Do tretice všetko dobré platí aj v prípade prepojenia skupiny ADACTA a koncertov pod hlavičkou Angelus. Hlavným ťahákom 2. edície Angelus Cat Rescue v roku 2023 mala byť práve táto bratislavská crustová mašina, no objektívne príčiny jej vystúpenie na koncerte neumožnili. Druhý pokus o zaradenie ADACTA do zostavy mačacieho koncertu prebehol minulý rok, ale opäť neúspešne. Tretí pokus vyzerá zatiaľ viac ako nádejne a pri tejto príležitosti sme oprášili a zaktualizovali otázky pripravené na rozhovor už v roku 2023. Respondentom bol gitarista a líder skupiny Martin Hades.
ADACTA sa pohybuje na hudobnej scéne už viac ako 20 rokov, takže vás určite môžeme považovať za starých harcovníkov slovenského undergroundu. Čo ťa ako prvé napadne keď sa pozrieš spätne na celé tie roky? V čom cítiš ty osobne najväčšiu odmenu za to, že si muzike venoval toľko času a energie?
25 už dokonca. Šialené. Ako prvé mi napadne, že som vďačný. Vďaka spoločnému záujmu o podobnú muziku mám manželku a po (relatívne) novom aj deti. Videl som nezanedbateľnú časť sveta, väčšinou teda cez okno auta, s krátkymi pauzami na prehliadku obs*atých hajz*ov na čerpacích staniciach. Spoznal som tonu skvelých ľudí. Robotu aj bývanie som svojho času hľadal (a našiel) cez známych z hudobného podzemia. D.I.Y. hardcore/punku dlžím strašne veľa. A snažím sa niečo vrátiť. Pred rokmi ma veľmi inšpiroval Kurt Ballou, gitarista CONVERGE, majiteľ GodCity Studio, producent nástrojov a pedálov GCI. Keď sa ho pýtali, ako mať dobrú kapelu, prvá vec, ktorú spomenul bolo, že ju musíš prestať vnímať ako svoj projekt, ale ako súčasť komunity. A rozmýšľať, ako môže každý člen prispieť. Vieš zorganizovať/ozvučiť koncert, výstavu, prednášku, clothes-swap? Voziť/nechať u seba prenocovať kapely? Pripraviť catering? Nahrať záznam? Vydávať muziku? Robiť grafiku? Produkovať zine či administrovať web? Servisovať nástroje/zosíky? Vyberať vstupné? Z maličkostí sa skladá mozaika scény a každá dielčia časť je dôležitá. Všetko zakapáva na letargiu a rezignáciu. Investovaná energia sa ti potom vráti úplne prirodzene. Či už niečím konkrétnym, alebo len dobrým pocitom, že stále len neberieš, ale aj dávaš.
Skús si spomenúť na tvoje hudobné začiatky. Čo ťa priviedlo k tomu, aby si vzal gitaru a začal sa hlbšie venovať tvorbe a prezentácii tvojej hudby? Aké kapely ťa v tvojich hudobných začiatkoch motivovali a ovplyvnili?
Na základnej škole sme si so spolužiakmi vymieňali magnetofónové kazety. Ivana doniesla od staršej ségry Dookie od GREEN DAY a Antropofóbiu od DAVOVKY, ja som z trhu v poľskom Zakopanom nosil bootlegy NIRVANY a iné. Anna mala staršieho brácha Valtera, neskôr speváka kapely SXIXKXA. A z tohto smeru začalo žánrovo poriadne prituhovať. Ktosi doniesol CANNIBAL CORPSE. Inšpirovaný týmto koktejlom som sa naučil hrať barové akordy a okamžite začal tvoriť vlastnú hudbu, kvalitou primeranú nadobudnutým schopnostiam. Takže napi*u. Zlé jazyky tvrdia, že tento stav pretrváva dodnes. Najprv som hral punk v kapele, ktorej sa tuším nikdy definitívne neustálil názov. Potom sme vymenili druhého gitaristu za Simonu na mikrofóne, začali skúšať na Garážach pod Prístavným mostom a začali hrať rýchlo. Veľký vplyv mali na začiatku poľské hardcore punk spolky ako SILNA WOLA, LOST, HOMOMILITIA, S.O. WAR, SANCTUS IUDA, PIEKLO KOBIET a švédsky disbeat - WOLFPACK, DISFEAR, DRILLER KILLER, ANTI CIMEX atď. Popri týchto inšpiráciách som mal vždy ako cieľ skladať zapamätateľné, chytľavé songy. Neprodukovať riffový šalát.
