Pavel Baričák alias Hirax je neprehliadnuteľnou osobnosťou s výrazným presahom aj mimo metalovú scénu. V prvej časti rozhovoru sa budeme venovať výhradne jeho terajšej kapele RAMCHAT a všetky ostatné hudobné aj nehudobné témy preberieme v časti druhej. Pár slov o histórii kapely, všetkých vydaných albumoch, podrobnejšie informácie ohľadom novinky „Rmut“ a mnoho ďalšieho sa dozviete v nasledujúcich riadkoch. A tešíme sa na vystúpenie RAMCHAT 17.10.2026 na Angelus Feste v KD Podlavice!

Najskôr sa stručne pristavíme pri tvojom pôsobení v LUNATIC GODS. Nebudeme riešiť tvoj odchod po skvelom albume „Vlnobytie“, napísalo sa o tom už dosť. Keď sa však spätne pozrieš na roky s „Lunaticom“, čo ti dali resp. vzali a na čo si najviac hrdý? Myslíš, že ste dokázali využiť svoj potenciál a dosiahli v našich podmienkach maximum alebo by si už s terajšími skúsenosťami v nejakom období urobil niečo inak? A je podľa teba v budúcnosti šanca na „helloweenovský scenár“ (Kai Hansen - zakladateľ nemeckých legiend HELLOWEEN odišiel po rozporoch z kapely, založil GAMMA RAY, po dlhých rokoch sa komunikácia obnovila, prišlo spoločné turné a následne sa Kai vrátil k HELLOWEEN)?

Ja osobne považujem „Vlnobytie“ za vrchol kapely LUNATIC GODS, kým som tam bol ja. Vydal som teraz debut „Inhuman and Insensible“ na platniach, počúval som ho po rokoch a ten radím ako druhý najlepší. Na česko-slovenské pomery sme náš potenciál využili viac než dobre. Z pohľadu sveta však nie, na to sme sa zle narodili. A čo bude v budúcnosti, nik nevie.

Za akých okolností prebiehalo zakladanie kapely RAMCHAT? Pripravoval si si zostavu kapely „do zálohy“ už počas tvojho pôsobenia v LUNATIC GODS (keď si už tušil, ako to celé dopadne) a išiel na istotu alebo nič nebolo plánované a po ukončení pôsobenia u „Šialených Bohov“ si riešil veci „za horúca“ a trochu improvizoval? Všetci tebou oslovení muzikanti hneď súhlasili alebo si musel niekoho prehovárať?

Nie, keď som odišiel, nič som neplánoval, potreboval som vypnúť hlavu. Zobral som batoh a šiel som sa túlať Indonéziou. Až po pár mesiacoch som sa spýtal Viťa Kotríka a Miška Golbiška, či by som mnou išli do novej kapely. Richardus mi dal slovo, že so mnou pôjde ďalej už pri odchode z LUNATIC GODS. No a spevák Lečo sa zjavil akoby náhodou. Ale nič nie je náhoda, všetko vtedy zapadlo hladko do seba, RAMCHAT bol na svete.

Keď si zakladal kapelu RAMCHAT, povedal si, že „keď sa niekto začne zaujímať o svoje vnútro, automaticky sa začne zaujímať o svoj rodokmeň, národ a jeho históriu, o celé ľudstvo. RAMCHAT nie je kapela, ktorá má dvíhať národné podvedomie a spievať o vyvolenej rase. RAMCHAT bude textovo o tom, že sme Slovania a mali by sme sa zaujímať o svoje korene a históriu, aby sme ju nemuseli prežiť druhýkrát.“ Kde čerpáš inšpiráciu pre svoje texty? Máš vo svojom okolí archívy, kde je možné dostať sa k historickým písomnostiam či povestiam, prípadne osobne poznáš historikov, archeológov či iných odborníkov na históriu Slovenska?

