
Jožo: Súhlasím s tým, že skladba nemusí byť zbytočne komplikovaná, aby dosiahla istý emocionálny zážitok. Záleží na umelcovi, aké skladby chce hrať a skladať a z toho vyplýva komplexnosť jeho skladieb. Čo sa týka chytľavosti a hĺbky myšlienky, nemyslím si, že každá skladba musí mať sofistikovaný text. Záleží od umelca, akú atmosféru chce vyvolať, sú umelci, ktorí vedia spraviť kvalitné skladby aj bez hlbokého textu. Pre mňa je ale dôležité, aby som bol na text hrdý a mal pocit, že je jeho téma dôležitá.
Ako hodnotíte aktuálnu situácia na slovenskej metalovej scéne (komunikáciu medzi kapelami, organizátormi koncertov, metalovými webmi, fanúšikmi a pod.)? Aké „spriaznené duše“ máte medzi hudobníkmi, s kým si najlepšie rozumiete? A čo by podľa vás scéne najviac pomohlo?
Kapela: Podľa nás slovenská metalová scéna existuje a má svoju základňu skupín a fanúšikov. My ale nemáme veľa kontaktov ani na kapely ani na majiteľov podnikov, takže to nie je úplne jednoduché zorganizovať akciu. Dobrý pokec sme mali s Gabrielom Kunayom, keď nás zavolal na koncert, kde hrala jeho skupina ATARAXIA. Zo scény si rozumieme najlepšie práve s ním.
Zaznamenali ste nejaké netypické reakcie fanúšikov po vypočutí vašich skladieb alebo po koncertných vystúpeniach? A čo by malo byť aj do budúcnosti vašim rozlišovacím znakom, aby ste vynikli v záplave ďalšej muziky, nehovoriac o tom, že aj „vďaka“ AI jej bude už len viac a viac... Môže aj kapela z malého Ružomberka „dobyť svet“?
Cez koncert je to klasika, sem tam moshpit, headbangovanie... Po koncertoch nám ale ľudia zvyknú chváliť skladby ako také, že im prídu originálne, na čo sme samozrejme veľmi hrdí. Či môže SEDIMENT „dobyť svet“ (smiech)? Možno sa niekedy uvidíme hrať vedľa svetových skupín, ale zatiaľ sa sústreďujeme na lokálnu scénu.
Ak sa nemýlim, tak prvé koncertné vystúpenia ste absolvovali v roku 2023. Kde sa uskutočnil a ako dopadol váš úplne prvý koncert? Aké emócie sa vám s touto akciou spájajú – tréma, stres, očakávanie, adrenalín alebo niečo úplne iné?
Kapela: Áno, prvý koncert sme zahrali v lete v roku 2023 v podniku Kolotočovo v Liptovskom Mikuláši.
Jožo: Keďže to bol môj prvý koncert, kde som stál za mikrofónom, tak som cítil trému už pár dní pred ním, ale nakoniec všetko dobre dopadlo.
Dano: Nebol to môj prvý koncert v živote, vedel som teda už zhruba, ako zvládať trému, ale bol to pre mňa prvý koncert s gitarou, lebo v predošlej kapele som hral na base, takže bol to trocha rozdiel. A tiež to bol koncert po dlhšej dobe, mali sme inú zostavu a hrali sme úplne iný štýl hudby, takže som mal trocha obavy, ale nejak sme to zvládli.
Ako sa pripravujte na vystúpenie, máte nejaký konkrétny rituál? Určite sa zhodneme na tom, že metalový koncert by mal byť spojený s intenzívnym „zimomriavkovým“ zážitkom, niečím, čo nemôže byť nahradené streamingom či počúvaním hudby z mp3 prehrávača. S akými pocitmi by mali fanúšikovia odchádzať z vášho koncertu?
Kapela: Nemáme žiadny koncertný rituál. Dôležité je sa dohodnúť, ako bude koncert prebiehať, ale to by som nenazval rituálom (smiech). Chceme, aby fanúšikovia po koncerte odchádzali s pocitom, že počuli kvalitný koncert a budú ho chcieť zažiť znova, keď sa vrátime na dané miesto.
Okrem domáceho Ružomberka ste vystupovali už aj v Krupine, Martine či Banskej Bystrici. Ako sa vám darí dohadovať vystúpenia? Organizujete aj vy nejaké koncerty a využívate obľúbený formát výmenných koncertov? Ktoré z doterajších vašich vystúpení považujete za najvydarenejšie a kde to bol naopak vcelku slušný „prúser“?
Kapela: Väčšinou nás zavolajú iné skupiny na koncert, občas organizujeme koncerty my, ako sme už spomínali. Výmenné koncerty sme zatiaľ moc nevyužívali, ale máme v pláne organizovať viac našich koncertov v budúcnosti, kedy určite zavoláme kapely, ktoré pozvali nás. Najlepší koncert bol, keď sme hrali prvý krát v Bosorke v Banskej Bystrici, cítili sme sa sebavedomo, atmosféra koncertu bola super a celkovo sme si to užili. Nevieme, ktorý by sme označili ako najhorší. Boli lepšie, aj horšie, ale všetky boli v pohode na to, aby sme si ich užili. Asi nás ten najhorší ešte len čaká (smiech).
V Banskej Bystrici, konkrétne v už vyššie spomínanej Bosorke, ste hrali už viackrát, evidujem vaše vystúpenia z apríla 2025 aj marca tohto roka. Darí sa vám pomaly si vytvárať v BB fanúšikovskú základňu? Aj na základe skúseností z nedávnych angelusáckych koncertov môžem skonštatovať, že počet mladých fanúšikov priebežne narastá a zdá sa, že mladá generácia si opäť nachádza cestu k metalu...
Kapela: Ako sme už spomínali, prvý koncert v Bosorke bol skvelý. Keď sme hrali v Bosorke druhý krát, tak bol problém, že v ten čas bola väčšia akcia o kúsok vedľa a kvôli tomu neprišlo veľa ľudí, ale spoznali sme sa s kapelami ME AGAINST ALL a BILIARNA KOLIKA, čo je super. Myslíme si, že sa nám pomaly darí budovať si v B. Bystrici fanúšikovskú základňu.
A v Banskej Bystrici (tentoraz v Kultúrnom dome Podlavice) sa predstavíte aj 17.10.2026 na benefičnom koncerte Angelus Fest. Na čo sa môžu tešiť fanúšikovia, ktorí sa prídu pozrieť na vaše vystúpenie?
Kapela: Určite sa môžu tešiť na novú, poriadne tvrdú hudbu, brutálne vokály a intenzívny zážitok!
Rozhovor pripravil: Vlado Lauko
Fotografie: archív kapely
