Na benefičných koncertoch pod hlavičkou „Angelus“ vystúpilo už množstvo kapiel najrôznejších žánrov od (punk)rocku cez heavy metal až po deathmetal či grind, ale cybermetalovú kapelu sme na našej akcii zatiaľ nemali. Stane sa tak 20.12.2025 na Angelus Cat Rescue, kde sa predstaví pätica kapiel vrátane Prešovčanov KHADAVER, ktorí holdujú práve tomuto (na našej scéne neobvyklému) hudobnému štýlu. O vzniku kapely, inšpiračných zdrojoch, nezabudnuteľných koncertoch, ale aj okolnostiach rozpadu a následného comebacku či plánoch do budúcnosti som sa porozprával s gitaristom kapely Nihilom.
V hudobnom svete vystupuješ pod prezývkou „Nihil Nix“. Nihilizmus tvrdí, že život nemá objektívny zmysel, na ničom, čo robíme, nezáleží, popiera objektívne hodnoty a univerzálne pravdy. Tento filozofický smer sa objavuje aj v dielach Friedricha Nietzscheho a s jeho myšlienkami si sa v minulosti stotožnil a ovplyvňovali ťa pri tvorbe aj životnom postoji. Priznal si aj inšpiráciu piesňami „View from Nihil“ od MAYHEM a „Skin Ticket“ od SLIPKNOT, ktoré ponúkajú svoj vlastný pohľad na ničotu. Platí to aj dnes alebo sa tvoja životná filozofia a pohľad na svet odvtedy zmenili? Aké ďalšie literárne alebo hudobné diela ťa v poslednej dobe zaujali a inšpirovali?
Povedal by som, že môj pohľad na svet je stále postavený na základoch Nietzscheho nihilizmu, ale za tie roky ma inšpirovali aj iné filozofické smery, hlavne Thelema. Ako Nietzscheho nihilizmus tak aj Thelema majú z môjho pohľadu rovnaký základ – popretie univerzálnej pravdy a antitéza voči autorite a pohodlnosti. Všetky tieto filozofie však človeka vyzývajú, aby išiel za hranicu toho, čo mu je dané a snažil sa rásť a napredovať, či už je tým cieľom Nietzscheho nadčlovek alebo Crowleyho Veľké dielo.
Aké boli tvoje prvé kroky na domácej hudobnej scéne? Čomu alebo komu vďačíš za to, že si sa stal hudobníkom? V dobe pred vznikom KHADAVERu si pôsobil vo viacerých kapelách a projektoch: VISCERIA, DEMONOID VIRTUE, H5N1, ORFEUS. Ako si na tieto časy spomínaš, čo ti pôsobenie v uvedených skupinách dalo, čo si sa naučil, aké skúsenosti získal? Je niektorá zo spomínaných kapiel ešte hudobne aktívna?
Najviac za to vďačím mame, ktorá u nás doma stále spievala a ujovi s otcom, ktorí nás zásobovali rôznymi kazetami. Úplne ma fascinovali aj klipy „Pravda víťazí“ a „Loď do neznáma“ od TUBLATANKY a „Držím ti miesto“ od TEAM, keď som bol ešte dieťa. Mali sme doma klávesy a tenisová raketa bola samozrejme gitara, takže hudba bola pre mňa prirodzená súčasť detstva. Cestu k metalu mi ukázala staršia sestra, keď mi požičala CD LIMP BIZKIT – „Significant Other“ a neskôr mi od spolužiaka z vysokej školy nosila napálené metalové albumy. Na domácej hudobnej scéne som začínal ako vokalista, ku gitare som sa dostal až o pár rokov neskôr. Tie kapely už nefungujú, no dali mi veľa. Zistil som, aké je ťažké zohnať skúšobňu, obklopiť sa ľuďmi, ktorí to myslia vážne a aké dôležité je počúvať skúsenejších hudobníkov. A hlavne som pochopil, aké je oslobodzujúce tvoriť a hrať hudbu.
