„Na úvod sa chcem pod'akovat' za možnost' poskytnút' rozhovor pre váš web www.angelusfest.com. Volám sa Pet'o a v PANKHARToch hrám na bicie. Odpovedat' na tvoje otázky mi dali chlapci za trest, pretože som prišiel na skúšku neskoro. Pre mňa to je ale pocta, lebo sa možno stanem slávnym a oni zapadnú prachom do zabudnutia...“ - takto znel úvod k odpovediam na otázky, ktoré som chalanom z kapely PANKHART poslal. Myslím, že viac slov netreba. :-) Tešíme sa na vystúpenie kapely PANKHART 6.4.2024 v Pivárni Žiarčan na benefičnom koncerte "Angelus - koncert pre Mareka"!
Kapela PANKHART vznikla už v roku 1998 – ako si spomínaš na začiatky kapely? Metalisti často nostalgicky spomínajú na „zlaté 90-te roky“, platí to aj pre punk-rockerov? V čom bol podľa teba vtedy svet (nielen ten hudobný) iný ako ten dnešný? Ak by si na narodeniny dostal stroj času, odviezol by sa si práve do tejto doby alebo by si si vybral inú?
Kapelu založil náš basák Vilo na troskách svojej bývalej skupiny. Po jej rozpade raz v krčme zazvonili poháre a riskol to s troma kamošmi, čo práve sedeli s ním pri stole: Kiso - spev, Vilo - basa, lvan – gitara, Pet'o - bicie. Zohnala sa „z kade tade“ nejaká aparatúra a hralo sa na tom, čo bolo. Pamätám si, že na skúškach a koncertoch sa stále „pajkovali“ nejaké káble, repráky, zosilovače, aby sa mohlo hrat'. Namiesto Ivana hral na gitaru s nami chvíl'u kamarát Jaco. Mali sme aj 6-ročnú pauzu a znovu sme to dali dokopy. Neskôr Ivan odišiel natrvalo a nahradil ho terajší gitarista Filip. 90-te roky bola moja mladosť - tak áno, spomínam na to s nostalgiou. V skratke a obrazne povedané, dnešná doba je oproti tej v 90. rokoch ovel'a rýchlejšia. Technológie majú každým dňom väčšiu silu a sociálne siete čoraz viac hýbu svetom a ovládajú ho. Nechcem tým ale povedať, že je to zlé. Napríklad celkovo hudba ako taká je dnes ovel'a dostupnejšia ako vtedy a propagovanie napr. koncertu cez sociálne siete je ľahšie a dostane sa k väčšiemu množstvu l'udí a je to jednoduchšie ako chodiť lepiť plagáty na stĺpy po meste. Ak by som mal ten stroj času a mal by som odísť natrvalo, tak by som túto možnosť dal niekomu, kto by si mohol napraviť hriechy z minulosti. Ja som v dnešnej dobe spokojný. Keby som sa mal ísť len pozrieť do minulosti, vybral by som si Vilovu rozlúčku so slobodou. :-)
Do tlačovej správy k blížiacemu sa koncertu ste o sebe napísali – citujem: „Rokmi dlhá a úspechmi krátka história tohto kvarteta je zatiaľ bez oficiálneho štúdiového albumu, iba s dvoma demo-nahrávkami zo skúšobne. A keďže život je ako kreslenie bez gumy, tak nikdy nevieš, ako to nakoniec dopadne.“ Z uvedeného dedukujem, že kapela je pre vás 100%-ný koníček a zábava bez veľkých ambícií. Každopádne po toľkých rokoch by to už snáď aj nejaký ten album chcelo, nie? Dočkáme sa ho niekedy?
Áno, máš pravdu, je to 100%-ná zábava. Rešpekt v kapele je vel'mi dôležitý, aj ked' máme niekedy na veci rôzne názory, nikdy sme sa nehádali a kvôli hudbe už vôbec nie. V začiatkoch sme si v skúšobni nahrali dve demá : „Lekvár a Džem“ a druhé bez názvu. Takže príprava na album bola, len sme to nikdy nedotiahli do konca. Najbližšie k albumu sme mali pár rokov dozadu, ked' sme nahrali v štúdiu skladbu „Nikomu Never“. Ambícia teda je nahrať album, lebo čo dnes nie je, zajtra môže byť.
