Košická kapela SAWDUST AND MOLD vznikla síce už v roku 2018, ale až od roku 2023 ju môžeme považovať za aktívnu, takže patrí k „služobne mladším“ predstaviteľom domácej scény. My sme veľmi radi, že svoj (deathcorovou) energiou nadupaný set prinesú aj na náš benefičný koncert Angelus Spring MetalStorm (Diverso Brezno, 21.3.2026). Kapelu si predstavíme v rozhovore so spevákom Oldom.
Začneme citátom známej osobnosti - Chuck Schuldiner (DEATH) povedal, že: „Nikdy sa nehanbi za to, čo cítiš. Hudba je tu na to, aby si ju cítil, nie aby si ju vysvetľoval.“. Aký je tvoj názor na tento citát? Čo pre teba hudba a konkrétne metal znamená a ako ovplyvňuje tvoj život?
Je to pekný výrok a plne s ním súhlasím. Hudba je celkovo veľmi subjektívna téma, každý si v nej vie nájsť to svoje. Rovnako je podmienená interpretáciou poslucháča - každý môžeme mať z jednej skladby odlišný zážitok. Prakticky neexistuje správne alebo nesprávne vnímanie hudby. Čo sa týka významu hudby a metalu pre mňa, je to neodmysliteľná časť môjho života. Bez hudby by to asi nemalo zmysel (smiech). Aktuálne ma metal okrem pódia sprevádza ako „nakopávačka“ v práci v korporáte.
O svojej ceste k metalu povedal v jednom rozhovore tvoj spoluhráč Tomáš toľko, že začala vtedy, keď po prvý-krát videl videoklip ku skladbe „Nemo“ od kapely NIGHTWISH a následne ho začal strýko zásobovať nahrávkami IRON MAIDEN či METALLICA. A potom už samozrejme nebolo cesty späť (smiech). Aké boli tvoje prvé kontakty s metalom a prvé kroky na domácej metalovej scéne? Aké sú tvoje spomienky na prvú skúšku s kapelou, prvý koncert?
Moja cesta k metalu? Nebudem klamať a opíšem celú genézu tak, ako bola. Začínal som ako fanúšik – povedzme - rockovej muziky. Doteraz je mojou srdcovkou album „A Beautiful Lie“ od 30 SECONDS TO MARS, veľmi som si išiel aj MY CHEMICAL ROMANCE a LINKIN PARK. Nič tvrdšie pre mňa už nebolo počúvateľné. Pre čitateľov, ktorí si teraz povedia: “Ale veď Chester v LINKIN PARK screamoval ako drak!“ - ja viem a plne súhlasím, ale tieto pesničky som vtedy proste preskakoval (smiech). Keď mi niekto pustil niečo tvrdšie, kde bol scream ešte extrémnejší, hneď som to zmietol pod stôl. Samozrejme s tým, že sa to nedá počúvať, že to nie je hudba, a pridal som klasické: “Veď jemu nie je nič rozumieť.“ Spätne som dosť sklamaný zo svojho vtedajšieho netolerantného vnímania hudby, ale nikto netušil, že v roku 2015 sa ku mne dostane album „Sempiternal“ od BRING ME THE HORIZON. Tam sa pootvorilo to správne okienko a veci sa definitívne zmenili - samozrejme k lepšiemu (smiech). K prvému koncertu - s metalovou kapelou som dlho nemal úspech. Keď som mal 17 rokov, naskytla sa mi super príležitosť hrať na saxofón v ska-punkovej kapele MAN OF THE EAST. Tam sa makalo poriadne, myslím že niekedy sme mali skúšky aj trikrát za týždeň. Vtedy som prvýkrát cítil, aké to je, keď hráš pre radosť a nie len niečo z nôt, k čomu nemáš žiaden vzťah. Nie som si istý, ale mám pocit, že môj prvý koncert bol s MOTE v Bardejove a hrali sme pred PUNKREAS-om. Koncert dopadol určite dobre, ale to usudzujem z toho, že som od nikoho nedostal zlý feedback. Kvôli tréme si však z pódia nič nepamätám. Prvé kroky s metalom vlastne začali až s “Pilinami“, čo nie je až tak dávno (smiech).