Skôr ako sa dostaneme ku kapele KHADAVER, pristavíme sa pri tvojich hudobných vzoroch - tvojou prvou veľkou inšpiráciou bol Joey Jordison, ktorý hral s MURDERDOLLS. Kvôli nemu si sa vraj naučil hrať na gitaru. Ako ďalšie vzory si v minulosti menoval: Richard Z. Kruspe (RAMMSTEIN), Wes Borland (LIMP BIZKIT), Mick Mars (MÖTLEY CRÜE), Stephane Bayle (ANOREXIA NERVOSA), Pzy Coma (THE KOVENANT), Nightmare Industries (DEATHSTARS), Nergal (BEHEMOTH), John 5... Je to teda veľmi početná skupina známych gitaristov... Pridal by si aktuálne ešte niekoho ďalšieho? Čo všetko musí podľa teba robiť gitarista na to, aby sa neustále zlepšoval a čo z toho robíš ty? Snažíš sa sledovať nové trendy či technické „vychytávky“, zúčastnil si sa prípadne nejakej stáže či súťaže gitaristov?
Som gitarista samouk, takže som si všetko musel odmakať sám. Chyby a zlozvyky som potom postupne opravoval vďaka YouTube tutoriálom. Žiadnej súťaže gitaristov som sa nikdy nezúčastnil, to prenechávam iným. Ten zoznam inšpirácií je u mňa viac-menej stabilný. Každý z tých gitaristov ma niečím oslovil a niečo z toho som prirodzene prebral do svojho hrania. Väčšina z nich sú zároveň aj hlavní skladatelia vo svojich kapelách, takže nejde len o techniku, ale aj o prácu s riffmi a o písanie skladieb. Samozrejme, rešpektujem aj ďalších gitaristov, aj keď nie sú mojou priamou inšpiráciou: Dino Cazares, Jerry Cantrell, Alex Skolnick, Gary Holt, Jim Root alebo Mick Thomson.
Čo bolo najsilnejším impulzom k tvojmu žánrovému posunu k (u nás veľmi neobvyklému) cyber metalu a založeniu kapely KHADAVER? Vraj to mal byť pôvodne len internetový projekt s viacerými ľuďmi zo Slovenska a Čiech. Následne sa ti podarilo vyskladať zostavu z domácich muzikantov. V jednom staršom rozhovore (z roku 2012) si sa vyjadril, že „títo členovia však postupne odpadli a preto okrem mňa nie je v kapele nikto z pôvodnej zostavy. To mi však ani veľmi nevadí, každá osoba má v určitom čase a na určitom mieste svoj zmysel a keď ten zmysel stratí, tak sa treba posunúť ďalej. Nie som už v kontakte ani s jedným bývalým členom. Tie odchody neboli riešené v dobrom duchu, tak som nevidel zmysel naďalej pokračovať v kontakte.“. Ako si na dobu, keď vznikla kapela KHADAVER spomínaš, aká bola vtedy situácia na domácej metalovej scéne, ako prebiehali koncerty, koľko fanúšikov na ne chodilo? A podarilo sa ti časom obnoviť vzťahy s niektorými bývalými členmi?
Do sveta „pravého“ metalu som prišiel z nu-metalu, kde bolo miešanie žánrov úplne prirodzené. Prvé kapely, v ktorých som pôsobil, boli však čistý black metal – to ma vtedy z tradičného metalu oslovilo najviac a všetko ostatné mi prišlo príliš mäkké. Zlom nastal, keď som objavil kapelu DOPE STARS INC., ktorí veľmi zaujímavo spájali elektroniku s rockom a metalom. Potom som dal druhú šancu albumu „Animatronic“ od THE KOVENANT a už som bol v tom. Začal som objavovať ďalšie kapely z podobnej scény (mnohé z nich boli talianske) a napadlo mi založiť niečo také aj u nás. Vtedy tu dominoval heavy, death a black metal, takže cieľ bol priniesť niečo nové a rozšíriť publiku obzory. Najprv sa mi ozval bubeník Peter (dnes hrá vo WAYD), ktorý je tiež fanúšik FEAR FACTORY a THE KOVENANT, neskôr prišli ďalší členovia. Po necelých dvoch rokoch bol nakoniec on ten prvý, kto odišiel. Prvý koncert sme odohrali po zhruba desiatich mesiacoch fungovania v Prešove na akcii, ktorú robil Marián z FROWN. Bol plný klub, ľudia boli na nás zvedaví a naše vystúpenie sa im páčilo. Rád spomínam aj na akcie, ktoré robil Waldemar v nitrianskom klube naOZZaY a tiež na Banskú Bystricu, kde sme hrali už päťkrát. Vidieť plný klub metalistov, ako sa rozbíja na skladbu s názvom „Cyber Lust“, je zážitok. S pôvodnou zostavou už nie som v kontakte.
