Na Slovensku nemáme veľa kapiel, ktoré by holdovali old school death metalu amerického strihu a ešte menej (ak vôbec nejaká) bude takých, ktoré svoje albumy vydávajú pod svetoznámym americkým vydavateľstvom kategórie Sevared Records. A my sme veľmi radi, že takúto kapelu máme doma v Banskej Bystrici a že chalani z DEPOSITED FLESH svojim vystúpením podporia benefičný koncert Angelus Party (16.5.2026, Bosorka BB). So zakladateľom a bicmanom kapely Vlastom sme sa venovali najmä (stále ešte relatívne) novému albumu s príznačným názvom "Heavy Fucking Hammer".
Začnime dnes citátom Trevora Strnada (THE BLACK DAHLIA MURDER), ktorý povedal, že death metal je ako uvoľnenie - môžeš doňho nahádzať všetku svoju frustráciu a vyjsť z toho ľudskejší. Čo death metal znamená pre teba?
Našťastie nič také. Žiadna frustrácia. Práve naopak. Je to radosť a nadšenie, ktoré kdesi potrebujem ventilovať. A takáto zabijácka kapela mi aspoň na chvíľu zabezpečí pocit, že sa okolo mňa dejú veľmi vážne a desivé udalosti (smiech). Takisto s chalanmi to stojí za to. Najmä teraz, keď už máme niečo za sebou a muzika získala charakteristickú fazónu. O spoločnej zábave nehovoriac, tá je často úplne šialená, hehe...
V našom minulom rozhovore si o kapele DEPOSITED FLESH povedal, že všetci máte radi dobrú rytmickú, svižnú a ťažkú muziku a „nakladáte spolu kilá“. A spomenul si, že by sa vám zišiel ešte jeden gitarista... Ako to dopadlo s hľadaním posily a v akej zostave ste nahrali váš nový album?
Neobjavil sa nikto, okrem niekoľkých pokusov z minulosti, ktoré aj tak nedopadli dobre. Takže to ďalej valíme s jednou gitarou. Aspoň sa zmestí druhý kotol alebo príjemná dámska spoločnosť na voľné sedadlo (smiech). Veď sa už takáto muzika aj tak skoro nehráva, tak sa niet čo čudovať. Nevadí. Všetko je fajn. A čo sa týka albumu, tak sme sa na nahrávaní zúčastnili v zostave Samo Bizon – vokály, Maňo „BassBoss“ Švec – basa a ja s bicími. Ostatní ako hostia.
Skôr, ako sa budeme podrobne venovať novému albumu "Heavy Fucking Hammer", vrátime sa ešte do októbra 2024: Ako si spomínaš na vaše vystúpenie na benefičnom koncerte "Jesenný Angelus - 30 rokov Pyopoesy" v KD Podlavice?
To bola paráda. Legendárny DK Podlavice a skvelá účasť... Toľko skvelých ľudí. Zábava od začiatku do konca. Nič iné k tomu dodávať netreba. Málokedy sa podarí takýto výnimočný večer. Ešte dlho sa bude spomínať...
Po tomto koncerte bolo okolo vás takmer rok úplné ticho... A potom sa na vašom FB objavil post v znení: "Veci okolo DEPOSITED FLESH sa dali do pohybu... Po ukončení nahrávania v PJ Sound Studio v Banskej Bystrici a následnému pozitívnemu hodnoteniu bolo promo zaslané niekoľkým zahraničným vydavateľstvám. Okamžitá reakcia prišla zo Spojených štátov, kde prejavili záujem spoločnosti z Texasu a New Yorku." Povedz nám najskôr, ako prebiehal kompozičný proces.
Znie to príliš nadnesene, keďže sme nemali žiadny skutočný kompozičný proces. Len sme sa zabávali so všetkými tými starými skladbami a zabijáckymi riffmi z obdobia garážovky INTERNAL FERMENTATION 1998 – 2001, kde to všetko vznikalo. Vlastne sme to dali dokopy my dvaja s bratom. Páčilo sa nám zahrať si niečo také, ako pôvodný rytmický NY death metal. Snažili sme sa dať dokopy niečo ako INTERNAL BLEEDING „Despoilment of Rotting Flesh“ či FLESHGRIND „Destined for Defilement“. Pre zaujímavosť, skladba s názvom „Blasphemous Horrific Delirium“ je pôvodná skladba "Internal Fermentation" z roku 1998. Len sme pozabúdali texty a vokály, tak sme vymysleli niečo nové v slovenčine.