Ako by si porovnal súčasnú slovenskú undergroundovú scénu s tou spred 20 rokov, keď si s aktívnym pôsobením na scéne začínal?
Zo začiatkov, koncom 90tych rokov, si pamätám všadeprítomnú úzkosť z toho, kde zase dostaneme napi*u od presily zbabelých nazi smradov. Tí postupne prešli fyzickou prevýchovou od horlivého pedagogického zboru, ktorý ich naučil, že môžu aj poriadne lapiť, keď sa nevedia vpratať do kože. V tomto ohľade sa situácia ukľudnila. Ale scéna sa postupne zmenšovala. Chýbal dorast, nové kapely roky zakladali v podstate tí istí starí chreni. Momentálne je po dlhom dlhom čase vidno na akciách takmer všade veľký počet mladých ľudí. To je skvelý trend. Snáď ich vydrží čo najviac.
Od vydania vášho posledného albumu Dno prešli už viac ako 2 roky. Ako túto nahrávku s odstupom času hodnotíš? Zmenil by si na nej niečo? Si ten typ, ktorý rieši reakcie a recenzie na vaše albumy alebo sa názormi iných až tak nezaoberáš a skôr ti ide o to, aby si s nahrávkou bol spokojný ty a kapela?
Zámerne som sa vyhýbal chytľavým melódiám, ktoré dominovali napríklad Tme. Používaním nediatonických harmónií bola zrazu ADACTA ťažšie stráviteľná, nálada nahrávky viac znepokojujúca. Chcel som spraviť album, ktorý ti nedá vydýchnuť ani nadýchnuť, vytvoriť nepoľavujúci tlak. 35 minút, ktoré ťa na konci vypľujú dotlčeného. Žiadne sr*nie, žiadne kudrlinky a okrasy. Punkovo jednoduché songy s metalom smrdiacimi riffmi. Dno mám (momentálne) zo všetkých albumov najradšej. Takýto vzťah majú snáď všetci muzikanti so svojou najčerstvejšou robotou. Či to budú vnímať aj ostatní rovnako, to už neovplyvním. Ten album je vonku, lebo musel von. A je presne taký, aký musel byť. Pozitívne recenzie potešia, negatívne zamrzia. Čo sa bude diať s ADACTOU ďalej rozhodne ale moja, necelé kilo a pol vážiaca, krvou nasiaknutá špongia v lebke. Recky ma môžu upozorniť na veci, ktoré som prehliadol. Ale sú skôr pre zorientovanie poslucháčstva, než pre autorov. Teda dúfam.
Vaša tvorba má svoj “ksicht”, ktorý sa rokmi vyformoval do konkrétnej podoby po žánrovej, textovej a aj zvukovej stránke. Rád by som sa opýtal na zvuk na Dne, ktorý mne pripomína ťažké a husté bahno, do ktorého ľahko zapadneš, ale ťažko sa z neho vyhrabeš. Šli ste do nahrávania s konkrétnou predstavou, ako má zvuk vyzerať a podarilo sa vám tú predstavu naplniť?
Nahrávanie bicích a výsledný mix poriešil náš technický kúzelník, gitarista Max. Gitary a basu sme si ponahrávali každý sám, čo bola dvojsečná zbraň. Keď som v štúdiu a každá hodina stojí peniaze, po pár pokusoch sa zmierim s najlepším dosiahnutým výkonom a ide sa ďalej. Keď bolo zrazu všetko iba na mne, uložil som doma dcéru, utekal do skúšobne a točil tie songy dookola, až kým som po polnoci nepadal na hubu únavou. Na ďalší deň to isté. A potom znova. A znova. Hrubým odhadom som nad gitarami strávil tak 5x viac času než normálne. Nenechal som tam jedinú chybu, slabé hrabnutie do strún, nič. Gitarový zvuk nám spravil vyššie spomínaný Kurt Ballou v GodCity štúdiu. Mali sme predstavu, ktorá bola podobná tomu, čo Kurt furt produkuje. Poslal nám päť rôznych verzií výsledného zvuku, my sme využili mix dvoch z nich. Ten primárny je japonský pedál pedál Boss HM-2, ktorý to sype do 50W hlavy Marshall 800/2205. Bedňu, reprák a mikrofóny si už nepamätám. Bahno bol zámer, takže ak ho tam počuješ, vec sa podarila.
