Pravidelne vám prinášame rozhovory s kapelami, ktoré svojím vystúpením podporujú naše benefičné koncerty pod hlavičkou „Angelus“ a súčasne radi využijeme príležitosť vyspovedať aj ďalšie zaujímavé osobnosti, pôsobiace na domácej metalovej scéne. O tom, ako funguje metalový web Metalexpress, organizácii Flesh party, domácej metalovej scéne či vzniku jej originálnej prezývky nám prezradí viac – Adisko Mŕtvolka Zlysko :-)
Ahoj Adi, v prvom rade veľké ĎAKUJEME za pomoc pri propagácii našich benefičných koncertov pod hlavičkou „Angelus“ na stránkach výborného metalového webu www.metalexpress.sk! V rámci prípravy na tento rozhovor som si samozrejme detailne pozeral aj tvoj profil na FB a na jeho základe by som ťa charakterizoval ako „akčnú ženu, trochu aj rebelku, ktorá ma rada extrémne žánre metalu, turistiku, šport a históriu“ . Trafil som sa aspoň čiastočne? Ako by si opísala samú seba, napríklad do zoznamky? :-) A ako vznikol tvoj originálny „facebookový nick“ Adisko Mrtvolka Zlysko?
Ahoj, ďakujem za oslovenie a je mi cťou robiť tento rozhovor. Najprv teda k môjmu nicku: „Mŕtvolka“ vznikla ešte na strednej škole. Som dosť ťažký alergik a za svoj život som kvôli tomu musela brať rôzne lieky. Z jedného z nich som bola stále unavená a aj napriek tomu, že som pila už na strednej minimálne dve kávy denne, som bola bledá, kruhy pod očami a často som cez prestávky a hodiny zalomila. Jedného dňa sa pri mne zastavil môj spolužiak a poklepal ma po hlave. Keď som nereagovala, tak len sucho povedal :„Ty si taká naša mŕtvolka.“ Vtedy sa mi to zapáčilo a túto prezývku som si prisvojila. „Adisko“ vzniklo zas za iných okolností v Nitre. Došli sme po koncerte k mojej kamarátke do bytu. Ráno som sa prebudila a baba, ktorá tam s nami bola tiež, sa mi predstavila ako Evisko. Ja som sa jej teda predstavila ako Adisko. Potom ma tak začal volať jeden okruh mojich kamarátov a vlastne doteraz ma tak niektorí ľudia oslovujú... „Zlysko“ vzniklo zhruba v rovnakom čase ako Adisko. Po koncertoch som zvykla prísť za hudobníkmi a niekedy som im hovorila, čo sa mi páčilo, no často som niektoré veci kapelám vytkla. Moja úprimnosť niektorým ľudom nevoňala, ale musím sa priznať, že často som bola aj ja trochu drzá. Už vtedy ma ľudia volali buď Adisko, alebo Mŕtvolka a kvôli mojej kritike raz k tomu niekto pridal : „Adisko, ty si také Zlysko“. Opäť, niektorí ľudia ma začali oslovovať ako „Zlysko“ a tak mi to v niektorých kruhoch zostalo. Takže toľko k mojej genéze prezývok 😊. Čo sa týka toho opisu, celkom si sa trafil, len by som to trochu doplnila alebo rozšírila. Vo všeobecnosti som dosť akčná žena, lebo mám naozaj široké spektrum záujmov. Zladiť ich všetky je niekedy náročne, hlavne pretože ide o voľnočasové aktivity a deň má predsa len iba 24 hodín. Niekedy by som ocenila, keby tie dni trvali dlhšie, aby som všetko stihla. Okrem Metalexpress rada chodím na bicykel, mám ich doma tri – enduro, cestný a mestský. Pomáham však aj pri organizácii pretekov tzv. SVK Ultra Trail. Kedysi som si niekoľko týchto trailov aj odbehla, ale momentálne kvôli zdravotným problémom preferujem maximálne 30 – 40 km. Každému, kto rád behá aj po lesných cestičkách a hrebeňoch, tieto behy odporúčam. Čo sa týka tej histórie, je to skôr archeológia. Hoci už nie som aktívna vedkyňa, zúčastňujem sa na rôznych konferenciách a zároveň občas publikujem nejaký ten článok, či už pre laickú verejnosť alebo odbornú. Posledné roky som nemala na túto oblasť moc čas a tak je väčšina mojich článkov skôr v spoluautorstve. Pred nejakými rokmi som hrala aj v jednej kapele na husliach, no počas covidu som tuto aktivitu vypustila. Bol to skôr taký experiment, pridať do ska punku aj husle. Zároveň si občas pocvičím aj na bas gitare, no keďže mám málo času, tak som sa veľmi nepohla v úrovni. Potrebujem asi nejakú konkrétnu motiváciu, aby som sa nakopla 😊. Okrem toho pomáham s rôznymi maličkosťami ako výroba plagátov, výroba vizitiek, úpravy loga a občasné vypomáhanie na rôznych akciách. Keďže momentálne dosť fotím, veľa večerov trávim pri úpravách a triedení fotiek.