Texty sú silnou časťou RAMCHAT, bez nich by RAMCHAT nebol tam, kde je. Príbehy sú buď vymýšľam, presne ako som začal robiť na spomínanom albume „Vlnobytie“ – „Vrany riekli“, „Starecká“, „Zbojnícka“ - a odvtedy sa na Slovensku akosi rozmohli zbojnícke kapely (smiech), alebo u RAMCHAT piesne ako napríklad „Údolie šialenstva“, „Posledný pohan“, „Za úsvitu“, „Zapozeral sa do mňa mráz“, „Bogyňa“, „Mord“, „Krveľa“... Ak som pretextovával nejakú báj či povesť (napríklad „Ibronka“, „Zlatoroh“, „Veles“, „V ríši vlkov“, „Vysloboď! (Povesť o Katovej skale)“), tak som čerpal hlavne z kníh, ktoré dané mýty opisovali. Vždy som si prečítal veľa zdrojov a povyberal som z toho to najsilnejšie.

Kapela RAMCHAT „fičí“ ako dobre namazaný stroj, pravidelne vydáva nové albumy, funguje bez väčších personálnych zmien, je koncertne pomerne aktívna. Keď sa pozrieš do minulosti na 12 rokov fungovania kapely, aké spomienky sa ti vynoria ako prvé? Je nejaké dôležité rozhodnutie v histórii kapely, ktoré spätne ľutuješ alebo naopak si veľmi rád, že si ho vtedy urobil?

Ničoho neľutujem, všetko sa udialo, ako sa malo. Personálne sme - mimo výmeny Leča za Walkiho - 12 rokov nemenní.

Prejdeme si celú vašu diskografiu – ja dám pár vetami (faktami) drobný „nástrel“ a ty, prosím, skús pár slovami (prívlastkami) charakterizovať esenciu všetkých radových albumov, plus pridať zaujímavostí a spomienky k ich vzniku. Začneme s debutovým EP „Bes“ (2013) - vlastný náklad kapely, 5 skladieb (z čoho 2 sú intrá), hudobne melodický metal/black s pagan tematikou...

„Bes“ bol absolútny štart, lepší sme si priať ani nemohli. Vďaka hitom „Mor ho!“ a „Posledný pohan“ nás toto EP okamžite vystrelilo do slovenskej špičky.

O rok neskôr vychádza druhé EP „Karpaty“ – vraj ste pôvodne plánovali vydať tri EP, ktoré mali tvoriť album. Neskôr vychádza EP „Karpaty“ spolu s EP „Bes“ na jednom vinyle...

Ďalšie dva hity – „Karpaty“ a „V ríši vlkov“ a ďalší úspech. Nakoniec tieto dve EP stačili na prvý album a ja split „Bes / Karpaty“ stále počítam za náš debutový album.

Album „Atrana“ (2016) ste vydali pod hlavičkou tvojho Hladohlas Group, o produkciu, mix a mastering sa postaral na Slovensku žijúci legendárny gitarista Roland Grapow (MASTERPLAN, ex-HELLOWEEN) a aj nahrávanie prebehlo v jeho štúdiu. Dá sa povedať, že „Atrana“ predstavuje prechod od death/black-metalového debutu k pagan/black metalu s folklórnymi a historickými motívmi...

Áno, dá sa to tak povedať, lebo prvé dve EP boli hodne surové. Ale tak sme to chceli, hlavne ja. Mal som po LUNATIC GODS už dosť tej komplikovanosti a šperkovania, chcel som hrať niečo jednoduché, riffovejšie, prehľadnejšie. Na „Atrane“ nám Roland ako producent spravil zvuk, ktorý nebol náš. Zvukovo síce „Atrana“ disponuje najmetalovejším zvukom z našich albumov, ale nie sme to my. Na ďalších albumoch máme zvuk, ktorý môžu ľudia počuť aj na našich koncertoch.

V rýchlom slede – o rok neskôr – prichádza album „Nepočaria!“, vydaný vo vlastnom náklade. Album kombinuje black-metalové elementy s výraznou melodikou a príležitostným využitím netradičných nástrojov — napríklad čarango, píšťaly, akordeón, husle, kontrabas... Texty oslavujú pohanské tradície, dávne povesti a heroizmus Slovanov.

