• Angelus fest : 11/06/2022

Partneri       Kapely       Novinky

Rozhovor s Andrejom a Petrom z kapely Castaway

V novembri sme vám priniesli rozhovor so spevákom kapely CASTAWAY Mayom Petraninom, tentoraz sme vyspovedali ďalších 2 členov tejto zaujímavej prog rockovo-metalovej skupiny – ako prvý dostáva slovo Andrej Kutiš (klávesy).

Andrej, si jedným zo zakladajúcich členov kapely CASTAWAY – ako si spomínaš na jej úplné začiatky?

Počiatky CASTAWAY siahajú do roku 2004, takže už to bude pomaly 20 rokov. Spomienky na tie časy preto samozrejme prinášajú poriadnu dávku nostalgie. Zároveň cítim ale aj určitú spokojnosť, že máme za sebou niečo zmysluplné a tiež záväzok a odhodlanie niečo hodnotné ešte v budúcnosti vytvoriť. Mal som vtedy 24 rokov a nejaké skúsenosti s hraním v kapelách DEAD-POETS-SOCIETY a GALADRIEL. CASTAWAY sme preto nezakladali s veľkými očami ako „dobyť hudobný svet“, ale od začiatku sme k tomu pristupovali pomerne realisticky. Mal som jasno aj v tom, že chcem tých správnych spoluhráčov predovšetkým z ľudského hľadiska, a to sa podarilo, zrejme aj preto sme ešte stále tu. Keď s niekým tvoríte kapelu dve desaťročia, myslím, že už je naozaj na mieste hovoriť o takmer rodinných vzťahoch.

Aký je Tvoj pohľad s odstupom času na jednotlivé – podľa môjho názoru dosť odlišné – albumy kapely?

Každý z tých albumov je svedkom doby v ktorej vznikal, určite by sa na nich s odstupom času dalo čo to spraviť inak, ale celkovo som na každý jeden z nich stále hrdý a stojím si za ním. Debut „Over the Drowning Water“ má v sebe dodnes ten správny náboj prvotiny, silné nápady, veľa z tých skladieb napokon hrávame naživo dodnes. Album mal výborné ohlasy aj v zahraničí a stále sa pohrávam s myšlienkou ho trochu zvukovo aktualizovať a vydať znova napríklad na vinyle. Možno sa k tomu na nejaké výročie dostaneme. Ako by to vyzeralo, je vlastne zjavné z verzie skladby „This-Integration“, ktorá v takejto zvukovo upravenej podobe skončila na našom poslednom EP „Everflowing Past“. Máš pravdu, že s dvojkou „Choices Patterns“ sme sa štýlovo vydali trochu inou cestou. Možno by bolo bývalo správnejšie vydať tento album pod inou hlavičkou ako CASTAWAY – aj preto, lebo nie celá kapela bola vtedy o tomto smerovaní úplne presvedčená. V každom prípade, pred nejakým časom som si celý druhý album vypočul v aute a miestami som až žasol, čo sme boli schopní zložiť, zaranžovať a zahrať. Trojka „Before We Drown“ je podľa mňa určitým návratom k tej pôvodnej štýlovej trajektórii, tentokrát už s náležitým zvukom a so silným vplyvom nového basáka Zoltiho Darabana. Tiež sme pochopili, ako je dôležité, aby všetci v kapele spoločne ťahali hudobne jedným smerom. Škoda, že pokiaľ išlo o propagáciu „Before We Drown“, doplatil na v podstate dvojročný lockdown, ale to zďaleka nie je len problém CASTAWAY a hlavne je to už snáď za nami. Spomínané EP „Everflowing Past“ je akýmsi zhrnutím nášho doterajšieho pôsobenia, od ktorého by sme sa chceli odraziť k ďalšej tvorbe zahŕňajúcej aj nejaké tie nové, dosiaľ u nás neslýchané prvky.

Akým spôsobom si bol zapojený počas existencie kapely do procesu komponovania skladieb?

V začiatkoch kapely sme nápady na nové skladby nosili v podstate 50/50 – pôvodný gitarista Matúš Hanus a ja. Tie „moje“ skladby, keďže vznikajú výlučne na klávesoch, vždy potrebovali väčší aranžérsky zásah kapely, v čom sa postupom času špecializoval najmä gitarista Peťo Bulík. Na oplátku som si na prvých dvoch albumoch zobral na starosti všetky texty. Po odchode Matúša z kapely sa skladateľský prístup zmenil v tom zmysle, že postupne sa začali kompozične aj textovo zapájať aj ostatní, čo malo podľa môjho názoru len pozitívny prínos. Výrazne z tohto hľadiska ožil najmä Mayo Petranin, ale zdá sa, že v budúcnosti sa rovnako intenzívne autorsky prihlásia aj Zolti a Peter. V každom prípade, stále platí, že konkrétny autor prinesie náčrt celej skladby, ktorú zvyšok kapely vo väčšej či menšej miere doaranžuje.

