Kvízová otázka za stovku: Sú z Bratislavy, hrajú thrash, majú zmysel pre humor a 20.12.2025 vystúpia v Banskej Bystrici na benefičnom koncerte Angelus Cat Rescue – o akú kapelu sa jedná? Áno, správne, HOMO PRIMITIVE! Stovku síce nevyhrávate, ale o kapele sa dozviete viac v rozhovore s dobre naladeným spevákom Ondrejom. Tešíme sa na decembrové stretnutie v Music Factory!
Na úvod tradičná otázka: Ako v tvojom prípade došlo k vytvoreniu vzťahu - ktorý zväčša býva na celý život - ty a metal? Väčšinou to má na svedomí starší brat, spolužiak alebo strýko, ktorí požičajú nič netušiacemu chalanovi kazetu, LP alebo CD nejakej legendárnej kapely a dotyčnému sa zapáči tak, že sa rozhodne, že podobnú muziku začne hrať aj on a potom si založí kapelu, aby tento cieľ naplnil... Bolo to aj u teba podobné alebo máš pre nás originálnejší príbeh (smiech)?
S metalom som sa zoznámil v prime na osemročnom gymnáziu. Hlavný sprostredkovateľ bola moja spolusediaca v lavici Katka – aktuálne bubnuje v kapele ORBITAL DAMAGE. Jej sa páčila v tej dobe hlavne Big 4, tak som sa postupne namotal. V tej dobe som už tuším piaty rok hral aktívne na gitare, na ktorej som inklinoval k rocku a punku. K týmto žánrom ma doviedol asi vkus môjho tatka. Pridal sa teda aj metal a začal som sa učiť skladby, ktoré sa mi páčili. ,,For Whom the Bell Tolls‘‘ sme ako šušni hrali v Katkinej bývalej detskej izbe. Neskôr sme si spoločne založili aj prvú reálnu kapelu – ANATHOR. Hrávali sme thrash s mojim (vtedy) anjelsky čistým pubertiackym hlasom (smiech). Niekedy v rokoch 2014-2015 sme boli aktívni, hrávali sme so zápalom pre hudbu a mali sme dokonca vlastnú kapelnú plachtu. Tú sme vyrobili vlastnoručne z čiernej látky a bielej pásky. Žiadna firma, žiadne prachy – proste sme sa stretli, vyrábali plachtu a srandovali o našej hudobnej budúcnosti.
Skôr ako sa dostaneme ku kapele HOMO PRIMITIVE, zacitujem 2 thrashmetalových velikánov: Dave Mustaine (MEGADETH) povedal, že „thrash metal vznikol preto, že hard rock bol príliš pomalý a punk príliš hlúpy“ a Tom Araya (SLAYER) sa vyjadril, že„thrash je agresia, ktorá dáva zmysel, je to organizovaný chaos“. Aký je tvoj názor na tieto výroky a čo by si k thrashmetalu doplnil ty?
V thrashi je pre mňa najpodstatnejším prvokom to, ako dokáže človekom pohnúť. Rozhýbať ho, namotivovať, sceliť. MEGADETH a SLAYER som hneď od začiatku miloval a milujem ich dodnes. Mustaina som kedysi intenzívne ,,žral‘‘ ako začínajúci gitarista pre jeho riffy na albume „Rust in Peace“. Rovnako pre jeho cit skomponovať chytľavé refrény. K Arayovi – dodnes nerozumiem, ako si jeho technikou spevu za tie roky neodpálil hlas. Jeho spev má charakter a na basu hrá vždy ako šéf. Vyjadrenia oboch thrashových velikánov určite stoja za povšimnutie a dávajú zmysel z hľadiska doby, kedy ich kapely boli na vrchole popularity thrashu. Ten sa odvtedy zmenil a nadobudol nové formy, čo je pozitívne. Je menej kapiel hrajúcich old school thrash z 80. rokov, ako tých, ktoré hrajú tzv. moderný, novodobý thrash. Na pozadí hudobnej teórie 80s thrash šlapal na viac jednoduchších, monotónnejších a priamočiarejších princípoch. Moderné thrashové kapely preberajú prvky z iných subžánrov. Obmieňajú thrash, skúšajú nové veci, ktorým ho morfujú do iných foriem. Ja sa viac prikláňam k modernému prístupu a snažím sa ho aplikovať aj pri tvorbe HOMO PRIMITIVE. Thrash z 80. rokov bol a stále je výborný, ale nedokázal by som s čistou hlavou tvoriť len imitáciou velikánov. Občas sa ale v riffoch dá počuť stratený a latentný Hetfield (smiech).