Prvú polovičku „Nepočiaria!“ sme ešte nahrali u Rolanda, ale druhú už u Prcka. To je zlomový okamih – naše stretnutie s Prckom. Zrazu šlo na nahrávaniach všetko hladko. A album obsahoval veľa hitov – „Už nebudeme otroci“, „Nepočaria!“, „Postoj chvíľu“... Doteraz je album Nepočaria! u fanúšikov veľmi žiadaný.

V „covidovom roku“ 2020 vychádza album „Znelo lesom“, prvýkrát (a žiaľ aj naposledy) ste spolupracovali s Juajom Haríňom (R.I.P.) a jeho Slovak Metal Army. Album posunul kapelu bližšie k modernému, melodickému a atmosférickému black/death metalu — vokály sú variabilné (growl, uškriekaný vokál, šepot, hovorené slovo), čo dodáva nahrávke dynamiku a pestrosť.

Takisto veľa piesní, ktoré zarezonovali – „Matka ZEM“, „Ľadová pláň“, „Jastrab“ či „Bogyňa“ so silným príbehom...

V tomto období ste hrali aj na prvom ročníku benefičného Angelus Festu (BB amfiteáter, jún 2021) – ako si na toto vystúpenie spomínaš?

Veľmi dobre si to pamätám, lebo týždeň predtým som ešte ležal 4 dni v martinskej nemocnici s prasknutou platničkou na kapačkách. Ten koncert som zahral iba vďaka kortikoidom...

Album „Krveľ“ (2022) bol vydaný opäť pod HladoHlasom, nahrávali ste ho v GM Recording Studio (Jablunkov, ČR), mix a mastering prebehli v GM studio a BioTech Studio Praha. Najviac v médiách rezonovala skladba „Miesto, kde umierajú piesne“, ktorá je „coverom“ legendárnej „Šiel, šiel“ od Karola Duchoňa...

My sme sa s Walkim o Duchoňovi a prerábke piesne „Šiel, šiel, šiel“ bavili ešte predtým, ako sa Duchoňovo meno vrátilo v tak veľkej sile. Pieseň mu našťastie nezložil nik z Česko-Slovenska, takže sme to mohli prerobiť. Text som nechcel dávať nový, veď slová „Šiel, šiel, šiel“ sú neskutočne silné, ale nedokázal som sa spojiť s autorom a pýtať si povolenie, a tak som napísal nový text. Slová som napísal v bulharskom meste Nesebar, to si pamätám... Ale album „Krveľ“ niesol aj ďalšie hity, „neberte mi syna“ alebo „zhorela mi mama“ brali za srdce, medzi metalovou obcou priam zľudoveli.

Požiadal som populárny Chat GPT o stručné zhodnotenie hudobného vývoja kapely RAMCHAT a napísal mi, že: „RAMCHAT začínali s kratšími nahrávkami (EP: Bes, Karpaty), ktoré boli experimentálne, atmosférické, skôr ako „ochutnávka“. S „Atranou“ prišiel prechod k plnohodnotnému pagan/black-metalu, s pevnejšou formou a folklórnou/historickou tématikou. „Nepočaria!“ potom preukázalo, že kapela vie skladať kompaktné, bohaté albumy, kombinujúce black-metal, melódiu aj etnické/netradičné nástroje. „Znelo lesom“ a „Krveľ“ ukazujú zrýchlený vývoj — zvuk je čistejší, atmosféra temnejšia, vokály výraznejšie, aranžmány vrstvenejšie. Albumy sú silné emočne aj atmosférou, s dobrým zvukom a výrazom.“ Súhlasíš, prípadne by si niečo opravil/pridal?

Od začiatku sme skladali kompaktné a silné piesne, nemali sme skladateľský prepad. Naše albumy si všetky vyrovnané – to je môj názor. Jedine zvukovo sme to dolaďovali do dokonalosti a priberali netradičné nástroje, ktoré ale používame veľmi citlivo. Nepovažujeme sa a ani nechceme byť folk metalová kapela.

