Všeobecne platí, že metal hrajú a počúvajú najmä ľudia vo vekovej kategórii 40+ a (nielen) každého organizátora poteší, keď sa na koncerte objavia teenageri a bavia sa muzikou, na ktorej vyrastala generácia ich rodičov. A dvojnásobne poteší, ak sa na scéne objaví mladá kapela a trochu rozčerí pokojnú hladinu miestnej scény. Blížiaci sa benefičný koncert „Bratislavský Angelus – 30 rokov Abstract" (27.9.2025, Randal) svojím vystúpením otvoria Bratislavčania TALEBRINGER – kapelu si predstavíme v rozhovore s gitaristom Romanom, ktorý je – napriek svojmu mladému veku – na hudobnej scéne mimoriadne aktívny. Veď posúďte sami...
Začneme trochu netradične: Štúdia, vedená psychológom Virenom Swamim z University of Westminster zistila, že fanúšikovia heavy metalu majú vyššiu mieru otvorenosti novým skúsenostiam, čo znamená, že sú kreatívni, zvedaví a inklinujú k netradičným zážitkom. Podľa výskumu z Humboldt University a ďalších inštitúcií, tínedžeri, ktorí boli fanúšikmi metalu v 80. rokoch, sú v dospelosti šťastnejší a lepšie prispôsobení ako ich rovesníci, čo naznačuje, že hudobná identita môže mať ochranný vplyv na duševné zdravie. Aký je tvoj názor na tieto výsledky výskumov?
Tá štúdia dáva zmysel. Keď sa pozrieš na metal samotný – ten má dnes už mnoho podôb. Za tie roky sa to neuveriteľne všetko zmenilo, prišli nové kapely so svojimi vlastnými štýlmi, vzniklo mnoho subžánrov. Pre niekoho, kto začínal na BLACK SABBATH, mohol byť v roku 1997 netradičným zážitkom NIGHTWISH, čo bola už úplne iná muzika. Potom nie je možné, aby fanúšikovia metalu neboli otvorení aj novým skúsenostiam a netradičným zážitkom mimo toho hudobného sveta. Na tom výskume tiež asi niečo bude - bola to predsa „zlatá éra“ metalu, s tým sa musí spájať veľa výnimočných zážitkov, ktoré človeka ovplyvnia na celý život.
Máš vo svojej rodine hudobníkov, zdedil si prípadne nejaké muzikantské gény? Cítiš zo strany rodiny podporu, čo sa týka tvojej hudobnej kariéry? Čo hovoria tvoji najbližší na hudbu kapely?
Otec a dedo hrávali na gitaru, ale inak bola hudba u nás v rodine vždy skôr poslucháčskou záležitosťou. Mamka má celkom dobrý sluch, ale tam to končí. Podporu určite cítim, nakoľko väčšinu skúšok mávame u nás v podzemí, na koncerty chodia a prvú gitaru mi kúpili práve oni. Myslím, že našu hudbu berú dobre, nakoľko sami majú nejaký prehľad, obľúbené skupiny a metal im nie je až tak cudzí.
Hru na aké hudobné nástroje ovládaš? Si samouk alebo máš aj hudobné vzdelanie resp. si absolvoval alebo ešte stále chodíš na lekcie? Čo robíš pre to, aby si sa zlepšoval? Preferuješ konkrétnu značku gitár, si skôr konzervatívny alebo sa aktívne zaujímaš o novinky a rôzne „vychytávky“, ktoré sa objavia na trhu?
Hrám hlavne na gitare, no doma sa občas chopím basgitary či klávesov. Na gitaru som chodil ešte na prvom stupni a odvtedy sa učím sám. Čo sa týka značiek, vystriedal som Cort, domácu výrobu a Gibson. S poslednými dvomi vystupujem na koncertoch a práve Gibson Les Paul Tribute je asi najlepšia. Aj keď stále mám pocit, že tá pravá ešte len príde, haha. Po technickej stránke som na tom celkom zle. Myslím, že sa stále nevyznám v tých veciach tak, ako by som mal.
Čo bolo tým kľúčovým a zlomovým impulzom k tomu, že si sa z hudobného fanúšika stal hudobníkom? Mal si/máš svoj hudobný idol?