Spolu s Krtom si zakladajúcim členom kapely HOMO PRIMITIVE. Ako ste sa dali dokopy? Dá sa povedať, že ste od začiatku dvojicou, ktorá „sa našla“ a funguje medzi vami tá správna chémia alebo sa váš vzťah postupne vyvíjal a prechádzal rôznymi fázami? Ako by si 3 slovami charakterizoval sám seba a ako Krta?
Ja – stimul, cieľ, neorganizovanosť. Krt – sr**ka, tupota, beznádej (smiech). Viem, že si tieto riadky raz prečíta a pochopí, čo som tým myslel. Ja ho vlastne ani tak nemám rád. Skôr ho bohapusto využívam, lebo hrá dobre na bicie. Aj keď (smiech)... Ak by som odpovedal vážne, tak Krtovi prináležia slová cit, snaživosť a mladosť. Krt už nie je najmladší (asi ma zabije). Mám ale pocit, že sa s pribúdajúcimi rokmi blíži k jeho vrcholu. Vôbec ho nemá ešte za sebou. Svojou energickou osobnosťou dokáže niekedy pozdvihnúť aj mňa, ktorý má takmer dvakrát nižší vek. My sa tak dopĺňame. Niekedy som bez nálady ja a niekedy zas on. Poznáme sa od roku 2018, kedy som zareagoval na jeho inzerát. Vraj s kamarátom hľadajú hudobníkov na spoločné hranie. Tak som napísal. O 4 roky neskôr zakladáme HOMO PRIMITIVE. Za rovnako dôležité ale považujem aj naše spoločné hranie v čiastočne znovuzrodenej bratislavskej kapele z 90. rokov – PIGÚRA. Odohrali sme jeden spomienkový koncert v roku 2020, na ktorom som sa vtedy nestíhal čudovať, koľko ľudí vôbec o tejto kapele vie. Občas sa k PIGÚRE vraciame. Jednu skladbu sme dokonca zahrali ako HOMO PRIMITIVE a ako support sme zavolali najaktuálnejšieho vokalistu – Pofa. Späť k vzťahu s Krtom: Máme veľmi dobrú ľudskú chémiu, spája nás štýl humoru a podobné hodnoty. Nepoznáme sa celý život, ale zatiaľ nám to veľmi dobre ,,klape‘‘ (smiech).
Aktuálne ste štvorčlenná kapela (bicie, basa, dve gitary a spev) a hráte thrash metal s modernými prvkami melodického death metalu. Na scéne pôsobíte od roku 2023. Na facebooku ste sa charakterizovali ako kapela, ktorá hrá „modern, fast thrash metal - nothing more, nothing less“. A vraj ste chalani, ktorí zdieľajú veľmi špecifický tupý humor a lásku k rýchlym p***vinám (smiech). Čo ďalšie by o vašej kapele mali vedieť fanúšikovia?
Že je pre nás najsilnejším pocitom zadosťučinenia, keď nám osobne povedia, že sa im náš koncert páčil. Tiež to, že nás kúpou trička HOMO PRIMITIVE môžu finančne priamo podporiť.
Čo sa týka koncertov, mali ste pomerne ostrý štart - 25. marca 2023 ste odohrali historicky prvý koncert v bratislavskom Randali na podujatí s názvom Metalový Dzivočák spolu s DOWN TO HELL či ACHSAR, o necelé 2 mesiace na to prišiel prvý koncert v zahraničí, konkrétne v maďarskom Székeszfehervári (s 3 domácimi kapelami). Doma v Bratislave ste vystúpili aj na Pink Whale, Werande či Na garážach. Ako si na prvé koncerty spomínate? Prevažovali tréma, stres a chaos alebo adrenalín a nadšenie?