Prečo ste si na nahratie albumu vybrali práve banskobystrické PJ Sound Studio? Mali ste s ním už skúsenosti z minulosti alebo vám ho niekto odporučil? Ak dlho vám trvalo nahrávanie? Išlo všetko hladko alebo ste narazili aj na nejaké prekážky a komplikácie?
Chceli sme sa čo najviac vyhnúť notebookom a počítačom. Peťa Dobríka som poznal už veľmi dávno a skôr náhodne, keďže som ho občas stretával popri práci a tiež pri vianočnej kapustnici. To bolo ešte dávno predtým, ako sme dali kapelu znovu dokopy. Hrával v skupine MUKATADO, mal PJ SOUND STUDIO a, čo sa žánru týka, vnímal som ho niekde na pomedzí pop/rock/jazz, napríklad kvôli spolupráci s Petrom Lipom. Zároveň poznal chalanov z PATHOLOGY STENCH a k akejkoľvek hudbe mal otvorený prístup bez predsudkov. Tiež so starou školou bol úplne v pohode. Jedného dňa, keď bolo treba, som si na neho spomenul a hneď sme sa dohodli. Bicie išli cez kotúče, starožitné mikrofóny zo 60. – 70. rokov, atď. A keďže je šuhaj šikovný, tak nás príležitostne poriadne upratal. A tak v jednej nestráženej chvíli, keď som si odskočil vydýchnuť od nahrávania basy a po chvíli som sa vracal naspäť do miestnosti, skoro mi oči vypadli, keď som videl zvukmajstra, ako hrá na španielke NYDM spoločne s basákom. Aj mňa, aj jeho takto dával do poriadku, keď nám to občas celkom nešlo (smiech)... Nahrávanie sme riešili príležitostne v závislosti od toho, aké boli v tom-ktorom období možnosti. Trvalo to cca 4 roky. Prekážok bolo viac, nakoľko sa pár vecí nepodarilo tak, ako bolo plánované. Najmä v súvislosti s nahrávaním v inom štúdiu v zahraničí a obmedzenými možnosťami korekcií pri analógovom nahrávaní.
Album "Heavy Fucking Hammer" vydalo 10.1.2026 americké vydavateľstvo Sevared Records (New York), ktoré vydáva albumy aj kapelám ako AVULSED, BANISHED, BAPHOMET, EMBALMER, GORGASM či LIVIDITY... Ponúk ste mali viac, prečo ste sa rozhodli práve pre toto vydavateľstvo? Zabezpečuje vám distribúciu aj v Európe alebo sa špecializuje len na americký trh? Ako ste zatiaľ spokojní so spoluprácou s ľuďmi zo Sevared Records? V akých formátoch album vyšiel a kde sa dá kúpiť?
Sevared Records sú skôr zameraní na americký trh, ale postupne sa CD dostáva aj k ostatným zahraničným distribučným spoločnostiam. Teraz je to asi najbližšie k objednávke cez Bizarre Leprous Productions v Českej republike. To už sa dá zvládnuť. Komunikácia bola výborná, extrémne rýchla, čo mi veľmi vyhovovalo. Nerád sa naťahujem. Doplatili však na to napríklad CORPSE GRISTLE RECORDS z Texasu, ktorí mali veľký záujem, avšak trvalo im príliš dlho, kým sa rozhýbali. Album je dostupný na všetkých možných digitálnych platformách a samozrejme aj ako klasické CD. Misia splnená, viac som si ani neželal. Len bol trochu problém so slovenčinou. Barrett mi napísal, že čo to tam hovoríme a spievame po slovensky, či nie nejaké somariny. Tak som mu musel poslať preklad, aby si bol istý, že sme v pohode (smiech).