Môj hudobný idol, vďaka ktorému som chytil do rúk gitaru, bol Slash. Keď sa nad tým tak zamyslíš, má 3 veľmi silné stránky, ktoré bohužiaľ veľa gitaristov nemá: štýl hrania, zvuk a image. Ako malého ma toto úplne nadchlo. Nedávno som ho videl vo Viedni a stále hrá brutálne. Akurát vlani som si pustil jeho koncert s Mylesom Kennedym a aj po tých rokoch ma to úplne zobralo. Pozrel som bazár a na druhý deň si šiel po Gibsona. Mám rád naozaj mnoho hudobníkov, ale v kapele si ideme každý prísne svoje, nechceme vykrádať iných.
Kapelu TALEBRINGER tvoria 3 chlapci a 2 dievčatá, vekovo ste všetci pod 20. Ako ste sa zoznámili a kedy presne kapela vznikla? Predstav nám pár vetami každého člena kapely (čo študujú, aké sú ich koníčky, obľúbené kapely, „pikošky“ a pod.).
No my sme asi nudní ľudia, ale nejaké pikošky skúsim nájsť v pamäti. Poďme teda najprv k začiatkom. My chalani sa poznáme prakticky od škôlky. Až v poslednom ročníku na základke (2021), keď sme sa stretli v jednej triede sa začala naša hudobná cesta. Prvú zostavu sme spravili „na kolene“ a nie každý vedel hrať. Náš basgitarista Luky bol pôvodne klávesák, ale hráča na 4 struny nie a nie nájsť, čiže sa prevychoval na tento podceňovaný, no potrebný nástroj. A teraz k predstavovaniu aktuálnej zostavy: Monika – trafil ju blesk a žije. Svojim pop/jazzovým hlasom robí našu hudbu počúvateľnú aj pre metalom nezainteresované publikum. A ona sama vlastne tiež nie je moc ponorená do tejto muziky, ale baví ju tvoriť s nami a tá chémia tam proste je. Miluje Jara Filipa a Elu Fitzgerald. Dano bol pôvodne jazzový bubeník a na metal prešiel, až keď sa k nám pridal. Dnes je z neho zlatovláska, ale v jeho začiatkoch u nás mal ešte vlasy „na kýbeľ“. Je ľavák, no bicie ma otočené bežne na praváka. Dá sa to všimnúť keď hrá drum filly, lebo vždy začína ľavou rukou. Medzi jeho top kapely patria DEATH, ARCH ENEMY, CHILDREN OF BODOM a momentálne si ide PALEFACE SWISS. Študuje na elektrotechnickej priemyslovke, odbor sieťové technológie. Rád šoféruje a učí sa zvučeniu. Luky v škôlke behal po dvore s kalkulačkou v ruke. Je to ten posledný človek, na koho by som kedysi povedal, že by sa ponoril do tejto muziky. Študuje na Strednej priemyselnej škole elektrotechnickej, odbor programovanie digitálnych technológií (napr. webové aplikácie). Taktiež sa chce kamarátiť so zvukárskym pultom. V poslednej dobe ho bavia DARK TRANQUILITY, IN FLAMES, ALCEST či BULLET FOR MY VALENTINE. Simi je najmladší člen posádky a vyznávač Chucka Schuldinera. Býva v Starej Turej a v živote toho zažila viac, ako my všetci dokopy. Publikovateľnú pikošku asi ani nemáme, ale ak to niekoho zaujíma, má zrastené prsty na nohách. Študuje grafiku digitálnych médií. Tancuje už 13 rokov rôzne štýly tanca. Nie je tam žiadna rodinná zhoda, ale s Danom majú rovnaké priezvisko – Krajčo/Krajčová. To by bolo ešte celkom v poriadku, ale jej „foter“ sa tiež volá Dano a tiež hral na bicie v metalovej kapele. Medzi jej top kapely patria DEATH, CHILDREN OF BODOM, OBITUARY, VADER, GOJIRA, SEPULTURA či LIFE ON VENUS. A potom som tu ja - Roman. Študujem na anglickom bilingváli, mám rád muziku, prírodu a ľudí, ktorých mám rád, haha. Medzi moje najobľúbenejšie kapely patria AMORPHIS, MY DYING BRIDE, ORKRIST, GALADRIEL, CRADLE OF FILTH, DAVOVÁ PSYCHÓZA, IRON MAIDEN, atď... Jedna z aktuálnych pikošiek pochádza z nedávnej chaty, kedy sme si v dobrej nálade odfarbili hlavy a nafarbili na blond. K tomu asi netreba viac dodať, haha...
