Nitrianska kapela As They Rise predstavuje novú krv na slovenskej metal(coro)vej scéne, s jej manažérkou Petrou sme v kontakte od úplných začiatkov Angelus Festu a teraz podľa pravidla „do tretice všetko dobré“ snáď kapela vystúpi na našom feste.
Na moje otázky odpovedala práve Petra, ktorú občas doplnil spevák Michal.
Poprosím na úvod povedať pár slov k obdobiu od vzniku kapely do dnes, čím všetkým ste prešli (albumy, zaujímavé koncerty, presonálne zmeny a pod.).
Petra: V prvom rade sa chceme poďakovať za oslovenie a možnosť zúčastniť sa festivalu. Vážime si, že si môžeme na Angelus Feste zahrať.
ATR funguje od roku 2016, zostava sa nám zmenila niekoľkokrát, nejak sme sa spolu zohrávali a ľudia odchádzali a prichádzali noví, tak prirodzene. Začali sme hrať lokálne koncerty v kluboch, spoznávať sa so scénou, rozhodli sme sa vydať prvý album „Reborn“. Zúčastnili sme sa festivalov u našich českých susedov, rôznych súťaží, nominovali nás na Radio Head Awards, podarilo sa nám vyhrať Rockovú maturitu.
Momentálne máme novú zostavu, dlhšie o nás nebolo počuť, pracujeme spolu na nových veciach. Prirodzeným vývojom sme zmenili aj hudobné smerovanie, ktoré je citeľné v novom singli „Disconnection“.
Váš debutový album Reborn sa niesol v duchu melodického metalcoreu, ako si už naznačila, singlom Disconnection sa posúvate aj do iných „žánrových vôd“. Aké sú vaše inšpiračné zdroje a na akú muziku sa môžeme tešiť na druhom albume a kedy vyjde?
Michal: Ako si načrtol v otázke, áno posúvame sa viac k djentu. Vždy sme sa snažili ísť si svoje. Náš prvý album bol prierezom niekoľkoročnej tvorby, potrebovali sme dať von veci, ktoré sme mali nahromadené.
Petra: Aktuálne venujeme všetok čas spoločnej tvorbe. Chceme, aby mal album ucelený koncept a svoju štruktúru. Fredo, vytvára takú zakládnu linku, na spevoch spolupracuje spolu s Michalom. Chlapcom na base a bicích nechávame voľný priestor, nech upustia uzdu svojej kreativite.
Čo sa týka vydania albumu, veľmi chceme, aby bol čo najkvalitnejší a plánujeme produkciu u konkrétneho človeka, čiže čakáme na zopár organizačných pokynov. Momentálne sa nevieme vyjadriť, kedy konkrétne album očakávať. Chceli by sme to stihnúť v priebehu budúceho roka.
Akú úlohu zohrávajú vo vašej hudbe texty, akým témam sa v nich venujete? Napríklad v Disconnection riešite nanajvýš aktuálnu tému odcudzenia, umelých životov na soc.sieťach a pod…
Petra: Samozrejme, texty sú pre nás dôležité. Aj keď môžu znieť tieto témy ako klišé, v dnešnej dobe sú dôležité. Budeme radi, ak sa nad nimi ľudia zamyslia, nejde nám o to poúčať. Disconnection je len časťou spektra, venujeme sa témam ako duševné zdravie, kritické myslenie...skrátka, snažíme sa hudbou a textom vyjadriť náš vlastný pohľad na spoločnosť, v ktorej žijeme.
Dostávate teda spätnú väzbu od fanúšikov aj k textom skladieb? Alebo skôr reakcie „muzika je to fajn, ale naozaj nemám čas si naštudovať slová a zo spevu rozumieť len málo“ 😊
Petra: Keď mám povedať pravdu, veľa reakcií na texty nie je. Jedným z dôvodov môže byť, že predchádzajúci album je viac o pocitoch. Uvidíme aké reakcie budú na texty nových songov.
V akej zostave momentálne tvoríte a hráte? Čomu okrem hudby (zamestnanie, koníčky) sa venujú členovia kapely?
Petra: Jediným pôvodným členom ATR zostal spevák Michal a aktuálne tvoríme v štvorčlennej zostave. Na songoch pracujeme všetci spolu, gitara a druhý spev patrí Fredovi, na bicie hrá Majky a Peťo na base. Čo sa týka práce, všetci sa venujeme hudbe ako koníčku a nie je našim živobytím. Veríme, že snáď raz bude :-)
Čo všetko podľa Teba musí (dobre) urobiť začínajúca kapela, aby sa dostala do širšieho povedomia na slovenskej scéne?