Vedel si „vždy“, že sa z teba stane spevák v metalovej (deathcoreovej) kapele alebo si sa k spevu prepracoval postupne? Hru na aké hudobné nástroje ovládaš? Čo sa týka hudby, si úplný samouk alebo si absolvoval napríklad ZUŠ, prípadne nejaké kurzy, stáže? Máš vo svojom okolí niekoho, kto ti pomáha pri zdokonaľovaní vokálnych techník? Čo všetko robíš pre to, aby tvoje hlasivky zvládli deathcoreový nápor?
S hudbou som začal koketovať ešte na základnej škole, keď ma zapísali do ZUŠ na zobcovú flautu. Keď som mal asi dvanásť, vymenil som flautu za saxofón. Popri saxofóne som neskôr začal chodiť na klavír, ktorý som asi po roku vymenil za bicie. Ale najlepší som vždy bol v nechodení na hudobnú teóriu (smiech). Nikdy mi nenapadlo že by som sa mohol ubrať cestou speváka. Keď som mal cca 16 rokov, veľmi aktívne som počúval kapelu BEARTOOTH, kde ma veľmi bavil ich sound. Jedného dňa, keď som sa opúšťal, že si nikdy poriadne nezaspievam žiaden ich song, keďže neviem ani trafiť tón, mi zrazu napadlo, že by som možno mohol vyskúšať scream. Na Youtube som si našiel tutoriál, ako na growl, ktorý mi vysvetlil techniku tak, aby som ju pochopil a hľa - zrazu som hulákal na celú izbu. Samozrejme, že doma nikto nebol, lebo toto by som si asi obhájiť nevedel (smiech). Ďalej som už na tom pracoval sám, s pomocou ďalších tutoriálov alebo štýlom “pokus-omyl“ sám na sebe - určite neodporúčam, len na vlastné riziko (smiech). Aj po desiatich rokoch to ešte nie je tam, kde by som sa chcel dostať, ale človek sa stále zlepšuje. K príprave hlasiviek - určite si zo mňa neberte príklad. Až na to, že som nefajčiar - toho sa kľudne držte, aj keď sa vokálom nevenujete, je to zdravé (smiech). Samozrejme sa snažím si pred hraním rozcvičovať hlas, aby hlasivky nedostali poriadnu bombu, len tak z ničoho nič, ale nie som v tom veľmi dôsledný. Občas si preventívne dám kalciový sirup.
Poďme už ku kapele SAWDUST AND MOLD. Váš profil na Facebooku vznikol v júni 2019, ale až do júla 2023 tam nepribúdali žiadne príspevky... A potom vcelku rýchlo prichádza na svet vaše prvé demo „Brain Crash“. Priblíž nám teda okolnosti vzniku kapely, aká bola úvodná zostava, čo všetko sa v kapele udialo až do momentu vydania prvého dema? Ako spätne hodnotíš úroveň „Brain Crash“, ak by si mohol nasadnúť do „stroja času“ a pristáť tesne pred jeho nahratím, urobil by si niečo inak?