Ako si sa dostala k metalovej muzike a neskôr k metalovej novinárčine? Aké sú tvoje najobľúbenejšie kapely a na aký koncert, rozhovor či iný, s metalom súvisiaci, zážitok nikdy nezabudneš?
K metalu a hlavne jeho extrémnejším žánrom som sa dostala neskôr, ale dodnes si myslím, že takto to bolo aj dobré. V dobe, kedy som bola na ZŠ, som postupne spoznávala tvrdšiu hudbu vďaka jednej spolužiačke. Vďaka jej bratovi a otcovi sa ku mne dostali prvé „punkové“ a rockové nahrávky ako GREEN DAY, OFFSPRING, AEROSMITH, NIRVANA, RANCID, atď. a to dokonca na originál CD, čo bola v tom čase celkom vzácnosť. Čo sa týka tých začiatkov, tak si tiež spomínam, ako som ako trinásťročná bola v tábore v Kremnici. Bola tam jedna baba z východu, ktorá doniesla kazetu „Punkreas“. Naučila som sa ju za ten týždeň naspamäť a dodnes si tie skladby pamätám, takže keď túto kapelu niekde vidím, vždy je to pre mňa istá nostalgia. Potom na strednej už došlo aj k „tvrdším“ veciam, aj to vďaka spolužiačke, ktorá ma postupne zoznámila aj s miestnym UG podhubím. Chodila som na koncerty do Propeleru, do kulturákov a postupne som sa začala orientovať aj medzi tunajšími kapelami. V čase mojej strednej školy som začínala na ORKRIST, GALADRIEL RAVENARIUM, MORTAL INFECTED (vtedy sa ešte tak volali :-)), či dokonca som videla aj prvé koncerty ČAD a pamätám si aj na už neexistujúce black metalové kapely ako EVIL DEAD a DEPOSSED CROSS. Samozrejmosťou boli aj koncerty na Garážach a v Stoke, kde som zas nasávala viac HC, crustu a punku. Počas strednej som však stratila kontakt s vyššie menovanou spolužiačkou zo ZŠ a tak som sa k nahrávkam dostávala ťažšie. V krčmách sa požičiavali skôr kazety a aj to bola celkom vzácnosť, ak sa mi podarilo niekoho presvedčiť, aby mi požičal kazetu. Obdobie strednej školy mám teda spojené skôr s návštevou živých koncertov. Na VŠ už dominovali napálené MP3 CD a tak som sa zrazu dostala k množstvu hudby, hlavne zahraničnej. Takže, žiaľ musím sa priznať, že mnohé svetoznáme kapely prešli mojimi ušami až počas VŠ školy, no o to viac to bolo pre mňa vzácne objavovať hlbšie svet death metalu - technického či brutal death metalu.
