Hovorí sa, že pod lampou býva najväčšia tma... Organizátor hľadá po celom Slovensku zaujímavé kapely do zostavy koncertov a jeho pozornosti ujde kapela, ktorá pôsobí v mieste jeho bydliska. Priznám sa bez mučenia, že ešte pár mesiacov dozadu som netušil o existencii kapely ELIS, ale som rád, že som ju nakoniec „objavil“ a dohodli sme sa na jej vystúpení na benefičnom koncerte Angeus Spring MetalStorm v Brezne (21.3.2026). Ak je aj pre vás kapela veľkou neznámou, prečítajte si nasledujúce riadky a zoznámte sa s jej históriou, textami či hudobnými inšpiráciami. Na otázky odpovedali Roman (bicie) a Peťo (gitara).
V rámci príprav na tento rozhovor som si „googlil“ informácie o kapele ELIS a potešil sa, keď som zistil, že máte aj webstránku www.elissk.com. Ale nenašiel som tam nič iné ako len prelink na IG, FB, Spotify a Youtube. Na bandzone.cz máte uverejnené 3 skladby, ale o kapele sa ani tam nič nepíše... Tak vás poprosím o stručné predstavenie kapely – pár slov o jednotlivých členoch (mimochodom vraj nik z vás nepochádza v Banskej Bystrice, hoci ELIS je „oficiálne“ bansko-bystrická kapela) a aj o okolnostiach vzniku kapely v roku 2017…
Peťo: Naša kapela vznikla asi ako väčšina kapiel na Slovensku. Náš bubeník Roman, po tom čo sa prisťahoval do Banskej Bystrice, zverejnil na bazoši inzerát, že hľadá kapelu - takže on za to môže (smiech). Na inzerát zareagoval náš basgitarista Miro a za ním tiež gitarista Peťo. V tejto trojici sme sa jedného dňa stretli v krčmičke a dohodli sa, že si dáme skúšku. Prvá skúška kapely ELIS sa teda uskutočnila v garáži basáka v Čiernom Balogu. Roman hral na veľmi minimalistické požičané bicie, Peťo sa snažil dorovnávať na svojom 20 ročnom maličkom „kombíčku“ Peavey (mimochodom toto bola jeho posledná skúška v živote - zhorelo) a Miro vybalil svoj fullstack basový aparát. Ale kapela vznikla - to je dôležité. Potom sa ku nám pridal Robo, náš spevák a gitarista. Kapela ELIS funguje v Banskej Bystrici, aj keď pôvodom nikto z členov kapely nie je rodený Bystričan. Ale tu sme sa stretli a dali dokopy, tu skúšame a tu všetko vzniklo. Čo sa týka žánrového zaradenia kapely, tak sme sa snažili nastaviť smerovanie k štýlu, ktorý je počúvateľný pre širšie publikum, zakladá sa na tvrdo znejúcich gitarách a obsahuje slovenské texty. Je pravdou, že jednotliví členovia kapely inklinujú k rôznym hudobným žánrom, ale rock a pravá gitarová hudba je pevným základom. Žánrová diverzita v kapele prináša do našich vlastných skladieb určitú odlišnosť, ktorá môže byť našou výhodou oproti iným kapelám. V každej skladbe je cítiť vplyv jednotlivých členov. Nápady, ktoré jednotliví členovia prinesú na skúšku, sa snažíme rozvinúť do finálneho produktu pod značkou ELIS. Občas to nie je jednoduché, ale má to niečo do seba.
Roman: Ako uviedol Peťo, dal som inzerát, že hľadám kapelu. Planéty sa však zoradili v správnom poradí a v priebehu veľmi krátkeho času sa ozvali traja skúsení hudobníci na všetky posty. To sa naozaj nestáva často.
