Jožko „Falusoid“ Kováč je veľmi zaujímavou a veľmi aktívnou postavou na našej metalovej scéne. Okrem toho, že spieva v 3 rôznych kapelách, sa stíha venovať aj svojmu originálnemu projektu „Falusoid“, ktorý je síce od metalu hudobne poriadne vzdialený, ale na afterkách metalových akcií žne úspechy aj u fanúšikov tých najtvrdších žánrov. Takže ak chcete v sobotu vidieť tancovať mládencov a devy v tričkách s motívmi BEHEMOTH či CRADLE OF FILTH na porno disco popové hity, treba vydržať až do samého záveru festivalu (smiech). A aby Jožkovi nebolo do polnoci dlho, podujal sa celý Angelus Fest odmoderovať a hoci to bude jeho prvá moderátorská skúsenosť, nepochybujeme o tom, že to zvládne s prehľadom a nadhľadom.
Ako si spomínaš na svoje detstvo a školské časy? Boli si vzorný žiak alebo skôr rebel? V akom veku do tvojho života vstúpil metal a ako sa to prejavilo? Čo bolo tým kľúčovým impulzom k tomu, že si sa stal gitaristom a spevákom v metalovej kapele?
Detstvo som mal v rámci možností dobré, žiadny luxus, ale o to viac zážitkov. Školu som až tak v láske nemal. Na základnej škole som, myslím si, patril k tým slušnejším. Čo sa známok týka, bol som niekde v strede. Rebelské boli jedine moje tvorivé začiatky v podobe bizarných kresieb a básní. Vyrastal som v kresťanskej rodine a pravidelne som navštevoval kostol. Myslím, že aj tomu pripisujem moju neskoršiu rebéliu. K metalu som sa dostal skrz kazetu, ktorú doniesol otec a bol tam nahratý HELLOWEEN - „Keeper…1“ a GRAVESTONE (nemecký heavy metal), mal som asi osem. Tieto albumy doteraz milujem. Neskôr sa k tomu pridružili tvrdšie žánre, ako KREATOR a samozrejme aj death metal. Sen stať sa muzikantom sa zrodil už vtedy v detstve. Pamätám, ako som si v hlave vytváral skladby cestou zo školy.
Skôr ako sa dostaneme k tvojmu projektu Falusoid, pristavme sa pri kapelách, v ktorých pôsobíš – začneme melodickými PSEUDOSAPIENS (niekde som našiel uvádzaný žáner groove/thrash, ale veľmi sa mi k muzike kapely nehodí...). Kapela vydala 2 albumy: „Godfail“ (2014) a „Tlenie“(2019), vcelku dlho o nej nebolo počuť, ale už sa opäť, zdá sa, rozbieha. Ako by si pár slovami predstavil kapelu niekomu, kto o nej doteraz ešte nepočul a aké máte plány na najbližšie mesiace?
Zaradiť hudbu v PSEUDOSAPIENS bolo pre mňa vždy ťažké a máš pravdu, z thrash metalu tam toho veľa nie je. Neskôr sme to nazvali jednoducho - melodický metal. Kapela stále funguje, ale dalo by sa povedať, že v tieni skúšobne. Stretávame sa zhruba raz do týždňa. Zo zábavy si vždy zahráme staršie veci a pracujeme aj na nových songoch. Zistili sme, že potrebujeme nový vietor do plachiet, tak uvidíme, či sa podarí vybočiť zo zabehnutých koľají. Nahrávanie by som chcel tento krát vyskúšať v domácich podmienkach, no musím sa toho ešte veľa učiť. Hádam sa ešte dožijeme nejakého nového materiálu (smiech).
Poďme k legendárnym PYOPOESY, ktorí vlani oslávili okrúhlych 30 rokov na scéne. Kedy a za akých okolností si sa do kapely dostal? Ako si spomínaš na vaše vystúpenia na benefičných koncertoch pod hlavičkou „Angelus“ ? Hrali ste na amfiteátri (2022), KD Podlavice (2024) aj v breznianskom klube Diverso (2025) A je reálne, že sa od kapely dočkáme ešte nejakej novej hudby alebo sa len raz za čas dáte dokopy a zahráte osvedčené klasiky?
S Miríkom z PYOPOESY sa poznám už dlho, volával nás s kapelami hrávať do svojich podnikov. Podľa všetkého si tam všimol môj vokál. Paradoxom je, že prvý koncert tvrdej metalovej kapely, aký som videl naživo, bol práve PYOPOESY u nás v neďalekej dedine v kulturáku. Mohol som mať vtedy 16 rokov. O to viac som bol nadšený, keď ma Mirík oslovil. Na Angelus akciách, ktoré sme odohrali, bolo vždy super. Z bystrického amfiteátra je dokonca DVD live nahrávka, ktorá sa dá pozrieť aj na YouTube. Myšlienka na novú tvorbu samozrejme bola, ale vzhľadom na vyťaženosť momentálnych členov sme ju nechali driemať.