Kapelu sme založili ja a Matúš niekedy v roku 2018 ako spoločný projekt. Ja na bicích, on na gitare - už na prvej skúške sme zložili náš prvý song. Po pár mesiacoch sme mali vybraté meno pre kapelu a pripravených niekoľko skladieb, ktoré vo svojej vtedajšej podobe nikdy neuzreli svetlo sveta. V tej dobe vznikol aj náš kapelový Facebook. Potom sme však celý projekt odložili bokom a každý sme išli svojou cestou. Začiatkom roka 2023 som sa Matúšovi ozval, či by sme neskúsili dať hlavy znovu dokopy a nevytvorili niečo nové. Mojou myšlienkou bolo EP, ktoré bude heavy od začiatku do konca. Matúš vtedy reagoval pozitívne s tým, že pre nový projekt má tajnú zbraň, lebo si nedávno kúpil osemstrunovú gitaru. Tak sme sa stretli na skúške. Po chvíli debatovania, akým smerom sa chceme ubrať, sme sa, samozrejme, vrátili k hraniu našich starých vecí a zhodnotili sme, že vôbec neboli také zlé, ale musíme ich “prefackať“, aby zneli poriadne. Pre zvedavých, ide o skladby: „Yellow Umbrella“, „Kvety & Oheň“, „Brain Crash“ a „Heartbroken“. Nasledujúce mesiace sme venovali písaniu nových vecí a hľadaniu členov. Absolvovali sme prvé koncerty a v decembri sme už mali nahraté demo “Brain Crash“, ktoré sme vydali aj na CD. Čo sa týka samotného dema “Brain Crash“, je to pre nás s Matúšom ťažká téma. Ide o demo, od ktorého sme sa odrazili, hoc bolo nahrávané prakticky na kolene - v skúšobni a u Matúša doma. Samozrejme okolo štúdia to ani neprešlo. Máme ho však svojím spôsobom radi (smiech). Môj názor je, keď už sa vec uzavrie, netreba sa v nej ďalej vŕtať. Dnes by sme určite veľa vecí urobili inak, ale keď už sme túto tému otvorili, určite by som sa viac povenoval vokálom.
V auguste 2023 ste vystúpili na festivale „Hudba na konci sveta“, išlo už o 16. ročník podujatia, ktoré sa koná v areáli prírodného kúpaliska na Lucia Bani a láka fanúšikov, ktorí si chcú vychutnať skvelú hudbu a atmosféru na "konci sveta" bez mobilného signálu. V tom roku sa však kvôli zlému počasiu festival presunul z kúpaliska do kina Hviezda. Vy ste vystupovali ako prví v poradí a vraj ste totálne zadymili kino (smiech). V jednom reporte sa o vašom vystúpení písalo, že „ich death metalcore postupne prilákal ďalších ľudí a objavilo sa aj zopár pogujúcich. Zvuk mohol byť lepší, odozva divákov však bola úprimná.“. Ako si na toto vystúpenie spomínaš? Ak sa nemýlim, tak v minulom roku ste sa na rovnaký festival opäť vrátili – mňa celkom tá myšlienka byť niekde „na konci sveta“ bez mobilného signálu a vychutnať si koncerty, pokec s kamarátmi a popri tom si dať nejaké to pivo zaujala...
Určite odporúčam! HNKS je multižánrový festival neďaleko Medzeva. Človek si tam naozaj vie naplno užiť atmosféru, super ľudí, hudbu a nefunkčné služby operátorov (smiech). Tento festival a je pre nás dosť významný - na spomínanom 16. ročníku sa odohral vôbec prvý koncert SAWDUST AND MOLD. V ten osudný deň, ako spomínaš, nebolo počasie vôbec priaznivé, preto sa okrem zmeny miesta upravil aj program. My sme mali za úlohu ako prvá kapela zmeniť kino na koncertnú sieň. Spomienky mám trošku “zahmlené“, ale celkovo to bol dobrý koncert. Hlavne nás povzbudil spomínaný pozitívny ohlas od fanúšikov. Musím sa ale verejne vyjadriť k “totálnemu zadymeniu kina“ (smiech). Tie dymostroje neboli naše. Myslím, že ten ročník to mali na starosti zvukári festivalu. Všetky sťažnosti prosím smerovať na nich, ďakujem (smiech). Je to pravda, v roku 2025 sme sa na festival vrátili a pravdepodobne sa tam ukážeme aj tento rok. Nie ako účinkujúci, veď všetkého veľa škodí, ale určite ako návštevníci. Z našej účasti, či už na pódiu alebo pod ním, by sme chceli spraviť tradíciu. HNKS stojí za to. Ak ťa festival zaujal, môžeme sa s tebou podeliť o stan (smiech).