Prvé koncerty sú špeciálne a utkvejú v pamäti. Určite bolo viac radosti a tešenia ako trémy a strachu. Dokonca sme sa tak veľmi tešili, že sme v Randali na prvom koncerte na kompletku do**bali prvé tri skladby (smiech). Niekedy sa to nedá ustrážiť a tú chybu počas vystúpenia nakoniec ,,niekto‘‘ urobí. Či už je to vypadnutá palička, spadnutý stojan na rytmičák, bolesť v predlaktí z nesprávneho sedenia, mravčenie v nohe, pľuzgiere z hrania, uletený rytmus, nedotiahnutá dvojšlapka, rozpadnutá dvojšlapka, príliš vysoko postavený rytmičák, príliš nízko postavený rytmičák, zlý uhol prechodov, vynechanie prechodu, odklepkanie nástupu, ukončenie skladby... (smiech). Všetci robíme chyby a stojíme jeden za druhým. Raz to po*erie Krt, raz zas Robo, inokedy zas Kirth. Takýchto navzájom ofenzívnych inside jokeov máme na seba haldy (smiech).
Vystúpili ste aj na viacerých open-air festivaloch: v júni 2023 na Topfeste (Zelená Voda), kde ste hrali o 3:00 po polnoci), na Pivnom behu Bratislava 2023 a v tomto roku v máji na Metalista Fest (Camping Sereď). Sedia vám viac malé klubovky alebo si viac užijete open-air? A všeobecne, keď hráte naživo, čo je pre vás najdôležitejšie – technická presnosť, fyzická energia, atmosféra, komunikácia s publikom? Ako vyzerá dokonalý koncert z pohľadu kapely?
Toto je asi u každého člena iné. Ja mám rád, keď okrem davu fanúšikov počujeme sami seba v dobrej kvalite. Hlavne spev. Nie je nič milšie ako keď mi fanúšik „zadre“, že perfektne bolo počuť vokály. To, že ja som sa ledva počul je už iná vec (smiech). Takže mne viac sedia pódiá s dobrým ozvučením. O Krtovi viem z prvej ruky, že doslova preferuje hrať na cudzích sadách a hlavne na stabilných povrchoch ako sú parkoviská, betónové dlaždice, štrk a drevené palety. Každý máme svoje preferencie. Ak si ako hudobník aktívny, hýbeš sa, snažíš sa dodržiavať očný kontakt s publikom, ale odohráš mizerne, potom to stráca podstatu a všetko je zbytočné. Aspoň pre mňa je základ aspoň korektne odohrať svoje časti. Na tom môžem stavať ostatné ,,úrovne‘‘ (pohyb, kontakt s publikom, improvizácia).
Vo februári 2024 ste vydali svoj debutový album s názvom „Existential Horror“. V recenziách sa na internete objavili vyjadrenia typu „unikátny hudobný prejav s dominanciou thrashu a prvkami death metalu“ alebo „miestami až heavymetalovo melodický štýl HOMO PRIMITIVE, v ktorom výrazne prevažuje thrash nad deathom a pripomína neskoršiu tvorbu nemeckej legendy KREATOR“. Ako sa s odstupom času pozeráš na túto nahrávku?
Vydali sme to vo februári 2024 a je to strašná oberk**otina (smiech). Na tejto nahrávke som sa veľa naučil na vlastných chybách. Nevadí mi to. Som človek, a chyby robiť musím v každej oblasti života – aj v hudobnej tvorbe. Ďalšie single ,,The Bloodshed‘‘ a ,,New Age of War‘‘ boli z môjho pohľadu lepšie zvládnuté. Album ,,Existential Horror‘‘ bude mať u mňa vždy špeciálne miesto, hoci sa mi s odstupom času mnohé veci na ňom nepáčia. Skritizovanie vlastnej tvorby nás podľa mňa dokáže posunúť v ďalších albumoch a singloch ďalej - a že ich teda ešte bude (smiech)! Vieme, čo a ako nerobiť, čo zlepšiť, zmeniť, ako pristúpiť k ďalším nahrávkam. Už dnes, kedy sme vo fáze nahrávania ďalších skladieb, pristupujeme k celému procesu trošku inak – s osobným odstupom, predprodukčnými stretnutiami, kde časti skladieb rozoberáme do detailov a snažíme sa k nim buď niečo pridať alebo naopak z nich niečo odstrániť.
Berieš váš debut ako ucelený koncept s jednotnou ideovou líniou alebo je to skôr kolekcia jednotlivých výpovedí? Ak by si mal vysvetliť poslucháčovi čo je „horror“ v názve — čo presne to pre vás znamená? A aký je najsilnejší odkaz, ktorý v sebe album nesie?