Zaujímavosťou je, že KHADAVER mal pôvodne iný názov a to MAINFRAME CADAVER. Pod takým názvom ste v roku 2006 odohrali prvý koncert (v RC Ester na akcii „Ghost 4“). Potom si sa rozhodol názov zmeniť, pretože bol veľmi dlhý a nikto si ho vraj nevedel zapamätať (smiech). A KHADAVER bolo nakoniec tým správnym spojením syntetického chladu a temnoty do jedného slova. Finálna úprava hláskovania mala navyše vyvolať "techno" feeling. Zdá sa, že je pre teba dôležité, aby všetko do seba zapadalo a dávalo zmysel... Do akej miery je teda pre teba kľúčové zladenie textovej, hudobnej a vizuálnej stránky, aký dôraz kladieš na imidž kapely? Aké kapely sú v tomto pre teba najväčšou inšpiráciou? Čo sa týka Slovenska, nenapadá ma žiadna cyber metalová kapela, v Česku by sme za podobne zamerané kapely mohli označiť LIVEEVIL či MINORITY SOUND – poznáš sa členmi týchto kapiel resp. funguje na lokálnej scéne nejaká spolupráca?
Áno, pôvodný názov bol zvolený nešťastne, ťažký na výslovnosť a zapamätanie, takže som hľadal niečo kratšie, ale s rovnakou myšlienkou. To zladenie hudby, textov a vizuálu je pre mňa zásadné. Len vtedy to podľa mňa funguje ako jeden celok a vytvára atmosféru, ktorá pôsobí na viac zmyslov, než len sluch. Ten dôraz na imidž mám určite ešte z black metalovej scény, kde hrať v niečom inom než v čiernom oblečení s vybíjaným opaskom je blasfémia. A keďže nespievame o slniečku nad zelenou lúkou, tak ani na pódiu nemáme čo robiť v kraťasoch a sandáloch. Inšpiráciou sú okrem blacku aj kapely ako MURDERDOLLS, THE KOVENANT, DOPE STARS INC., DEATHSTARS, ANOREXIA NERVOSA alebo MÖTLEY CRÜE. S MINORITY SOUND sme v rokoch 2011 a 2012 odohrali viacero koncertov u nás aj v Česku, ale pokiaľ viem, už nefungujú.
Po nahratí debutového albumu „New World Disorder“ (2012) si sa vyjadril, že: „vždy som bol zástancom toho, že ak chceš niečo mať spravené poriadne, musíš si to urobiť sám. No pravdu povediac, po skončení nahrávania som si povedal, že ďalšiu nahrávku zveríme už do rúk profesionálov. Pretože to bol síce zaujímavý a kreatívny proces, kde sme obaja získali kopec skúsenosti, ale na druhú stranu, plno času sme na miesto nahrávania trávili tým, že sme sa snažili prísť na to, čo a ako najlepšie zahrať, umiestniť, zakričať a podobne. Čo sa týka vydavateľstva, tak sa snažíme ísť cestou vlastného vydavateľstva, ale je to tak isto príliš komplikované a človek má potom menej času na muziku a musí viac riešiť biznis. Ak by sa nám podarilo nájsť v budúcnosti vydavateľstvo, s ktorým by sme si sadli obchodne, tak si takisto vyberieme radšej tuto možnosť.“. Aký je tvoj názor na túto tému s odstupom 13 rokov?