V pôvodnej zostave ste stihli ešte supportovať OBSESSION (Moldava nad Bodvou), zahrať si v legendárnom košickom Collosseu (spolu s ETTERNA a MEREDITH) a zaujať coverom „Exiled Archangels“ od ROTTING CHRIST. Vrcholom tejto éry bolo asi vaše vystúpenie na Rock Pod Kameňom (RPK) 2024. Ako by si zo svojho pohľadu zhodnotil obdobie do januára 2025? Čo bolo dôvodom nasledujúcich personálnych zmien?
Veľmi dobrá otázka, vidím že na rozhovor si sa pripravil ešte lepšie než ja (smiech). Určite by som to celé hodnotil pozitívne - kapela sa vlastne posúvala vždy smerom vpred. No a keďže kapela je živý organizmus, stále sa vyvíja, no všetko to má aj nejakú cenu. Každý nejako fungujeme, máme v živote nastavené hodnoty, ciele a samozrejme aj do roboty treba chodiť. Život je plný premenných a tam, kde sa jedna cesta končí, iná začína. Musím ale povedať, že každý člen dal kapele maximum toho, čo vedel a stále máme s bývalými členmi dobré vzťahy.
Začiatkom roka 2025 teda prichádzajú do kapely Tomáš (basa, spev) a Kika (gitara) – poznali ste sa už dávnejšie, boli ste v kontakte? Prečo si sa rozhodol osloviť práve ich? Ako podľa teba do kapely zapadli, v čom bol/je ich prínos najvýraznejší?
Čo sa týka Tomáša, stretli sme sa na spomínanom 16. ročníku HNKS. Hrali so svojou kapelou set rovno po nás v “stále zadymenom kine“ (smiech). Osobne som ho ale nepoznal. Keďže sme neskôr hľadali basáka, Peťo - náš session drummer , ktorý s nami hrá od spomínaného RPK – spomenul, že s Tomášom predtým hral a že by aktuálne mohol hľadať kapelu. Tak som Tomáša kontaktoval a dohodli sme si spoločnú skúšku. Po nej nám bolo jasné, že máme basáka a jemu bolo jasné, že má kapelu (smiech). Bolo to správne rozhodnutie. Tomáš je aktívny člen v plnom slova zmysle. Nájsť druhú gitaru bol ale extrémny problém. Všetci osobne poznáme gitaristov, ale každý hrá minimálne v štyroch kapelách (smiech) alebo chcú hrať niečo iné. Po vyčerpaní kontaktov som sa teda obrátil na inzeráty. Jeden horlivý záujemca sa ozval do pár sekúnd od pridania inzerátu (k inzerátu som priložil aj náš song „Existence“). Keď som mu napísal, že naše ladenie je double drop D, povedal mi, že je pobožný, že praje všetko dobré a že už nemá záujem (smiech). Kika mala na jednej stránke tiež inzerát, že hľadá kapelu, tak som sa rozhodol reagovať. Ladenie nevyhodnotila negatívne, tak sme si dohodli skúšku. Podstatná informácia je, že Kika mala vtedy 17 rokov a zobrala to útokom. Na šesťstrunovú gitaru bola ochotná natiahnuť hrubé struny z osemstrunovej gitary. Tichá voda brehy myje. Obaja členovia si našli svoje miesto dosť rýchlo. Majú veľký prínos na pódiu aj pri celkovom fungovaní kapely. Touto cestou chcem ešte oficiálne privítať nový prírastok! Naším ďalším plnohodnotným členom je od januára 2026 Peťo (bicie). Takže Peťo, sme radi, že ťa máme medzi nami, vitaj!
Hneď po oznámení zmien v zostave vydávate nový singel „Loathing“. Skladba spája drsné vokály, hutné gitary a pulzujúce rytmy a podľa tvojich slov popisuje svet z pohľadu človeka, ktorý už zanevrel na všetko. Ide o akúsi letargiu, ktorú človek pociťuje, keď nevidí dôvod ísť ďalej a má pocit, že jeho činy sú vlastne nepodstatné. Je to vlastne taký veľký prostredník svetu keď chce mať človek trocha pokoja a ani za nič sa mu to nedarí... Ocitol si sa ty osobne niekedy v takejto situácii a ak áno, ako si sa z nej dostal? A všeobecne – čo sa týka vašich textov – kto je ich autorom a kde čerpá inšpiráciu?
