Zoltán „Zoli“ Daraban je už, dá sa povedať, náš „starý známy“, na angelusáckych akciách vystupoval už viac-krát s 3 rôznymi kapelami a o pár dní sa v Žiari nad Hronom predstaví so štvrtou – CROSS THIS BRIDGE. V nasledujúcom rozhovore sme podrobne prebrali nielen témy, týkajúce sa kapely CROSS THIS BRIDGE, ale dotkli sme sa aj ostatných kapiel, v ktorých Zoli pôsobí, budúcnosti metalu, AI či vedeckých štúdií (smiech)...
(anglickú verziu rozhovoru nájdete tu)
Začnime trochu netradične: Štúdia z University of Queensland zistila, že počúvanie heavy metalu môže pomôcť znižovať stres a zlepšovať náladu – dokonca aj u ľudí, ktorí nie sú pravidelnými fanúšikmi tohto žánru. Výskum medzi francúzskymi metalovými fanúšikmi ukázal, že ich úroveň úzkosti a depresie je podobná alebo dokonca nižšia ako u bežnej populácie, čo vyvracia mýty o spojitosti medzi metalom a psychickými problémami. Podľa psychológa Dr. Andreoliho počúvanie heavy metalu znižuje hladinu kortizolu, čo vedie k redukcii stresu a negatívnych emócií. Aký je tvoj názor na tieto vedecké zistenia a čo pre teba osobne metal znamená?
Toto je skutočne netradičné – vedecká otázka pre hudobníka, haha. Môže existovať korelácia medzi heavy metalom a všetkými tými pozitívnymi psychologickými aspektmi, ale nemyslím si, že sa to dá aplikovať na všetkých ľudí. Niektorí by sa pri hudbe, ktorú občas počúvam ja, zvíjali v klbku na zemi alebo by utekali preč, ich stresová hladina by určite stúpla. Niekto počúva minimalistické lo-fi alebo repetitívny EDM, keď sa chce sústrediť – ja osobne ten druh hudby považujem za super otravný, aj keby hral len potichu v pozadí. Takéto štúdie sa objavujú stále – rastliny rastú lepšie pri klasickej hudbe a hynú pri rockovej a podobné nezmysly. Ach, ako veľmi by som si želal, aby sme ako rockoví a metaloví hudobníci mohli tvrdiť, že naša hudba a len naša robí svet lepším miestom. V konečnom dôsledku neviem, aký reálny význam má takáto štúdia v každodennom živote. Keby som bol konšpirátor, povedal by som, že si to niekto vymyslel, aby ospravedlnil, prečo práve hudba, ktorú počúva on, je lepšia ako všetky ostatné, haha.
Narodil si sa v Budapešti, ale rodina sa presťahovala do Švajčiarska, kde si získal občianstvo, dokončil školu, vojenskú službu a našiel prvé práce aj kapely. Neskôr ťa práca priviedla na Slovensko. Ako dlho tu vlastne žiješ? A ak sa nemýlim, stále nehovoríš po slovensky.
Je to vlastne dlhšie, než by som chcel priznať, najmä vzhľadom na to, že po slovensky naozaj veľmi nehovorím… je to už 13 rokov. Rozumiem, pokiaľ ľudia okolo mňa nie sú príliš opití, ale nedokážem sa vyjadriť. Určite to život sťažuje, hlavne návštevy úradov a podobne. Našťastie máme veľmi užitočné technológie, ktoré dokážu prekladať rozhovor v reálnom čase, takže sa dá fungovať. Na moju dennú prácu a na kapely moje jazykové schopnosti postačujú.
Kapela CROSS THIS BRIDGE je asi pre mnoho fanúšikov na Slovensku veľkou neznámou. Na internete možno nájsť základné informácie, že je to moderná heavy metalová kapela z Bratislavy s medzinárodným obsadením a ambíciou tvoriť nadčasový metal a je aktívna najmä na bratislavskej klubovej scéne (Aligator, Randal). Priblíž nám, prosím okolnosti vzniku kapely. Spomenieš si na prvú skúšku, prvú vlastnú skladbu? A ako dopadol váš úplne prvý koncert v decembri 2019 v bratislavskom Randali?