V „promo texte“ k jednému z vašich koncertov bolo napísané: „TALEBRINGER, mladšia banda z Bratislavy, vám zahrá viac do tanca. V svižných thrashmetalových tempách a melodickými refrénmi a s príjemným ženským vokálom aj chlapským growlingom sa určite máte na čo tešiť.“ Ako by si teda charakterizoval žáner, ktorý hráte a aké kapely boli/sú vašimi vzormi?
Z tohto sa nevieme vysomáriť ani my sami, ale v poslednej dobe to škatuľkujeme ako melodický metal, aj keď tých vplyvov je tam viac. Predtým sme používali melodic death folk, ale to by všetci čakali asi niečo ako ELUVEITIE, ktorým sa nepodobáme. Tých vplyvov je veľmi veľa. Pre mňa osobne sú veľmi dôležití AMORPHIS – ich vývin naprieč žánrami je neuveriteľný, skvelo kombinujú špinavosť metalu a jeho krásu zároveň, ich skladby majú v sebe nadľahčeného ducha a to ma veľmi inšpiruje. Niekedy by som pri nich ani nepovedal, že počúvam metalovú kapelu.
Kedy a kde sa uskutočnilo prvé „oficiálne“ vystúpenie kapely TALEBRINGER a ako si naň s odstupom času spomínaš? A ako dopadol krst vášho debutového singlu "God Of Sunrise" 8.11.2024 v bratislavskej Werande? Vraj bol krstným otcom váš triedny učiteľ zo ZŠ...
Úplne prvýkrát sme hrali inštrumentálne, 8. júna 2022 na rozlúčkovom bále našej triedy. Pod súčasným názvom sme vystúpili až o rok na to - pamätám si, že sme z toho mali záhadne dobrý pocit. V skutočnosti to bol prepadák, aký sme odvtedy našťastie nemali (musím zaklopať). Rozhodli sme sa totiž, že ešte ako štyria chalani to ideme konečne skúsiť so spevom. No vieš si predstaviť ako to asi znelo s nulovými schopnosťami + mŕtvou atmosférou - celé to videl aj Crom (ORKRIST), doteraz mi ho je ľúto. Krst singlu už bol v aktuálnej zostave a až na nejaké malé chybičky to bol myslím dosť dobrý nový začiatok. Atmosféra bola skvelá, kotol tam bol už na začiatku ale pri „God Of Sunrise“ to vygradovalo ešte viac. Jediné, čo nás mrzelo, že sme kvôli krstu samotnému nestihli odohrať viac skladieb – väčšina ľudí tam bola kvôli nám. Náš triedny sa k titulu krstného otca kapely dostal už dávno, keďže sa o nás zvykol vyjadrovať nejako na štýl „moji chalani“... Keď prišlo na krst singlu, bolo jasné, koho na tento rituál zavoláme.
Predpokladám, že zatiaľ najväčšou akciou, kde ste vystúpili, bol decembrový Winter Solstice Eve 2024 v Majesticu, kde ste otvárali koncert a po vás vystúpili skutočné legendy GALADRIEL, ORKRIST a XIII. STOLETÍ. Od Croma (ORKRIST) mám info, že koncert sa vydaril nad očakávania a prišlo viac fanúšikov ako tam chodí bežne aj na väčšie koncerty zahraničných hviezd... V rovnakej budove, ale v inom klube - Randali - ste hrali aj v marci spolu s TOGETHER AS ONE a UNDERDOSE – ako hodnotíš toto podujatie?