Najaktívnejšou je nepochybne deathmetalová úderka BLOODY REDEMPTION. Aká je tvoja pozícia v kapele (zapojenie do kompozičného procesu, dohadovanie koncertov, pomoc s grafikou a podobne)? Podľa mojich informácií by sa už mal blížiť termín vydania nového albumu – v akom štádiu sa teda nachádzate a čo nám už o ňom môžeš prezradiť? Kde všade vás v najbližšej dobe môžeme vidieť naživo?
Áno, je pravda, že s BLOODY REDEMPTION hrávame asi najviac koncertov. Moja úloha v kapele - okrem spevu a gitary - je dosť pestrá. Od samotných kompozícií, aranžmánov, textov, až po zapisovanie bicích. Maťo a ja sme rodičia BR tvorby. Taktiež boli moje vizuálne nápady použité napríklad v klipe alebo samotnom covere CD „Hit To The Gore“. Čo sa týka organizácie koncertov, do toho sa mi už moc zasahovať nechce. Komunikácia s ľuďmi ma dosť unavuje (smiech)... Momentálne pracujeme na nových skladbách, ale proces sa z mnohých dôvodov spomalil. Verím, že sa dá všetko do poriadku a album budúci rok budeme nahrávať. Budúci rok tiež chystáme mini turné s kamošmi BLOODY OBSSESSION a ďalšími skvelými kapelami. Čoskoro sa dozviete viac.
Ak by si mal porovnať vyššie spomenuté kapely, v čom sa z pohľadu fungovania, skladania muziky, prípravy na koncerty najviac líšia? V ktorej je to najviac „na pohodu“ a kde cítiš najviac stresu? Máš ich nejak zoradené podľa dôležitosti/priorít? A ako sa ti darí stíhať všetko potrebné a byť k dispozícii všetkým kapelám?
Čo sa priprav a celkového fungovania týka, v PYOPOESY som to mal najjednoduchšie. Väčšinou som prišiel na jednu skúšku pred koncertom a niekedy ani to. Pripravil som sa doma, zatiaľ čo chalani skúšali v BB. Jediný problém, ktorý spája všetky kapely, je otázka, kto bude šofér (smiech). V pohode sa cítim vo všetkých kapelách, no najväčšiu istotu na pódiu mám asi s BLOODY REDEMPTION. Atmosféra vo všetkých kapelách je väčšinou veselá. Prioritou je väčšinou tá kapela, s ktorou momentálne niečo nahrávame alebo vystupujeme. Mám občas pocit vyťaženosti, no napriek tomu viem, že by sa dalo obetovať viac. Ale čím som starší, tým som väčší „mámvpi*ista“ (smiech).
Poďme už k tvojmu porno disco projektu Falusoid. Väčšinu ortodoxných metalistov po vypočutí akejkoľvek skladby napadne otázka: „Čo ho to preboha napadlo“? Takže čo ťa to preboha napadlo (smiech)?
Falusoid sa mi rodil v hlave už dlho, len čakal na podnet z análov vesmíru. Pred pár rokmi som vyhral iphone a tam bol hudobný program, ktorý to celé zapríčinil. Hneď sa mi začali v hlave tvoriť nápady, pamätám, ako prvý song „Môj cock je tvoj“ vznikol na záchode (smiech). Pravda je ale taká, že som vôbec nepredpokladal, že v tom budem pokračovať. Nadšenie kamarátov a známych ma však povzbudzovalo a posúvalo stále ďalej.
V jednom rozhovore si sa vyjadril, že „projekt Falusoid je príkladom toho, že niekde vnútri mňa zúri aj disco šelma, či temná strana Dušana Grúňa“. Tú disco šelmu vcelku chápem, ale poprosím ťa trochu vysvetliť tú temnú stránku Dušana Grúňa.
Sám som prekvapený, aký talent som v sebe objavil, čo sa týka skladania elektronickej hudby. Prirovnanie k Dušanovi Grúňovi bolo skôr metaforické v tom zmysle, že melódie, ktoré sa mi vynorili z podvedomia by mohli spokojne odohrať v rádiu, či v Šláger TV. Výhodou tejto hudby je to, že môžem vyjadriť extrémne situácie a nikto to hneď nevypne, ako je to veľakrát u iných žánrov, ako napríklad pornogrindcore (smiech). Tu sa prejavuje tá rebélia, ktorá bola dusená v mladosti.
Kde všade sa ti už podarilo s Falusoidom vystúpiť? Predpokladám, že si bol už na metalových aj úplne nemetalových akciách. Aké boli reakcie fanúšikov a špeciálne takých, ktorí netušili, čo ich čaká? Zažil si nejaké prekvapujúce (v pozitívom alebo negatívnom zmysle) situácie?
