Sú na scéne viac ako 30 rokov, odohrali stovky koncertov, organizujú vlastný festival a zahrajú aj v sobotu 3.6.2023 v bansko-bystrickom amfiteátri na benefičnom Angelus Feste. Punk-rockovú legendu zo Žiaru nad Hronom si predstavíme v rozhovore s jej zakladateľom, basgitaristom Palim Prekoppom.
Kapela SITŇAN vznikla v roku 1992 – v jednom z rozhovorov som si prečítal, že „za socializmu, koncom 80-tych rokov, sme o punku ani nesnívali. Vtedy sme všetci v Žiari boli metalisti“ resp. „keď sme zakladali kapelu, chceli sme hrať niečo ako GUNS´N´ROSES, letela vtedy aj NIRVANA...“. Ako spomínaš na začiatky kapely a prečo nakoniec „zvíťazil“ punk-rock, s ktorým to „ťaháte“ už viac ako 30 rokov?
Začiatky boli búrlivé a "opilecké", boli sme chalani z dvora, ktorí chceli založiť kapelu, mali sme 13-14 rokov a najtvrdšia kapela v polovici 80.rokov, ktorú sme poznali bol ELÁN a OLYMPIC, tak sme „frčali“ na tom. Potom prišiel zlom, objavila sa TUBLATANKA a potom to už šlo - hard-rockové a metalové kapely sa nám dostali pod kožu. AC/DC, IRON MAIDEN, ACCEPT, SCORPIONS, HELLOWEEN - to sa počúvalo a o nejakom punku sme nemali ani potuchy. Až raz, keď sme mali 16-17 rokov, kamoš doniesol kazetu VISACÍ ZÁMEK, páčili sa nám tie uletené texty a „keci“ okolo toho, ale to bolo na začiatok asi všetko, ďalej sme „šlapali“ na metale. A prišiel rok 1989 a vtedy sa vyrojilo množstvo kapiel, ktoré už mohli spievať o všetkom a bez cenzúry a medzi nimi aj kapela TŘI SESTRY a ich pre nás kultový album“ Na kovárne, to je nárez“ a bola to práve táto kapela, ktorá naštartovala a formovala náš vzťah k punku, či už textovo aj hudobne, skrátka filozofia tejto kapely nám sadla „ako riť na šerbel“ a nakoľko sme neboli ktovieakí muzikanti, bola to pre nás tá správna cesta, po ktorej kráčame už 31 rokov.
Vydali ste zatiaľ 4 radové albumy, posledný s názvom „Buď FIT“ v roku 2015 a v minulom roku EP „Život sa začína“. Ako vnímaš vývoj kapely od debutu po súčasnosť? V čom ste ako muzikanti, ale aj ako ľudia, iní oproti vaším „mladším verziám“ z roku 1992?
Trošku ťa poopravím, posledný album sme vydali v roku 2014 a odvtedy sme nahrávali už iba single a k tomu klipy. Ako som už spomínal, začiatky boli búrlivé a opilecké, pamätám si, ako sme hrali niekde na festivale pri Partizánskom, kde sa pilo o pretrhnutie, gitarista ešte polhodinku pred vystúpením ležal v stane úplne „na totálku“ a nie a nie ho zobudiť, tak sme ho vykúpali v studenej vode, aby sa aspoň trochu zmátožil... Zahrali sme 6 skladieb, „roz***al“ zo dve struny a bolo po koncerte. A takéto excesy sme s ním zažili neúrekom - samozrejme, že to tak aj dopadlo a chlapík kvôli chľastu predal gitaru a s muzikou skončil. Ostatní sme to našťastie ustáli a pokračovali ďalej. Teraz sme už krotkí, usadení a spievame si „sem tam si taky dám“. Muzikantsky sme už podrástli, hlavne po príchode gitaristu Riša, ktorý je odchovaný na metale a snaží sa tieto prvky presadiť aj do kapely, čo sa mu málinko aj darí.