Áno, to sú moje slová. Texty mám v kapele na starosti ja. Nikdy som síce nemal ambíciu byť textárom, ale od začiatku sme sa zhodli, že túto vec by mal zastrešovať primárne spevák. Úprimne, nepovažujem sa za schopného textára, ale asi to zachraňuje fakt, že všetky texty nesú v sebe kúsok zo mňa. Najväčšou inšpiráciu je pre mňa samotný život a všetky jeho úskalia, ale aj radosti, ktoré prináša. Pohľad na svet spomínaný v pesničke „Loathing“ je niečo, čo podľa mňa zažil každý. Ja osobne mením svoj pohľad na svet dosť často, hlavne podľa nálady. Raz je svet úplne super, radosť žiť, inokedy zasa prejdem do úplnému nihilizmu a všetko mi príde zbytočné. Myslím si, že človek prežije celý život na takejto, možno menej extrémnej, horskej dráhe.
Ako u vás prebieha kompozičný proces? Vznikajú vaše skladby ako kolektívne dielo alebo máte jedného-dvoch primárnych skladateľov a ostatní dopĺňajú ich nápady? Čítal som, že používate Digital Audio Workstation (DAW) – opíš nám, prosím, ako to v praxi funguje?
Stále je to nastavené tak, že hlavný „song writer“ je Matúš. Pri deme som často zasahoval pri písaní bicích, teraz už do toho vstupujem minimálne. Zvyšok kapely občas prispeje nápadom, poprípade úpravou, ale gro práce aktuálne nesie na ramenách Matúš. Ja ako textár vstupujem na scénu až po dokončení inštrumentálnej verzie skladby. DAW využívame hlavne preto, že Matúš aktuálne pracuje v Česku. V princípe nahrá doma kostru songu, ktorú nám pošle ako projekt. Ten si vieme každý otvoriť vo svojom DAW, nahrať tam svoje party a poslať to ďalej. Výsledný produkt môžeme vo finálnej verzii poslať rovno do štúdia na mix a master. V našom prípade je to najefektívnejšia cesta ako tvoriť.
Zdá sa, že zmeny v zostave vás slušne „nakopli“ a koncertne ste sa vcelku rozbehli. Ako dopadli prvé koncerty s novými posilami v Prešove a Snine (marec 2025)? Zmenilo sa niečo v príprave na koncerty alebo vo vašom pódiovom prejave?
Musím povedať, že začiatok roka sa rozbehol naozaj kvalitne. Prvé koncerty v novej zostave nám všetkým dokázali, že sme sa rozhodli správne a že máme pevné základy, na ktorých vieme ďalej stavať. Tieto dva koncerty nás utvrdili v tom, že všetci ovládajú svoje nástroje a môžeme sa viac sústrediť na celkový prejav kapely. Hlavná vec, ktorá sa zmenila, je, že sa medzi pesničkami publiku prihovára Tomáš. Uvediem rovno aj dva dôvody prečo: 1. Po odspievaní ledva stíham medzi skladbami dýchať a rozprávanie mi to skôr sťažuje. 2. Celkovo príhovory nie sú moja silná stránka. Buď mi to vyjde a všetko je v poriadku, alebo v strede vety zabudnem, čo som chcel povedať, pretože na mňa uprene pozerá veľa ľudí (smiech).
Aj leto ste mali slušne „nabité: Punk-rock Fest (Moldava nad Bodvou), vyššie spomínaná Hudba na konci sveta, Motorzraz Šírava a začiatkom septembra Montana Metal Fest na Španej doline, kde som mal možnosť vás vidieť po prvý-krát naživo. Sedia vám viac klubové koncerty alebo preferujete väčšie pódiá a open-air festivaly? Zažili ste počas koncertov alebo následných debát s fanúšikmi niečo špeciálne a neobvyklé? Dostali ste napríklad spätnú väzbu od bežného mainstreamového fanúšika, ktorý sa po prvý-krát v živote stretol s takým „kraválom, rámusom a strašným vreskotom“ (smiech)?