Máš pravdu, na metalových akciách som často hral afterku. Potom sú tu akcie súkromného charakteru (oslavy a tak…) alebo pár koncertov s mojím hudobným súputníkom Kapitánom. Je zaujímavé a zábavné sa stretávať s publikom, ktoré má od metalu ďaleko. Sú to iné subkultúry, ale zväčša príjemní ľudia. Na väčšine koncertov sa ľudia bavia a často boli sprevádzané pánsky striptízom (smiech). Pamätám ale aj nevydarenú akciu, kde som bol pozvaný, ale asi polovica ľudí netušila, o čo ide. Po pár piesňach ma vypískali a zrušili. Tam to publikum zrejme nepochopilo. Nuž, nebudeme si klamať, nie je to hudba pre každého.
Je všeobecne známe, že podnikáš v zaujímavej oblasti – kominárstve. Ako si sa k tejto práci dostal a čo ťa na nej najviac baví? Vidíš nejaké prepojenie medzi prácou kominára a hudbou, prípadne konkrétne metalom - stane sa ti napríklad, že na streche objavíš inšpiráciu pre text alebo melódiu do skladby pre niektorú zo svojich kapiel? Myslíš, že keď sa človek na svet pozerá zo strechy, získa určitý nadhľad aj do života?
Áno, som kominár a popravde mám momentálne roboty plné zuby (smiech). Septembrom začína veľký tlak a dopyt po službách, ktoré sám na toto široké okolie ledva stíham naplniť. To sú ale také len cca 3 mesiace v roku. A potom je to už celkom pohoda. Baví ma jazdiť po rôznych kútoch a dedinách, kde navštevujem rôzne príbytky a zaujímavých pestrých ľudí. Často počúvam ich osudy. Cítim sa slobodne a to je dôležitý faktor, aby som v tomto odvetví zotrval. Na strechách sa cítim fajn a hlavne keď sa mi predostrie pekný výhľad na obec alebo okolité lúky, či lesy. 80% komínov však čistím z temných podkroví, v niektorých prípadoch naozaj extrémne znečistených holubím trusom či ich zdochlinami. Takých mám našťastie počas roka len pár. Tu je inšpirácia práve tá temnejšia. Naopak, počas ciest autom vznikajú veselšie songy práve pre Falusoid. O pestré emócie v tejto práci núdza nie je.
Čo robíš v čase, keď sa nevenuješ hudbe ani práci? Aké sú tvoje koníčky? Ak by prišiel niekto k tebe na víkend, kam by si ho v Revúcej resp. v okolí zobral a prečo?
Som človek, ktorý vždy niečo vymýšľa. Rád by som sa niekedy aj nudil, ale to nehrozí. Napríklad ma baví natáčať vtipné alebo bizarné videá. Milujem cestovanie a výlety, či už do zahraničia alebo tu na Slovensku. Občas idem na turistiku, rád chodím na huby alebo len tak na prechádzky so psom. Baví ma sa hrabať v gitarách, vždy niečo nastavujem - „tunningujem“. Stále ma teší sex, ale aj masturbácia a občasné posedenie s priateľmi pri alkohole. Nepohrdnem tiež dobrou hrou na playku. Okolie Revúcej je naozaj pekné a pestré. Príroda tu ponúka krásne miesta, napríklad Sysľovisko, Zbojská a prechádzku Čertovou dolinou alebo túry po Muránskej planine. Tam mám aj chatu, tak je super po turistike večer poopekať, niečo vypiť a napríklad sledovať hviezdy, ktoré sú odtiaľ neuveriteľne jasné. V Revúcej máme tiež zaujímavé interaktívne múzeum - Litterra.
Už o pár dní ťa čaká moderátorská premiéra a budeš nás v KD Podlavice sprevádzať počas benefičného koncertu Angelus Fest 2025. Čo hovoríš na túto novú „výzvu“, ako sa ideš na moderovanie pripraviť? Tešíš sa, máš trochu stres alebo si úplne "v klídku“ a určite sa v pohode „vykecáš“ v akejkoľvek situácii? A na čo sa môžu tešiť fanúšikovia, ktorí vydržia až do konca festu a počkajú aj na krátku Falusoid after party?
Zatiaľ som v pohode a teším sa z novej skúsenosti. Mierny stres ale určite príde, no verím, že sa rýchlo aklimatizujem v tejto úlohe a všetko prebehne prirodzene. Niečo si určite vopred pripravím, našťastie polovicu kapiel poznám, tak v tom až taký problém nevidím. Na záver si zaspievame moje najväčšie hity a týmto by som chcel aj pozvať nejaké tanečnice z publika, ktoré by mi toto vystúpenie mohli obohatiť (smiech). Nechajme sa prekvapiť, určite bude zábava. Ďakujem ti za otázky a aj čitateľom, ktorí to dokázali dočítať až sem.
Rozhovor pripravil: Vlado Lauko
Fotografie: archív Falusoida
