Sú muzikanti, ktorí pôsobia v jednej kapele a plne im to postačuje a vyhovuje. Ale sú aj takí, ktorí sa potrebujú realizovať na viacerých frontoch a dokážu sa svojou hrou prispôsobiť rozdielnym metalovým žánrom. Medzi tých druhých určite patrí mladý talentovaný gitarista Igor Kočiš, známy svojim pôsobením v black-folkových LUNATIC GODS, ale aj výpomocou u štýlovo úplne odlišných CASTAWAY. A to zďaleka nie sú všetky jeho pôsobiská. Viac o tom, aké to je hrať v rôznych formáciách a aj o aktualitách z tábora zoskupení okolo Igora, sa dozviete z nasledujúceho rozhovoru.
Na úvod nám skús predstaviť všetky zoskupenia, v ktorých aktuálne pôsobíš. Aký hudobný štýl jednotlivé kapely produkujú?
Pôjdem chronologicky, ako to do môjho života prišlo. Pôsobím v LABURNUM DIVER - to je taký možno trochu progresívny symfonický(?) metal, v kapele PLASTERY, čo je „old school skeletonized plasterized slimy death metal“, ďalej v I AM THE VERDICT - to vnímam ako core, chalani by to určite vedeli zatriediť lepšie, ja sa do týchto subžánrov až tak nevyznám, hehe a nakoniec v kapele LUNATIC GODS, ktorá hrajú folk/black metal.
Je toho celkom dosť na jedného muzikanta. Ako zvládaš túto pestrú zmes štýlov a rôznorodých hudobníkov?
Časovo to nie je zatiaľ až taký problém, ešte nemám deti, tak si môžem dovoliť raz za čas vybehnúť. S kapelami, keďže všetci sú rozcestovaní kadekde, fungujeme dištančne. Luboshio z DEMONIC-EYED je oveľa viac vyťažený s jednou kapelou ako ja so štyrmi. Rôznorodosť si užívam, podľa mňa je veľmi prospešné pre muzikanta, keď sa „nezaškatuľkuje“ v jednom žánri, resp. subžánri. Všade som sa priučil novej technike, pohybom na pódiu, zvuku atď. To sa potom snažím aplikovať v ďalších kapelách.
Ktorá metalová odnož je tvojmu srdcu najbližšia a prečo?
Určite black metal a jeho odnože. Dlho som inklinoval ku kapelám s black vplyvmi (hlavne folk/black) a keď BATUSKHA vydala album „Litourgiya“ , tak som tomu načisto prepadol. Pri práci idem na black metal promotion (taký YT kanál) a rad radom počúvam, čo príde.
Čo alebo kto ťa priviedol k metalu a čo ťa na ňom najviac fascinuje?
Boli to hlavne dve kapely. Keď som bol malý chlapec, tak som bol v roku 2004 na koncerte kapely GLADIATOR a vtedy som sa rozhodol, že chcem hrať na gitaru. Raz, keď som bol u starej mamy (asi v roku 2011) tak som prepínal kanály, bolo tam Óčko Madhouse a v ňom CHILDREN OF BODOM – Downfall. Tak vtedy som zistil, že toto chcem hrať. Najviac ma asi fascinuje „underground charakter“ tohto celého. Ľudia túto hudbu robia z lásky.
Asi najočakávanejšou udalosťou súvisiacou s hudobným dianím okolo teba je vydanie nového albumu LUNATIC GODS, na ktoré sa už veľmi teším. V akej fáze je aktuálne proces prípravy nahrávky? Kedy očakávaš termín vydania? Budete zverejňovať postupne ochutnávky v podobne jednotlivých skladieb alebo vyjde album celý naraz?
Teším sa aj ja! 😉 K dnešnému dňu je stav takýto: nahraté sú bicie, basa, rhythm gitary, vyhrávky, chýba možno jedno alebo dve sóla. Začali sme nahrávať vokály, klávesy a husle. Ešte nás čaká veľa roboty. Album by mal byť vydaný v marci 2023, pred vydaním by sme chceli urobiť jeden videoklip.