Prvý singel s názvom "Kľukatá cesta" ste zverejnili v marci 2019 a v rovnakom roku ste zaknihovali aj prvé živé vystúpenia (L. Mikuláš, Č. Balog, Zvolen). Tesne pred Vianocami ste stihli vydať aj ďalší singel „Robiť (až do zdivenia)“, ktorý ste venovali všetkým pracovníkom v nákupných centrách, kuriérom, lekárom a iným, ktorí si ani cez Vianoce veľmi neoddýchnu... Ako si spomínate na tieto prvé kroky kapely na scéne? Aké boli ohlasy na vaše prvé piesne?
Peťo: Kapela sa po založení a sfinalizovaní zostavy rozbehla celkom rýchlo. Prišli dobré nápady, ktoré sa podarilo rýchlo rozvinúť a vytvorili sme niekoľko skladieb, s ktorými sa už dal pripravovať aj koncertný program. V kapele bolo cítiť, že hudba je niečo čo nás baví a čo chceme robiť pre radosť. Ambície sme mali nemalé (smiech). Piesne ako „Kľukatá cesta“, „Robiť“, „Džíny z číny“, „Schiza“, „Raz všetko minieš“ (v kapele nazývaná „Zbledol“) vznikli ako prvé. Nahrali sme ich za dva dni v improvizovanom „štúdiu“ v kultúrnom dome v Čiernom Balogu so zvukárom Róbertom Čunderlíkom. Napokon z toho vznikli postupne dva prvé single – „Kľukatá cesta“ a „Robiť“. Snažili sme sa tieto piesne dostať do rádií, čo najbližšie k ľuďom, aby sme o sebe dali vedieť. Ale ako o neznámu začínajúcu kapelu o nás veľký záujem nebol. S týmto problémom sa určite potýkajú mnohé neznáme kapely. Ale zatiaľ nás to neodradilo a skúšame sa ľuďom priblížiť dodnes.
Roman: Prvé piesne boli takou všehochuťou vplyvov a našich hudobných koreňov. Tie boli vtedy citeľnejšie jednotlivo než v našej nedávnej tvorbe, kde sa už náš rukopis viac ustálil.
Následne vás (ako väčšinu začínajúcich kapiel) pribrzdila pandémia covidu a s ňou súvisiace obmedzenia. Vo februári 2020 ste stihli ešte koncert vo zvolenskom Wake Upe, podarilo sa vám dostať vaše skladby do netRadia Metalscena, o rok neskôr ste boli so skladbou „Kľukatá cesta“ zaradení do súťaže BB Chart v BB FM Rádiu. V septembri nasledovalo predskakovanie výbornej bratislavskej progmetalovej kapele CASTAWAY (Žilina a Zvolen). Čo vám tieto pandemické roky dali a vzali a čo všetko ste robili pre to, aby ste to celé „prežili“ a udržali kapelu aktívnu?
Peťo: Covid sa dotkol asi každej oblasti života a hudobný svet sa tomu nevyhol. Veľa vecí sa spomalilo aj u nás. Popravde sme sa po odznení pandémie museli tak trochu znovu rozbiehať, znovu začať skúšať, trochu sa rozpamätať na to, čo sme hrali. Ale ako už bolo povedané, hudbu robíme preto, lebo ju máme radi a baví nás. Je to náš „ventil“. Čo sa týka zvolenského Wake Upu, tak za týmto klubom je nám úprimne ľúto. Ako neznáma kapela sme dostali dve šance si tam zahrať a boli to super koncerty. Za účasť v rotácii netRádia Metalscena vďačíme Albertovi, ktorý sa dlhé roky o toto rádio staral a naša hudba sa mu zapáčila. Je to pravý nadšenec pre metalovú hudbu a hlavne má cit pre dobrú hudbu. Dokonca nám nahovoril krátky úryvok do nášho klipu k piesni „Stáva sa“. S kapelou CASTAWAY sme odohrali dva koncerty na ich turné po Slovensku (v Žiline a vo Zvolene). Bola to skvelá skúsenosť a sme za ňu vďační. Kiež by sme takých príležitostí mali viac. Je ťažké hovoriť o tom čo nám pandemické roky vzali. Dôležité je, že život musí ísť ďalej, aj keď si so sebou ponesieme dobré aj zlé skúsenosti. Sme radi, že kapela prežila. Hlavným dôvodom, vďaka ktorému kapela aj po tomto ťažkom období funguje ďalej, je fakt, že kapela nie je postavená ako biznis-project, ale sme štyria chlapi, ktorí hudbu majú radi a baví ich tvoriť.