Niektoré albumy ste vydali vo vlastnej réžii, iné pod vydavateľstvom. Čo je podľa teba pre kapelu lepšie/výhodnejšie? Spolupracovali ste aj s Hirax records – ako hodnotíte túto spoluprácu? Aký je tvoj názor na fyzické nosiče (CD, LP) - budú tu aj o 10 rokov alebo všetko už bude len on-line?
V podstate prvé dva albumy vydal náš bývalý gitarista, on sa okolo toho točil, ale vždy bol v spolupráci s Hiraxom, tretí album si už zobral pod patronát sám Hirax a vydal ho pod svojou značkou. Posledný album bol opäť vo vlastnej réžii, ale podľa mňa nejaké rozdiely, či už to bolo vo vlastnej réžií alebo pod hlavičkou HiraxRecords, neboli - možno iba v tom, že Hirax to dostal do predaja v komerčnejších predajniach. Čo sa týka nosičov, myslím, že všetko bude on-line, aj keď teraz sa stávajú znovu populárne vinyly, ale možno bude všetko inak.
Pri punkových kapelách často zohrávajú veľmi dôležitú úlohu texty, vy ste sa na túto tému v minulosti vyjadrili, že „inšpiráciu čerpáme vo svojom okolí a zo skutočného života, máme na konte aj zopár politických piesní, ale radšej máme tie s veselými textami, na ktorých sa môžeme zabaviť my aj naše publikum.“ Znamená to, že ste viac „pohoďáci“, ktorí sa chcú baviť ako „rebeli, ktorí chcú zmeniť svet“? Dostávate od fanúšikov nejakú spätnú väzbu na vaše texty?
Nikdy sme sa nepasovali do úlohy rebelov, čo chcú spasiť svet, skôr razíme cestu „pohodky“, recesie, odľahčiť aj ťažké témy, „nasratosť“ nemáme v DNA, síce máme pár pesničiek čo „smrdia politikou“, ale tie sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky a ľudia, ktorí nás počúvajú, vždy vedia, do čoho idú.
Počas tridsiatich rokov sa v kapele vystriedali viacerí hudobníci, stálicami zostávate dvaja - ty a spevák Vlado. Čo vás drží „pri živote“ a stále baví? Boli chvíle, keď ste to už celé chceli „zabaliť“? Aká je aktuálna zostava kapely SITŇAN a čomu okrem hraniu v kapele sa venujú jej členovia (práca, koníčky, „pikošky“)?
Pre mňa je muzika určitý druh fetu, ja bez toho neviem fungovať, aj počas covidu, keď sa nemohlo hrať, som pociťoval určitý druh "absťáku" chodil som nervózny a trošku ma obchádzala aj „depka“, preto kým budem cítiť, že ma to napĺňa a dáva zmysel, budem hrať. Kapela v súčasnosti funguje v zložení: Vlado Gajdoš - spev, Rišo Paczelt - gitara, Maroš Prekopp – gitara, Palo Prekopp – basgitara a Marek Regiňa - bicie. Čo sa týka koníčkov, práce, chlapci si radi zahrajú hokej, pobicyklujú, povenujú sa rodinám, turistike, či relaxujú na záhradke a pikoška je, že ja a Marek sme profesionálni hasiči, čiže okrem smädu hasíme aj oheň a zachraňujeme životy a majetok našich občanov.
Ako sa pripravujete na koncerty? Máte nejaké „rituály“, pripravujete si „choreografiu“, plánujete si, kto kde bude stáť a podobne alebo ide zväčša o úplnú improvizáciu? Chodievate aj na koncerty obľúbených kapiel, dokážu vás v niečom inšpirovať? A snažíte sa objavovať „nové“ kapely alebo zostávate skôr verní „klasike“?