• 
• 
•  

Poďme už k vášmu čerstvému albumu „Rmut“ - obsahuje 8 nových piesní, plus ako bonus 2 skladby z vinylového EP „Vertigo“. V akej atmosfére prebiehal kompozičný proces aj samotné nahrávanie? Riešili ste nejaké neočakávané komplikácie alebo už šlo všetko (aj vďaka získaným skúsenostiam) úplne hladko? V čom sú podľa teba „Prcek“ a Adam výnimočný, v čom bola ich najväčšia pridaná hodnota?

Skladanie ide vždy hladko, myslím si, že by sme vedeli zložiť každý rok jeden silný album. Horšie je to s nahrávaním a celkovou realizáciou albumu do finálnej podoby, to je zložitý proces a keďže sme stará škola, dávame na túto zložku veľký dôraz. My sa nevieme osem rokov odfotiť, grafiku naháňame v posledné dni pred odovzdaním tlačovín do tlače, ale na nahrávanie si dáme tri roky (smiech). Nahrávanie prebiehalo opäť v štúdiu v Jablunkove s Martinom „Prckom“ Roženekom, mix a mastering spracoval Adam Mičinec. Prcek je strihacia a nahrávacia mašina s večne dobrou náladou. Adam je metalista s dobrým uchom a keďže sme pri mixe vedeli, čo ako kapela chceme, vyšiel Rmut na jednotku.

Názov albumu "Rmut" je synonymom slova "smútok". Ty si k tomu ešte dodal – citujem: „Možno ste už dakedy od starých rodičov počuli: "Nermúť sa" - netráp sa... Lebo chalani mi občas povedia, že používam v textoch slová, ktoré nepoznajú. Áno, priznávam sa, že sa snažím vykopať slovenské výrazy či staré staroslovenské podoby slov, ktoré už zapadli prachom. Ak v mojich textoch čomusi nerozumiete, pýtajte sa, osvetlím. Ale keď sme hlasovali za názov albumu, Viktor, znalec a vyznavač kvalitného alkoholu, úprimne poznamenal: "Som za Rmut, lebo je to aj výraz z kvasného procesu." Dá sa povedať, že smútok je nosnou myšlienkou albumu, že sa jednotlivými skladbami vinie ako (ne)viditeľná niť? Aké emócie by mal v poslucháčovi albumu vyvolať/prebudiť?

„Rmut“ chytá za srdce, píše nám veľa fanúšikov, že sme vydali neskutočný album. Skutočne vyvoláva emócie a to je to najviac, čo môže skladateľ a textár dosiahnuť. Rovnako tak veľmi dobre zarezonovali posledné naše klipy k albumu a to psychodelické video k piesni „Zapozeral sa do mňa mráz“, kompozične dobre postrihané „Zlokotné husté lesy“ alebo video ku pesničke „Otčina“ s našou nádhernou krajinou.

Zaujímavosťou je, že ste vydali album „Rmut“ aj v 100-kusovom ručne číslovanom digipackovom vydaní. Je už táto edícia vypredaná alebo si ju ešte môžu fanúšikovia kúpiť? V akých ďalších formátoch „Rmut“ vyšiel a kde si album môžu fanúšikovia objednať?

Z digipackov ostáva nejakých desať kusov. Klasických CD je ešte viac ako stovka, ostatok je preč. V januári oslovím zahraničné firmy o vydanie licencie, lebo cédečiek za chvíľu nebude. Kazety prídu tento týždeň, vychádza 99-kusová ručne číslovaná limitka. LP vyjde na jar 2026.

