V októbri si premiéru na „angelusáckej“ akcii odbije aj originálna kapela PODPOĽANICA, ktorá má svoje korene v malebnom kraji pod majestátnou Poľanou, ale svoju základňu (a skúšobňu) už v Banskej Bystrici. V podlavickom kulturáku budú teda viac-menej na domácej pôde a svojim fanúšikom sa predstavia po dlhej dobe. Na otázky o histórii kapely, rozpade a opätovnom návrate ako aj o plánoch do budúcnosti odpovedal Janči „Cero“ Cerovský, zakladateľ a gitarista kapely PODPOĽANICA
Na webe som sa v jednom z „promo článkov“ dočítal, že región Podpoľanie patrí medzi najsvojráznejšie regióny na Slovensku. Vyniká množstvom lesov, potokov a minerálnych prameňov, ale aj ľudovou kultúrou. Mestá, obce Podpoľania a laznícke usadlosti rozptýlené na úpätí Poľany ponúkajú jedinečnú nedotknutú prírodu, stretnutia s tradíciami a čaro vidieckeho života. Biosférická rezervácia Poľana má výborné podmienky na prírodný turizmus, cykloturistiku, pešiu turistiku, jazdectvo, paragliding, vyhliadkové lety a v zime lyžovanie, skialpinizmus i beh na lyžiach. Aký je tvoj vzťah k tomuto regiónu, čím ťa najviac fascinuje, priťahuje? Aké 3 najkrajšie miesta v regióne by mal podľa teba navštíviť každý turista?
Vyrástol som tu a strávil 18 rokov života. Konkrétne v Hriňovej. Mám to tu zbehané: kopce, potoky, všetko možné a aj keď teraz bývam inde, stále ma to ťahá do týchto končín. Určite na prvom mieste je Poľana - či prechádzka alebo návšteva Melichovej skaly, vodopád Bystrô, v Kyslinách je Jánošíková skala, opradená legendami. Alebo Hriňovské lazy - ono príroda je tu krásna, kdekoľvek sa prejdeš. A inšpiráciu na ponurné texty čerpám z hlbín lesa.
Poďme už k hudobným témam – kedy a ako si sa prvýkrát objavil na slovenskej metalovej scéne? Aké boli/sú tvoje hudobné vzory a inšpirácie? Dávnejšie si uviedol, že top kapelou je pre teba WOODS OF YPRES a počúvaš najmä atmosferický/depresívny/ambient black metal – platí to aj naďalej? Niektorí hudobníci sa zvyknú po rokoch počúvania rovnakej muziky, akú sami tvoria, presúvať k iným “ľahším“ žánrom...Viem, že si v časoch pred PODPOĽANICOU pôsobil spolu s bubeníkom v projekte LIVE FAST DIE – povedz nám, prosím, o ňom viac...
Moje hudobné začiatky boli niekde v 8.-9. ročníku na základke. Mama si kúpila gitaru a ja som tak na to kukal a potom mi to nedalo a prišiel prvý brnk a nebolo cesty späť. Prvá kapela bola školská, kde som hral na basu. Potom ma zobrali baby do kapely PEKNÝ OMYL - hrali sme pop rock. Potom sa kapely v okolí rozpadli a my pozostalí sme spravili nový projekt LOCAL NATION. Hrali sme v Bratislave na akcii, kde vystúpil Koňýk zo ZÓNY A, BOY WONDER a takéto zverinky. Dokonca sme robili predkapelu Dominike Mirgovej v Ministry of fun v Banskej Bystrici (smiech) a tam prišiel zlom, že nechcem byť poprocková hviezda a riadiť sa dress codeom a hrať pre deviatačky a tak zakladám môj prvý projekt FOLLOW THE GOAT, to bolo cca 10-12 rokov dozadu. Hrali sme doom metal a bolo nás 6. Lenže bolo ťažké sa stretnúť a skončilo to tak, že s bubeníkom zakladáme ostrý agresívny duo projekt LIVE FAST DIE. Texty a hudba a celková prezentácia bola čistý bordel a deštrukcia, lebo vtedy som si veľmi šiel GG Allina. To sme hrávali dvaja a skúšky vyzerali tak, že sme sa opili a hrali a pesničky prichádzali samé. Nemám vyslovene žiadne vzory. Top 3 kapely pre mňa sú WOODS OF YPERS, BURZUM a MANOWAR - oni majú špecifickú hudbu, ťažko porovnateľnú s niečím iným a vyčnievajú. Ja sa snažím nepočúvať metalovú hudbu, lebo pri skladaní novej hudby sa prichytím, že podvedome použijem melódiu alebo nejakú pasáž, čo som už počul u niekoho, preto počúvam rap, techno, klasickú hudbu - paradoxne čokoľvek, čo nie je metal. Ale keď mám opúšťaciu chvíľu, idem si Laru Fabian a Jamesa Blunta (smiech)... Keď počúvam metal, tak to sú niekoľko hodinové kompilácie ambient black atmosferic post black metal a netuším, aké kapely a songy, len mi to ide v pozadí, keď niečo robím doma.