,,Existential Horror‘‘ sme tvorili v období, kedy sme si viacerí prechádzali životnými s**čkami – aj vrátane mňa. Preto ten názov. Keďže nás v istých bodoch išlo rozdrapiť, prežívali sme náročné situácie a dni, texty sme ladili (aj) do rôznych duševných ťažkostí a porúch. Taktiež som v tom čase začínal magisterský stupeň z psychológie, takže aj tento faktor bol určite významný. Napr. skladba ,,Hippocampal Loss‘‘ opisuje proces straty kontaktu s realitou a samým sebou prostredníctvom demencie. Dodnes si pamätám ako som text písal na prednáške z neuropsychológie (smiech). ,,Jungian Shadow‘‘ opisuje Jungov konštrukt tieňa, ktorý je v psychológii všeobecne známy. Skladba ,,Existential Horror‘‘ je o hlbokej beznádeji, kedy už teoreticky neexistuje žiadna svetlá cesta. ,,Pus On My Plate‘‘ je symbolický opis roly obete a prežívanej životnej nespravodlivosti. Na albume sú však aj iné témy – vojna na Ukrajine, vražda, náboženstvo, alkoholizmus, samovraždy, kanibalizmus. Všetky najhoršie a výlučne ľudské fenomény. Takže ,,horror‘‘ je bezmocnosť a beznádej. Pre mňa album nesie najsilnejší odkaz ,,nenahrávaj spevy, keď si ešte trochu chorý‘‘ (smiech).
Po 2 týždňoch od vydania albumu, ste na FB zverejnili post v znení „Máme skvelé ohlasy z domáceho aj zahraničného publika - čo je skvelé a teší nás to. Algoritmy na Spotify a YouTube tlačia album medzi ďalších a ďalších poslucháčov z rôznych krajín - čo je opäť skvelá správa, pretože sa naša tvorba dostáva aj za hranice Slovenska a Európy. Do dnešného dňa nás najviac počúvajú Nemci, Amíci a Švédi - čo je že ultra super, pretože vieme kam plánovať ďalšie koncerty a turné. Ale vážne, 7700 vypočutí po 17 dňoch nás teší a nečakali sme to. Metal tvoríme ďalej, onedlho sa začneme zaujímať aj o nejaké vystúpenia a začnú prípravy na ďalší štúdiový album.“ Ako to celé pokračovalo? Zaznamenali ste nejaké neštandardné reakcie zo strany fanúšikov, recenzentov či promotérov? Ozvali sa vám iné kapely s ponukou spoločných koncertov, prípadne fanúšikovia z vyslovene exotických destinácií?
Myslím, že za pomerne neštandardnú reakciu by sa dala považovať správa a žiadosť o CD a tričko fanúšika z karibského ostrova Curacao (smiech). Rovnako nám písal chalan z Francúzska, že by chcel tričko. A ako to dopadlo? Nezaplatili, nemajú nič. Tak to je – robíme to hlavne pre peniaze. Rovnako sme nemali v tej dobe žiadne tričká (smiech). Recenzenta albumu sme nemali (však načo?), ale o našich skladbách sa zmienil vo svojej relácii Rudi Rus, z čoho sme v ten deň boli mierne napichaní. Romana z KHADAVERu sme jednoducho neodolateľne očarili a následne sme si v spolupráci s chalani z PEORTH dohodli mini turné, ktoré zahŕňali mestá Košice, Prešov, Nitru a v Bratislavu. Na mini turné sme sa bližšie spoznali a dodnes sa navzájom pozývame na koncerty.
Ešte sa vrátime k textom – už si načrtol, že sa nebojíte prenikať do temných zákutí ľudskej existencie a psychológie. Kto je autorom textov vašich skladieb a kde čerpá inšpiráciu (literatúra, filmy, reálne udalosti)?
Lukáš (ex-HOMO PRIMITIVE) písal svojim vlastným štýlom o vojne a vraždách. On je viac umelecký mozog a inšpiráciu si bral z umenia, literatúry, ale aj reálnej rusko-ukrajinskej vojny. Ja som viac fenomenologický typ – do textov viac projektujem seba - to, čo vnímam, alebo to, čo si predstavujem, že vnímam. Aktuálne prevažuje viac textov odo mňa, ale v pripravovaných skladbách napísal niečo aj Krt a Boris.