Čo sa týka mojich obľúbených kapiel, tak u mňa nikdy veľmi nezabodoval heavy metal a speed metal. To sú žiaľ žánre, ktoré ma akosi úplne obišli, s výnimkou napríklad takého BLIND GUARDIAN, alebo ikonických IRON MAIDEN. Mojim obľúbeným štýlom sa však stal na pomerne dlhú dobu death metal a technický/progresívny death metal, či už európsky, alebo US. V mojich začiatkoch som až tak nepočúvala grindcore a crust. Tomu som došla na chuť až o niečo neskôr a momentálne koncerty týchto kapiel vyhľadávam častejšie ako DM. Nebudem na tomto mieste menovať všetky moje obľúbené kapely, lebo by to bol naozaj veľmi dlhý zoznam. Predsa však musím spomenúť jednu srdcovku a tou je DEATH. Áno, možno to znie ako klišé, ale tejto kapele vďačím za to, že som sa začala zaujímať o extrémne metalové žánre.
K novinárčine som sa dostala až niekedy v roku 2014 – 2015, konkrétne k Metalexpress. Bola som na jednom koncerte a opýtala som sa len tak „do vetra“ vtedajšej šéfredaktorky, či by som nemohla skúsiť niečo napísať. Chcela som dať konečne najavo môj názor na niektoré koncerty, či nahrávky, namiesto toho, aby som ho súkromne adresovala napr. niektorým členom kapiel. Potom to už išlo veľmi rýchlo. Začala som chŕliť články, promo na koncerty, rozhovory, či reportáže z koncertov. Zo začiatku to bolo asi dosť kostrbaté, neskôr som zobrala niektoré rady od starších kolegov a postupne som sa trochu vyvíjala. Čo sa týka nejakého pre mňa nezabudnuteľného článku či rozhovoru, tak nikdy nezabudnem na rozhovor s už nebohým Jurajom Haríňom. Poslala som otázky na rozhovor ohľadom Slovak Metal Army. Do 10 minút som ich mala späť. Takú rýchlosť som do dnešného dňa nezažila.
FB stránka Metalexpressu vznikla v apríli 2010, nedočítal som sa však, kedy vznikol samotný web – bolo to v rovnakom období alebo už skôr? Ako si spomínaš na jeho úplné začiatky? Aké najdôležitejšie následné udalosti mali vplyv na zameranie, obsah, dizajn webu?
Čo sa týka vzniku stránky samotnej, vznikla približne v rovnakom období, aspoň čo mám informácie. Ja som nestála za vznikom Metalexpress. V tej dobe som ešte organizovala svoj posledný koncert v Bratislave a dala som si potom na chvíľu pauzu, chodila som na koncerty len ako účastník, prípadne som pomáhala niekomu v merch stánku. Prvým šéfredaktorom bol Martin Avuk. Žiaľ, v decembri v roku 2012 náhle zomrel. Týmto chcem vyjadriť opäť úprimnú sústrasť rodine aj jeho blízkym. V roku 2013 sa konal na jeho počesť aj spomienkový koncert a spomienke bol venovaný aj Gothoom Festival v roku 2013, kde bol celý stage pomenovaný ako Avuk stage. Avuk bol výrazná osobnosť na našej scéne a tak jeho odkaz dodnes rezonuje. Následne redakciu prebrala Staša Samoukovic (MissAnthropi). Hoci táto dáma už nepôsobí ako šéfredaktorka, v súčasnosti tvorí veľmi pekné kresby a dodnes spolupracuje so skupinami. Jej cover zdobí napríklad tričko kapely RANA. Odporúčam navštíviť jej stránku - https://www.facebook.com/miss.anthropi.art. V roku 2016 pôvodný člen Metalexpress – Lukáš Polák, založil Hlukoskop. Ja už som v tom čase bola tiež v Metalexpresse a Staša mi ponúkla, že môžem za ňu prebrať redakciu. Pôvodný redakčný team sa mi však s odchodom Staši a Lukáša takpovediac rozpadol. Nejaký čas (približne pol roka, možno aj viac) som ťahala celý Metalexpress sama. Občas mi niekto zo starého redakčného teamu ešte vypomohol s uverejnením článku, ale nevyzeralo to pre nás vôbec dobre. Na moje šťastie sa ako zázrakom objavil Lukáš Plaštiak, ktorého mi odporučil Roman Halmo z CRANIOTOMY. Vďaka nemu v podstate Metalexpress nezanikol a fungujeme dodnes. Výrazne sa však zmenilo zameranie celého zinu. Predtým redaktori dávali množstvo článkov, noviniek a recenzií aj zo zahraničnej hudobnej produkcie. Po ich odchode sme neboli schopní pokrývať aj zahraničnú tvorbu, ktorej je neuveriteľné množstvo, aj podporovať slovenské kapely. V posledných rokoch sa profilujeme skôr ako podpora domácich a českých kapiel. Nezabúdame však ani na občasné novinky zo sveta.