Už vtedy sme natrafili len na labely, ktoré fungovali štýlom „pay-to-play“. Zaplaťte nám pár tisíc eur, my dáme svoje logo na váš album, ale koncerty a promo si riešte sami. Žiadne vydavateľstvo nám nepovedalo: „Super hudba, poďme spolu niečo vybudovať.“ A keďže som dovtedy sám robil PR, kontaktoval médiá, vybavoval lisovanie a všetko okolo, nevedel som prísť na to, kde je ich pridaná hodnota. Za tých 13 rokov sa to zmenilo ešte viac – vydavatelia chcú hotové kapely s veľkým publikom, na ktorých môžu okamžite zarobiť. Menšie skupiny ich nezaujímajú. Čo sa týka produkcie, som dosť detailista. Čo viem, to urobím sám. A nahrávanie bicích, či vokálov už nechávam profíkom. Finálny zvuk je moje dielo. Dnes je úplne jednoduché dokončiť album doma za počítačom.
Tematicky je album „New World Disorder“ zameraný – ako už vyplýva z jeho názvu - na neporiadok vo (vtedajšom) svete. Objavili sa tam texty, ktoré kritizujú náboženstvo a vyzdvihujú jednotlivca alebo ktoré kritizujú politický chod sveta. Text k „Binary Runners“ je inšpirovaný situáciou okolo Juliana Assangea a projektu Wikileaks. Je to podľa tvojich slov hymna pre bojovníkov za slobodu slova v cyberpriestore, ale takisto aj mimo neho, pretože internet je médium s obrovskou mocou a mocní ľudia ho chcú kontrolovať. Sú podľa teba tieto témy aktuálne aj dnes? Myslíš si, že má hudobník reálnu možnosť ovplyvniť názory fanúšikov (alebo ich aspoň podnietiť k zamysleniu sa) vďaka textom skladieb? Dostávali ste resp. dostávate od fanúšikov spätnú väzbu k textom alebo väčšinu zaujíma najmä hudba a na študovanie textov nemajú čas?
Keď ten album vyšiel, veľa z tých tém pôsobilo ako sci-fi alebo konšpiračné teórie. Dnes to už žijeme. Snaha obísť alebo zrušiť end-to-end šifrovanie pod zámienkou ochrany detí je realita a len pár rozumných ľudí tomu zatiaľ dokázalo legislatívne zabrániť. Máme tu sociálne siete, ktoré spaľujú dopamín a šíria hocijaký názor ako „fakt“ rýchlosťou svetla. To bezmyšlienkovité zdieľanie potom vie narobiť škodu aj v reálnom svete. Trollie farmy ako nástroj hybridnej vojny tomu tiež nepomáhajú. Regulácia sociálnych sietí tu mala byť už dávno. Teraz je to už len o odstraňovaní následkov. Čo sa týka textov – hudobník vie u niekoho zasadiť myšlienku, minimálne u tých, ktorí chcú ísť aj do hĺbky a zaujíma ich viac než len hudba. Na našich koncertoch ľudia texty poznajú a spievajú s nami, ale neviem, koľkí z nich ich aj analyzujú. Ak však niekto pochopí, že „21st Century Antichrist“ je analógia na Nietzscheho nadčloveka v modernej dobe, tak ma to poteší.
KHADAVER vystúpili v roku 2011 na Dobrom Festivale v Prešove po boku SKUNK ANANSIE, o 2 roky neskôr ako predkapela KREATOR na Zelenej vode, dostali ste sa aj do finále Wacken Metal Battle (2014). Ako si na tieto vystúpenia spomínaš? Pridal by si k nim ešte nejaké ďalšie nezabudnuteľné koncerty? Dá sa povedať, že išlo o najúspešnejšie obdobie v histórii kapely? Predpokladám, že ani v tej dobe nebolo jednoduché dostať sa väčšie podujatia/festivaly, ty si sa k tej téme vyjadril, že na scéne je obrovsky pretlak a underground kapely sa na festivaly väčšinou dostanú po známosti a ak sú dve rovnako kvalitné kapely, tak predsa len ľahšie sa na pódium dostane tá, ktorá pozná nejakého organizátora. Ako ste v tej dobe získavali tie správne kontakty a čo ste robili pre propagáciu kapely?