Nerozlišujeme medzi festivalom a klubovou akciou. Vždy do toho ideme s maximálnym nasadením a vždy si to užijeme. Nebolo by to fér voči fanúšikom, každý si zaslúži, aby na neho bolo nakričané s rovnakou intenzitou (smiech). Čo sa týka špeciálnych zážitkov, vždy keď po koncerte niekto povie, že ho to bavilo, je to pre nás veľká pocta. Neobvyklých vecí sme zatiaľ veľa nezažili. Raz sa nás však jedna pani pri stole s merchom opýtala, či je kapela tuším z Anglicka. Keď sme jej povedali, že sme lokálni, po chvíľke ticha sme si popriali pekný deň. Spätná väzba od mainstreamového fanúšika, ktorého uši sme “odpanili“ metalom: Po odohraní setu na Motozraze ma zastavil jeden dosť podgurážený člen obecenstva. Debatu by som hodnotil tak na 3/10. Najskôr povedal, že hráme veľmi drsnú hudbu, ale že to neznelo zle. Potom dodal, že sa mu to tam úplne nehodilo, ale že si to vlastne užil. Pokračoval tým, že taká hudba úplne nie je bežná a že by si ju určite nepustil, ale že sme to zahrali najlepšie, ako sme dalo. Následne sa kruh uzavrel a znovu začal: “Hráte veľmi drsnú hudbu, ale neznelo to zle...“. V tej chvíli som slušne inicioval ukončenie konverzácie, rozlúčili sme sa objatím a každý si išiel po svojom.
Koncom minulého roka ste vydali nový singel „Violence“ a pripravili prvý klip k ďalšiemu singlu „Misery“. Aký je podľa teba najvýraznejší posun oproti tvorbe na „Brain Crash“ a akú dôležitosť prisudzujete vizuálnej prezentácii kapely (videoklipy, krátke videá zo skúšobne alebo z koncertov)? A čo všetko by podľa teba mala robiť kapela, aby sa o nej dozvedelo čo najviac fanúšikov? Vy máte profily na IG, FB, Spotify, Bandcamp, Youtube... Čo z toho vám najviac pomáha „zviditeľniť sa“?
S novým materiálom máme oproti demu „Brain Crash“ aktuálne oveľa jasnejšiu víziu. V deme sme čerpali inšpiráciu z viacerých žánrov, čo bolo cítiť hlavne v bubeníckej sekcii. Momentálne to držíme v ucelenejšej forme a s výsledkami sme veľmi spokojní. Samozrejme, kvalitatívne je to posun vpred aj po zvukovej stránke. Vizuálna prezentácia kapely, najmä na sociálnych médiách, je určite veľmi dôležitá. Je potrebné byť v tom konzistentný, ale zasa to neprehnať, lebo všetkého veľa škodí. Podľa mňa je pre kapelu najdôležitejšie hrať. Na koncertoch okrem fanúšikov spoznáš ďalšie kapely a promotérov. Takýto kontakt je za mňa najlepší.
„Sawdust and mold“ znamená v preklade z angličtiny „piliny a pleseň“, váš basák Tomáš v rozhovore pre Montana Metal Fest na otázku, čo chcete mať vždy vo vašej tvorbe prítomné odpovedal, že niečo ako „vlhkosť v stene“, niečo, čo na prvé počutie nevnímaš, ale cítiš, že to tam je, taký „vibe“, čo preskakuje. A vraj aj keď je to špinavé, vždy tam musí byť trochu krásy (melódie). Čo by si k tomu ešte dodal?
Toto je dôvod, prečo Tomáš nedáva rozhovory (smiech). Srandujem. Veci chceme písať tak, aby mali hĺbku a aby mal poslucháč dôvod si skladbu zapnúť znovu. Rovnako to musí baviť aj nás. Kým sa týchto vecí budeme držať, určite si zachováme takýto autentický zvuk.