Predstav nám, prosím, redakčný tím – kto ho tvorí a prípadne pridaj aj pár slov o každom členovi (hudobný vkus, koníčky, štandardná práca)...
Sme len malý tím, redakciu tvoria aktívnejší, ale aj menej aktívni členovia. Najčastejšie nájdeš u nás články od Lukáša Plaštiaka pod pseudonymom „Mrkva“, ktorý sa aj so mnou často zúčastňuje koncertov a festivalov. Najviac recenzií mi zvykne písať „Nihil“, ktorý z rodinných dôvodov nemá moc priestor navštevovať koncerty. Z rovnakých dôvodov sa menej akčne na chode redakcie zúčastňuje aj Petra Šrámková. Plne rešpektujem, že je rodina v ich živote na prvom mieste a tak metal, koncerty, či festivaly musia ísť bokom. Občasne mi prispievajú aj dvaja externí spolupracovníci – Smeth a Zildo. Väčšinou je to práve v takých prípadoch, keď ja fotím a potrebujem redaktora, ktorý bude písať report z koncertu. Ja osobne v poslednej dobe veľa fotím a chcem sa v tomto smere postupne zdokonaľovať, takže nájdeš odo mňa skôr len promo na koncerty a festivaly a ako výstupy z nich hlavne fotografie. Ja najradšej robím rozhovory, lebo človek sa prostredníctvom nich dozvie najviac o kapelách. Ďalším členom redakcie je aj fotografka Veňa Vicianová. Keďže však čakajú prírastok do rodiny, predpokladám, že na nejaký čas nebude aktívne fotiť. Týmto jej zároveň chcem pogratulovať, pretože v týchto dňoch už bude nový člen rodiny pomaly na svete. Služobne najmladším prispievateľom je Jean. Nakoľko je z Českej Republiky, pomáha nám skôr s tamojšou scénou. Už sa od nej objavilo niekoľko recenzií na albumy a dokonca aj jeden report z Brna. Budem rada, keď sa pod jej perom objavia aj ďalšie články.
Prevádzka metalového webu je v našich podmienkach skôr koníčkom a „voľnočasovou aktivitou“. Dokáže táto činnosť generovať aj nejaký zisk (napríklad z reklamy), respektíve si zarobiť aspoň na náklady?
V prípade Metalexpress to tak nie je. Nemáme na stránkach žiadne reklamy, takže sa dá povedať, že sme stratoví. Avšak, vynahradí to napríklad vstup na koncert, alebo CD od kapiel na recenziu. Dokonca sa mi stalo, že mi niektoré kapely dali aj svoje tričká. Naposledy ma takto prekvapili CRANIAL VOID, keď mi na Montana Feste dali svoje tričko, alebo aj ENEMA SHOWER, ktorí mi dali tiež tričko. Veľmi si to vážim a aj touto cestou im chcem poďakovať.
V súvislosti s (niektorými) tuzemskými tlačenými médiami, zameranými na tvrdú hudbu, sa medzi fanúšikmi a kapelami hovorí o tom, že za článok, rozhovor, recenziu je potrebné často zaplatiť (najmä ak ide o menšiu domácu kapelu). Ako to funguje u vás – čo musí slovenská kapela urobiť pre to, aby bola na stránke uverejnená recenzia jej nového albumu, resp. rozhovor s jej členom?