A aká škoda to je, však? Základné informácie sú podľa mňa celkom presné. Táto kapela nevznikla z horúcej ambície byť najlepšia, najväčšia, najhlučnejšia alebo najrýchlejšia, ale zo stretu kamarátov, ktorí sa dali dokopy, aby tvorili hudbu a skúmali, kam až sa dá dostať s úplnou sebestačnosťou a bez prílišného stresu. Atoragona, gitaristu CTB, pôvodom z Talianska, som spoznal, keď už žil tu v Bratislave – myslím, že to bolo možno na koncerte TRANS CARPATIAN ORCHESTRA (TCO). Máme spoločných priateľov, takže sme sa stretávali, a ak si dobre pamätám, bol to jeho nápad napísať spolu nejakú hudbu. Zapojili sme aj Daniela Hotku, s ktorým hrám v TCO a ALICE COOPER TRIBUTE. Jedny z prvých skladieb, na ktorých sme pracovali, boli „Ones And Zeroes“ a „Falling Apart“, obidve vyšli na našom prvom EP. Na prvú skúšku si už nespomínam, pravdepodobne sme tam boli len Daniel, Atoragon a ja. V tom čase som si nebol istý, či budem okrem spevu hrať aj na nejaký nástroj, ale čoskoro som sa rozhodol venovať iba vokálom. Trvalo pár rokov, kým sa zostava ustálila s Martinom Jaráškom na basgitare a Andym Valovičom na bicích, a som rád, že môžem povedať, že zostava sa od prvého koncertu nezmenila. A čo sa koncertu týka – pre mňa to bolo naozaj zvláštne, pretože to bolo prvýkrát, čo som bol na pódiu bez nástroja v ruke. Pred koncertom som bol úplne na nervy, ale napokon to dopadlo tak dobre, ako len mohlo na naše prvé vystúpenie – chalani hrali bezchybne.
V apríli 2020 vyšlo kapele debutové EP „Cross This Bridge“, na ktorom nájdeme 5 skladieb v celkovej dĺžke niečo vyše 23 minút. Ako by si 3 vetami charakterizoval toto EF?
Úžasný, na 100 % svojpomocný DIY projekt, do ktorého sme vložili veľa práce. Päť unikátnych skladieb, ktoré zachytili vtedajší zvuk a víziu kapely. Moje osobné znovuzrodenie ako textára po najmenej 15 rokoch.
V coronových časoch ste stihli odohrať ešte jeden koncert v júli 2020 v Aligatore (Bratislava) a potom sa kapela koncertne „prebudila“ až vo februári 2024, keď vystúpila opäť na rovnakom mieste. Čo sa dialo v kapele počas tohto obdobia? Hrozilo, že kapela už neobnoví činnosť alebo ste len čakali na ten správny čas na návrat?
Ani mi nenapadlo, že medzi tými dvoma koncertmi boli takmer štyri roky, haha. Nebezpečenstvo, že by kapela nepokračovala, nehrozilo – neboli sme nervózni z toho, že sme istý čas nehrali naživo. Keď sa nad tým zamyslím, jednoducho sa dial život. Niektorí z nás sa medzičasom stali rodičmi, iní sa viac sústredili na svoje kariéry alebo sa zapojili do iných hudobných projektov, ja som zas bojoval s vlastnými démonmi. V skutočnosti sme nečakali na nejaký „správny čas“ na návrat – pracovali sme na našej hudbe vlastným tempom a jedného dňa sme mali všetko pokope a začali sme nahrávať. Bolo to na konci roku 2024, ak sa veľmi nemýlim.
Predstav nám, prosím, aktuálnu zostavu kapely. Čomu sa venujú jednotliví členovia kapely v „bežnom“ živote, aké sú ich koníčky a pod.?