Na albume sa predstavili aj traja zaujímaví hostia: Ukrajinec Ruslan Drozd (FLESHGORE), Rus Oleg "Bloodrammer" Saitov a Američan Chris Pervelis (INTERNAL BLEEDING). Keďže nahrávka vznikla skôr ako spolupráca s vydavateľstvom, predpokladám, že vám hostí nedohodilo vydavateľstvo, ale využili ste svoje vlastné kontakty z minulosti... Čím na album prispeli títo traja páni? Vaša spolupráca prebiehala na diaľku alebo sa vám podarilo aj osobne stretnúť?
Bola to akási záchranná akcia po covide, keď sa veľa vecí náhle posralo („fak da kovid, fak da system!!!"). Z kapely ostalo nefunkčné torzo, takže bolo treba urýchlene robiť zásadné rozhodnutia, kým ešte dobiehal zotrvačník. Išlo o to, že bolo treba zachrániť všetky tie staré historické garážové riffy, nakoľko som si ich chcel stoj čo stoj zachovať ako pamiatku na staré časy. Gitarista nebol, preto som sa obrátil na pár známych, medzi inými na Ruslana Drozda z ukrajinských FLESHGORE. Stretli sme sa na koncerte INTERNAL BLEEDING (IB) v Košiciach a spomenul som si, že výborne títo chalani hrávali „Despoilment of Rotting Flesh“ práve od IB. Poslal som podklady, za dva týždne som mal kompletnú demo verziu, aby som mal muziku na skúšanie, a o niečo neskôr nahral kompletné gitary pre celý album. Šikovný chlapík. Oleg z Ruska je rovnako veľký fanúšik IB. Dokáže zaspievať na nerozoznanie od Franka Riniho. Pohľadajte si na YouTube „Bloodrammer – Inhuman Suffering“ (vocal cover). Hneď mi napadlo, že podmažeme refrény a nenápadne doplníme isté sekcie. Oleg síce nebol až tak spokojný, keďže je zvyknutý na dominantný prejav, ale pre nás urobil úžasnú prácu. Patrí mu veľká vďaka. A Chris Pervelis z INTERNAL BLEEDING je „starý foter“ NYDM, vymyslel celý tento subžáner. Boli sme spolu v Košiciach, ale už predtým sme boli v kontakte. Potreboval som počuť názor pred finále ohľadom zvuku gitár, keďže som si vôbec nebol istý a nechcel som zbytočne riskovať. Po odpovedi, že v New Yorku by to takto nerobili, sa mi okamžite rozjasnilo, že niečo naozaj nie je dobre (smiech). Tak hneď zháňať príslušné efekty (poďakovanie patrí Martinovi Majerovi zo SURGICAL DISSECTION), upraviť distortion a ďalšie veci. Vyzerá to tak, že bez jeho poradenstva by sme mali len akýsi druh nevýrazného priemerného európskeho znenia. Po kritike, keď sme všetko napravili, sa už podobné recenzie, ako napríklad táto, čítajú veľmi fajn: „Gitary DEPOSITED FLESH majú onen špecifický, surový a ,dusivý‘ zvuk so špinavou mestskou atmosférou, akým sa preslávili kapely z Long Islandu (NY) v 90. rokoch.“
Ako by si 3 vetami charakterizoval album "Heavy Fucking Hammer"? Aké reakcie fanúšikov ste zaznamenali? Prevládajú ohlasy zo zahraničia alebo sa vám ozývajú viac domáci fanúšikovia? Evidujete aj "oficiálne" domáce alebo zahraničné recenzie?