Aké sú doterajšie ohlasy fanúšikov, recenzentov, prípadne hudobníkov z iných kapiel? Mišo Šnapko (redaktor Prorocker.sk) napísal, že: „Album „Rmut“ je opäť preplnený odkazmi na naše hudobné dedičstvo, pevne zakorenený v pôde archaizmov a slovanských bohov. RAMCHAT to však tradične korenia tvrdým zvukom a nekompromisnými textami, v ktorých rezonuje aj hnev nad dnešnou spoločnosťou, jej slabosťami, pretvárkou a bezradnosťou.“ Ja som si stihol album vypočuť zatiaľ len raz, tak sa mi ešte ťažko hodnotí, ale zdá sa, že vysoko nastavenú latku ste opäť s prehľadom preskočili...

Ako som už spomínal, ohlasy sú viac ako dobré. Práve sme zverejnili videoklip k piesni „Zapozeral sa do mňa mráz“. Tá hneď od začiatku trčala medzi ostatným materiálom z albumu „Rmut“. Ako prvé ma napadlo, že by bolo skvelé, keby ju naspievala Myrkur, má takú dark/black atmosféru, tak som sa okamžite spojil s Ferom Lintnerom, ktorý vytvoril projekt THE LUNATIC ORCHESTRA a stvoril album „Transgressor“, kde pospájal hudobníkov z kapiel ako VOIVOD, PESTILENCE, CYNIC... Feri vybavil muzikantov z viedenskej filharmónie, ktorí nám do tej piesne zahrali harfu a violu, pre mňa vymysleli neskutočne perfektné party - a potom kontaktoval Myrkur. Lenže tá bola akurát s KING DIAMOND na turné v Amerike. Musel jej ten mail prepadnúť, inak neverím, že by sa neozvala slovenskej kapele RAMCHAT a nechala si ujsť takúto veľkú príležitosť (smiech). „Spojím sa s Tarjou alebo s Anneke,“ odpisoval mi Fero, že tú emocionálnu ranu nejako zacelí a to už som sa smial aj ja. Odpísal som mu: „Kašli na to, ja som tam počul iba Myrkur. Osud nám teda hovorí, že to máme spraviť po svojom. Dorobí to RAMCHAT a tá pesnička bude aj bez Myrkur pecka.“ Začiatok som teda narozprával ja, ostatok dospieval Walki a netradičný hit bol na svete, lebo ako nám píšu fanúšikovia, najviac ich z albumu zaujala práve táto záležitosť a pieseň „Zlokotné husté lesy“. Klip je hojne psychodelický, temný a napriek tomu, že má dej, akoby ani žiaden nemal. Vymyslel a natočil som ho ja a zámer bol jasný: temnotu, strach, emócie a psychodéliu vyšpikovať do čo najväčšej miery. Potreboval som tri osoby, mužský herec bol jasný, kamoš Janko Marton, undergroundový metalový recenzent, verný fanúšik RAMCHAT a amatérsky divadelník v jednej osobe. Je to najznámejší slovenský undergroundový básnik ala Charles Bukowski, má vonku 11 poetických zbierok a aj naživo je to veľmi uletená a ťažko zaraditeľná postavička, takže uveriteľne stvárniť postavu psychopata-úchyla mu nerobilo najmenší problém. Starú babku v klipe vytvorila kamarátka, tej tam ani nie je vidno do tváre, je to len štatistická postava, ale problém bol s hlavnou ženskou rolou. Tak sme spravili konkurz a nakoniec sme vybrali temnú mladunkú Natašu z Trenčína, ktorá počúva výhradne iba japonské technické a uletené metalové kapely. Jej hororový imidž nám nesmierne vyhovoval, pri natáčaní nepohla ani brvou, čistý chlad. Keď som na hrubo postrihaný klip pustil kamošovi, jeho prvá reakcia bola: „Tá baba je akoby vyvraždila polovičku ľudstva a vôbec to s ňou nehlo.“ Janko sa s Natašou stretol prvýkrát pri natáčaní a vznikla tam bizarná a pre mňa dosť ironicky úsmevná situácia. Po prvých scénkach bol Janko z Nataše nadšený, a vraví jej: „Poď, dáme spoločné selfíčko“, a už si aj šteloval mobil, na čo mu Nataša s pokojom masového vraha a bez jedinej emócie odvetila: „Prečo?!?“ A koniec, odišla, vôbec sa s ním necvakla. Skoro som si cvrkol, tak som sa smial, bola neskutočná. Klip je slušne mimózny, ľudia sú z neho šokovaní, takže cieľ sme asi splnili. A ozaj, keď som klip poslal Ferovi, odpísal mi, že sme to spravili veľmi dobre, ale aj tak sa pokúsi kontaktovať speváčku z IGORRR, že či chceme... Nedá si pokoja! Teraz, keď sme to zvládli takto famózne aj sami???