PODPOĽANICA je podľa vašich slov projektom štyroch chalanov, ktorý funguje od roku 2018 a ide o „tvrdú muziku, liznutá trochu atmosférou, trochu melodikou a trochu death metalom. Myšlienka je robiť jednoduchú hudbu, no tým viac precítenú a prežitú. Názov je inšpirovaný našou sopkou Poľanou, odkiaľ všetci pochádzame. Texty sú o tom, že treba bojovať a umrieť pre vyšší cieľ...“ Ako to teda celé začalo – kto koho oslovil, kedy ste mali prvú skúšku, prvé vystúpenie?
Začalo to tak, že do LIVE FAST DIE sme zobrali basáka a ja som napísal skladbu „Sloboda má príchuť krvavých slín“. Na koncerte v Bamskej Bystrici ma chcel zvukár vypnúť a ja mu vravím, že nech ma nechá zahrať ešte jednu skladbu, že kvôli tomu som sem dnes prišiel. A bola taká odozva, že nás napadlo sa uberať viac atmosferickou cestou pod novým menom. Jadro sme boli ja a bubeník, potom sme zohnali basáka a sólovú gitaru - vtedy 16-ročného gitaristu, chudák čo si ten prežil na skúškach (smiech)...
Vcelku rýchlo – už v roku 2019 – ste vydali 5-skladbové EP „Synovia Poľany“, ktoré ste nahrávali u Mira Speváka (SPK Audio). Ako by si 3 vetami charakterizoval váš debut a ako hodnotíš spoluprácu s Mirom (mimochodom bude zvučiť aj náš Angelus Fest)?
Bol materiál, bola chuť, tak sme rovno nabehli do štúdia. Jeden deň sa nahrávali nástroje a druhý som to odškriekal a bolo vybavené (smiech). S prvotinou som spokojný, hoci skladba „Synovia Poľany“ sa mi osobne nepáči, lebo som nevedel, ako to ukončiť a celková forma mi vadí, ale nevedel som to vtedy lepšie upratať. S Mirom je spolupráca paráda. Inde ani už nechcem ísť nahrávať. Miro vie, čo robí, kopec vecí som ani nemusel povedať a automaticky to spravil, takže klobúk dole.
Na internete som našiel zmienku o rozhovore, ktorý si poskytol pre už neexistujúci Hlukoskop.sk s podtitulom „Piesne sú ako príbehy, ktoré sa vyvíjajú“. Keďže link na rozhovor už nefunguje – ak si spomenieš, alebo máš niekde poznačené otázky a odpovede – skús z neho vypichnúť 1-2 kľúčové myšlienky, ktoré sú stále platné/aktuálne...
Mám taký pocit, že vtedy som mal myšlienku, že skladby nemusia mať ani refrén ani sólo, nič. A to je aktuálne aj teraz. Mám v sebe nejakú emóciu a tú chcem vyjadriť. A či ju vyjadrím jednou vetou alebo 5 slohami, je podľa mňa jedno. Niečo chcem poslať von a forma nie je podstatná. A hlavne, keď niečo píšem, pozerám sa na to ako divák a snažím sa nacítiť, že teraz by sa mi páčila zmena, teraz sólo, teraz len ticho - neriadim sa nejakými formami skladieb. A to bolo a stále je aktuálne. Dôležitý je ten pocit, čo ostane v poslucháčovi.