Na koncerty sa nikdy nejak nepripravujeme, teda okrem toho, že Vlado nosí na krku svoju obľúbenú kľúčenku, žiadny iný rituál nemáme, je to skôr a zábave a dobrej nálade. Samozrejme, že chodíme na koncerty svojich obľúbených kapiel, inšpirovať sa od nich dá, ale predsa je to iná liga. V súčasnosti je tu taký pretlak kapiel, že to človek nestíha sledovať, tak potom ostáva verný klasike, ktorú počúval v 15-tich v 20-tich rokoch života, ale sem tam sa niečo nové dostane do uší.
Pochádzate zo Žiaru nad Hronom, zorganizovali ste „v domácom prostredí“ v parku Š. Moysesa už úctyhodných 12 ročníkov Sitňan Festu. Ako vznikla myšlienka začať organizovať tento fest, aké zaujímavé kapely sa vám tam podarilo „dotiahnuť“ a aké máte s festom plány do budúcnosti?
Myšlienka spraviť festival vznikla jednoducho, chceli sme nejak výnimočne osláviť naše 15.výročie kapely, tak sme pozvali spriaznené hudobné telesá a festival bol na svete a to, že prišlo vtedy vyše 500 ľudí, to nás tak nakoplo, že sme urobili ďalší a ďalší ročník. Zahrali tu všetky slovenské punkové legendy – SLOBODNÁ EURÓPA, DAVOVÁ PSYCHÓZA, KONFLIKT, ZÓNA A, KARPINA, ČAD či INE KAFÉ, ale aj české legendy TOTÁLNÍ NASAZENÍ, THE FIALKY či ALKEHOL. Čo sa týka budúcnosti, tá je neistá, vlaňajší ročník mi dal trochu viac zabrať, pocítil som, že starnem, som unavený a všetko prežívam horšie a ľudia okolo mňa už nedávajú toľko energie, ktorú by som potreboval. Čiže tento rok festival nebude, ale to neznamená, že v budúcnosti sa k tomu nevrátim.
Okrem Slovenska ste populárni aj v Čechách, v minulosti ste vystupovali s kapelou SPS či českou legendou TŘI SESTRY (ktorú považujete za svoj vzor). Aké koncerty ti najviac utkveli v pamäti a podarilo sa vám zahrať aj mimo bývalého Česko-Slovenska?
S tou popularitou v susednom Česku by som bol opatrný, posledných desať rokov sme sa dosť od Čiech odstrihli a mladí český fanúšikovia nás už ani nepoznaj... A tých zážitkov bolo toľko, že by sme museli otvoriť ďalšiu kapitolu. Okrem Slovenska a Čiech sme sa nikdy nikde nedostali, iba ak do Nemecka na pivo a kávu, keď sme hrali v Domažliciach.
V roku 2019 ste vystúpili na skvelom festivale Punkáči deťom, ktorý je tiež benefičným podujatím. Ako si na toto vystúpenie spomínaš a aký máte ako kapela všeobecne vzťah k charite/benefičným koncertom?
Na festivale Punkáči deťom sme vystúpili hneď niekoľkokrát, nielen v roku 2019, naposledy sme sa tam objavili v roku 2021 a zaujímavosťou bolo, že sme zahrali akusticky. Celkovo máme kladný vzťah k takémuto druhu festivalu a preto, keď nás oslovili organizátori Angelus Festu, povedali sme si, že ideme do toho.
3.6.2023 vystúpite v Banskej Bystrici spolu s kapelou NEKULTURA – ako prvé punk-rockové kapely v histórii festu - na benefičnom Angelus Feste. Na čo sa môžu tešiť fanúšikovia, ktorí sa prídu pozrieť na váš set?
S chlapcami z NEKULTÚRY sa veľmi dobre poznáme a preto sa tešíme, že tam zahrá aj táto „smečka“ z Hlohovca. Samozrejme sa naši fanúšikovia môžu tešiť na staré aj novšie songy, na dobrú a veselú "atmošku", preto ich všetkých srdečne pozývame a veríme, že si s nimi dáme aj to dáke pivko.
Rozhovor pripravil: Vlado Lauko
Fotografie: Archív kapely