Rok 2022 už priniesol viac optimizmu a vy ste v októbri novým singlom "Stáva sa" zaspomínali na leto s podtextom „Leto nám chýba, leto bolo fajn. Tie večery vonku pri vatre, na chate, tie ťažké rána.“ Dá sa povedať, že s týmto singlom chytila kapela druhý dych a definitívne potvrdila, že prežila náročné covidové obdobie? A zvyknete reálne chodiť s parťákmi z kapely na chaty a „čundre“, dať si nejaké to pivo, pokecať a zaspievať si pri „španielke“? Ak áno, aké skladby sú vaše najobľúbenejšie - nezávisle na aktuálnom promile (smiech)?
Peťo: Nedá sa povedať, že s vydaním singlu „Stáva sa“ by kapela chytila druhý dych. Pieseň bola hotová už dávno pred tým, než vyšla ako singel a klip. Spôsob akým vydávame svoje single je pre nás finančne, časovo náročný a máme celkom veľké časové odstupy medzi jednotlivými vydaniami. Ale s určitosťou môžeme povedať, že kapela covidové obdobie prežila a fungovala v obmedzenom režime aj počas neho. S tým aká pokročilá dnešná technika je a aké možnosti nám ponúka pri tvorbe hudby, sme dokázali ďalej tvoriť, nahrávať a dokončiť rozpracované veci. Popravde ako kapela sme ešte žiadny „čunder“ neabsolvovali. Ale mohli by sme do tohto zarátať natáčanie klipu k tejto piesni. Čo sa týka nášho „čunder-repertoáru“, tak by to bol určite zaujímavý playlist, vzhľadom na žánrovú rozmanitosť v kapele. Španielkou pri ohni však ani jeden z nás rozhodne nepohrdne.
Roman: Čundre boli super, keď mal človek okolo dvadsať rokov, ale všetci už máme rodiny a ďalšie povinnosti, ktorým sa musíme venovať. Sme teda úprimne radi, keď sa vôbec dokážeme stretnúť v skúšobni a niečo si zahrať – či už pracujeme na nových veciach, alebo si len preskúšame repertoár. Pieseň „Stáva sa“ je skôr takou našou spomienkou na búrlivé a bezstarostné časy mladosti (smiech).
V auguste roku 2023 ste v rámci Banskobystrického kultúrneho leta vystúpili priamo na Námestí SNP na zaujímavom multižánrovom podujatí Voľné pódium (vystúpili tam napríklad aj kapely MEDIAL BANANA, DARKNESS POSITIVE, ADALBERT, ŠKRIDLE...). Ako si na tento koncerty spomínate? Stihli ste si pozrieť aj vystúpenia iných kapiel? Aký je váš názor na multižánrové koncerty – niektorým rockerom/metalistom sa takéto podujatia páčia, iným nie a vnímajú to tak, že keď „žánre sa nám menia, poslucháči penia“ (smiech)...