Neviem ako v iných zinoch, ale ja osobne by som si od kapiel, či už menších, alebo väčších peniaze za akýkoľvek článok nevypýtala. Sme príliš malí páni, aby sme také niečo požadovali. Okrem toho, oproti niektorým iným zinom, nemáme až tak veľké publikum/sledovateľov. Obyčajne dokonca ja sama oslovujem niektoré kapely na rozhovor, hlavne keď vidím, že je to ešte menšia kapela, ktorá sa snaží presadiť a získať si nových poslucháčov. Vždy sa poteším, keď si v maily nájdem správu od nejakej kapely, že vydávajú nový album či EP, prípadne iné novinky. Aj týmto chcem kapely poprosiť, aby neváhali a hocikedy napísali, pokiaľ potrebujú uverejniť novinky o svojich aktivitách. Čo sa týka recenzií, pokiaľ má kapela vydané aj fyzické CD, je pre nás lepšie, keď nám ho pošle na recenziu, pretože recenzent má možnosť vyjadriť sa aj k dizajnu či textom (ak ich samozrejme booklet obsahuje).
V porovnaní s ostatnými metalovými webmi ste, ako si už spomínala, viac zameraní na domácu scénu. Aké máte skúsenosti so slovenskými kapelami? Pristupujú napr. k rozhovorom profesionálne alebo je často potrebné ich urgovať, pripomínať sa? Stretli ste sa prípadne s nejakými neobvyklými (v pozitívnom alebo negatívnom zmysle slova) reakciami na recenzie?
Áno, je to pravda. V podstate sa venujeme hlavne slovenskej a českej scéne. Len občas sa naskytne príležitosť urobiť rozhovor aj so zahraničnou kapelou. Niektoré kapely odpovedajú veľmi rýchlo, iné si dávajú na čas a tak ich treba urgovať. Nebudem tu však menovať konkrétne príklady. Stalo sa mi len pri jednej slovenskej kapele, že som poslala otázky na rozhovor a do dnešného dňa sa mi nevrátili odpovede.
Určite sledujete čítanosť jednotlivých článkov. Ak to nie je tajné, ktorý rozhovor, recenzia, reportáž z koncertu boli zatiaľ v histórii webu najčítanejšie?
Čítanosť síce sledujeme, ale priznám sa, že neviem, ktorý z článkov bol najčítanejší. Pamätám si, že veľký ohlas napr. tento rok mal rozhovor s kapelu CHORÁ DOBA. Momentálne to pre mňa nie je až tak dôležité.
V čom je podľa teba dnešný Metalexpress.sk iný ako ten spred 5-6 rokov? Plánujete v blízkej budúcnosti nejaké novinky/zmeny?
Samotný dizajn webu sa veľmi nezmenil, ako som už spomínala. Už roky chcem urobiť trochu poriadok na stránke a vynoviť aj dizajn. Ak sa mi podarí, možno nejaké zmeny urobím na jeseň, záleží to však dosť od jednej konkrétnej osoby a stretnutia s ňou. Snáď sa k nejakým zmenám už dostanem, no som dosť časovo vyťažená a ja jediná z môjho teamu viem, ako tak robiť úpravy aj na webe. Naposledy sa mi podarilo implementovať na web tzv. „kalendár“. Niektoré promo články koncertov však naďalej uverejňujeme aj do sekcie „koncerty“. Aby som to teda skrátila, veľké zmeny oproti 5 – 6 rokom dozadu na samotnej stránke neprebehli.
.jpg "Click to enlarge image S Rudym Strhakom (Ex- Spasm).jpg")
Na Slovensku existuje niekoľko webov, zameraných na metal – prebieha nejaká vzájomná komunikácia, prípadne spolupráca medzi redaktormi? Alebo panuje „konkurenčný boj“? A aký je tvoj názor na spoluprácu ľudí (hudobníci, organizátori koncertov, vydavateľstvá, novinári...), patriacich k slovenskej metalovej scéne? Čo by podľa teba scéne najviac pomohlo?