V prvom rade zdroj, začiatok, podstata – Atoragon z Talianska na gitare. Je to človek, ktorý píše väčšinu hudby, zároveň je zvukový experimentátor, nadaný štúdiový inžinier a totálny „gear nerd“ v tom najlepšom zmysle slova. Kedysi písal blog o hudobnej technológii, najmä pre nadšencov domáceho štúdia. Daniel Hotka na gitare – je vášnivý pilot s pilotnou licenciou, prosím, nepýtaj sa ma na kategóriu. Andy Valovič na bicích – hrá aj v iných kapelách, najznámejšie v HATE CONTROL. Martin Jarášek je oddaný rodinný typ a kedysi hrával s GUNS N’ ROSES TRIBUTE SLOVAKIA, s ktorými odohral každý rok neuveriteľné množstvo koncertov. Ja sa udržiavam zaneprázdnený kapelami, v ktorých pôsobím, trochu sa venujem domácemu nahrávaniu, keď mám čas, robím zvuk naživo v Aligator Crystal Rock Clube a milujem chodiť na lokálne koncerty. Všetci máme bežné kancelárske práce, okrem Dana, ktorý je vysoko uznávaný novinár.
Ako máte v kapele rozdelené úlohy – kto má na starosti koncerty (oslovovanie organizátorov, kapiel na výmenné koncerty), propagáciu (dohadovanie recenzií na albumy, zasielanie článkov na web, rozhovory), merch (grafika k CD, potlač tričiek)?
Takéto zodpovednosti sú skôr dynamické, nie sú to pevne dané funkcie – skôr projekty, ktoré sa rozdeľujú, a každý z nás môže byť manažérom konkrétneho projektu. Snažím sa mať nad väčšinou vecí dohľad, ale zároveň delegujem úlohy na ostatných alebo si ich preberú sami. Množstvo práce sa časom mení, keďže aj čas, ktorý každý z nás môže venovať kapele, sa neustále mení podľa toho, ako sa vyvíjajú naše osobné životy.
Ako prebieha v kapele kompozičný proces? Tvoríte od začiatku spolu alebo každý si najskôr pripraví svoje nápady a tie ďalší členovia rozvíjajú? Využívate aj najnovšie technické vymoženosti, aplikácie, špeciálny software?
Úplne prvé skladby vznikali v spolupráci, ale zatiaľ čo sme takto napísali dve piesne, Atoragon bokom napísal ďalšie dve. Píše úžasné skladby a hneď k nim nahrá aj demo, takže ja môžem pracovať na vokáloch a ostatní si môžu upraviť svoje nástrojové party. Predpokladám, že mu takýto spôsob práce vyhovuje, a pokiaľ je to tak, sme veľmi radi, pretože to funguje výborne a výsledky sú — pri všetkej skromnosti — podľa môjho názoru fantastické. To však neznamená, že ostatní sa nemôžu zapojiť. Aj ja občas píšem hudbu, Martin, Dano a Andy sú veľmi aktívni pri aranžmánoch, sólach a podobných veciach. To, čo si zatiaľ nechávam pre seba, sú texty a väčšina vokálnych melódií. Chalani mi v tomto evidentne dôverujú a ja si to veľmi vážim.
Ako sa pripravuješ na skladanie nových piesní? Vypočuješ si vlastnú tvorbu, nové kapely, prípadne staré žánrové klasiky alebo sa radšej snažíš ničím sa neinšpirovať a posúvať sa smerom k „neprebádaným územiam“? Ide ti v prvom rade o originalitu alebo ti „stačí“ ak zložíš skrátka dobrú pieseň?
Dobrá pesnička má určite prednosť. Nemáme ambíciu vymyslieť nový žáner alebo znovuobjaviť starý. Skladby by mali byť chytľavé, dostatočne zaujímavé, aby poslucháča zaujali, a mali by mať atmosféru a energiu, ktorá sa nám páči. Ja osobne sa pri písaní spolieham na intuíciu, nie som veľmi systematický, skôr idem s prúdom. Atoragon má vo svojom písaní viac metódy – niekedy si vyberie určitú atmosféru skladby alebo kapelu ako inšpiráciu a pracuje na tom cielene. Keď je skladba hotová, väčšinou už vôbec nepripomína to, z čoho pôvodne čerpal inšpiráciu – aspoň teda pre mňa nie. Pre mňa jeho skladby znejú sviežo a jedinečne.