Peťo: Na podujatí Voľné pódium v Banskej Bystrici sme hrali už druhý krát. A tento druhý koncert sme si určite užili. Iné kapely, ktoré sa podujatia zúčastnili, sme veľmi nemali možnosť vidieť. Príprava na koncert, transport gearu, zvukovka a záležitosti okolo vystúpenia nám nie vždy dovolia vyhradiť si čas pre vlastnú zábavu. Všetky veci si robíme sami (balíme, vozíme, skladáme, nosíme a tak...). Toto podujatie máme radi, aj keď našou tvorbou možno nie sme až takým „lákadlom“ v lineupe. Sme vďační za každého človeka, ktorí stojí pod pódiom. A keď dá aj najavo, že sa mu naša tvorba páči, sme v siedmom nebi. Čo sa týka multižánrovej povahy podujatia, tak my ako kapela s tým až taký problém nemáme. Je pravda, že to so sebou nesie určité riziká. Žánrové obmeny nemusia každého potešiť, ale ak sa niekto popasuje s precíznejším vystavaním lineupu, tak sa nemôže nič zlé stať. Boli sme už súčasťou podujatí, kde sme sa žánrovo až tak úplne nehodili. Keď sme hrali vo Zvolene na námestí, prišli sa na našu hudbu sťažovať ľudia s miestneho kostola (bolo nás v kostole počuť viac ako veriacich, haha). Ale rocková hudba patrí všade. V každom publiku sa nájde minimálne jeden človek, ktorý sa poteší, prípadne si kapelu rovno vyhľadá na webe. Takto sa my - neznáme kapely -utešujeme. Rokmi overené pravidlo hovorí, že kapela musí vedieť zahrať aj pre jedného človeka v publiku naplno. Máme to odskúšané, pár koncertov sme odohrali len pre zvukára, ale aj to je skúsenosť.
Roman: Ten spomínaný koncert mal za mňa zatiaľ asi najlepšiu atmosféru a odozvu a to aj napriek tomu, že počasie nám vôbec neprialo. Rozhodne ho radím medzi top koncerty, na akých som mal možnosť hrať.
Presuňme sa už do naozaj blízkej minulosti – v apríli roku 2025 ste vydali singel s názvom "Stále vpred". Pieseň je o vnútornom odhodlaní, osobnej sile a schopnosti kráčať ďalej aj v momentoch, keď sa zdá byť všetko proti vám. Text skladby je výpoveďou jednotlivca, ktorý napriek pádom nestráca vieru v cestu, ktorú si zvolil. Vychádzali ste s konkrétnej skúsenosti niekoho z vás alebo vášho okolia? Ja mám pocit, že žijeme v dobe, ktorá prináša čím ďalej tým viac tlaku a stresu (práca, rodina, sociálne siete, kde má človek na displeji všetky problémy sveta a snaží sa ich „riešiť“) a často to celé ústi do psychických problémov až depresií...
Roman: Myslím si, že naše texty sú skôr priamočiare než metaforické a vychádzajú z bežného každodenného života. Tento konkrétny je presne o tom, že sa netreba vzdávať – po každom zakopnutí treba zdvihnúť hlavu a ísť ďalej. Ak sa človek príliš zaoberá negatívnymi vecami a okolnosťami, na ktoré nemá dosah, je to podľa mňa len zbytočná strata času a energie a - ako si spomenul - môže to viesť k veľmi nepríjemným životným skúsenostiam.
Peťo: Text na túto pieseň pochádza z našej vlastnej dielne. Môže byť priamočiary ako hovorí Roman, ale zároveň obsahuje dostatok priestoru pre to, aby si každý mohol jeho slová vyložiť tak, ako to v danej chvíli cíti.
V minulom roku ste sa predstavili na koncertoch vo VIBE klube v Krupine, na Priechodských Rockových Slávnostiach aj na Špan Rock Feste (Špania Dolina). Máte pocit, že so zvyšujúcim sa počtom koncertov sa zlepšujete po hudobnej stránke, získavate istotu? Cítite, že vám pribúdajú fanúšikovia, prípadne sa vracajú tí skalní opakovane na vaše koncerty? Obmenili ste nejako váš imidž alebo koncertnú prezentáciu (choreografiu) alebo takéto veci neriešite, skrátka prídete a zahráte najlepšie ako viete? Kedy si po koncerte poviete, že ste naozaj spokojní?