Mám pocit, že ste to v roku 2019 mali veľmi dobre rozbehnuté, vydali ste EP, koncertovali ste – narazil som napríklad na májový koncert MetalMorfózy (vystúpili aj SORGOTH či PATRIARCHA), ktorý bol jedným z posledných v legendárnom banskobystrickom Tartarose, následne 21. júna sa tam mal uskutočniť koncert KEEP OF KALESSIN, ktorý však už bol zrušený, rovnako ako samotný Tartaros... Potom v júni 2019 ste zahrali na Krutofeste v Martine (spolu s GRAI, RAMCHAT, ACHSAR). Ako si na toto obdobie a konkrétne aj na uvedené akcie spomínaš?
Áno, vtedy to šlapalo. Boli dohodnuté koncerty aj na Slovensku aj v Čechách, ale dosekali sme sa medzi sebou a prišla corona kríza a všetko sa zrušilo a potom si vravím, že kašlem na to - ale chytili sme druhý dych.
V septembri 2019 ste na svojom FB uverejnili status v znení „...mali sme interné problémy, takže sme neboli aktívni, ale všetko je dobre a vyzerá, že budeme mať novú posilu ženského charakteru a operného spevu, takže čo nevidieť pôjdeme pravdepodobne do štúdia niečo nahrať a to vám garantujem, že keď to nahráme, tak Poľana jeb*e druhý krát“. Ak sa nemýlim, tak ženská posila ani operný spev sa nekonali...
Ženská posila aj operný spev sa konal, ale len v skúšobni. Vieš, žena v kapele pomútila vodu a tak to aj skončilo potom (smiech) a nebudem asi konkretizovať ďalej. Ale naučila ma dýchať do bránice, aby som vydržal držať growl dlhšie.
Začiatkom roku 2020 ste stihli zverejniť skladbu „Detvan“, ktorá obsahuje prvé 2 strofy z básne Andreja Sládkoviča. Aké ste zaznamenali reakcie na tento váš počin? Objavili sa aj vyslovene negatívne názory typu „na takéto klenoty by metalisti siahať nemali“? Je pre vás všeobecne slovenská literatúra dôležitým inšpiračným zdrojom k textom vašich skladieb? Ak áno, tak akí autori resp. aké diela považujete za kľúčové?
Neviem o žiadnych negatívnych ohlasoch. Áno, to bolo posledné, čo sme nahrali ako kapela. Vnímal som tie strofy ako odkaz na kapelu a miesto, odkiaľ pochádzame a napadlo ma to zhudobniť, lebo neviem o tom, že by to niekto iný spravil. Potom som sa pohrával s myšlienkou vydať celý album Detvan, kde by bola väčšina tej básne zhudobnená. Možno keď budem mať veľa času, sa do toho pustím. Slovenská literatúra a aj filmová stará tvorba - to je všetko depresia. Len vojny, hlad a to, ako si ľudia zle robili. A chvalabohu, je to skvelá inšpirácia na temnú atmosferickú hudbu. Takže je jedno, čo chytíš do rúk, vždy je to depka.
V marci toho istého roku naplno vypukla korona a tá znamenala stopku takmer pre všetko a všetkých, ty si vraj trávil dni grilovaním na balkóne a popíjaním piva a whisky... O pár mesiacov ste (s trochou irónie a nadsázky) na FB oznámili, že „ako správna blackmetalová kapela sa musíme rozpadnúť po prvom albume, lebo sme veľmi komerční“... Čo bolo dôvodom (dočasného) rozpadu kapely? Zohrávala nejakú rolu aj pandémia alebo šlo o čisto personálne záležitosti?
To bola zmeska toho, že sme prerábali skúšobňu na štúdio, do toho tá speváčka, celé sa to s*alo a potom vybuchla pec v skúšobni a skoro sme tam s gitaristom pomreli, potom sa začala prepadať strecha a tieklo na aparatúru a ešte basák musel odísť z kapely kvôli rodine, tak som to bral ako znamenie, že kašleme na to stačí.
Čo bolo impulzom pre návrat kapely PODPOĽANICA na scénu a kedy sa ten comeback udial? Vrátili ste sa v rovnakej zostave, ako ste končili?