V septembri minulého roka ste vydali nový singel „Age Of Demise“, postupne nasledovali „Not Today“, „Blinding Lights“ a „Our Last Dance“. V čom podľa teba nastal najväčší posun oproti debutovému EP? Mnoho hudobníkov už tiež v tejto dobe volí stratégiu postupného uverejňovania nových skladieb a niektorí vôbec neplánujú vydávať albumy na fyzických nosičoch. Ako je to u vás, dočkáme sa vydania nového albumu na CD alebo LP?
Najväčší pokrok je vlastne všetko, haha. Sme lepší hudobníci, z nahrávania EP sme sa veľa naučili a všetky tieto skúsenosti sme využili pri nových nahrávkach. Mali sme viac nahrávacej techniky, viac možností a určite sme si aj dali viac času. Rozhodli sme sa, že skladby z tohto nahrávacieho cyklu budeme vydávať ako samostatné single. Celkovo sme nahrali osem piesní, takže ďalšie štyri ešte len prídu — vlastne nový singel vydáme deň pred koncertom Žiarsky Angelus a bude sa volať „Roll With The Punches“. Postupné vydávanie singlov aj album ako celok majú svoje plusy aj mínusy. Zvažujeme, či je spôsob, ktorý sme si zvolili teraz, vhodný aj pre ďalší cyklus — myslím, že to bude závisieť aj od samotných piesní a od toho, či by albumový formát nedával väčší umelecký zmysel. A keďže je to naša kapela, ktorú si sami financujeme a produkujeme, vyhradzujeme si právo kedykoľvek zmeniť názor, haha. Stále premýšľam nad tým, že by sme týchto osem skladieb vydali aj ako CD album — dosť ľudí sa na to pýtalo, tak uvidíme, čo sa stane. Som si však takmer istý, že vinyl bez nejakej externej finančnej podpory nebude.
S kapelou HATE CONTROL ste na jeseň minulého roka absolvovali mini-turné (Jablunkov, Levice, Martin a Bratislava). Boli to vaše prvé koncerty mimo Bratislavu? Ako tieto akcie z pohľadu návštevnosti a reakcií fanúšikov dopadli?
Myslím, že máš pravdu. V Randale a Aligátore sme už hrali viackrát, ale mimo Bratislavy sme predtým neboli. Bola to skvelá skúsenosť. Chalani z HATE CONTROL sú úžasní ľudia, ktorí sa stali našimi priateľmi, a samozrejme skvelí hudobníci — mali by ste ich zobrať na Angelus. Naša kapela funguje veľmi dobre v každodennej praxi — cestovanie, zvučenie, koncert, balenie — nemali sme žiadne hádky, nielenže sme si nešli na nervy, ale dokonca sme si užívali spoločnosť jeden druhého. Ja osobne by som si vedel predstaviť robiť toto s týmito ľuďmi 5 dní v týždni do konca života, keby sme za to boli platení, haha. Návštevnosť bola rôzna — niektoré koncerty menej, iné veľmi dobré — ale reakcie publika boli celkovo veľmi pozitívne.
V júli tohto roka (10.7.) budete v bratislavskom Randali predskakovať legendárnym melodikom ROYAL HUNT. Ako sa vám podarilo dostať sa k tejto možnosti? Oslovil vás organizátor alebo ste museli vyvinúť nejakú aktivitu? Považuješ takéto supportovanie za dobrú šancu získať nových fanúšikov? Črtajú sa vám aj ďalšie podobné príležitosti?
V tomto prípade nás oslovil promotér. Prekvapivo sa pýtal konkrétne na nás – niekde nás počul a to, čo počul, sa mu vraj veľmi páčilo, aspoň tak mi to bolo povedané. Nebolo to však po prvý raz. Vďaka mojim ďalším hudobným aktivitám a aj tomu, že chodím na veľa koncertov a stretávam tam iných hudobníkov a ľudí z brandže, som na scéne pomerne viditeľný, takže ponuky sme dostali už aj skôr. Žiaľ, pre časové kolízie sme ich nemohli prijať, ale namiesto nás mali priestor iné skvelé lokálne kapely. Tentoraz však časovo všetko vyšlo a sme z toho veľmi radi. Pre kapelu, ako sme my — povedzme si úprimne, nie úplne doma vo všetkých najnovších sociálnych médiách a bez talentu či trpezlivosti vypúšťať 20 vtipných krátkych videí mesačne — je prezentovanie našej hudby naživo pred publikom inej kapely výborná príležitosť. Rovnako aj hranie na festivaloch, ako je Angelus.