Ako by si 2 vetami charakterizoval tvorbu kapely a čo je podľa Teba jej základným poznávacím znamením? Ja by som bez váhania povedal, že „viac-hlasy“ – súhlasíš?

Jeden taliansky hudobný známy, ktorý sa venuje skôr klasike a jazzu, mi po vypočutí CASTAWAY písal, že je nadšený z nášho spojenia klasickej muzikality kapiel zo 70. rokov s heavy metalom, čo ma samozrejme maximálne potešilo. Veľmi podobne sa vyjadril aj jeden náš spolupracovník, zhodou okolností tiež z Talianska, ktorý nás definoval ako „GENESIS hrajúci metal“. Obaja podľa mňa správne opísali našu snahu vytvárať akýsi most medzi tradičným progresívnym rockom a metalom z 80. a 90. rokov. Prvoradým cieľom nie je zakomponovať do našej tvorby virtuozitu a techniku, ktorou sa progresívne kapely vždy vyznačovali, ako skôr adaptovať ich kompozičný prístup v rámci metalového zvuku a pridať na údernosti. Ak si s nami spájaš viac-hlasy, tiež ma to len teší, lebo vokálne harmónie sú niečo, o čo sme sa snažili od začiatku. Jednak preto, že ich tu poriadne nikto iný nevyužíva, jednak preto, že si viacerí v CASTAWAY radi zaspievame a samozrejme nemôžeme poprieť ani vplyv kapiel ako SAVATAGE.

Si spokojný s priestorom, ktorý dostávajú klávesy v skladbách CASTAWAY?

V tomto smere ma nikdy nikto neutlačoval. Naopak, do budúcnosti si viem predstaviť aj sofistikovanejšie a úspornejšie klávesy tak, aby hudba CASTAWAY vyznela tvrdšie a živelnejšie.

Ktorý známy klávesák je Tvojím najväčším vzorom a prečo?

Spomínal som už SAVATAGE, takže samozrejme Jon Oliva. On je v podstate aj hlavným hrdinom toho „klišovitého“ príbehu, ako som ho videl v sedemnástich prvýkrát na pódiu a povedal som si, že to chcem robiť aj ja. Samozrejme, postupne mi padala sánka z takých machrov ako Jon Lord, Rick Wakeman, Marián Varga, Keith Emerson, Jordan Rudess... Pravdu povediac sa mi ale vždy lepšie počúvali tvorcovia atmosfér, akými sú napr. Kevin Moore alebo Richard Barbieri z PORCUPINE TREE. Sám sa viac ako za „klávesáka“ považujem skôr za niekoho, kto len využíva klávesy na skladanie a dofarbovanie hudby. V tejto súvislosti nemôžem ako vzory nespomenúť aj Richarda Westa z THRESHOLD a Andrého Matosa.

Akým smerom by sa podľa Teba mohla vyvíjať hudba CASTAWAY na nasledujúcich albumoch?

V tomto smere sa sám nechám rád prekvapiť. Samozrejme, máme istú predstavu, ale kým je to hudba budúcnosti, nechám si to radšej pre seba. Prezradím len toľko, že ten diapazón medzi prog rockom a metalom sa dá určite rozšíriť a je tam ešte čo objavovať. Inými slovami, nebál by som sa miestami zatlačiť na pílu.

V minulosti si sa angažoval aj vo viacerých ďalších hudobných projektoch (napr. ALICE COOPER REVIVAL alebo projekt „Streets“ ,

o bola pocta kapele SAVATAGE) – zostáva Ti aj aktuálne čas na projekty mimo CASTAWAY alebo kvôli vyťaženosti v rodine či práci si už musel tieto aktivity obmedziť?