Hudba, ktorú robíte, je energická, agresívna, temná – ako sa táto „hudobná identita“ pretláča do vášho bežného života? Je HOMO PRIMITIVE pre vás ventil, zrkadlo alebo skôr niečo, čo od bežného života vedome oddelíte? Extrémna hudba často vyzerá navonok agresívne alebo „drsne“, ale veľa kapiel tvrdí, že pre nich je to najúprimnejší spôsob komunikácie. Ako je to u vás – čo je pre vás pravý dôvod, prečo hráte tvrdú hudbu?
Myslím si, že každý z nás má svoj vlastný vedľajší žáner. Miro je úplne v pohode s megahitmi z 80. rokov. Krt má celkom rád kultové citlivé skladby. Boris je hudobný ,,analytik‘‘ a myslím si, že ho úplne v pohode dokáže osloviť aj niečo mimo metalu. Ja si rád vypočujem pozitívne americké country, smutný alebo šťastný blues. Predsa len všetci štyria najviac počúvame a hráme tvrdú hudbu. Je to záľuba, láska, vzťah. U mňa metal samozrejme evokuje aj negatívne aspekty života – agresiu, tvrdú silu, silné emócie. Metal mám ale spojený na druhú stranu aj s pozitívnymi vecami – krásou, láskou, nádejou. Tvrdú hudbu hráme, lebo nevieme hrať mäkkú (smiech).
Kapela si podľa vašich slov v uplynulom roku prešla „silnými ostrými zatáčkami“, čo sa odrazilo v zmene zostavy a do kapely prišli Miro (basa) a Boris (gitara). Ako noví členovia zapadli a ako ovplyvnili fungovanie kapely?
Berú to seriózne (v rámci možností) a to je pre mňa základ. Sú v skratke polovica úspechu. Sú skúsení, schopní a dokážu si zo seba robiť srandu. Bez toho posledného by v HOMO PRIMITIVE dlho nevydržali (smiech).
Ako u vás prebieha kompozičný proces – vzniká najprv riff, koncept textu alebo atmosféra? Kto je v kapele „ťahúňom“ nápadov a kde sa najčastejšie rodia finálne rozhodnutia? Od vydania albumu kapela vydala ešte ďalšie dva vyššie spomínané single - ,,Bloodshed'' a ,,New Age of War''. V čom vidíš najväčší posun oproti skladbám na debute? Máte konkrétnu víziu, kam sa bude posúvať vaša tvorba v budúcnosti? Vraj budeš spievať niektoré skladby už aj v slovenčine...
Niečo skladám ja, niečo Miro. Ja mám v ,,šuplíku‘‘ pripravené vždy nejaké riffy, ktoré oprášim a snažím sa z nich vyskladať súvislú a zmysluplnú skladbu. Idea témy textu väčšinou vznikne niekedy v procese ,,spájania‘‘ častí skladby. Najväčší posun oproti debutu je, že na dvoch najnovších singloch som zámerne spieval vo vyššom registri. Kam sa bude posúvať tvorba naozaj neviem, ale bude to niečo viac lokálne. Niečo hmatateľnejšie. V repertoári aktuálne máme tri skladby, ktoré sme zatiaľ nevydali. Časom pridáme dve. Tieto zmeny vítam s otvorenou náručou. Som presvedčený, že dokážeme zo seba vyprodukovať kvalitnejšie skladby.
Aký je tvoj recept na dobrú či dokonca dokonalú skladbu? Hudobníci často tvrdia, že dobrá pieseň musí prenášať resp. vytvárať emócie – musí ťa rozveseliť, rozplakať, nahnevať, upokojiť, len ťa nesmie nechať chladným... Čo konkrétne hľadáš v hudbe ty a čo chceš vyvolať svojou tvorbou u fanúšikov?
Recept nie je univerzálny. Každá skladba je iný príbeh. Vo všeobecnosti sa mi ale musia jednotlivé riffy v skladbe vryť pod kožu. Stále si ich musím v hlave opakovať. Vtedy viem, že je to potenciálne dobrý song. Špecifickú funkciu plní spev. Aj keď je všetko okrem spevovej linky perfektné, kvalita ide rapídne dole. Preto sa snažíme byť všetci kritickí na spevovú linku a text. Hudbou sa snažím primárne odkomunikovať kus svojho prežívania a až sekundárne podnietiť emóciu – s tým súhlasím.
Čo (okrem pridávania postov na soc. siete) robíte pre to, aby sa o kapele dozvedelo čo najviac fanúšikov? Váš profil na Bandzone.cz je neaktualizovaný, máte tam 2 skladby a žiadne ďalšie informácie, na webe Discogs.com nie je o kapele žiadna zmienka a nepodarilo sa mi dohľadať žiaden rozhovor s niektorým z členov kapely...