Je pravda, že aj my využívame kontakty, ktoré máme a bolo to tak aj v minulosti. Tento rok sme hrali na Dobrom Festivale a na Rock Pod Kameňom vďaka tomu, že som oslovil ľudí, s ktorými sa poznám už roky. Na iné festivaly sa nemusíme dostať, pretože pretlak kapiel je veľký a organizátori často uprednostnia niečo, čo je pre publikum istejšia voľba. To je realita a nemám s tým problém. Za každým jedným koncertom, ktorý sme odohrali, sú hodiny písania mailov, čakania na odpovede a niekedy aj sklamanie. Z tých starších koncertov mi najviac utkvel v hlave KREATOR na Zelenej vode. Prvýkrát sme mali pocit, akoby sme boli veľká kapela – dostali sme presný rozpis zvukovky, nosiči nám z auta vykladali a nosili aparatúru a každý z nás mal vlastného technika. Keď mi počas zvukovky zlyhal kábel, okamžite som dostal nový. A nikdy nezabudnem na moment, keď sme už boli namaľovaní a oblečení, šli sme okolo unimobunky KREATOR a Mille Petrozza z nej vyšiel von. Keď nás uvidel, trochu sa nás zľakol. Zasmiali sme sa na tom všetci a šli každý svojou cestou. Nepovedal by som, že to bolo naše najúspešnejšie obdobie. Mali sme to našliapnuté, ale úprimne mám pocit, že najlepšie časy prežívame teraz.
Váš druhý album „Extinctio Mundi“ (2015) je koncepčný a je o tom, že staroveká mimozemská rasa, mimo času a priestoru, stvorila život na Zemi ako experiment a sleduje vývoj ľudstva od minulosti, cez prítomnosť až po budúcnosť. V čom nastal podľa teba najväčší posun oproti debutu? A čo by asi povedala staroveká mimozemská rasa na vývoj ľudstva za posledných 10 rokov?
Posun od debutu bol hlavne v tom, ako som začal skladať hudbu. Chcel som ukázať, že viem robiť aj zložitejšie skladby a že na gitare viem hrať aj niečo iné, než „chugga-chugga“ riffy. Vtedy ma veľmi ovplyvnili SEPTICFLESH, ANOREXIA NERVOSA alebo CARACH ANGREN a soundtracky k hrám ako Mass Effect. Tým pádom som chcel náš zvuk posunúť viac do orchestrálneho smeru. Študoval som si zloženie orchestra a snažil som sa, aby to neznelo prvoplánovo. S odstupom času ale musím povedať, že som to s ambíciami prepálil. Skladby boli miestami chaotické a stratila sa tá prístupnosť, ktorú sme predtým mali. Forma mala prednosť pred obsahom. Bol to „egotrip“, ale veľmi poučný. A čo by na vývin na Zemi povedali Zeroborn dnes? Podľa mňa by v nás videli opice, ktoré dostali do rúk moderné hračky, ale mozgy im na to ešte nedozreli. V cykle albumu sa nachádzame niekde v poslednej tretine. Snáď nedôjde aj na titulnú skladbu.
Čítal som, že ste v roku 2016 vystúpili na rumunskom festivale Metalhead Meeting. Je to celkom známy festival s návštevnosťou niekoľko tisíc ľudí, na ktorom v tom roku vystupovali napríklad ELUVEITIE, DRAGONFORCE, ROTTING CHRIST či KREATOR. Vraj sa ti to podarilo vybaviť cez kontakt na chorvátskeho promotéra a museli ste zaplatiť 600€ poplatok, aby ste mohli zahrať podvečer na hlavnom pódiu 30-minútový set. Zvyšok kapely si vraj presvedčil, že sa to oplatí... Ako sa spätne pozeráš na túto „investíciu“? A aký je celkovo tvoj názor na to, že aj metal je už biznis ako každý iný a keď máš peniaze, vieš si kúpiť (takmer) všetko?
Musím ťa poopraviť — na Metalhead Meeting sme nakoniec nehrali, pretože sa kapela medzitým rozpadla. Peniaze nám vrátili, ale bol to môj prvý reálny kontakt s „pay-to-play“ modelom aj na veľkých festivaloch. Nedávno sa mi dostal do rúk zoznam európskych festivalov s cenami za účasť a pre slovenskú undergroundovú kapelu je to buď nezaplatiteľné alebo tie peniaze radšej investuje do nahrávania a videoklipov. Je to biznis a pre väčšinu nedosiahnuteľný sen. Ale ani peniaze nie sú garancia, že kapela prerazí a udrží sa.