Ako prebiehala tvorba hudby pre novú nahrávku? Predpokladám, že spoločné skúšky sú skôr výnimkou, nakoľko členovia kapely nie sú z jedného miesta.
Nie je to také bežné skladanie v skúšobni. Ľubko (gitarista) si priebežne zaznamenával nápady do telefónu a keď bol čas, tak sme sa stretli u mňa doma a urobili sme z toho demo. Vďaka takejto jednoduchej nahrávke sme počuli, ako to znie v akom-takom celku a na základe tohto sme riešili, že kedy pôjde aká časť, kde sa čo rozvinie a podobne.
Najznámejšou osobnosťou kapely je bez debaty bubeník Matin „Marthus“ Škaroupka. Akým spôsobom sa pri jeho vyťaženosti podieľal na tvorbe novej nahrávky?
On bol vtedy na turné v Kanade, demá sme mu posielali a on nás potom usmernil po aranžérskej stránke, pretože na toto má lepšie ucho on. V záverečnej fáze nahrávania tam pridá ešte nejaké „background sláky“ a takéto korenie.
LUNATIC GODS sú bez debaty dlhoročnou stálicou slovenskej undergroundovej scény. Ako sa ti podarilo stať členom tejto skupiny? Aké to bolo prevziať gitarový post po jednom zo zakladajúcich členov Pavlovi „Hiraxovi“ Baričákovi?
V lete 2015 sme urobili guitar cover na skladbu „Márnosť“ a keď rok na to odišiel Vanko z kapely, tak mi Ľubko zavolal. Baričáka som nikdy nejak extra neriešil lebo medzi mnou a ním tam bol ešte Vanko a navyše už bol štyri roky z kapely preč, takže to vo mne nevyvolalo emócie.
Veľmi nás mrzelo, že sa kvôli Marthusovmu programu s CRADLE OF FILTH nepodarilo uskutočniť vystúpenie LUNATIC GODS na poslednom Angelus feste. V hre je účasť LUNATIC GODS na budúcoročnej edícii Angelus festu, ktorá verím, že už vyjde. Ako sa vám darí skĺbiť váš a určite nabitý Marthusov kalendár?
Aj nás to veľmi mrzelo. Väčšinou to robíme tak, že Ľubo zorganizuje zopár koncertov na Slovensku a v Čechách, dva-tri víkendy po sebe, keď je Marthus doma. S „Cradlom“ je kalendár nabitý, ale nie je nonstop na turné, takže sa snažíme to polepiť tak, aby sa to dalo zorganizovať. Koncerty, ktoré sú mimo našej réžie, riešime spôsobom že príde ponuka, zistíme ako je na tom Marthus a podľa toho sa odvíja, či to zoberieme, alebo nie. Na Angeluse sa stala neočakávaná udalosť a síce že im management stihol predlžiť turné, keď už na tom turné boli.
Povenujme sa teraz situácii okolo PLASTERY. Hráte „old school death metal“, no napriek tomu vaša hudba znie sviežo a čerstvo. Kto je hlavným skladateľom skupiny? Aké sú tvoje zdroje inšpirácie pri tvorbe pre PLASTERY? Kto má na svedomí texty?
Ďakujeme za pochvalu. Zo začiatku bol „mozgom“ Jack Robinson spolu s O’Dellom, ale teraz sa to viac menej „rozmazalo“ medzi všetkých členov. Inšpiráciou sme si asi všetci navzájom. Texty píšu taktiež všetci.
Spomínaš členov PLASTERY s anglickými menami. Sú to naozaj pôvodom cudzozemci, alebo ide o pseudonymy? Predstav nám jednotlivých členov kapely a skús pridať nejaký vtipný popis ich osobnosti.