Poďme ešte ku kapele CASTAWAY, v ktorej hráš na basgitaru a spievaš vedľajšie vokály. V minulom našom rozhovore si spomínal, že si zapojený do komponovania skladieb resp. ich častí – riffov alebo melódií. Tvojou úlohou je aj pripraviť demo verzie nových skladieb. Ako to teda aktuálne vyzerá s novými skladbami? Viem, že s nahrávaním albumov sa v CASTAWAY väčšinou veľmi neponáhľate...
S CASTAWAY momentálne nahrávame niekoľko skladieb. Kedy budú tieto piesne dokončené alebo v akom formáte vyjdú, to zatiaľ neviem, ale skladby sú napísané a štúdiové nahrávanie sa už začalo.
Čo sa týka CASTAWAY, vyjadril si sa, že muzika, ktorú hráte, nie je aktuálne módnym žánrom na metalovej scéne. keďže v kurze je buď úplné retro alebo naopak veľmi moderná produkcia (podladená a „screamy“) – CASTAWAY je niekde medzi a súčasne ani jedno z toho... Predpokladám, že nemáte v pláne žiadne veľké žánrové zmeny, vidíš však priestor na pridanie nejakých nových (moderných) prvkov? Myslím, že keby sa v nejakej skladbe objavila napríklad štipka growlingu, tak by to vôbec nevadilo - len neviem, čo na to Mayo (smiech).
CASTAWAY sa svojou povahou neustále vyvíja, nie je zakorenený len v jednom štýle, takže môže byť naozaj veľmi variabilný. Je pre mňa ťažké určiť nejaké štýlové zmeny v hudbe CASTAWAY, pretože nie sú plánované — nesedíme si a neanalyzujeme skladbu, aby sme sa rozhodli pridať trocha EVERGREY, trochu Devina Townsenda alebo trochu DREAM THEATER. Vzniká to skôr organicky. Mayo je jeden z najvšestrannejších spevákov, akých poznám, a práve on by bol prvý, kto by pridal trochu growlu — alebo aj viac — keď to dáva zmysel. V skutočnosti growluje aj v niektorých starších skladbách, keď ich hrávame naživo.
Spomínaný Mayo Petranin o tebe povedal, že si šikovný grafik a vytvoril si pre kapelu mnohé plagáty či promo materiály. Venuješ sa tejto oblasti aj naďalej? Si samouk alebo si absolvoval aj nejaké kurzy? Využívaš pri príprave grafiky aj služby AI?
Naozaj to povedal? Také slová potešia, ale v skutočnosti to vzniklo čisto z nutnosti, pretože na takéto veci nikdy nie sú peniaze. Pred dvadsiatimi rokmi som v jednej práci trochu používal Photoshop na úpravu fotiek do produktového katalógu. Som sotva samouk, neabsolvoval som žiadne kurzy a úprimne — ten proces ma veľmi nebaví, pretože hoci môže byť výsledok fajn, ja si vždy reálne uvedomujem svoje umelecké a technické limity v oblasti vizuálu a trvá mi to večnosť a kopec nervov, kým sa k výsledku dopracujem. Ale áno, stále to robím pre kapely, v ktorých hrávam, haha. Pokiaľ ide o AI, máme trochu vzťah lásky a nenávisti. V mojej dennej práci je veľmi užitočná — analýza dokumentov, získavanie dát, rýchle vyhľadávania regulačných informácií či jednoduché kontrolovanie e-mailov, to všetko je super. Ostatné aplikácie, napríklad generatívnu AI, používam skôr opatrne. Väčšinou nedokáže vytvoriť niečo podľa mojej umeleckej predstavy, alebo jej to trvá večnosť. Navyše mi práca s AI príde otravná a úprimne aj trochu strašidelná. Snaží sa imitovať ľudské vlastnosti, ako napríklad empatiu, a mne to jednoducho znie umelo. Je to stroj — mal by hovoriť ako stroj, nie sa snažiť napodobňovať človeka. Mnoho ľudí však AI zaradilo do každodenného života a berú ju ako spoločníka alebo dôveryhodného poradcu. To rozhodne nie je pre mňa.