Petra: Tou hlavnou vecou je hrať hudbu, ktorá vás baví. Hrať to, čo cítiš a s ľuďmi, ktorí to majú rovnako. Ako robiť veci, aby si sa dostal do povedomia, to ti na rovinu nepoviem. Nie je na to žiadny trik. Vždy sa treba chopiť príležitostí.
Ďalšou vecou je marketing, okrem koncertov je potrebné byť aktívny aj online. Keďže si ľudia v dnešnej dobe hudbu cielene nehľadajú, treba byť viditeľný a využívať rôzne platformy na propagáciu svojej tvorby.
Podarilo sa vám preraziť aj v zahraničí (recenzie, spätné väzby od fanúšikov, prípadne koncerty)?
Petra: Zatiaľ sme v zahraničí navštívili len Českú Republiku a české publikum milujeme! Metalová scéna je u našich susedov zakorenená viac ako u nás. Kapely tam majú väčšiu podporu od fans, ale aj organizátorov a klubov. Nejde o nejaké výhovorky, ale je to citeľné, keď sa na koncertoch zúčastňuješ.
Myslím si, že kľúčom k úspechu je priateľskosť, ochota pomáhať si a prestať medzi sebou súperiť.
Aký hudobný žáner preferuješ ako fanúšik a akú - pre teba dovtedy neznámu - slovenskú kapelu si v poslednej dobe objavil a odporučil by si nám ju?
Michal: Ako som už spomínal mne je djent blízky, ale nepohrdnem ani dobrým hardcorom :) Aj keď v žánroch nie som obmedzený, rozdeľujem hudbu na tú, čo sa mi páči a čo nie. Objavom roka boli pre mňa konkrétne Sinner Self - keď som ich videl naživo, odpadol som. Môžem povedať, že chlapci majú veľký potenciál. Ak sme pri slovenských kapelách, musím spomenúť, že ma dostal nový singel od Act on Disputes „Daedalus“ a nový album „Celestial“ od Cranial Void.
Aký je váš názor (kapely ako celku) na benefičné koncerty a charitu všeobecne? Angažujete sa v tejto oblasti?
Michal: Myslím si, že je to skvelý koncept, ľudia sa zabavia na kapelách a popri tom aj pomôžu dobrej veci. Ja osobne prispievam na projekt #everyindividualmatters.
Na čo sa môžu tešiť fanúšikovia, ktorí vás prídu podporiť v júni na Angelus Fest?
Petra: Dúfame, že vás budeme baviť a prekvapíme vás novými vecami. Budeme veľmi radi, ak s nami prídu ľudia aj pokecať, zoznámiť sa. Prinesieme so sebou nový merch a samozrejme dobrú náladu :-)
Teraz ešte pár otázok k téme „manažovania metalovej kapely – slovo má Petra:
Si manažérkou kapely As They Rise od jej vzniku? Ako si sa k tejto „funkcii“ dostala?
Nepovedala by som, že od úplného začiatku. Najskôr si veci ohľadom koncertov a komunikácie riešili chlapci sami. Impulz prišiel od nich v bode, kedy chceli hrať čo najviac a nestíhali riešiť tie backgroundové veci, ich prioritou bolo tvoriť a skúšať. Oslovili ma na priamo po skúške, ja som si teda vôbec neverila, ale povedala som, že to skúsim. Po čase som zistila, že je to vec, ktorá ma baví a bolo skvelé vidieť, čo všetko sa za tým skrýva. Bola to výzva :-)
Čo všetko práca manažérky obnáša? Čo Ťa na tejto práci najviac baví a čo naopak považuješ za tú povestnú druhú stránku mince?
Zo začiatku som mala dosť strach, lebo som bola hodená do vôd, ktoré som absolútne nepoznala - riešiť backline, techniku, obvolávať známych aj neznámych, naháňať chlapcov do vecí, do ktorých sa im vôbec nechcelo.
Mám na starosti rozpočet, merch, propagáciu, sociálne siete a v podstate všetko, čo sa deje na pozadí. Veľmi ďakujem chalanom, že ma vždy podržali a pomohli, keď som to potrebovala. Určite nezvládam všetko sama - je to o spolupráci, o tom, že si všetci rozumieme a poznáme sa ako ľudia. Vždy som snívala, že budem mať brata - teraz mám členov kapely :-)
Musím povedať ešte jednu vec, som nesmierne vďačná za to, že sa na tom celom môžem podieľať. Spoznávam množstvo skvelých ľudí, zažívam situácie, ktoré by som asi nikdy v živote nezažila a vďaka tomu všetkému získavam množstvo skúseností.