Pri punkových kapelách často zohrávajú veľmi dôležitú úlohu texty, chalani z kapely SITŇAN, s ktorou sa opäť o pár týždňov stretnete na rovnakom pódiu, sa k tejto téme vyjadrili, že „inšpiráciu čerpáme vo svojom okolí a zo skutočného života, máme na konte aj zopár politických piesní, ale radšej máme tie s veselými textami, na ktorých sa môžeme zabaviť my aj naše publikum.“ Ako ste na tom vy - ste viac „pohoďáci“, ktorí sa chcú baviť ako „rebeli, ktorí chcú zmeniť svet“? Tipujem, že správna odpoveď bude tá prvá. :-) Dostávate od fanúšikov nejakú spätnú väzbu na vaše texty?
Texty píšem ja. Mám zakázané písať texty o krvi a o smrti, inak ma Vilo nakope do riti, haha. Takže sme na tom podobne ako SITŇAN. Politiku do textov moc neťahám, skôr píšem vtipné texty, na ktorých sa l'udia zasmejú. Niektoré sú skôr lokálne o kamarátoch a zážitkoch. Máme však texty aj na vážnejšie témy na zamyslenie. Odozvy sú zatial' pozitívne hlavne od tých, ktorí sa v našich textoch nájdu. Ved' napríklad nenapíš text o kamarátovi, ktorý mal také rifle, že ked' ich mal oblečené, tak vždy zbalil babu a bol „kocúr v trúbe“, haha. To sa proste muselo zhudobniť! :-)
Na FB máte ponuku tričiek s vizuálom kapely a veselými textami. Zaujala ma „zicherka“ v logu kapely – predpokladám, že má nejaký „hlbší význam“, však? :-) A ako sa vám darí predávať tričká vďaka „marketingovej kampani“ - citujem: „Že nemáš doma čím vytierať kúpeľňu? Že potrebuješ novú handru do garáže, keď ti potečie olej z tvojej nadupanej káry? Že potrebuješ vytrieť tvojho džukla, keď sa ti vyváľal na prechádzke v hnoji?..., atď - ...na hrudi logo a na chrbte veľká pravda...“?
My sme nikdy nemali nejaké oficiálne logo kapely. Toto so zicherkou vzniklo len pár rokov dozadu a spravil ho náš kamoš Zeli, ktorý u nás chvíl'u hrával druhú gitaru. Hlbší význam? Tak vol'akedy každý punkáč mal na sebe pripnutú nejakú tú zicherku. Bol to doplnok punkovej módy Vivienne Westwood, ktorej módu propagovala skupina SEX PISTOLS. Takže to s tým punkom trochu súvisí. Nejaké tričká sa predali a určite sa predajú aj ostatné, ved' každý má predsa doma kúpel'ňu a viacerí aj psa a nadupanú káru Ale niektorých som videl, že ich mali dokonca aj oblečené.
Ako sa pripravujete na koncerty? Máte nejaké „rituály“, pripravujete si „choreografiu“, plánujete si, kto kde bude stáť a podobne alebo ide zväčša o úplnú improvizáciu? Čo považujete pri koncertoch za najdôležitejšie, kedy ste po nich spokojní?
Rituály pred koncertom nemáme žiadne. Hlavne musí byt' dobrá nálada, potom to už ide samo. A ked' cítiš odozvu l'udí, je to ešte lepšie. Hoci náš gitarista Filip si jeden rituál osvojil: jedno pivo, dva Red Labely a 3-krát prehrat' stupnicu na gitare. Musím povedat', že chvíl'u mu to trvalo, kým prišiel na ten správny pomer. Choreografie neriešime, nie sme tanečná skupina a spokojní sme, ak si l'udia po našom koncerte neklepú prstom po čele...
Pochádzate zo Šurian, na youtube som našiel pár vašich videí z podniku s názvom „La Bugaňa“ - je to váš „domovský stánok“, kde bývajú koncerty a kde sa stretávajú ľudia z miestnej scény, zabavia sa, dajú si pivo? Ak by k tebe na víkend prišiel dobrý kamarát – punker/rocker, kam by si ho v Šuranoch a okolí zobral počas dňa/večer?
