Na úvod si dáme otázku pre krížovkárov: Kvalitný slovenský old school death metal na 7 písmen? Odpoveď je jasná – SURGERY! A my sme radi, že svojim vystúpením chalani z Popradu (plus jedna ich banskobystrická posila) podporia náš benefičný Angelus fest (17.10.2026, KD Podlavice). Kapelu si predstavíme v rozhovore s jej spevákom Tomášom.
Začneme výrokmi dvoch slávnych hudobníkov: George 'Corpsegrinder' Fisher (CANNIBAL CORPSE) povedal, že „ľudia si myslia, že sme šialení, lebo máme krvavé texty. ale my sa tým vlastne len smejeme svetu, ktorý je omnoho krvavejší ako naše piesne.“ a Trevor Strnad (THE BLACK DAHLIA MURDER) sa vyjadril, že „death metal je ako uvoľnenie, môžeš doňho nahádzať všetku svoju frustráciu a vyjsť z toho ľudskejší.“ Aký je tvoj názor na tieto slová a čo znamená death metal pre teba?
Mojou úlohou je baviť, vytvoriť poriadny mosh a dosiahnuť to, aby ľudia odchádzali z koncertu spokojní. V textoch rozprávam príbehy, inšpirované horormi a strašidelnými poviedkami. Sústredím sa na to, aby môj vokál znel podobne, ako keď si u babky vypustil vaňu a nie na to, aby som ti dával morálne kázanie ako máš žiť a koho máš voliť. Death metal je pre mňa surová, špinavá zábava, pri ktorej sa dokonale odreagujem a nemyslím na okolitý svet.
Poďme najskôr do dávnejšej histórie - kapela SURGERY vznikla v roku 2002. Zakladajúcimi členmi boli Rado Body - gitara, Martin Husár - bas. gitara a Peter Husák - bicie. Po niekoľkých skúškach sa k nim pridal druhý gitarista Zdenko Skokan. Za mikrofón sa postavil Rado Madzin, ktorého potom vystriedal Rasťo Šelleng. Ty si nastúpil do kapely oveľa neskôr, každopádne rozprávali ti chalani o nejakých zážitkoch z tohto obdobia?
Do kapely som nastúpil oficiálne cca v roku 2019 a na obdobie, na ktoré sa pýtaš si teda, hoci sa veľmi snažím, nespomínam. Kapela sa volala IN SILENCE a názov SURGERY vznikol až po určitom personálnom zemetrasení. Koncertovalo sa v dobe, kedy neexistoval YouTube, Spotify, pravdepodobne sa sledovali iba klipy na MTV. Ja som mal vtedy asi 10 rokov, čiže popísať ti to neviem, ale z rozprávania som počul, že koncertov bolo menej, no o to viac si ich ľudia vážili a užívali si ich.
Nasledovalo niekoľko personálnych zmien a v roku 2010 kapela vydala EP „Pulled by the Rope“ a o 2 roky neskôr debutový album „Descent“. Na ďalší album „Absorbing Roots“ si museli fanúšikovia počkať až do roku 2018. Aký je tvoj názor na tieto albumy kapely?
Hudbu mal a vlastne doteraz aj má na starosti Rado (hoci mu teraz do toho kecáme) a texty sa tvorili spoločne. „Pulled...“ aj „Descent“ sú podľa mňa výborné počiny a kapela dostala dobré recenzie. Je cítiť, že to nahrávali ľudia, ktorí neboli len výborní hudobníci, ale mali ten metal v krvi. Tá najpodstatnejšia udalosť pred vydaním albumu „Absorbing Roots“ bola taká, že na post basgitaristu nastúpil Robo “Hrzda” Hanečák, ktorý mal iba dva týždne na to, aby sa naučil songy a mohlo sa nahrávať.
Ty si pred nástupom do SURGERY (nahradil si speváka Rasťa) pôsobil v metalcoreovej kapele LAST CHANCE. Ako sa ti podarilo do kapely zapadnúť a podieľal si sa následne aj na kompozičnom procese? Ovplyvnila tvoja metalcoreová minulosť novšiu tvorbu kapely?
Rasťo odišiel pracovať do zahraničia s tým, že sa neskôr vráti, tak kapela hľadala záskok. Robo ma poznal, kedysi sme spolu fungovali v inom hudobnom projekte, tak ma oslovil a ja som súhlasil, pretože LAST CHANCE vtedy už nefungovali. Začiatky boli rozpačité, predsa som nahradil hlas, ktorí fanúšikovia dobre poznali a musel som si vydobyť rešpekt. Moja core minulosť ovplyvňuje kapelu vlastne doteraz, aj keď metalcore už vôbec nepočúvam.
V roku 2023 prichádza album s poradovým číslom tri a názvom „Living Dead“. Zaujímavosťou je, že bol vydaný japonským vydavateľstvom Darker than Darkness Records (CD – tradičný „jewel case“) aj francúzskym Great Dane Records (digipack) a dokonca vyšiel aj na kazetách u Poliakov Theogonia Records (100 ks limitovaná edícia). Prečo ste sa rozhodli pre spoluprácu práve s uvedenými vydavateľstvami? Čo by podľa vás mala urobiť slovenská kapela pre to, aby zaujala zahraničné vydavateľstvo?