Ďakujem za upresnenie, spomínaný rozpad kapely si zdôvodňoval zmenou životných priorít aj tým, že kapela, ktorá po dvoch albumoch prešľapuje na mieste, zrejme nemá na to, aby to niekam dotiahla... Považuješ aj s odstupom času toto rozhodnutie za správne? Čo si robil počas nečinnosti kapely, bol si aktívny v iných projektoch alebo si si dal od hudby oddych a venoval si sa niečomu inému?
Spätne to malo zmysel. Po ukončení KHADAVER som hral s blackmetalistami IRIA a úplne som zmenil prístup k fungovaniu v kapele. Dá sa povedať, že to bol taký „egodeath“ a znovuzrodenie v jednoduchšej a čistejšej forme. Popri fungovaní v IRIA (neskôr aj v SINEDEUS) som sa venoval hlavne rodine a foteniu.
Čo bolo tým najdôležitejším impulzom ku come-backu KHADAVERu? Čítal som, že to začalo „nevinným“ upratovaním tvojich starých externých harddiskov (smiech)... Splnili sa zatiaľ tvoje očakávania, spojené s návratom na scénu? A v čom je podľa teba situácia na scéne iná v porovnaní s obdobím, keď ste si s KHADAVERom dávali pauzu?
Okrem upratovania starých diskov to boli aj moji vtedajší spoluhráči z IRIA – Orfeus a Lukáš Throne. Sú veľkí fanúšikovia KHADAVER a vždy, keď na to prišla reč, vraveli, že je škoda, že sme skončili. Ja som však bol pevne rozhodnutý nechať KHADAVER zakopaný pod betónovým sarkofágom. Až tie staré videá mi pripomenuli, prečo som to celé robil. Začal som si staré songy len tak hrať pri počúvaní našich albumov a povedal som si, že skúsim spraviť nový track. Tak vznikol singel „Re:Animate“, kde mi Lukáš pomáhal aj po producentskej stránke. Vyšiel v decembri 2021. Ani som to veľmi netlačil do médií, ale nejako sa to rozšírilo a reakcie boli pozitívne, čo ma potešilo. Stále to však bol len bočný projekt. Až situácie v IRIA a neskôr v SINEDEUS umožnili plnohodnotný návrat. Bola to úplná náhoda – prišiel proste správny čas vrátiť KHADAVER späť. Očakávania sa mi splnili. Ľudia sú radi, že sme späť a my sa tešíme z toho, ako nás opäť prijali. Scéna sa za tie roky posunula – pribudli akcie, nové kluby a aj lokálne festivaly.
V novembri 2024 ste vydali prvý come-backový singel „Cypherfiend“, v januári 2025 nasledoval druhý s názvom „High-Tech Genocide“ - o ňom som si v jednej recenzii prečítal, že „tento ťažký a agresívny track vyniká pochodovým tempom gitár a bicích, melodickými tranceovými klávesmi a syntetizátorovými efektmi. Tematika sa tentokrát presúva z osobnej do spoločenskej roviny, kritizujúc reálne dopady hybridnej vojny na spoločnosť. Poukazuje na škody porovnateľné s tými, ktoré spôsobuje konvenčná vojna.“ Aké boli reakcie fanúšikov, kolegov z „brandže“ resp. ďalších recenzentov na prvé dve „lastovičky“ po vašom návrate na scénu? Predpokladáš, že udali smer, akým sa bude vaša tvorba v najbližšej dobe uberať?