La Bugaňa bola náš druhý domov - miestna legendárna krčma, kde sa stretávala miestna undergroundová smotánka. Organizovalo sa tam množstvo koncertov a akcií, aj zahraničných kapiel. Dnes už La Bugaňa neexistuje... Namiesto piva a dobrej muziky je tam predajňa – voda, plyn, kúrenie... Bolo zvláštne stáť potom pri pokladni na mieste, kde to bola niekedy riadna divočina. Nič netrvá večne... Teraz tu máme underground pub „Dole“, kde bývajú koncerty a kde aj my občas hráme. Takže ak by som mal niekoho v Šuranoch niekam zobrať, tak by to bola najskôr naša skúšobňa, lebo tam je vždy veselo a potom práve spomínaný klub „Dole“.
Dočítal som sa, že ste v Šuranoch v minulosti vystúpili aj na Junkride Pool Jam, ktorý je jedným z najväčších freestyle bike-skate podujatí na Slovensku. Ako si spomínaš na túto akciu? Máte skúsenosti s vystúpením aj na iných multi-žánrových koncertoch? Ak áno, aký je tvoj názor na podobné podujatia, v čom sú z pohľadu kapely iné ako koncerty, kde vystupujú len punk/rockové, prípadne metalové kapely?
Na koncert na Junkride si pamätám. Nebol to ale taký klasický koncert - kapely skôr vypĺňali čas medzi súťažami. Hrali sme a pred nami skákali decká na bicykloch na rampách. Legenda hovorí, že na tomto koncerte sa bol pozrieť aj náš súčasný gitarista Filip a vtedy si povedal, že „s tými zmrdmi si raz zahrám“ a sny sa plnia. Odohrali sme vel'a multi-žánrových koncertov, s kapelami rôznych štýlov na jednom pódiu. Všetko je to vždy o zábave a l'ud'och. Napadá ma možno len rozdiel, že ten „multižáner“ priláka možno viac l'udí, pretože si každý nájde to svoje.
Keď som v rámci prípravy na tento rozhovor „googlil“, nenarazil som na žiaden rozhovor s kapelou PANKHART. Znamená to, že tento je úplne prvým rozhovorom, ktorý kapela od roku 1998 poskytla???
Tak na túto otázku som myslel, že mám jednoznačnú odpoved' - že áno, PANKHARTi prišli o „panenstvo“, čo sa týka poskytnutia tohto rozhovoru. :-) Ale spomenul som si, že niekedy v začiatkoch sme dávali rozhovor už neexistujúcej regionálnej TV v rámci propagácie rockového koncertu u nás v Šuranoch, na ktorom sme hrali. Ani neviem, či sa to vôbec nakoniec vysielalo. Každopádne tento rozhovor má pre nás d'aleko väčšiu cenu.
6.4.2024 vystúpite v Žiari nad Hronom – spolu so spomínanou spriatelenou kapelou SITŇAN - na benefičnom koncerte "Angelus – koncert pre Mareka". Na čo sa môžu tešiť fanúšikovia, ktorí sa prídu pozrieť na váš set?
Na tento koncert sa vel'mi tešíme. Po prvé: kvôli tomu, že je organizovaný pre dobrú vec. Marekovi a jeho rodičom držíme palce a posielame vel'a sily a považujeme ich za najväčších bojovníkov na svete! Po druhé: že to bude v Žiarčane, kde sme hrali už minulý rok v októbri a bolo tam „na parádu“. A po tretie: že znova stretneme žijúcich „dinosaurov“ našej punkovej scény - kapelu SITŇAN. Samozrejme sa tešíme aj na ostatné kapely. Ľudia sa môžu tešiť na veselý punk-rock v podaní štyroch šuhajov, ktorí do toho dajú všetko. Tak dúfam, že to dobre dopadne. Dúfam, že Kiso už zajednal hotel, lebo odtial' sa nám večer nebude chcieť odísť domov!
Rozhovor pripravil: Vlado Lauko
Fotografie: archív kapely