Zaujalo ma, ako si v rozhovore pre Hlukoskop spred pár rokov skonštatoval, že vašou nevýhodou je štýlový mix vašej tvorby. Rozvíjal si myšlienku, že nevyhranenosť na jeden konkrétny štýl má za následok menšiu príťažlivosť ADACTY pre ortodoxných fanúšikov konkrétnych štýlov. Na posledných 2 albumoch vnímam väčší príklon kapely k metalu. Zaznamenal si v tejto súvislosti nejaké zmeny vo forme väčšieho záujmu metalistov o kapelu?
Áno, myslím že je to tak. V uzavretých škatuľkách sa lepšie orientuje a dostaneš to, čo očakávaš. Ale my to nevieme a nechceme robiť inak než doteraz. To znamená nechať sa viesť, kam nás inšpirácia pošle. Bezbariérovo. Metalisti asi pribudli, my potom zase jednu časť spoľahlivo odoženieme verejnou podporou LGBTI+, Rómov, Ukrajiny, palestínskych civilistov… ostanú takí, ktorých si vážime.
Akým spôsobom prebieha v ADACTE tvorba nového materiálu? Tvoríte spolu ako kapela na skúškach alebo je to skôr na jednom konkrétnom členovi?
V minulosti bola tvorba viac kolaboratívna, potom nám do systému hodila vidly pandémia a Dno opustilo moju pracovňu už v podstate do veľkej miery hotové. Teraz sa skúsime vrátiť ku spoločnej práci.
Ako to vyzerá s vašou novou tvorbou? Je nový album ADACTA už vo výhľade?
Máme nahratý jeden song. Okrem vokálov. Treba dokončiť text. To nie je med lízať, ako sa dozvieš v nasledujúcej odpovedi. Dáme ho von ako singel. Taký formálny úvod, privítanie nového speváka Braňa. K albumu takto. Cez covid som došiel o robotu poskoka v pivovare. Dva mesiace som sedel doma, hral na gitare a nahrával. Od riffov v embryonálnom štádiu po komplet vypulírované songy. Takže je z čoho vychádzať. Musíme si nájsť čas a makať na materiáli spolu v skúšobni. Aj sa teším, aj bojím. Kedy k tomu príde, je otázne. Ja s druhým gitaristom Maxom máme malé deti, priority sa menia a času je málo. Doteraz sme vydávali albumy vo frekvencii 2 až 5 rokov na jeden. Ten ďalší príde asi v tom dlhšom intervale. Skladanie ADACTA albumu je náročný proces, lebo si nič nedarujeme a s pribúdajúcim vekom sme zvýšili nároky na výkony.
Vaše texty sú pomerne stručné, ale úderné a plné temnoty, beznádeje a zmaru. Ich autorom na poslednom albume si ty. Ako pristupuješ k tvorbe textov? Tvoríš ich do hotovej hudby alebo ich píšeš nezávisle na hudbe?
Texty nasledujú hotovú hudbu. Na ich písaní som sa spolupodieľal na všetkých predošlých albumoch, tentokrát ostali výlučne na mne. Namakal som sa doteraz najviac. Mesiace a mesiace som tepal nielen obsah, ale aj formu. Osekával som všetko nadbytočné, hľadal slová a vety s čo najdrtivejším dopadom. Riešil som každú slabiku, aby presne sedela do riffu pod ňou. Ak má song Ticho staccato refrén, spev musí znieť ako salva z guľometu. Lov má v pravom kanáli gitaru hrajúcu základný riff a podľa ľavej môžeš spievať text, sedí to jak šerbel na riť. Paradoxne si to všimol a ocenil zatiaľ iba recenzent zo Švédska (smiech). Nerozumel ani hov*o, ale zachytil, že vokály sú “rhythmically tight”. No a vplietol som tam aj niekoľko interných vtipov, na ktorých sa uchechtneš, ak si s nami strávil nejaký čas.
V zostave ADACTA došlo nedávno k výmene na poste vokalistu. Po 10 rokoch kapelu opustil Potkan a na jeho miesto nastúpil Braňo, pôsobiaci aj v RAID SIREN. Čo viedlo k tejto zmene? Ako nový člen zapadol do zostavy?