Nechce sa mi to rozpisovať. Baixo Maňo to raz povedal úplne jasne týmito slovami: HEAVY LIKE A FUCKING HAMMER!!! Doma sú všetci kamoši. To nie je príliš objektívne. Takže si skôr vážim ohlasy zo zahraničia a mimo oficiálnych zdrojov. Keď ti napíše starý drsný sekáč, že to stojí za to, tak nič lepšie byť nemôže. Vo väčšej miere reagovali zahraniční priaznivci, čo si veľmi vážim. Predsa ma však napadlo, že doma je napríklad zaujímavé sledovať reakcie na koncertoch s dobrými zabehnutými kapelami. Vtedy sa vieme porovnať a aj od fanúšikov je možné vysledovať, ako na tom sme. Zo zahraničných ohlasov veľmi potešili reakcie, že album sa v tomto roku ocitol medzi štvoricou najlepších v rámci BDM undergroundu so zvukom na úrovni najlepších UG kapiel alebo hodnotenie CD na úrovni svetovej UG špičky v rámci svojho žánru. Až tak si to nepripúšťame, ale príjemne to zvýši motiváciu a hormóny (smiech).
Kto je autorom grafiky resp. bookletu k novému albumu? Súvisí obal s konkrétnou skladbou alebo odráža celkovú filozofiu kapely? Za mňa je fakt old school...
Ten obrázok je stará, úplne amatérska kresba, ktorá bola použitá pre čiernobiely fanzin Triumph Of Blasphemy, ktorý som kedysi vydával. Autorom je Miro „Storm“ Osuský z Brezovej pod Bradlom. Kadejako sme sa vtedy snažili narábať s ceruzkami, aby sme vytvorili akékoľvek drsné obrázky. Z desiatich sa ako-tak podarili jeden-dva a keďže tento bol jeden z naj, tak som si ho starostlivo založil do knižky Funebrál od Kuzmányho medzi náhodné strany. Odtiaľ po rokoch vypadol. Úžasná suseda Kika Gajdošová ho potom spracovala do podoby, aká bola potrebná pre CD, samozrejme so zachovaním pôvodného autentického vzhľadu, bez prílišných digitálnych úprav. Signatúra obsahuje pseudonym Storm a rok 1998. Neodkazuje sa na žiadnu skladbu ani filozofickú myšlienku. Je to skôr spomienka, nostalgia, pocta starým časom.
Vo februári ste vystúpili na koncerte Black Valentine v Rock Fabric (Poprad) - bol to váš prvý koncert od Jesenného Angelusu v Podlaviciach? Ako sa akcia v Poprade vydarila?
Výnimočný koncert. Jednoznačne jeden z najlepších. Trochu mi pripomenul skvelé staré časy, keď bola vždy aj návštevnosť výborná. Števko dal dokopy výbornú zostavu, takže bolo čo popočúvať a dobre sa zabaviť. Nečakal som, že to bude taká paráda. Naozaj som si to veľmi užíval. Ale jedna vec sa mi predsa len nie celkom pozdávala. Po našom vystúpení mi fanúšikovia kompletne rozobrali zásobu paličiek. Nemal som srdce odmietnuť. Popodpisoval som, porozdával a na ďalší deň robil novú objednávku (smiech)... Každý, kto bude mať možnosť pozrieť sa do Popradu, tomu to veľmi odporúčam.
Postrehol som, že ste v marci poskytli rozhovor pre americký časopis Transcending The Mundane. Tu už predpokladám, že zohralo svoju rolu vydavateľstvo Sevared Records. Majú podľa teba ešte v dnešnej dobe dlhšie rozhovory (ako napríklad aj tento, čo spolu robíme) z pohľadu propagácie kapely nejaký podstatný efekt? Čítajú ich fanúšikovia ešte aj v dnešnej uponáhľanej dobe? Niektorí tvrdia, že viac sa určite oplatí dávať na sociálne siete krátke veselé videá...
Jasné, že hej. Krátke hudobné videá môžu zaujať úplne inak ako písaný text. Ako keď čítaš hodnotenie na dobrú čokoládu. Určite ju radšej ochutnať, než o nej čítať (smiech). Žartujem. Rozhovory sú iný level. Ale či v súčasnosti niekoho baví čítať dve-tri strany, to fakt neviem. Osobne dúfam, že so sebou nesiem aspoň trochu ten starý odkaz, zopár spomienok, dávnych myšlienok, keďže som starý harcovník z prvej polovice 90. rokov a prvá generácia je pomaly na odchode. Ja osobne som mal takéto rozhovory vždy veľmi rád. Napokon, sám som vydával fanziny Anguish a Triumph of Blasphemy, taktiež som občas prispieval do Hyberned Children’s Dreams.