Si aj členom kapiel XIII GHOSTS (RAGE tribute), WARRIORS OF STEEL (MANOWAR tribute) či ALICE COOPER RESEARCH BAND. Sú stále aktívne, koncertujete? Aký má pre teba ako hudobníka význam hrať v cover bandoch? Je to zábava, biznis alebo niečo iné?
Tieto kapely sú viac-menej aktívne, podľa toho, aký je o ne záujem. S ACR sme hrali v decembri v MMC, s WARRIORS sme mali nedávno koncert vo Viedni. XIII GHOSTS už nie je aktívna, pretože na ňu zrejme nie je dopyt, a hoci tie skladby s touto kapelou milujem hrať, jednoducho sa to neoplatí. Hranie v cover kapele je určite zábava, je to niekedy hudobne náročné a môže to priniesť skvelé príležitosti alebo kontakty, ale na konci dňa nechcem platiť za to, aby som niekde hral s tribute kapelou — na rozdiel od kapely s vlastnou tvorbou. Výnimkou sú charitatívne akcie a podobné podujatia.
S CASTAWAY, WARRIORS OF STEEL aj XIII GHOSTS si už niekoľko krát vystúpil na našich benefičných koncertoch pod hlavičkou „Angelus“. Na ktoré vystúpenie si spomínaš najradšej? A aký je všeobecne tvoj názor na benefičné koncerty a charitu ako takú?
Všetky som si užil, je vždy radosť hrať na vašich podujatiach. CASTAWAY v amfiteátri v Banskej Bystrici, ACR a WOS na nádvorí múzea (išlo o nádvorie Stredoslovenského osvetového strediska - poznámka autora), ak sa nemýlim, návrat XIII GHOSTS po rokoch pauzy — na všetky spomínam s láskou a myslím, že ich ani neviem zoradiť, ani nechcem, haha. Osobne považujem charitatívne podujatia za skvelú príležitosť prejaviť solidaritu — či už ako organizátor, účinkujúci alebo návštevník. Ja sám pravidelne prispievam určitým charitatívnym organizáciám, napríklad equality-now a podobným. Samozrejme, v ideálnom svete by takéto podujatia neboli potrebné, pretože solidarita by bola prirodzeným nastavením — základným postojom ľudí, firiem aj vlád. Žiaľ, v takom svete nežijeme, hoci ako ľudstvo by sme toho boli úplne schopní, keby sme dokázali odhodiť chamtivosť, nenávisť a strach.
Nedávno sme sa stretli v Banskej Bystrici, kde si vystupoval s punk-rockovou legendou KONFLIKT. Kedy a ako si sa do kapely dostal? Musel si si zvykať na iný hudobný žáner alebo si mal v sebe „vždy“ aj kúsok toho pravého punk-rockerského srdca?
Ku KONFLIKTu som sa pridal v októbri minulého roka. Poznali sme sa už predtým a jedného slnečného dňa koncom septembra mi zazvonil telefón — boli to Jury a Kristian, ktorí sa ma spýtali, či by som mal záujem. Neviem, za akých okolností Tomax odišiel, nepýtal som sa, nemyslím si, že je to moja vec, ale ako gitaristu ho obdivujem a samozrejme mu prajem všetko dobré. Prispôsobiť sa štýlu bolo niečo, čo som výrazne podcenil. Predtým som nikdy nehral punk rock, takže si predstav moje prekvapenie, keď som zistil, že niektoré typické rytmy a špecifický groove kapely nie sú vôbec také jednoduché, ako by si niekto mohol myslieť, keďže je to „len“ punk. Musel som si sadnúť a venovať tomu naozaj seriózny čas na cvičenie, pretože v kapele takéhoto mena to jednoducho musí fungovať — hra musí byť presná. Stále cvičím, naozaj každý deň.