Druhá stránka mince - ak tým myslíš nejaké komplikácie, jedine to, že sa s Michalom často pochytíme na veciach ohľadom kapely. Keďže sme v tom obaja zainteresovaní, ale nie vždy máme na vec rovnaký pohľad. Vieš, je to potom ťažké, lebo nedá sa buchnúť s dverami a odísť, ale ostanem s ním doma :-)
Aká je podľa Teba charakteristika dobrého manažéra/manažérky metalovej kapely? Akí ľudia sú na túto práce vhodní a akí určite nie?
Tak na túto otázku Ti neviem absolútne odpovedať. Ja sa nepovažujem za reálneho manažéra. Vždy vravím, že pomáham chlapcom s vecami, na ktoré nemajú toľko času. Reálny band management je fulltime job, ktorý by som extrémne rada robila, no v našich podmienkach na to bohužiaľ nie sú príležitosti. Vo všeobecnosti je to underground so všetkým, čo to slovo obsahuje.
Stretla si sa pri svojej práci v brandži s niečím vyslovene pozitívnym (napr. nezištná pomoc, dobrý prístup) resp. negatívnym?
Premýšľala som nad tým veľmi často, boli totiž chvíle, kedy som sa na to mala chuť vykašlať a prestať si robiť zbytočné nervy. Je to všetko o tom, ako veci vnímajú aj iní. Pokiaľ som to myslela príliš vážne, aj negatívne situácie na mňa mali vážny dopad. S odstupom času som vďačná práve za tie negatívne, lebo by som netušila, čo všetko dokážem dať :D Ako mi povedal Juro Harín, že proste ľudia sú k*****i, to len ty musíš vedieť, ako sa s ktorými musíš baviť, len tak prežiješ. Inak tomuto človeku vďačím za veľmi veľa. Nedá sa opísať koľko hodín sme venovali téme hudba a management, otázky ako čo zlepšiť. Dal mi veľa a bol asi jediným človekom zo scény, ktorý mi bol ochotný povedať veci z pozadia, o ktorých som ani netušila a odovzdať kontakty, ktoré som potrebovala. Na začiatku mi veľa pomohol aj Dávid Morovicz zo Stand up and scream, som v kontakte s chalanmi z PKOTG, ktorí držia scénu pokope a snažia sa pomáhať ako sa dá.
Musím povedať, že mne sa celá moja práca s kapelou javí pozitívne, pretože mám okolo seba ľudí, ktorých mám veľmi rada a s ktorými rada trávim čas. To je to najviac. Vždy ma teší to, keď vidím chalanov na stagei robiť to, čo ich baví. A samozrejme teda,vážim si všetkých ľudí s ktorými som sa vďaka kapele stretla.
Čo by podľa Teba pomohlo slovenskej metalovej scéne, čo Ti tu najviac chýba z pohľadu manažérky kapely (samozrejme môžeme hovoriť aj o predcovidovej dobe, aktuálne sme v dosť špecifickej situácii)?
Hm...podľa mňa, by sme sa ako kapely, mali medzi sebou viac supportnúť. Chodiť si navzájom na koncerty (bez toho aby tam hrali), zozdieľať si skúsenosti, reagovať konštruktívne a nie formou hejtu. Ale to je akýsi globálny problém mentality Slovákov. Nevytvárať si zbytočné predsudky a nevytvárať si skupinky, ktoré medzi sebou súperia. Myslím, že metalová „komunita“ je dosť malá na to, aby sme sa ešte aj v nej rozdeľovali :)
Kam by si chcela kapelu As They Rise potiahnuť, máš nejaký (zatiaľ nesplnený) sen?
Ajajaaaaj :D no toto je veľká dilema. Jasné, že by som chcela,aby chalani hrali pod nejakým známym labelom, zarábali si hudbou, mohli opustiť aktuálne joby. Ale, aktuálne som sa zamerala na bližšie ciele. Hlavné je pre mňa to, aby si boli istí v tom čo robia, lebo len tak to bude cítiť aj z ich prejavu. Určite by sme sa chceli v priebehu dvoch rokov dostať na nejaký mini tour do blízkych štátov. Náš cieľ je odohrať nejaké koncerty v Nemecku, Maďarsku, a pod. Spraviť si aktívny fanbase, ktorý nás bude podporovať je asi najhlavnejšou vecou.
Tak držím palce, nech sa to podarí, ďakujem za rozhovor a teším sa na vystúpenie As They Rise na Angelus Feste 2022!
Rozhovor pripravil: Vlado Lauko
Fotografie: archív kapely