Rozhovory zámerne radšej neposkytujeme. Sme populárni a ľudia sa chcú s nami potom fotiť (odkaz na Joža). Ale vážne – my tie rozhovory robíme, len sú z hľadiska obsahu nepublikovateľné a príliš kontroverzné pre dané weby alebo relácie. Bandzone je neaktuálny web, preto je neaktualizovaný. Discogs – čo to je (smiech)? Čo sa snažíme robiť, je vydávať dobrú hudbu (ako sa to vezme) a hrať kvalitné koncerty. Ľudí si to časom nájde. Občas si po vydaní novej skladby alebo pred každoročnou akciou ,,Stay Primitive‘‘ robíme promo na sociálnych sieťach.
Aký je váš názor na benefičné koncerty a charitu ako takú? Vlani ste vystúpili na Koncerte pre Pohodu (spolu s kapelami BESNA a WARGAME) – bol to váš prvý benefičný koncert alebo ste ich odohrali už viac? V decembri na Angelus Cat Rescue budeme spoločne tiež pomáhať – celé vyzbierané vstupné bude pre Bystrickú Mačačáreň...
Not so funny story - na Pohode 2024 sme mali hrať s PIGÚROU, ale 10 minút pred začiatkom koncertu prerušili celý festival kvôli masívnej búrke. Takže pre nás s Krtom to bol osobnejší koncert. Inak dopadol fajn. Boli ľudia, ktorí sa jašili a zároveň prispeli, takže účel bol splnený. Benefičný koncert to bol zatiaľ jediný. Určite v tom vidíme zmysel a všetci to podporujeme, keďže sú to dobročinné akcie zamerané na zlepšenie stavu niekoho, kto to aktuálne potrebuje. V súvislosti s nadchádzajúcim koncertom v Banskej Bystrici – aj ja mám doma ryšavého najdúcha, ktorého ľúbim. Mačky dokážu dať človeku veľmi veľa lásky a blízkosti. Dokážu na ľudí pôsobiť terapeuticky. Mám na konte viacero zachránených mačiat, vypiplaných od totálne neskrotenej divočiny k túlivým maznákom. Čiže ja a mačky – určite áno. Ohľadom príspevkov od členov kapely – chalani sú dobrosrdeční ľudia a verím, že prispejú vždy, keď majú možnosť.
Stále ste koncertne veľmi aktívni, vystúpili ste napríklad v októbri na Blasphemy v Žiline a pred pár dňami v Randali, kde ste predskakovali THE TROOPS OF DOOM (ex-SEPULTURA). Ako sa tieto akcie vydarili? Máte pocit, že sa s každým ďalším koncertom zlepšujete, získavate istotu, prípadne pridávate do vášho prejavu nové prvky a posúvate show na vyšší level?
Boli to koncerty, na ktorých sme prvýkrát predstavili skladby v slovenčine. Okrem tohto sme prekopali aj koncertný úvod. V Žiline sa nám hralo dobre, aj keď ľudí bolo pomenej. V Randali sa nám hralo - ako vždy - výborne. Návštevnosť bola vysoká, reakcie od ľudí taktiež pozitívne, čiže za mňa to bola veľmi podarená akcia (dodatočný „dikes“ bubeníkovi Braňovi z kapely SANATORIUM). Nové prvky pridávame časom, keď už sú obohraté a niekto má dobrý nápad.
Benefičný koncert Angelus Cat Rescue nadväzuje na turné „Re: Animatour“, v rámci ktorého ste spolu s PEORTH a KHADAVER vystúpili vo viacerých mestách. Kto prišiel s nápadom na zorganizovanie turné v takejto zostave a ako sa predchádzajúce koncerty vydarili? Na čo sa môžu tešiť fanúšikovia, ktorí sa 20.12.2025 prídu pozrieť na vaše vystúpenie v Banskej Bystrici?
Ako je vyššie spomenuté – nápad prišiel od Romana z KHADAVER. Boli to výborné koncerty. Spomienky určite navždy ostanú. Fanúšikovia sa môžu tešiť predovšetkým na thrashový energický koncert a Krtove zvodné telo (smiech).
Rozhovor pripravil: Vlado Lauko
Fotografie: archív kapely