Roman: Nemáme nacvičenú žiadnu choreografiu a nie sme ani ZZ TOP. Pre nás je dôležité odohrať koncert čo najlepšie ako vieme a hlavne, aby si ho ľudia v hľadisku užili spolu s nami. Čo sa týka imidžu, zmeny sa u nás udiali maximálne v zmysle aparatúry – niekomu sa časom rozrastá, mne sa naopak počet bubnov kvôli prenášaniu zredukoval na polovicu (smiech). Za seba poviem, že som s koncertom spokojný, keď počas neho neujdem od backing tracku.
Peťo: Pre mňa osobne je každý koncert školou. Z našej kapely mám najmenej skúseností so živým hraním a preto je pre mňa dôležité mať príležitosť hrať naživo. Pokiaľ sa nám podarí získať viac koncertov za sebou v rámci kratšieho obdobia, je to super. Naberá sa istota a už si tie neskoršie koncerty aj viac užijem. Pokiaľ hudobník na pódiu cíti, že sa ľudia bavia, je to úspech. Bohužiaľ tých možností hrať naživo nie je zase až tak veľa.
Ako zatiaľ posledný ste vydali singel "Z Divadla" (október 2025). Budete aj naďalej vydávať hudbu len digitálne alebo máte vydané aj fyzické nosiče? Aký je váš názor na renesanciu formátov LP a MC? A celkovo, čo sa týka „merchu“, čo viete svojim fanúšikom ponúknuť a kde si vedia napríklad tričká s vizuálom kapely zakúpiť resp. objednať?
Roman: Digitálna distribúcia hudby má obrovskú výhodu v tom, že s minimálnymi nákladmi dokážeš dostať svoju tvorbu ku každému, kto ju hľadá alebo komu ju chceš poslať. Čo sa týka vinylov, som ich fanúšik – má to pre mňa svoje čaro, vyrastal som na nich a mám k nim veľmi pozitívny vzťah. Momentálne však ešte nie sme v štádiu, aby malo zmysel vinyl vydávať. Kým nemáme dostatok materiálu v zodpovedajúcej kvalite, bolo by to predčasné. Ak by sme sa však dostali na povedzme 8 až 10 hotových skladieb, vydať platňu by určite dávalo zmysel.
Peťo: Možnosť vydávať našu hudbu digitálne sa pre nás stalo veľkou výhodou. Využívať platformy ako YouTube, Spotify, Apple Music je už v dnešnej dobe nutnosť. Podľa môjho názoru rádiá (hlavne tie väčšie) nemajú záujem o slovenské tvrdšie a nové veci. Skúšali sme to viac krát a je prakticky nemožné sa do rádia s týmto druhom muziky dostať. Preto je fajn, že tí ľudia, ktorí si nás chcú nájsť, môžu aspoň takto v digitálnej forme. Ale verím, že raz uzrie svetlo sveta aj fyzický nosič, či už vinyl alebo CD, niečo, čo má pridanú hodnotu. Digitálne tracky si doma v poličke nevystavíš. Čo sa merchu našej kapely týka, tak zatiaľ toho ešte veľa nemáme, ale je možné kúpiť podpivníky s názvom kapely, multitool zariadenia. Zatiaľ maličkosti, ale potešia (smiech).
Ak dobre rátam, máte zatiaľ na svojom konte 5 vydaných singlov. Čítal som, že bicie a vokály nahrávate v štúdiu, gitary a basgitary doma. Vďaka internetu boli skladby dokončované v kanadskom štúdiu Phase One, kde sa robili veci okrem iných aj pre Alice Coopera, RUSH či SUM 41. Ako ste sa dostali k spolupráci s kanadským producentom Dariusom Szczepaniakom? V čom vidíte najväčšiu pridanú hodnotu takejto externej spolupráce? Väčšinou si (vzhľadom na už vcelku dostupné tech. možnosti) kapely vedia zabezpečiť celý proces nahrávania aj vydávania svojej muziky vo vlastnej réžii...