Reakcie boli vo väčšine pozitívne, hlavne druhý singel „High-Tech Genocide“ zaujal aj vďaka videu. „Cypherfiend“ je zase skladba, ktorá výborne funguje naživo, tam si ju ľudia užívajú asi najviac. Smer je jasný, ten „groove-industrial-electro“ charakter chceme rozvíjať ďalej, ale album nebude jednoliaty. Pracujeme už na nových veciach (niektoré hrávame aj na koncertoch) a každá má vlastnú identitu. Jedna je mechanický industrial metal, ďalšia ide viac do thrashu s elektronickými prvkami a podobne. Stále to však drží konzistentný zvuk, ktorý je pre nás typický. Comebackové single sa s najväčšou pravdepodobnosťou objavia aj na albume.
V septembri som sa v Kremnici na Renaissance feste zoznámil s vyššie spomínaným Lukášom Thronem, ktorý tam vystupoval s kapelou GLOOM a zistil som, že okrem GLOOMu hrá v ďalších kapelách a projektoch. A vo viacerých z nich spolupracuje práve s tebou. Úprimne povedané, ja nemám prehľad o tvorbe SORDID MALICE, SIK SALVATION či SINEDEUS, tak nám, prosím, o nich povedz viac. A máte s Lukášom do budúcnosti aj ďalšie kreatívne plány?
SORDID MALICE vznikol počas pandémie. Lukáš mal nápad spraviť hororovo-symfonický black metal a oslovil ma, aby som vytvoril orchestrálne pasáže. Vyšlo z toho EP „Whole Human Bones …And Fragments“, ktoré malo dobrú odozvu, prirovnávali nás napríklad k LIMBONIC ART. Brali sme to čisto ako bočný projekt popri IRIA, bez ambícií koncertovať. SINEDEUS vznikol po našom odchode z IRIA. Pracovali sme na druhom albume, kde veľká časť nápadov bola moja a Lukášova, takže keď bolo jasné, že končíme, vzali sme si svoje veci a začali pracovať na úpravách songov a novom materiáli. Podarilo sa nám poskladať zostavu, vydať dve EP: „From Fire And Ashes“ a „No God Where I Am“ a pripravovali sme koncerty. No keď Lukáš povedal, že ho black metal už nenapĺňa a odchádza, nedávalo mi zmysel pokračovať bez neho. Zvyšní členovia Arion a Attar potom so mnou obnovili KHADAVER. Stále si veľmi vážim, čo do tých kapiel priniesol a sme dobrí kamaráti aj dnes. Momentálne spolupracujeme skôr pri mixe, či produkcii a niekde v šuplíku je myšlienka spraviť ešte jedno EP so SORDID MALICE, keď na to bude čas a chuť.
Zaujímavosťou je, že bývalí členovia KHADAVER Luxin Tenebris a Feral Inferis po jej rozpade založili novú kapelu s názvom ETTERNA, ktorá v roku 2024 vyhrala Wacken Metal Battle a predstavila sa na tomto prestížnom festivale. Sleduješ tvorbu tejto kapely a ak áno, čo na ňu hovoríš?
Prevažnú časť kapely poznám osobne, v kontakte som hlavne s Feralom. Sú to fajn chalani, ktorí robia to, čo ich baví a robia to dobre. Sledujem ich tvorbu, počul som aj najnovší album a hoci to vôbec nie je môj žáner, produkčne aj zvukovo je na veľmi vysokej úrovni. Vyhrať Radio_Head Awards si zaslúžili a rovnako aj to, že sa dostali na Wacken. Je skvelé, že tam po prvý raz vystúpila prešovská kapela. Prajem im všetko dobré a verím, že si v budúcnosti niekedy spolu zahráme.
Cliff Burton (R.I.P.) z kapely METALLICA povedal, že „nevyhoríš z toho, že ideš prirýchlo, vyhoríš zo slimačieho tempa a unudenia“. Predpokladám, že tebe žiadne vyhorenie nehrozí, keďže okrem hrania vo viacerých kapelách a projektoch sa stíhaš venovať aj fotografovaniu, grafike, nahrávaniu, mixovaniu a masteringu či príprave videoklipov. Čo z toho ťa momentálne najviac baví a akú ďalšiu kreatívnu činnosť máš prípadne v pláne pridať do svojho „portfólia“?