Zhodou okolností ALICE COOPER REVIVAL aj STREETS, čiže TRANS-CARPATHIAN ORCHESTRA, sú stále živé projekty, aj keď veľmi príležitostné, až mi to pripadá ako škoda. Pokiaľ ide o hudobné aktivity, treba povedať, že CASTAWAY sú u mňa absolútnou prioritou. Aktívne ešte hrávam s GUNS N' ROSES TRIBUTE. Okrem toho, že aj tam sa zišla skupina príjemných ľudí, čo je v tomto veku asi kľúčové, ide aj o cenné zbieranie koncertných skúseností, keďže toho majú pomerne veľa a aj na dosť veľkých pódiách. Nuž a nebudem klamať, že je to aj čiastočný zdroj príjmov, ktoré následne putujú do CASTAWAY.

Pracuješ ako právnik, hudba je teda „len“ Tvojím koníčkom – ako sa Ti darí skombinovať prácu s muzikou? Ak by ste ako kapela dostali ponuku na 2-týždňové európske turné, vedel by si si v práci vybaviť „priepustku“?

Pracujem v zásade ako freelancer, čo znamená, že jediná moja mesačná istota je platenie odvodov, prináša to ale aj istú dávku nezávislosti, čo mi samozrejme vyhovuje. S dvojtýždňovou priepustkou by preto nebol problém. Aj keď – buďme aj v tomto prípade realisti... Na to, aby sa kapela, ako sme my, dostala na európske turné, je potrebné byť buď veľmi bohatý alebo úplne bez záväzkov. Našťastie nie som ani jedno, ani druhé.

Aké máte plány (koncerty, nové skladby a pod.) na rok 2022?

Na leto máme naplánovaných zopár sľubne vyzerajúcich akcií, okrem Angelusu napríklad predskakovanie APOCALYPTICE v Bratislave, zaujímavý festival domácich kapiel v Martine alebo pár akcií na ďalekom východe vrátane Rock-u pod kameňom. Takže, samozrejme sa tešíme. Koncom roka sú opäť v pláne nejaké koncerty s našimi „tútormi“ TITANIC, tentokrát v Čechách. Medzitým by sme sa mali postupne naladiť predovšetkým na tvorbu nového albumu.

Na záver Ťa poprosím o tipy na zaujímavé slovenské kapely, ktoré by si nám odporučil pozvať na Angelus Fest 2023.

Ťažko Vám v tomto môžem radiť, máte určite lepší prehľad ako ja, čo vidieť aj na súpiske festivalu. Dúfam, že sa z Angelusu stáva každoročná tradícia s ušľachtilým účelom a som veľmi rád, že táto myšlienka prežila najťažšie covidové obdobie. Veľmi vám do budúcnosti držím palce. Už len v Bratislave máme kopec skvelých kapiel, ako napríklad MIND THE GAP, RAVENHILL, CROSS THIS BRIDGE, MOFOKILLER atď., nehovoriac už o zvyšku Slovenska, takže určite je z čoho čerpať.

 

Kapela Castaway: prvý zľava Peter Bulík, prvý sprava Andrej Kutiš

 

Po Andrejovi nám na niekoľko otázok odpovedal aj gitarista Peter Bulík.

Ako prebehol Tvoj vstup do kapely CASTAWAY a ako vnímaš svoju aktuálnu pozíciu (napr. z pohľadu Tvojho vplyvu na tvorbu a hudobné smerovanie kapely)?

V kapele som úplne od začiatku, od roku 2004, od mojich 18. rokov. CASTAWAY vzniklo fúziou dvoch bratislavských kapiel – DEAD-POETS-SOCIETY (Andrej, Mayo, Matúš) a AMALTHEA (bubeník Janko, vtedajší basák Yogi a ja). Myslím, že moja prítomnosť pôsobí na hlavného skladateľa Andreja tak, že sa nebojí vypúšťať aj nemetalové motívy.

Ako prebieha kompozičný proces v kapele? V ktorej fáze vznikajú gitarové riffy a sóla? Nahrávate a skladáte spolu alebo každý zvlášť?

Na prvom albume som prišiel viac-menej na hotové, iba doplnil farby, sóla a bolo. Tam som bol taký „Hammett“, pričom „Hetfield riffmaster“ bol Matúš. Pri ďalších albumoch už chalani doniesli nápad a spoločne sme hľadali vhodný beat, tempo, z 8/8 bolo 7/8 a podobne. Sóla robím až v štúdiu, rád u Adama Mičinca, ten poradí, keď je niečo vedľa. Spolu sa nahrávajú maximálne bicie a rytmická gitara. Inak určite každý zvlášť.

Ako z Tvojho pohľadu hodnotíš turné s kapelami TITANIC a LUNATIC GODS, ktoré pred pár týždňami prebehlo v 4 slovenských mestách?