Slovenská kapela by mala urobiť iba jedno - mať pri sebe Štefana Skokana. On je taktiež člen kapely a je zodpovedný za všetko, čo sa týka kapely mimo tvorby hudby. Štefan je presne ten človek, ktorý vybavuje akcie, dohodne termíny, rieši vydanie albumu a kritizuje našu hudbu. A je pre nás požehnaním, že ho v kapele máme.
Bol som prekvapený tým, že recenzie na album vyšli v Anglicku, Dánsku, Portugalsku, Francúzsku, Taliansku, Nemecku, Poľsku či dokonca v Mexiku a Peru. Bola to zásluha vydavateľstiev, vašich kontaktov alebo ste nerobili nič špeciálne a skrátka si vás novinári v týchto krajinách všimli a ocenili? Z akých exotických krajín ste evidovali záujemcov o CD či kazety? Ozvali sa vám prípadne ja miestni promotéri s ponukou koncertov z Európy či dokonca iných svetadielov?
Toto išlo úplne mimo nás, ani sami nevieme, ako sa náš album dostal k ľuďom v krajinách, ktoré si spomenul. Takže logicky vychádza, že za to môžu dané vydavateľstvá. Recenzie prekvapili a samozrejme, aj nás potešili. Dostal som sa k recenziám z Japonska, miestny underground si tam náš album celkom ide. Boli aj nejaké ponuky na hranie mimo Slovenska a Česka, no je náročné ich skĺbiť s najmä so Sedrikovou prácou.
Album prináša klasický death metal plný dynamiky a energie, skladby majú dobrý ťah na bránu, všetko rýchlo odsýpa. V recenziách sa objavujú väčšinou pochvalné hodnotenia. Niekde vás prirovnávali k francúzskej kapele VOORHEES. Ako by ste vy sami opísali muziku, ktorú môžu fanúšikovia počuť na albume, aké svetové kapely boli vašimi inšpiračnými zdrojmi?
V jadre je to stále OSDM, no z albumu cítiť death ’n’ roll, ako napísal jeden recenzent. Zaujímavé je ale to, že sme sa nesnažili urobiť album, ktorý by znel inak ako predošlé veci. Išlo to samé a tvorili sme to tak, ako sme to v daný moment cítili.
Krst albumu prebehol v októbri 2023 no domácej pôde v popradskom Rock Fabric. Ako táto akcia dopadla z pohľadu počtu fanúšikov, atmosféry? Ak sa nemýlim, tak ste museli robiť na poslednú chvíľu zmenu v zostave kapiel, lebo vypadli THALARION…
THALARION na našom krste hrali. Je to obľúbená Štefanova kapela, tak ich chcel mať s nami na jednom pódiu. THALARION v minulosti zrušili nejaký iný koncert u nás kvôli ich bývalému bubeníkovi, ktorý dal v ten večer prednosť hraniu v TUBLATANKE (smiech). Okrem nich sme pozvali kamošov z Prešova CONSTIPATION a z Francúzska prišli výborní old schooláci DISFUNERAL. Celá akcia bol jeden veľký moshpit. Zopakoval by som si to, takže musíme nahrať nový album, darmo…
Na podporu albumu ste v roku 2024 koncertovali v Česku aj Poľsku, vrcholom bolo asi augustové predskakovanie legendárnym SUFFOCATION v Košiciach. Ako tieto koncerty z vášho pohľadu dopadli? Vnímaš nejaký podstatný rozdiel oproti koncertom z minulosti?
Vnímam rozdiel oproti koncertom spred 8 rokov, kedy som sa pridal k SURGERY. Učím sa lepšie pracovať s davom, pracujem stále na svojom hlase, učím sa lepšie robiť show. Počas koncertu som začal chodiť medzi ľudí ešte v LAST CHANCE, ale postupne sa snažím dať tomu nejaký zmysel, aby to nebola iba taká vandrovačka, ale snažím sa vyburcovať dav a navnadiť atmosféru. A hlavne, stal sa z toho akýsi trademark kapely, že som dole s davom.
V roku 2025 ste sa predstavili na Night Of Chaos v Krupine, na Rock Pod Kameňom (RPK), Harryfeste na Morave a zopakovali si support známej kapele v Košiciach, tentoraz ste vystúpili pred LEFT TO DIE. Ako sa vám hralo na uvedených festivaloch a aký je tvoj názor na tohtoročnú kauzu okolo RPK?
Na Night Of Chaos sme nakoniec nehrali. Čo sa týka Harryfestu, tam sme si potrebovali vylepšiť meno po spackanom koncerte z roku 2023 (kto bol, ten vie) a veru tam to bol riadny bordel, bavilo nás to, ľudia boli v jednom kotli. RKP - odohrali sme si svoje, peniaze nám boli vyplatené (hovoríme o roku 2025), nezaznamenal som nič negatívne smerom ku nám. K tomu, čo sa stalo na aktuálnom ročníku 2026, sa neviem vyjadriť, skoro vôbec nesledujem sociálne siete a radšej si prečítam knihu. Samozrejme, nejaké informácie som zachytil, ale nesledoval som tú udalosť, viem, že festival nakoniec bol, ale neviem, ako to celé dopadlo.