Niektorí vravia, že sú to cudzozemci, niektorí, že sú to domáci. Ťažko povedať. Pri tejto príležitosti by som však čitateľov rád odkázal na náš YT kanál „Laburnum Diver“ (playlist ,,Vyděděnec společnosti’’), kde je profil každého člena kapely, spracovaný audiovizuálnou formou.
Nedá mi nespomenúť skladbu „Černozem!, ktorou vzdávate hold skupine ČAD. Prečo ste sa rozhodli práve o takúto formu pocty svätojurskej trojici?
Vyplynulo to zo situácie. Na jednej skúške zobral Dr. Mucus do ruky gitaru a povedal niečo v zmysle „A teraz zahrám taký ČAD, že sa po***iete.‘‘ No a bolo to v našich očiach také dobré, že sme to už vydať museli.
S PLASTERY ste zatiaľ vydali 2 albumy, posledný „Yes, of Corpse“ v minulom roku. Kedy si budeme môcť vypočuť vašu ďalšiu nahrávku? Máte už nachystaný nový materiál?
Je to vo fáze tvorenia, máme námet na album, existuje zopár textov a riffov. Ono to eventuálne príde, možno urobíme pre zmenu album LABURNUM DIVER.
Ja osobne som PLASTERY naživo ešte nevidel a veľmi sa teším na vaše vystúpenie na klubovom Angelus Pet Rescue. Ty osobne máš radšej klubové koncerty s užším kontaktom s publikom alebo väčšie letné open air festivaly?
My sa takisto tešíme. Zasa až toľko fesťákov odohratých nemám, ale dalo by sa povedať, že tie, na ktorých som bol, som si užil viac ako klubovky. Je tam väčšinou viacej miesta a je to v lete, keď je pekne teplo.
Na Angelus feste v júni sme ťa mohli vidieť zaskakovať za Peťa Bulíka v progresívnych CASTAWAY. V tvojich ostatných pôsobiskách sa venuješ extrémnejším žánrom. Bolo pre teba náročné naučiť sa gitarové party CASTAWAY? Ako si sa na pódiu s nimi cítil?
Ušil som si na seba búdu, keď som im na to pristal. Totižto Peťo je fenomenálny gitarista a hrá neskutočné pocitové sóla. Prinútilo ma to vyjsť zo svojej komfortnej zóny, ale stálo to určite za to. Chalani sú čistí profíci, Zoltán (basa) sa dokonca naučil set LUNATIC GODS za 10 dní a odohral s nami koncert pred kapelou BATUSHKA. Radosť s nimi hrať. Za zmienku určite stojí Valerio Choma, ktorý zaskakoval na Angeluse za Janka Kovára. Fenomenálny bubeník.
9.12.2022 ťa budeme môcť vidieť a počuť v klube 77 v B. Bystrici na klubom benefičnom koncerte Angelus Pet Rescue. V prvom rade veľká vďaka, že PLASTERY a I AM THE VERDICT prijali pozvanie zúčastniť sa v tomto roku už 5. akcie, organizovanej v rámci charitatívnych Angleus podujatí. Má podľa teba dobročinnosť v slovenskom undergrounde opodstatnenie a zmysel?
My ďakujeme za pozvanie. Isteže, s „Lunatikmi“ sme zvykli, ešte pred koronou, robiť v Martine každý rok benefičný koncert pre Horára. Jarko ‘Horár’ Vavro bol vokalista v kapele až do roku 2007, kedy zomrel na rakovinu. Výťažok z koncertu sa venoval Martinskému občianskemu združeniu Rakovina. Takže určite pokračujte v dobrej veci!
Čo by si na záver rozhovoru odkázal fanúšikom undergroundovej scény na Slovensku?
Užívajte život plnými dúškami, počúvajte veľa dobrej muziky, dbajte na zubnú hygienu a jazdite bezpečne. 😊
Rozhovor pripravil: Peter Javorský
Fotografie: Jana Holičková, Rodo Petrus, Imrich Pluhár a Marek Manco