Akú hudbu počúvaš vo svojom voľnom čase? Si „ortodoxný deathmetalista“ alebo si občas vypočuješ aj iné žánre? A aký je tvoj názor napríklad na punk resp. punk rock?
Neviem prečo, ale som vskutku zaťažený práve na death metal. Nebudem si kaziť imidž, aby som tu spomínal akékoľvek mimožánrové slaďáky (smiech). Ale jasné, že pre mňa existujú fascinujúce záležitosti... Rumunskí cigáni, staré americké hlasy, tradičná hudba z východných krajín... Nie hlavný prúd, nie elektronika, nie sterilné prostredie... A čo sa punku týka, dobrý punk nie je zlý (smiech). Nie je to až tak dávno, čo boli THE EXPLOITED v bývalom kine Hviezda tu v Banskej. Utekal som po práci, slušne oblečený, s elegantnou pánskou kabelkou a spoločenským účesom. Hneď ma do parády zobrali traja drsní punkáči kdesi od Žiaru nad Hronom, že či nechcem preventívnu. Jasné, že som nechcel, tak mi chlapi aspoň vysvetlili, že sa mám pozrieť na seba, ako vyzerám... Veľmi som podcenil, s akou vizážou sa ukážem (smiech). Tak som musel ísť s nimi kdesi dozadu, do temnoty, a potiahnuť si, aby som si hriechy odčinil, hehe. Ale o tom som príliš nechcel. „Beat the Bastards“ je brutálny album. Úplná paráda. A potom tie staré, práchnivé ČSSR nahrávky. Do hitparády by som hodil napríklad pesničky od HRDINOVÉ NOVÉ FRONTY „To svět se posral“, MODRÝ TANKY „Všecho je špatně“ a NAČO NÁZOV „Tri dubové kyje“ a ďalšie.
Na punk a punk rock som sa v predchádzajúcej otázke spytoval aj preto, že 16.5.2026 vystúpite s DEPOSITED FLESH na benefičnom koncerte Angelus Party v banskobystrickej Bosorke, ktorá je obľúbeným miestom aj pre miestnych pankáčov a aj v zostave nášho koncertu máme - okrem štyroch metalových – aj tri punk-rockové... Ako vnímaš takého „viac-žánrové“ koncerty a na čo sa môžu tešiť fanúšikovia, ktorí sa prídu v máji pozrieť na vaše vystúpenie?
Tešíme sa. Chalani ma pripravujú na to, že na druhý deň nikto nezvládne ísť do práce. Vybavil som si teda voľno. Fakt neviem, čo ma čaká (smiech). Na benefičný koncert je to podľa mňa skvelý nápad. Rád sa dozviem, ako dnes vyzerajú punkové kapely, či bude mať niekto toho parádneho kohúta. Nejakého takého, ako bol v tom vtipe, že sedí na lavičke v parku punkáč s vymakaným farebným kohútom a vedľa neho drobná starenka, ktorá si ho obzerá, obzerá, až sa ho nakoniec po chvíli opýta: „To ty si dnes ráno kikiríkal?“ (smiech). Jediné, čo je dôležité, aby sa zišlo veľa dobrých ľudí a spoločne sa zabavili – to je isté. A zároveň prispejeme na dobrú vec. Čo sa nás týka, ktovie. Rytmus máme dobrý, i keď ho často pomeníme. Ale kývať hlavou sa to dá v pohode od začiatku do konca. Tak snáď si nás pozrie aj zopár žánrových oponentov (smiech). Naložíme kilá. Väčšina riffov má takmer tridsať rokov. Ťažká barbarská brutalita. Exportný artikel s rešpektom v rámci NYDM scény. Samo ma zabije (vraj by sa nemalo nadávať), ale risknem to: „All right you crazy bastards, this is DEPOSITED FUCKING FLESH!!!“.
Rozhovor pripravil: Vlado Lauko
Fotografie: archív kapely