Roman: Ku Phase One a Dariusovi sme sa dostali tak trochu náhodou. Spomenul som si, že môj známy v štúdiu kedysi brigádoval, a tak som ich oslovil, či by nemali záujem mať nás na starosti po zvukovej stránke. Našťastie súhlasili, takže sme sa dostali k profíkom svetového kalibru. Dnešná doba síce umožňuje nahrávať aj doma, no samotná technika nikdy nenahradí odbornosť ľudí s dlhoročnými skúsenosťami so svetovými umelcami a projektmi. Navyše, pohľad externého človeka vie byť veľmi prínosný – dokáže nasmerovať zvuk a výraz piesne inak než sme pôvodne zamýšľali a v konečnom dôsledku je to vždy k dobru veci.
Aký je váš recept na dobrú či dokonca dokonalú skladbu? Hudobníci často tvrdia, že dobrá pieseň musí prenášať resp. vytvárať emócie – musí ťa rozveseliť, rozplakať, nahnevať, upokojiť, len ťa nesmie nechať chladným...
Roman: Nie je hudobník ako hudobník. Jeden ti bude tvrdiť, že treba zahrať veľa nôt v čo najkratšom čase, druhý zas presný opak. Za mňa je dobrá pesnička taká, v ktorej si niekto cudzí dokáže nájsť niečo svoje – či už v texte alebo vo výraze, skrátka niečo, čo v ňom prehovorí.
Peťo: Súhlasím, pre mňa je dobrá pieseň vtedy, keď je z nej cítiť emóciu, keď emócie dokáže vyvolať. Neviem, či niekto disponujem receptom na dokonalú skladbu. Mnoho iných interpretov už v rozhovoroch hovorilo o tom, ako si mysleli, že tá či iná skladba sa stane hitom a opak bol pravdou. Ale pieseň, o ktorej to ani netušili, to dokázala. Ľudia rozhodnú o tom, čo má potenciál stať sa dobrou skladbou.
Poďme sa spolu pozrieť ešte na lyrickú stránku vašej tvorby - texty písala Michaela Záhorcová a – podľa vašich slov – by dobré texty mali byť nadčasové a chytiť poslucháčov za srdce. V jednom rozhovore ste sa vyjadrili , že úprimnosť hudby závisí od úprimnosti ľudí, ktorí ju tvoria. Čo robíte pre to, aby ste pôsobili autenticky a uveriteľne a aby bola hudobná zložka v súlade s tou textovou? V čom vidíte najväčšiu výhodu toho, že ste uprednostnili slovenčinu pred angličtinou? Zaujímajú sa vaši fanúšikovia o texty piesní, dostávate k nim nejakú spätnú väzbu? Aké posolstvo by ste svojou tvorbou chceli odovzdať poslucháčom?
Roman: Týmto pozdravujem Mišku. Aby sme pôsobili autenticky, Robo si vyberá texty, s ktorými sa vie stotožniť – určite ho teraz neuvidíme spievať o vesmírnych príšerách a podobných veciach. S tým súvisí aj ďalšia otázka ohľadom slovenčiny. Je to náš rodný jazyk a Robo v ňom dokáže text oveľa lepšie „predať“, precítiť a posunúť ďalej než v angličtine.
Peťo: Miška má veľké nadanie preniesť do textu vlastný zážitok a opísať ho spôsobom, ktorému ľudia rozumejú. Myslím, že ten kto chce text počúvať a nie je pre neho iba „vata“ k hudbe, dokáže nájsť medzi riadkami to, čo mu aktuálne ide hlavou. Texty sú pre niekoho iba zmesou usporiadaných slov, ale pre niekoho je to cesta ako naštartovať vlastnú fantáziu. Popravde spätnú väzbu sme zatiaľ vo veľkej miere nedostali. Čo sa týka posolstva, nech každý sám skúsi nájsť v našej hudbe niečo viac. Pre niekoho tam je a pre niekoho nie.