Cliff možno nepovedal celú pravdu, pretože som zažil vyhorenie z toho, že som si toho na seba nabral príliš veľa a išiel príliš rýchlo. Som človek, ktorý by sa bez rôznych kreatívnych aktivít nudil, ale časom som pochopil, že všetko má svoje limity. Momentálne som fotenie odložil bokom, pretože bolo veľmi časovo náročné a naplno sa sústreďujem na KHADAVER – na tvorbu hudby, promo, booking a prípravu nového albumu.
Poďme ešte naspäť ku kapele KHADAVER – máte za sebou mini-turné s názvom „Re:Animatour“, ktoré zahŕňalo štyri koncerty (12/2024 – Prešov, Košice, 3/2025 – Bratislava, Nitra) a okrem vás na turné vystúpili aj kapely PEORTH a HOMO PRIMITIVE. Ako vznikla táto spolupráca a ako sa jednotlivé koncerty vydarili? Zažili ste niečo špeciálne či neobvyklé (v pozitívnom či negatívnom zmysle? Aké ďalšie vaše koncerty v tomto roku stoja za zmienku (evidujem, že ste hrali v Bratislave, Prešove, Ružomberku...)?
Keď som začal riešiť, ako sa najlepšie vrátiť na scénu, napadli mi výmenné koncerty. Na HOMO PRIMITIVE som natrafil úplnou náhodou – ich gitarista a spevák Ondrej dal do jednej Facebookovej skupiny link na ich album. Zo zvedavosti som si ho vypočul a veľmi príjemne ma prekvapil. Tak som sa mu ozval, či by nemali záujem zahrať si výmenné koncerty a súhlasili. Potrebovali sme ešte jednu kapelu na „weekender“, tak som sa ozval kamarátke Petre Rawe, či nemá kontakty na kapely z Nitry. Odporučila PEORTH ako veľmi dobrých hudobníkov a chalanov, ktorí v tom období tiež vydávali novinku. Všetci sme sa zhodli na dátumoch a išli sme do toho. Koncerty sa vydarili super, v oboch kapelách sú skvelí ľudia a veľmi sme si to užili. Až tak, že spolu ideme hrať aj v Banskej Bystrici. Negatívne bolo len to, že v Košiciach boli problémy s bookingom a museli sme na poslednú chvíľu hľadať iný klub, čo nás stálo nervy, čas a aj peniaze. Ale napriek tomu dopadol aj ten koncert výborne. Každý koncert mal svoju energiu. Za mňa sa najviac vydarili okrem „Re:Animatour“ Dobrý Festival 2025 a júnový prešovský koncert s kapelami GLOOM a ALTER EGO. Taký moshpit som na nás teda ešte nezažil.
V Banskej Bystrici na benefičnom koncerte Angelus Cat Rescue (celý výťažok venujeme pre Bystrickú Mačačáreň) ku kapelám PEORTH a HOMO PRIMITIVE pribudnú aj ADACTA a WOLNERA a vystúpite tu tesne pred Vianocami (20.12.2026). Aký máte vzťah k benefičným koncertom resp. charite ako takej? Koľkí z členov kapely majú doma mačku alebo kocúra (smiech)? A na čo sa môžu tešiť fanúšikovia, ktorí sa prídu pozrieť do Music Factory na vaše vystúpenie?
Toto bude náš prvý benefičný koncert. S manželkou však dlhodobo prispievame na rôzne charitatívne účely — zbierky na lieky pre deti alebo aj na obnovu oddelenia neonatológie v Košiciach, podporili sme aj projekty na Donio pre ukrajinských utečencov, darovali sme im oblečenie, darčeky a aj elektroniku. A keď boli zbierky pre prešovský útulok, odovzdali sme im pár vecí a potravu. Doma máme mačku a kocúra, obaja sú už v dôchodkovom veku (16 a 15 rokov). Zachránili sme ich z útulku a z ulice, takže mne osobne je táto téma veľmi blízka. Fanúšikovia sa môžu tešiť na energický setlist s overenými klasikami z oboch albumov, singlovými novinkami a aj úplne novými skladbami. K tomu samozrejme pridáme show, kostýmy a akčného frontmana. Bude sa na čo pozerať. Vidíme sa v decembri!
Rozhovor pripravil: Vlado Lauko
Fotografie: Radim Vančík a Anton Ďuriš