Matúško Potkan je v srdiečku gore grinder. Za mikrofón v ADACTE sme ho dotlačili nasilu a nikdy sa tam necítil komfortne. Basovanie si predtým užíval. Že niekomu niečo ide skvele mu môžete opakovať aj tisíckrát. Ak o tom nie je sám presvedčený, nedá sa nič robiť. Rozišli sme sa ako kamoši, to sa nie vždy podarí. Braňa som sledoval v RAID SIREN, ako sa vyvíja jeho vokál a vystupovanie. Koncom januára 2025 sme spolu hrali v bratislavskom Žalári a bolo rozhodnuté. Ponúkol som mu mikrák v ADACTE a on prijal. Zvláda obe kapely, takže nemusím mať ani výčitky, že som niečo niekomu pos*al. Zapadol dobre, lebo je mladý, šikovný a chytrý, takže sa vynájde medzi starými ko*otmi sprostými, hehe.
Festival Brutal Assault patrí k špičke festivalov extrémnej gitarovej hudby v rámci nášho regiónu. V roku 2023 ste mali príležitosť vystúpiť v rámci úvodného dňa. Ako si si vystúpenie a ostatné veci okolo festivalu užil?
Organizátori sú sympaťáci, rešpekt za ich dlhodobú podporu Sea Shepherd, alebo ako povedal náš ex-spevák Gargi: “Sija Šíprt? To sú tí, čo zachraňujú ty lode!”. Koncert vypálil fajn. Kukalo na nás určite najviac hláv naraz za históriu kapely. Radi tam zahráme hocikedy znova, ak budeme pozvaní. Ten warm-up utorok bol ale ešte tak na pol plynu, v zázemí sa nebolo moc kde nažrať ani napiť, pásky čo sme mali nás nepustili do rôznych dôležitých častí (napr. sprchy…). CRIPPLED FINGERS boli super, požičali nám gear, aby sme nemuseli všetko na stage-i meniť. Mám z mladosti slabosť pre tento správňácky, budovateľský, “makaj na sebe” Hatebreed hardcore. No a potom prišlo na stage zoskupenie (alebo čo to je za entitu), ktoré hralo po nás a ich gitarista sa choval jak absolútny sku*vený pi*us. Hvízda arogantná po*ebaná. Musel som ho dlho vydýchavať. Večer kontrastov. Ja osobne si už (ako návštevník) neviem užiť takúto masovku. Spustí sa mi agorafóbia a chcem utiecť. Čo sme aj celá kapela urobili hneď druhý deň ráno. A zmeškali tak DISMEMBER a CONVERGE. Čo narobíš. Už nič.
Na Slovensku väčší festival zameraný na extrémnu hudbu nemáme. Snahy o dlhodobejšie udržanie podujatia tohto typu vždy skôr či neskôr skrachovali z rôznych dôvodov. Prečo si myslíš, že to tak u nás je?
Nejaké tu predsa len sú, aj keď menšie. V lete je Európa plná kapiel na turné, takže sa podarí uloviť aj zaujímavé mená. Z metalových ideme v roku 2026 skúsiť Blasphemy Fest. Ako doma sa vždy cítime v Seredi na FFUDe, Ohy Feste aj Flesh Party. V Bratislave je unikátny Bordel na Dunaji - festivalov na lodi nie je veľa. Prečo akcie krachujú neviem. Nevidím im do kuchyne. Stredná Európa je geograficky malý región, všade si za pár hodín. Ak sú tu zavedené “značky”, ťažko sa presadíš s niečím novým. Asi.
ADACTA zanecháva stopu aj mimo Slovenska a Európy. Dokonca svetoznámy brazílsky bubeník Igor Cavalera sa na sociálnych sieťach ukázal vo vašom tričku. Ako k tomu došlo? Ste s Igorom v nejakej forme kontaktu?
Kedysi si niekde kúpil prvé CD (Circullus Viciosus, vydané cez Malarie Records v roku 2004). Potom nás zahrnul do svojej kompilačky obľúbených D-Beat/Crossover kapiel, ktorú poskladal pre Cvlt Nation. No a keď hral nedávno vo Viedni s Cavalera Conspiracy, dostal cez českých kamošov zapojených do organizácie balík merchu. Koncert odbúchal v našom longsleeve a aj na ďalší deň sa špacíroval v ADACTA tričku. Úplne surreálna vec pre mňa. V kontakte nie sme. Napísali sme mu nejaké slová vďaky na instagrame, on ich osrdiečkoval. To je všetko.
Na záver rozhovoru ťa prosím o pozvánku na benefičný Angelus Cat Rescue, kde vystúpite spolu s ďalšími výbornými slovenskými kapelami PEORTH, KHADAVER, HOMO PRIMITIVE a WOLNERA.
Dojdite na Angelus Cat Rescue. Zahrajú výborné slovenské kapely. A my.
Rozhovor pripravil: Peter Javorský
Fotografie: archív kapely