Bubeník odišiel do zahraničia a my traja (ja, basák a gitarista) sme stále boli v kontakte. A gitarista bol v jednom klube a púšťal majiteľovi nejakú našu pesničku a potom mi píše po niekoľkých rokoch, že ten a ten povedal, že je škoda, že už nehráme, lebo by nám hneď prenajal klub na koncert. A hneď som volal basákovi, že obnovujeme kapelu, lebo je dopyt po našej hudbe (smiech). A táák sme hľadali bubeníka, aj chvíľu skúšali v Banskej Bystrici, aj sme dali jeden koncert v Martine s novým bubeníkom, ale nebolo to ono a medzičasom sa vrátil starý bubeník zo zahraničia, tak sme obnovili pôvodnú zostavu (to už aktuálne neplatí a kapela už má iného bubeníka – poznámka autora).
Váš návrat na pódiá sa uskutočnil v december 2024 na spomínanom benefičnom Animal core feste v Martine (spolu s GUARDIAN OF ASGAARD, COLDBLOODED, ABIÓZA a ďalšími) – aké si mal pocity, keď si opäť stál pred fanúšikmi? Prevládala tréma, radosť alebo niečo iné? A ako sa vaše vystúpenie aj koncert ako celok vydarili? A stále platí to, čo máte napísané na bandzone: „Zatiaľ hráme za cesťák a pivo na bare, ale keď budeme slávni tak dúfam, že jeb**me s prácou a budeme robiť to, čo nás baví“ (smiech)?
Mal som trému mesiac vkuse pred koncertom (smiech), vystresovaný som bol hrozne, už som zabudol, aké to je. Ale ako som nastúpil na stage a pozrel na ľudí, cítil som brutálnu istotu a sebavedomie a zabili sme to riadne a aj prídavok si ľudia vypýtali - takže fajn. Ja som to vnímal po toľkých rokoch tak, že hádam dobre sme zahrali na prvý krát a potom prišiel zvukár ku mne a vraví: „Chalani vy ste nenastavili latku, vy ste ju pr**ebali“ (smiech)... Tak bol by som rád, ak by sme si mohli vypýtať 200-300€ na hlavu za koncert, ale viem. aká je tu situácia aj s návštevnosťou a všetkým, takže som realista a hráme pre radosť, aj keď je v aparatúre natlačené 10k...
Zaujali ma jednoduché biele tričká s logom kapely, ktoré si môžu fanúšikovia zakúpiť v rámci vášho „merchu“. K tejto téme si sa vyjadril, že „po jednej 5-dňovej chlastačke som opustil telo a stretol som sa so svetlom a to mi povedalo, aby sme spravili merch, ale iný ako majú všetci. Vízia je taká, že keď nabehne PODPOĽANICA army v bielych tričkách a vysúkanými rukávmi po lakte, bude ju medzi všetkými metalistami vidieť.“ Ako teda dopadla „PODPOĽANICA army“ v praxi? A čo ešte robíte (aj v rámci imageu), aby ste sa odlíšili od stoviek ďalších kapiel?
Haha, no bolo to faux pas riadne... Do tričiek som nalial skoro 300€ a predalo sa jedno v Martine (smiech), ale keď si kamoši a naše ženy „zabili“ tie tričká, tak to vyzeralo dosť prísne (smiech). Ale všetci fanúšikovia chceli len čierne s tým, že „ja som metalista, ja biele nenosím“, takže v tomto som sa oklamal, ale mám aspoň 20 tričiek doma a môžem to nosiť každý deň celý mesiac (smiech). A neviem, čo robíme inak. Snažíme sa skôr sa na nič nehrať, proste prídem, dám si pivo/rum, ďalšie pivo na pódium, zahráme depky, čo mi sužujú myseľ a hotovo (smiech). Sme jednoduchí chlapci z lazov...
Aké máte s kapelou PODPOĽANICA plány na najbližšie obdobie? Pripravujete nové skladby, videoklipy, prípadne celý album? Kde všade vás budú môcť fanúšikovia vidieť naživo?
Nové skladby sú prísne depky atmosféry hrôzy. Chceme nahrať 2-3 nové skladby, ale keď tak teraz rozmýšľam, načo by sme mali vydať ďalší album? Keď budú nové veci, nahráme ich a dáme von a ľudia nech si pustia skladbu, ktorá sa im páči a nemusia riešiť, že na tomto albume je dobré len toto a celkovo ho hodnotím tak a tak... Hmm, vidíš, aká úvaha mi prišla teraz (smiech)...