Nedá sa mi nepristaviť pri vašom vydarenom krst albumu „Rmut“, ktorý prebehol 21.novembra v RC Mlyn na KrutoFeste, spolu s vami vystúpili aj kapely THE CRYPT, BOHEMYST a OHEN. Zacitujem tvoje vyjadrenie z FB: „Čo sa včera udialo, bolo ako z metalovej rozprávky! Mlyn praskal vo švíkoch, toľko ľudí tam podľa majiteľa klubu ešte tento rok nebolo. Dokonca srandoval, že nech sa už nepúšťajú ďalší ľudia dnu, lebo ich budeme musieť vyhadzovať vpredu oknom.“ Kapely aj organizátori sa v našich podmienkach väčšinou sťažujú na slabú návštevnosť, starší nostalgicky spomínajú na dobe spred 20 – 30 rokov, keď to tu „žilo“... Ako je teda možné, že sa domácej kapele podarí vypredať RC Mlyn? Čo (okrem vysokej návštevnosti) ťa v súvislosti s koncertom najviac potešilo?

Mimo vypredaného klubu ma tešil výborný zvuk všetkých štyroch kapiel. Ľudia boli naozaj skvelí, podporili nás aj hojnou kúpou merchu, takže konečne môžeme splácať výrobu nosičov, hehe.

V porovnaní s tvorbou LUNATIC GODS vnímam hudbu RAMCHAT ako tvrdšiu, priamočiarejšiu, „živočíšnejšiu“ (čo nepochybne súvisí aj s tým, že spevák Walki a gitarista Viktor uprednostňujú death-metal pred folk metalom). Nepoužívate žiadne sample či gitarové elektronické aplikácie. Čítal som, že vaše heslo teda znie – „umne, striedmo a radšej menej“, zameriavate sa najmä na atmosféru a na živú prezentáciu svojej tvorby. S akými pocitmi by mal fanúšik odchádzať z vášho koncertu? A naopak – kedy ste po koncerte spokojní vy?

Je to tak, ako si napísal. S RAMCHAT som chcel hrať originálne, ale priamočiarejšie než v LUNATIC GODS. Aj vďaka umne poskladaným piesňam sú naše koncerty živelné, skutočne si to užívame. Radšej pár falošných tónov, ale plné nasadenie, ako strnulo stáť a všetko odohrať ako virtuóz. Nie, metal je energia a tá sa musí uvoľniť.

Ste koncerte veľmi aktívni, v tomto roku ste vystupovali napríklad na Rocku Pod Kameňom aj Gothoome v Žemberovciach. Kde sa cítite lepšie – v preplnenom malom klube alebo na väčšom pódiu na open-air festivale? Robíte si nejakú presnú evidenciu vašich vystúpení – ak áno, koľko koncertov doteraz RAMCHAT odohral? Aké vystúpenia sa vám najviac vryli do pamäti – či už pozitívne alebo negatívne? Zažili ste aj vyslovene nepríjemné alebo dokonca nebezpečné situácie?

Sme skôr klubová kapela, na malom pódiu sa cítime lepšie, vidíme jeden druhého. Akonáhle sa po nejakej dlhšej dobe ocitáme na veľkom pódiu, po koncerte sa zhodujeme, že necítime spoločnú energiu, že sa stráca v priestore... Najlepšie koncerty boli jednoznačne krsty našich albumov, kde do Mlynu vždy prišlo veľmi veľa ľudí. A čo sa týka nepríjemných situácií – nie, na žiadne si nespomínam.