Ako máte v kapele rozdelené úlohy – kto má na starosti texty, kompozičný proces, koncerty (oslovovanie organizátorov, kapiel na výmenné koncerty), propagáciu (dohadovanie recenzií na albumy, zasielanie článkov na web, rozhovory), merch (grafika k CD, potlač tričiek)? Kapelu menežuje už spomínaný Štefan Skokan, aktívny organizátor koncertov v Poprade, predpokladám, že vám v mnohom z vyššie uvedeného pomáha práve on?
Máme to rozdelené tak logicky. Rado príde s nejakým nápadom na hudbu, ktorý potom nejako doladíme, bicie sú na tom podobne - Sedrikova starosť. Maňo si porieši basu a ja zase texty. Všetko ostatné, čo si spomínal, robí práve Štefan. Ako som spomenul, je to rovnako člen kapely a my to tak aj berieme. Proste SURGERY má päť členov.
Ako vnímaš situáciu na hudobnej scéne v Poprade a okolí? Aké ďalšie kapely z tohto regiónu by ste nám dali do pozornosti? Sleduješ aj nástup mladej generácie hudobníkov resp. fanúšikov alebo je metal stále doménou ľudí vo vekovej kategórii 40+?
V Poprade vzniklo zopár nových kapiel, bohužiaľ ale neviem, či sú ešte stále aktívne. Mám ešte aj svoje osobné aktivity a čas po večeroch trávim už inak, ako chodením po skúšobniach či baroch. Z popradských kapiel ma naposledy zaujal HADONOS. Na koncerty ale chodia aj mladí ľudia a som neskutočne šťastný, keď sledujem, aký dokážu robiť na koncerte mosh. Toto je presne to palivo, ktoré každá kapela potrebuje.
Máte rozbehnutú spoluprácu s inými slovenskými kapelami (napríklad výmenné koncerty)? Minimálne žánrovo (a cez Maňa aj osobne) by ste si určite rozumeli napríklad s DEPOSITED FLESH (Banská Bystrica)...
Nemáme žiadnu spoluprácu. Vyznie to teraz blbo, ale musíme sa prispôsobiť hlavne Sedrikovej práci. Viacero akcií sme kvôli tomu museli odmietnuť, čo nás dosť mrzí, ale hudba nás (rovnako ako väčšinu) neživí a preto sme radi, ak si vôbec môžeme zahrať na tých koncertoch, ktoré sa nekrižujú s jeho pracovným plánom. Je to škoda, lebo bol záujem, aby sme si zahrali na väčších open-air festivaloch či kluboch a museli sme to odmietnuť.
Akú hudbu počúvaš vo svojom voľnom čase – dávaš prednosť death metalu alebo si radšej od neho oddýchneš a uprednostňuješ iné žánre? Spomínam si na rozhovor s Vlasom, gitaristom kapiel HYPNOS a SIX DEGREES OF SEPARATION, ktorý povedal, že po toľkých rokoch a stovkách koncertoch, keď takmer každý víkend počúval dookola (death)metal, si už doma metal nepúšťa... A aj mnohí iní metaloví muzikanti v rozhovoroch priznávajú, že si radšej vypočujú „ľahšie“ žánre – pop, blues či dokonca country…
Počúvam už celkovo oveľa menej hudby, ako kedysi. Začal som si viac užívať ticho. Dokážem si lepšie usporiadať myšlienky a sústrediť sa. Čiže počúvam hudbu iba vtedy, ak na ňu mám naozaj náladu a dokážem si ju užiť.
V tomto roku máte už za sebou koncerty v Poprade (Black Valentine), Prešove (Prešovské Jatky) a v auguste aj na Metal Blood na Morave. Kde všade vás budú môcť vidieť fanúšikovia v ďalších mesiacoch?
Pravdepodobne už iba na Angelus Feste a to by malo byť všetko. Ako som spomenul, viacero akcií sme odmietli kvôli Sedrikovej práci, v podstate, ako iste vieš, aj Angelus bol otázny, lebo sa mu nejako menil harmonogram. Ale možno sa ešte niečo do konca roka podarí, nikdy nevieš.
17.10.2026 vystúpite spolu s RAMCHAT, APRIL WEEPS či ATTACK OF RAGE na benefičnom koncerte Angelus Fest. Podujatie sa uskutoční v legendárnom podlavickom kulturáku, kde v minulosti vystupovali aj AMORPHIS či KRABATHOR. Aký je váž názor na benefičné koncerty a charitu všeobecne a na čo sa môžu tešiť fanúšikovia, ktorí sa prídu pozrieť na vaše vystúpenie?
Sme radi, že môžeme zahrať tam, kde sa podporí správna vec. My sa budeme snažiť urobiť si svoju robotu čo najlepšie a odovzdať všetku energiu hlavne fanúšikom. Veď pre nich to robíme!
Rozhovor pripravil: Vlado Lauko
Fotografie: archív kapely