John Oliva (SAVATAGE) v jednom rozhovore z roku 2008 povedal: „Budúcnosť metalu? Neviem to posúdiť. Chcel by som, aby sa na scéne zjavila nejaká unikátna kapela s perfektnými hudobníkmi a výborným spevákom, ktorý nebude growlovať, ale bude mať melodický vokál. Stále čakám na nového Roberta Planta alebo Freddieho Mercuryho, niekoho výnimočného. Zatiaľ neviem o nikom, ale dúfam, že v budúcnosti sa taký talent objaví...“ Máš pocit, že sa za tých 18 rokov od jeho slov niekto taký na svetovej hudobnej scéne objavil? A kde bude metal podľa teba o ďalších 18 rokov?
S väčšinou toho, čo Jon povedal, súhlasím, okrem tej časti o growlingu — ten považujem za legitímny spôsob spevu. Milujem kapely ako SAMAEL, CORONER, STRAAPING YOUNG LAD či CRADLE OF FILTH, ktoré sú skôr na growlingovej/screamovej strane. To však neznamená, že nevidím obmedzený mainstreamový dosah takýchto kapiel. Ale ak na chvíľu ignorujeme mainstream, myslím si, že surový talent tu stále je — len sa nevyužíva tak, ako v 70. či 80. rokoch. Spevák alebo kapela už nemajú možnosť organicky rásť — skôr využívajú sociálne platformy ako TikTok či YouTube. Ciele a metriky úspechu sú tam úplne iné — musíš okamžite zaujať, obsah by mal byť krátky a musíš ho produkovať často. Umelecké skúmanie, ktoré viedlo k magickej tvorbe LED ZEPPELIN, QUEEN či SAVATAGE, už dnes neprebieha rovnakým spôsobom. To však neznamená, že je to horšie alebo zlé; znamená to len, že umelecký výsledok bude úplne iný. A potom je už len otázkou osobného vkusu, či sa to poslucháčovi páči alebo nie. Obe cesty však vyžadujú obrovské množstvo práce a odhodlania. Do budúcnosti si myslím, že underground bude čoraz dôležitejší. Ťažká hudba tu bude stále, aj v mainstreame, ale menej — najmä keď raz odídu legendy ako JUDAS PRIEST, IRON MAIDEN či METALLICA, a ver mi, ten deň príde, haha. Samozrejme, veľa ľudí bude nariekať, pretože nevedia vnímať umenie len tak pre radosť — vždy potrebujú nový „Master of Puppets“, nový „Seventh Son...“ a pritom už za života kapely hundrú, že jej nerozumejú. Dnes vidíme návrat niektorých legendárnych mien — PANTERA, RUSH, NEVERMORE či SAVATAGE. Myslím, že takéto návraty uvidíme ešte častejšie. Nedávno som mal na túto tému zaujímavý rozhovor s kamarátom — zhodli sme sa, že ak sa kapela chce znovu dať dokopy a hrať, mala by to určite urobiť. A ak ju ľudia chcú vidieť, mali by ísť. Čo je však zbytočné, je internetový „shitstorm“ typu „bez Neila to nie je RUSH“ alebo „bez Dimea to nie je PANTERA“. Takýchto „upachtených mudrcov“ by sme mali spoločne na internete verejne vysmiať, haha. Nie, vážne — život je príliš krátky na takéto hlúposti. Jednoducho si užívajte hudbu v akejkoľvek forme a nehaňte ostatných za ich osobný vkus. Pre info — mne sa veľmi páčia GHOST, NICKELBACK aj SLEEP TOKEN, haha.
A na záver tradičná otázka: na čo sa môžu tešiť fanúšikovia, ktorí sa 18.4.2026 prídu pozrieť do Žiaru nad Hronom na vaše vystúpenie na benefičnom koncerte Žiarsky Angelus?
Tešíme sa, že môžeme na vašom podujatí zahrať našu hudbu publiku. Myslím si, že ako najmladšia kapela zo všetkých štyroch sme pripravení dokázať, že sme na ich úrovni, a dúfame, že sa ľudia budú baviť a venujú aj veľa prostriedkov Červenému krížu. Poďme na to — každý deň je dobrý deň na to, aby sme začali robiť svet lepším miestom. A, samozrejme, aj na počúvanie skvelej hudby!
Rozhovor pripravil: Vlado Lauko
Fotografie: archív kapely