Predstav nám, prosím, aktuálnu zostavu kapely. Čomu sa venujú jednotliví členovia kapely v „bežnom“ živote, aké sú ich koníčky a pod.? Kto v kapele počúva najtvrdšiu muziku a kto metal (ako fanúšik) zas až tak nemusí?

Walki je spevák a skutočne neviem, čím sa teraz živí, zvykne to meniť, ale vo voľnom čase chová andulky. Je to to chronický abstinent a počúva všetky možné štýly, ale najviac asi death metal.

Richardus robí na horizontke, je v tom fachman a počúva skôr black metal.

Gitaristo Viťo je obkladač a počúva hlavne death metal.

Bubeník Goldo má so ženou firmu, varia jedlo pre sociálne ústavy a jedine on muziku tak zapálene nepočúva. Napriek tomu, že bubnuje aj v punkovom ODPADe, je to dušou metalista, len už nenaháňa novinky.

No a ja sa živím vydávaním kníh a prednášaním. Vydávam aj LP (minulý rok LP DEPRESY „Sighting“, tento rok LP LUNATIC GODS „Inhuman and Insensible“), CD (minulý rok napríklad nový album APOPLEXY – „Destiny“, tento rok demáče thrash metalovej legendy DEUS PACIS), ale predaj metalových nosičov je koníček, čosi predám, ale mám dojem, že viac sa mi to zbiera, čo mením tie vydané nosiče do sveta. Čo sa týka muziky, počúvam celé spektrum metalovej muziky, ale najviac atmosferický a alternatívny black metal.

Ako máte v kapele rozdelené úlohy – kto má na starosti skladanie hudby, texty, koncerty (oslovovanie organizátorov, kapiel na výmenné koncerty), propagáciu (dohadovanie recenzií na albumy, zasielanie článkov na web, rozhovory), merch (grafika k CD, potlač tričiek)?

Takmer všetko okolo PR, managementu, grafických vecí, sociálnych sieti, realizácií videí, predaja, atď. robím ja a som z toho po každom vydaní albumu nesmierne unavený, nebudem to skrývať. Chalani sú jednoznačne nápomocní pri skladaní a aranažovaní piesní a Richardus mi časťou pomôže pri posielaní zásielok, ale inak je to na mne.

A ako máte „nastavené“ vzťahy v kapele – ste kamaráti, poznajú sa navzájom aj vaše rodiny/deti, chodievate si občas spolu sadnúť na pivo/večeru aj mimo koncertov, prípadne máte aj iný spoločný program (dovolenka, turistika, šport)? Alebo ide už skôr o vzťahy „pracovné“ a mimo kapelu si už každý žije svoj život?

V minulosti sme sa stretávali na pive viac, teraz len párkrát za rok. Dokonca sme roky dozadu spoločne s manželkami a priateľkami absolvovali cestu po Rumunsku.

A ešte posledná otázka: Pôsobíte (ako kapela RAMCHAT) na scéne už 12 rokov – podarilo sa vám za toto obdobie získať odstup a nadhľad, nikam sa už nehrniete, hráte si takpovediac pre radosť alebo naopak, cítite práve teraz tú správnu energiu a ambíciu preraziť? Prípadne platia obe charakteristiky naraz? S čím budeš spokojný, ak budeš o 5-10 rokov bilancovať obdobie po roku 2025?

O tom, ktorá kapela prerazí a ktorá nie, nerozhoduje len kvalita vydaného materiálu. Ale rok 2025 sa mi jednoznačne bude spájať s vydaním albumu „Rmut“. Podľa ohlasov to vyzerá tak, že sme vydali silný album, ktorý sa páči. Vidíme sa v Podlaviciach na Angelus Feste 2026!

 

Rozhovor pripravil: Vlado Lauko

Fotografie: Ivan Farbak a Macej