Kombinácia tých kapiel bola dokonalá a pre mňa špeciálna, lebo TITANIC som vraj videl ako 4-ročný na amfiteátri v Bytči a LUNATIC GODS som videl v DK-Lúky, keď som mal 15. Takže by som povedal, že až magické. Účasť nad 100 ľudí na každom koncerte ma dostala tiež.

V roku 2017 Ti vyšlo žánrovo dosť odlišné sólové CD „Strange Evolution“ – ako by si tento album predstavil fanúšikom, ktorý Ťa poznajú len z CASTAWAY?

Ako som spomínal, určite nie som iba metalista, tým sa netajím. A presne tie moje ďalšie stránky pekne vidieť na tom albume. Nahral som si tam aj ostatné nástroje, a nie je tam žiadny riff ani rýchle sólo. Chcel som ním dať najavo, že nie iba rýchlosť a tvrdosť sú pre mňa hudobná sila.

Nie všetci fanúšikovia vedia, že si aj členom kapely „Milujem Slovensko band“, ktorú máme možnosť vidieť na obrazovkách RTVS ako hudobný doprovod rovnomennej televíznej šou (ktorá nepochybne patrí medzi to lepšie, čo v oblasti „zábavy“ televízie produkujú). Ako sa Ti podarilo stať sa jej členom?

Kapelu v tej relácii má na starosti jeden producent, ktorého poznám asi 13 rokov a Sama Tomečka poznám 21 rokov, ten je starý kamoš z gymnázia. S oboma som na niečom spolupracoval krátko predtým, ako im z tej relácie odišiel gitarista, tak som bol asi na rane, na mysli. Bolo to v čase prvej korony, takže vcelku neodmietnuteľná ponuka.

Ako prebieha výber skladieb, ktoré v daný večer zahráte? Máš možnosť tam „prepašovať“ niečo tvrdšie? Myslíš, že je šanca, že by ste zahrali napríklad „Na panské“ od kapely DEREŠ alebo aspoň „Skúsime to cez vesmír“ od TUBLATANKY?

Myslím že TEAM či TUBLATANKA sú tam v každom druhom diele, takže potrebu „stláčania overdrivu“ mám celkom naplnenú.

Pracuješ ako „muzikant na plný úväzok“ – čo musí gitarista v slovenských podmienkach urobiť, aby sa hudbou uživil? Čo by si odporučil mladým muzikantom, ktorí by sa chceli stať „profesionálnymi hudobníkmi“?

Bol som v čase rozletu očarený fungovaním Buntaja, Valihoru, Rózsu. Nie sú to síce gitaristi, ale tam som vždy mal vzor ako hrať rôznu hudbu, zvládať prepínať, ale aj si zachovať seba. A oni boli vždy naozaj vyťažení, takže automaticky išlo o zárobkovú činnosť, a táto cesta ma lákala. Rovnako ma ale vždy neuveriteľne lákalo mať stálu kapelu. Tá nevyšla ani im, takže očividne to nie je v našich podmienkach nič samozrejmé. Mladším muzikantom určite radím sa dobre rozhodnúť, či je ich miesto v jednej poriadnej kapele (ktorá musí mať bezpodmienečne vyriešenú víziu a internú sociálnu situáciu) alebo to chcú skúšať cestou „sidemana“. V oboch prípadoch je dôležitý zodpovedný prístup, mať jasnú predstavu o vlastnom zvuku a v neposlednom rade sa trochu starať aj o peniaze, nech to nie je dookola „za cesťák“.

Poprosíme o tipy na zaujímavé slovenské kapely, ktoré by si nám odporučil pozvať na Angelus Fest 2023.

Robíte to na tunajšie podmienky veľmi pestro a objektívne, takže tam nie je o čom. Keď sa zamyslím nad nejakými menami, napadnú mi kamoši z EUFORY, SCARLET WINGS, RENAISSENSE, ale oslovili ma aj kapely LANDLESS či 0n0.

Na záver ešte späť ku CASTAWAY – na čo sa môžu tešiť fanúšikovia, ktorí sa prídu pozrieť na Vaše vystúpenie 11.6.2022 na BB amfiteáter?

Budeme sa – ako vždy – snažiť zahrať zmysluplnú „showku“ s premysleným playlistom, ale v tomto špeciálnom prípade aj priniesť dobrú náladu, nech sa v ten výnimočný deň cítime dobre všetci, čo sa tam stretneme.

 

Ďakujem za rozhovor a teším sa na vaše vystúpenie na Angelus Feste 2022!

 

Rozhovor pripravil: Vlado Lauko

Fotografie: archív kapely