Ako to aktuálne vyzerá na košickej metalovej scéne? Funguje tam spolupráca alebo skôr rivalita? Objavujú sa u vás priebežne nové nádejné kapely – ak áno, ktoré zaujímavé mená by si odporučil sledovať? Ak by k tebe prišiel na víkend na návštevu kamarát z iného regiónu, kam by si ho zobral na koncert či na pivo? A máš pocit, že k Košíc je ťažšie sa presadiť a dostať do povedomia ako napríklad z Bratislavy?
To ti neviem povedať, v Bratislave som sa ešte nesnažil presadiť (smiech). Ja osobne som skôr za spoluprácu, aby sme zveľaďovali našu metalovú subkultúru. Zdravá rivalita tu nepochybne je, ale bez nej by sa zasa nebolo kam posúvať. Určite sa objavujú nové kapely, no bohužiaľ nemám toľko času chodiť na koncerty, ako keď som bol na strednej škole. Veľa mladých kapiel z toho obdobia si už vybudovalo meno a dnes už ako “mladé“ vnímané nie sú. Čo sa týka piva a koncertu s kamošom, Colloseum je klasika, ďalej sa nám ponúka ešte Cassbar.
Viem, že aktuálne pripravujete vydanie EP „Life Tangled With Hate“ - čo nám už teraz môžeš o ňom povedať? Čo sa týka koncertov, okrem nášho Angelus Spring MetalStorm (Brezno) vystúpite aj na Night Of Chaos Open Air (máj, Krupina) či Blasphemy Open Air (august, Rajecké Teplice) – akým spôsobom sa vám darí získavať miesto v line-upoch? Aké ďalšie plány máte na rok 2026?
Pripravovaný album “Life Tangled With Hate“ by sme chceli vydať tento rok. Máme pripravených desať songov, vrátane aktuálne vydaných singlov. Pôjde o dosť vymakanejšiu a tvrdšiu tvorbu oproti demu „Brain Crash“. Nechcem veľa prezrádzať, ale podarilo sa nám vybaviť veľmi zaujímavý „feat“ s dosť známou postavou slovenskej metalovej scény. Ak som čitateľov navnadil a chcú sa dozvedieť viac, tak veríme, že na jeseň 2026 uzrie „LTWH“ svetlo sveta. Čo sa týka získavania miest v line-upoch, ako každá kapela rozposielame emaily promotérom, čo je vlastne klasika. Poprípade, ak sa niekomu páči náš výkon na koncerte, niekedy sa ozve promotér nám. Spomínané akcie sú aktuálne jediné potvrdené, kde sa uvidíme s fanúšikmi. Ak nejaká akcia pribudne, fanúšikovia sa to určite dozvedia z našich sociálnych sietí. V pláne však máme zorganizovať ešte dva eventy v Košiciach. Jeden je naplánovaný na apríl a pri tom druhom veríme, že pôjde o krst spomínaného albumu.
Vystupovali ste už niekedy na benefičnom koncerte alebo zažijete 21. marca v Brezne na Angelus Spring MetalStorm premiéru na tomto type podujatia? Celé vyzbierané vstupné venujeme pre špeciálnu školu SOU vo Valaskej, kde sa učia aj deti s Downovým syndrómom... Na čo sa môžu tešiť fanúšikovia, ktorí sa prídu pozrieť na vaše vystúpenie?
Už máme za sebou benefičný ZION Fest na podporu detí so svalovou dystrofiou a atrofiou, ktorý bol v Bratislave minulý rok. Sme veľmi radi vždy, keď môžeme podporiť dobrú vec. Fanúšikovia sa môžu tešiť na poriadnu dávku energie a nálož tvrdého metal/death coreu. A samozrejme na tú najlepšiu komunitu pod pódiom!
Rozhovor pripravil: Vlado Lauko
Fotografie: Šidar Fotography a JazZoom Photo Studio