Áno, WSE bol pre mňa splneným snom. GALADRIEL a ORKRIST sú moje srdcovky, hrať s nimi bola veľká česť a pri „Sad Leaves Of The Dying Rose“ som takmer pustil slzu. Bol to aj náš prvý klubový koncert. Crom a spol. sú kamoši, celý proces organizácie som sledoval spolu s nimi cca rok a som rád, že to dopadlo na výbornú. Samému sa mi tomu ťažko verí, ale návštevnosť naozaj presiahla mnoho svetových kapiel, ktoré tam vystupovali. Nás zavolali práve vďaka Werande, kam sa prišiel pozrieť samotný Crom a rozhodol sa dať nám šancu. Do Randalu nás dostala naša gitaristka Simona, ktorá sa pozná s Radom z TOGETHER AS ONE – tiež si nás bol omrknúť na Werande. Bál som sa, ako nás príjmu fanúšikovia DEATHu, ale bola to veľmi vydarená akcia. Hrali sme druhí a už tam bolo celkom dosť ľudí. Po koncerte sa so mnou niekto normálne odfotil, predali sme tričká, CD-čká, podpisovali sme sa a jeden nadšenec za mnou vybehol až von na ulicu. Chodili za nami ľudia, že sme boli dobrí, máme potenciál a pýtali sa, kedy vydáme viac skladieb. Takú podporu som v ten večer naozaj nečakal.
A ešte jeden koncertný návrat – benefičný májový Zion Fest, Pink Whale - výborný priestor, skvelá myšlienka, parádna zostava 15 kapiel na čele s ETTERNA, STERCORE či HEAD2DOWN, ale vraj prišlo veľmi málo fanúšikov. Na čom to celé podľa teba zlyhalo?
Tých problémov je viac, organizátorka to má ťažké. Jedným je, že v tej zostave nie je žiaden väčší headliner. Tie skupiny sú dobré, ale to chce niekoho, kvôli komu by prišlo 50-100 ľudí a zároveň by nemal problém hrať na benefite. Ďalším faktorom je počet koncertov v Bratislave a reálna účasť. Mám pocit, že je tu toho často až moc na to, že sa bavíme o alternatívnej hudbe na Slovensku, kde ešte stále veľa ľudí má voči nej predsudky. Ten záujem asi nie je až tak veľký, aby sme mohli v sobotu večer robiť koncert v 3-4 kluboch po Bratislave a očakávať, že všade príde adekvátny počet ľudí. Možností je dnes už veľa, môžeme si vyberať kam pôjdeme.
Poďme už od koncertov k ďalším témam: Čo vás inšpirovalo k napísaniu skladby „God Of Sunrise“ a aké posolstvo nesie? Akým témam sa všeobecne venujete/plánujete venovať vo vašich textoch – sú to osobné príbehy, mytológia, spoločenské témy alebo niečo iné? A ako sa vám podarilo skladbu „prepašovať“ do vysielania Rádia FM?
„God Of Sunrise“ bol náš úplne prvý song, jeho prapočiatky siahajú až do roku 2021, kedy sme mali jeho úvodnú melódiu spravenú v FL Studiu na počítači. V tej dobe sme sa inšpirovali folk metalovými skupinami typu KORPIKLAANI, ELUVEITIE, FINNTROLL – chceli sme mať song, ktorý sa ľuďom bude sám prehrávať v hlave a na koncertoch ich to dostane do varu. Textovo je to také typické metalové fantasy, ktoré si samozrejme vymýšľame a v poslednej dobe sme ho začali kombinovať s osobnými témami. Čo sa týka FMka, to bol čistý pokus. Proste som napísal Rudimu na messenger pár slov a poslal mu song. Tuším mi odpísal niečo na štýl, že si vypočuje a o mesiac na to mi poslal Mišo z ORKRIST, že nás hrali na Headbangeri. Samozrejme, že som mu to neveril a presvedčil sa až pri vypočutí záznamu, haha.
Ako prebieha tvorivý proces v kapele – kto prináša nápady, ako vznikajú nové skladby? Skladáte najskôr hudbu a potom dolaďujete text alebo naopak? Máte nastavené nejaké „mantinely“ alebo sa pri kreatívnom procese vôbec neobmedzujete?