Žijeme v rýchlej dobe, sme presýtení informáciami aj množstvom hudby. Pred 30 rokmi si fanúšik kúpil CD svojej obľúbenej kapely a počúval ho aj celý mesiac, dnes má na dosah celé diskografie a stačí len pár klikov myšou. Málokto dokáže pozorne vypočuť celý album a opäť sa k nemu vrátiť. Dokonca veľa fanúšikov strávi aj koncert nahrávaním (často nekvalitných) videí, ktoré potom zdieľajú na soc. sieťach a zbierajú „lajky“... Ako ste na tom vy ako fanúšikovia? Ste skôr stará škola alebo ste sa prispôsobili dobe a využívate všetky jej vymoženosti? Dokážete si „nestranne“ užiť koncert bez toho, aby sa prejavilo to, že ste tiež hudobníci a neovplyvnila váš zážitok „profesionálna deformácia“?
Roman: Pri malých kapelách je to taká dvojsečná zbraň. Na jednej strane by som bol radšej, keby si ľudia koncert viac užívali a mali mobil vo vrecku, no na druhej strane ak si to nahrajú, pošlú ďalej alebo zavesia na sociálne siete, každá takáto reklama je pre nás dobrá. Je to aj impulz a potvrdenie, že má zmysel ísť ďalej a že sa to ľuďom páči.
Peťo: Ja som určite stará škola. Mám svoje obľúbené kapely. Album, ktorý vyjde, si rád vypočujem v pokoji a v celku. A nie len raz. Prvý posluch je čisto fanúšikovský, vnímam album a jednotlivé piesne ako celok. Ďalší je už trochu detailnejší. Zaujímajú ma riffy, osobitosti jednotlivých muzikantov, výraz hudby, sóla a podobne. Čo sa týka koncertov, rád si kúsok atmosféry odnesiem domov aj v mobile. A u každej kapely ma určite zaujíma ako majú vyriešenú aparatúru, aký gear používajú. Je dobré mať rozhľad čo sa aktuálne používa.
Aké máte s kapelou plány na najbližšie mesiace? Plánujete nahrať plnohodnotný album alebo zostanete pri postupnom vydávaní singlov? Kde všade vás budú môcť fanúšikovia vidieť naživo?
Roman: Najbližšie mesiace chceme dokončiť nahrávanie skladieb, ktoré sú momentálne zhruba na 90 % hotové, a odohrať nejaké koncerty. Ak sa nám podarí skompletizovať všetky tieto „puzzle“, môžeme sa zamyslieť nad tým, že by sme ich vydali ako jeden celok.
Peťo: Koncerty sú pre nás rozhodne zásadné. Chceme hrať čo najviac naživo. Tak ako hovorí Roman, radi by sme časom vydali vlastný album, kde budú naše piesne pekne pokope, ale ešte nie sme v tomto štádiu.
21. marca 2026 sa spolu s ďalšími 4 kapelami predstavíte na benefičnom koncerte Angelus Spring MetalStorm v breznianskom klube Diverso. Celé vyzbierané vstupne venujeme pre špeciálnu školu SOU vo Valaskej, kde sa učia aj deti s Downovým syndrómom. Na čo sa môžu tešiť fanúšikovia, ktorí sa prídu pozrieť na vaše vystúpenie?
Peťo: Určite sa môžu tešiť na dobrú hudbu. Budeme sa snažiť návštevníkom odovzdať toľko energie, koľko bude možné. Presne preto skúšame ako o dušu (smiech). Je pre nás dôležité zodpovedne odohrať každý koncert a zároveň zabaviť ľudí. Keď v publiku vidíme ľudí, ktorí sa bavia na našu hudbu vieme, že to bude parádny večer. A parádny bude aj ten v Brezne! Vidíme sa tam!
Rozhovor pripravil: Vlado Lauko
Fotografie: Rodo Petrus