Nedávno som čítal rozhovor s Chrisom Naughtonom z anglickej black metalovej kapely WINTERFYLLETH, ktorý povedal – parafrázujem: „Vždy sme si kládli za cieľ vytvárať hudbu, ktorá vyvoláva vnútorné aj fyzické reakcie, ktoré budú poslucháči postupne vstrebávať, hudbu, ktorá rezonuje v duši. Black metal by mal byť autentický, je to štýl, ktorý žije alebo umiera na základe emócií. Pri kapelách musím veriť, že témy, ktorým sa hudobníci venujú, sú úprimné a sú oddaní myšlienkam, ktoré vo svojej hudbe prezentujú.“ Aký je tvoj názor na túto tému?
Môžem len súhlasiť. Niekto chodí s problémami k psychológom. Ja sa opijem a vytiahnem najtemnejších démonov z mojej duše a metaforicky to zabalím to textu, aby to nebolo konkrétne a potom, keď to kričím zo seba von na koncerte, znovu prežívam ten pocit a keď tomu verím ja myslím, že mi to verí aj poslucháč. Myslím, že umenie je vtedy umenie, keď dokážeš emóciu pretaviť do hudby, do textu, do obrazu, keď nedokážeš slovami opísať krásu alebo smútok a v momente, keď to pretvoríš na niečo iné, ostáva to tam uväznené navždy a možno niekto iný vie prežiť zkrz to dielo tvoju emóciu aj bez slov.
Aké sú (mimo kapely PODPOĽANICA) tvoje ďalšie aktivity na metalovej scéne? Nedávno si sa vraj pohrával s myšlienkou usporiadať súťaž amatérskych gitaristov vo Zvolene... A ako celkovo hodnotíš aktuálnu situáciu na scéne v regióne (Zvolen/Detva/Krupina/Hriňová)? Mne sa zdá, že v Krupine to žije (koncerty Night Of Chaos, Plague Of Tartar), v Detve to žilo len v minulosti (legendárne koncerty KREATOR/EDGUY, GAMMA RAY, HAMMERFALL a pod.), Zvolen je po zrušení skvelého Wake Up klubu tiež taký polomŕtvy (občas niečo menšie klubové alebo väčšie v DK ŽSR) a o Hriňovej neviem nič...
Áno, pohrával som sa s tým a asi to aj spravím, lebo mi to tu chýba. Len rozmýšľam, ktoré mesto a miesto bude vhodné, aby to pritiahlo ľudí. Ja som sa zúčastnil dvakrát na súťaži amatérskych gitaristov a preto mi to tu chýba – všeobecne nejaká akcia, kultúra, čokoľvek. Partia ľudí, čo si zahrajú, posedia pri pive, zabavia sa a odnesú si nejaký darček. Vidíš, môžeme sa do toho pustiť spolu (smiech). Ja už som riešil aj zobrať jeden klub do nájmu v Hriňovej a robiť tam koncerty cez víkendy. Ale nájom mi „natrieskali“ na celý mesiac a nemám tam čo cez týždeň vymyslieť. Ja som v Hriňovej hrával v kulturáku, aj na streche základnej školy, keď som mal 15 rokov (smiech). Celkovo je to tu mŕtve, tak to vnímam už pár rokov. Keď sme aktívne hrávali, tak som prišiel do Hriňovej v noci do baru a hrala tam živá kapela, vo Zvolene znela hudba zo všade, v Banskej Bystrici koncerty, v Nitre a Žiline kluby a koncerty každý víkend. Nuž, keď to chýba mne, je dosť pravdepodobné, že aj iní majú ten pocit.
18.10.2025 vystúpite (spolu s NAHUM, DOOMAS, THALARION, PERVERSITY a ďalšími kapelami) na benefičnom koncerte Angelus Fest v KD Podlavice. Na čo sa môžu tešiť fanúšikovia, ktorí sa prídu pozrieť na vaše vystúpenie?
No môžu sa tešiť na atmosferickú hudbu, ktorá nie je uväznená v žiadnom metalovom žánre. Na zaujímavé melódie a keď ma „poprepína“, tak aj na šou (smiech). A hlavne, vždy trepem medzi pesničkami nejaké blbosti a jeden kamoš to nazval dokonale, že hráme „stand up metal“ - hmm, možno budeme aj uvádzať pri žánri (smiech).
Rozhovor pripravil: Vlado Lauko
Fotografie: archív kapely