S hudobnými nápadmi prídem väčšinou ja. Nemám nejakú špeciálnu rutinu tvorby. Dobrý nápad príde aj o pol noci, keď sedíš v pyžame na kraji postele s gitarou v ruke. Do hudby sa spraví text – s tým väčšinou príde Luky a v poslednej dobe sa veľmi činí Monika – práve ona priniesla tie osobné témy. Finálna skladba je ale výsledkom práce viac-menej všetkých. Ešte aj ten Rasťo, náš producent sa do toho zapojí (týmto ho pozdravujem). Aj keď stále neznieme, ako by som chcel, cítim, že sa každým songom posúvame ďalej. My sa vlastne nijak pri tvorbe neobmedzujeme, každá skladba je trochu iná, ale pritom je počuť, že to hráme my. Jediné, čo ma mrzí, že sme prestali využívať resp. nikdy sme nejak poriadne nevyužili klávesy. Dá sa na nich dobre tvoriť, vedia dopomôcť celkovému zvuku kapely, no je to o nástroj viac, treba na to zvlášť človeka a my sme radi, že sme vôbec teraz tak, ako sme.
Kapiel je veľa, každý mesiac vychádza kopec muziky, bežný fanúšik často nemá šancu sa v tom „mori“ orientovať. Čo robíte pre to, aby ste vynikli v dave? Akým spôsobom propagujete svoju tvorbu? Akú úlohu pripisujete sociálnym sieťam, streamovacím službám a podobne?
V rámci propagácie singlu sme to dali na svoje kanály, poslali kamarátom, rodinám, známym, do rádia, všade, kde sa dalo. Spravili sme CD-čká, tričká a nálepky. Rozhodli sme sa, že nebudeme loviť sledovateľov instagramovými reelsami s otrepanými vtipmi, ktoré robí kvantum kapiel. Pri niektorých sa ideme už len ako diváci prepadnúť od hanby. Áno, mohli sme mať viac followerov, ale ako hovorí náš spoločný kamarát Crom, virtuálny úspech sa nerovná úspechu v reálnom svete (týmto ho pozdravujem). Môžeš mať 10 000 followerov, ale ak si ťa ani nepúšťajú alebo nechodia na koncerty, stáva sa z teba stránka pre zábavu, nie kapela. Streamovacie služby sú fajn, ale zisk z predaných nosičov to samozrejme nenahradí. Spotify je u nás na tom pochopiteľne najlepšie. Aspoň vieš, koľko ľudí ťa aktuálne počúva. Po vydaní singlu tam bolo tuším cez 1100 ľudí, čo ťa v našom undergrounde celkom poteší.
Ako hodnotíš aktuálnu situáciu na bratislavskej metalovej scéne? Funguje spolupráca medzi kapelami navzájom, kapelami a klubmi? Máš pocit, že je v hlavnom meste silná metalová fanúšikovská základňa? Čo by podľa teba scéne najviac pomohlo?
Aktuálna situácia je asi taká, že metalové kapely tu sú, ale sú to už ostrieľanejší borci, nie decká, ako sme my. Okrem nás tu registrujem ešte pár mladých metalových skupín, ale to by som zrátal asi na jednej ruke. Dnes ide viac vecí štýlom punk/alternative rock, čo chápem, lebo je to hráčsky a skladateľsky určite jednoduchšie. Kapely sa tu vedia dohodnúť medzi sebou, myslím, že toto funguje. Kluby si pochopiteľne držia svoje ceny. Preto nám padne vhod, keď nás zavolajú niekam hrať a nemusíme to platiť sami. Jediné, čo by pomohlo scéne, je väčšia návštevnosť koncertov, aby sa ľudia konečne dvihli a aby sledovanie kapiel nezačínalo a nekončilo len v digitálnom svete. Veľa akcii tu trpí kvôli návštevnosti.
Pôsobíš aj v známom Bes Webzine – ako si sa dostal k spolupráci so Stanom? A akým témam resp. oblastiam (recenzie, reporty z koncertov, rozhovory...) sa tam venuješ a čo ťa na tom najviac baví?
Pred Besom som bol ešte v dvoch zinoch a aj keď jeden som kedysi dávno spoluzakladal, mal som pocit, že tam už pre mňa nie je priestor. Z toho druhého ma za nejakých neznámych okolností vyhodili spolu s ďalšími ľuďmi a dnes už ani nefunguje. Bes akurát hľadal nových redaktorov a už predtým som si všimol, že tie články píšu na úrovni, neboja sa napísať niečo kriticky a nevychvaľujú známe mená len preto, že sú známe. Zároveň tam bolo dosť priestoru pre domácu scénu a to je tiež dôležité. V poslednej dobe som toho menej napísal, ale stále mám niečo rozrobené. Robím recenzie, spravil som aj rozhovor s Dodom z GALADRIEL a momentálne mám rozpísaný report z koncertu MY DYING BRIDE.
Aké sú tvoje ďalšie aktivity na metalovej scéne? Zachytil som informáciu o tom, že si bol jedným z organizátorov podujatia s názvom „Hluk na garážach“ (september 2024) – povedz nám viac o tejto akcii. Plánujete aj ďalšie pokračovania „Hluku“?
Hluk je zase prejavenie môjho punkového ja. Organizujem ho len ja a sem tam s niečím pomôže prezident garáží Oliver. Ten minuloročný som začal dávať dokopy ešte v roku 2023 a presne si pamätám, ako som hovoril kapelám do telefónu, kto vlastne som – mal som 17 rokov a žiadne predošlé skúsenosti s organizovaním. Minulý rok to teda vyšlo nad očakávania, prišlo niečo medzi 150-200 ľuďmi a preto som sa rozhodol spraviť pokračovanie. To nás čaká už 5.9.2025 opäť na garážach s kapelami ADACTA, MUNICIA, DIMENZIA X a KAZOSTROJ. Ak máte radi punk/crust, tak Hluk si v Mekke týchto žánrov nemôžete nechať ujsť. Mojou ďalšou aktivitou na metalovej scéne je „bedňáctvo“ u ORKRIST. Z času na čas s nimi vybehnem na koncerty a vždy je to sranda – spoznáš nových ľudí, nové kapely a zákutia undergroundu.
A ešte späť ku kapele TALEBRINGER: aké sú vaše plány na najbližšie mesiace – chystáte nové skladby, prípadne album, videoklipy? Kde všade vás budú môcť do konca roka vidieť fanúšikovia naživo?
Akurát sme skončili s nahrávaním albumu. Dúfam, že nový singel stihne vyjsť v septembri a ďalší mesiac po ňom. Album by mal vyjsť do konca roka. Jeden náš fanúšik mal minule dobrú poznámku – „Už včera bolo neskoro!“. Najbližší koncert nás čaká 12.9. v Žalári, kde zahráme spolu s PERVERSITY. Zahriati a pripravení prídeme 27.9. do Randalu na váš Angelus, na ktorý sa už veľmi tešíme. Október/november sa rysuje koncert v Nitre, určite spravíme nejakú release show, keď vyjde album. V novembri vydáme svoj prvý album a jeho krst sa bude konať 21.11. na lodi Pink Whale a v decembri by sme mali zahrať na jednej vianočnej akcii (samozrejme metalovej) v Bratislave. Možno si niekto povie – prečo tak často v Bratislave? Ale sme mladá kapela a potrebujeme sa vyhrať...
27. septembra vystúpite v Randali spolu s kapelami ABSTRACT, RUST2DUST, ARAWN a VESNA na už vyššie spomenutom benefičnom koncerte s názvom „Bratislavský Angelus – 30 rokov Abstract“, pričom celé vyzbierané vstupné bude venované rodine zdravotne ťažko postihnutého Dominika. Na čo sa môžu tešiť fanúšikovia, ktorí sa prídu pozrieť na vaše vystúpenie?
Nech už dostaneme ako prvá a domáca kapela akýkoľvek hrací čas, vyberieme to najlepšie z našej tvorby, či už z pripravovaného albumu alebo úplne nových skladieb. Dúfam, že ľudia nebudú 27. septembra sedieť doma a prídu podporiť akciu s tou najkrajšou myšlienkou – snahou pomôcť niekomu, kto to naozaj potrebuje!
Rozhovor pripravil: Vlado Lauko
Fotografie: archív kapely