Dovolím si povedať, že s kolegami z ostatných webov mám dobré vzťahy. Keď som ešte nefotila, vždy som sa dohodla s niektorým z fotografov z iného webu, či by nám „požičal“ svoje fotky, nech je reportáž aspoň o niečo zaujímavejšia. Ja osobne sa nebránim žiadnej spolupráci, dokonca niektorým organizátorom koncertov dávam kontakty na ďalšie weby. Čím viditeľnejšia je daná akcia pre ľudí, tým lepšie. Vždy ma veľmi zamrzí, keď vidím sklamaných organizátorov koncertov či festivalov a niekedy to je práve kvôli slabému promu zo strany médií. Naopak, mnohí svoje koncerty promujú, kde sa dá, no aj tak sa občas stane, že nepríde ani očakávané minimum ľudí. Je to však aj o dobrom plánovaní a často aj o náhode. Čo sa týka scény, tak si myslím, že najviac akejkoľvek kapele pomáhajú živé koncerty. Nech je to aj pre malý okruh ľudí alebo len jeden región, časom sa kapela dostane do povedomia čoraz širšiemu publiku. Aj známejšie slovenské kapely v minulosti hrali pomaly v každom meste a teraz sa tešia veľkej obľube.
Okrem webu metalexpress.sk píšeš aj do tlačenej formy časopisu Metalscéna, ktorý mapuje domácu (slovenskú a českú) rockovú a metalovú scénu. Klobúk dole pre Albertom, že tento super „časák“ oživil. Ako vnímaš tento „projekt“ a má podľa teba šancu na dlhodobejšie prežitie či dokonca rast? Prečo sa podľa teba na Slovensku nedokázal udržať žiaden veľký profi rockový/metalový časopis a všetky pokusy (námatkovo Uragán, Hard Rocker, Metal Hammer, Rock Planet, Šrotowisko či naposledy Rock Hard) stroskotali a zostal nám „len“ český Spark?
Áno, je to pravda, prispievam aj do časopisu Metalscéna. Tu však musím upozorniť, že hlavne rozhovory sú jemne upravené, no gro je prebraté priamo zo stránky Metalexpress. Niekto by sa tak mohol sťažovať, že už niektoré články vlastne čítal. Myslím si však, že veľa ľudí Metalexpress nečíta na dennej báze a tak im mohol niektorý z rozhovorov aj uniknúť. V budúcnosti plánujem robiť rozhovory exkluzívne len pre Metalscénu, aby sa neduplikovali. Tento časopis považujem za veľmi prínosnú vec na scéne, no zároveň viem, že je s jeho realizáciou veľa práce. Preto tiež skladám klobúk dole pred Albertom. Určite držím tomuto projektu palce, lebo okrem Metalscény tu už máme tlačený len Earsturbation, ktorý vychádza raz ročne a Unholy Pagan Fire, aspoň čo sa týka metalu. Na Montana Feste je každý rok tlačený časopis o festivale, jeho hosťoch a kapelách.
Myslím si, že mutácie veľkých časopisov tu neprežili hlavne kvôli malému dopytu. S nástupom internetu sa zrazu roztrhlo vrece s informáciami aj s rôznymi webzinmi. Každý si dnes dokáže vyhľadať hudbu svojej obľúbenej kapely na sociálnych sieťach alebo na ich stránkach či iných online platformách. Kedysi som napríklad bola celá šťastná za časopis Rock Extremum, ktorý vydával nebohý Juraj Haríň. Súčasťou totiž väčšinou bola aj CD kompilácia a tak som si mala možnosť vypočuť aspoň jednu skladbu niektorej z kapiel, ktorá bola v časopise recenzovaná alebo tam bol s nimi rozhovor. Dnes už rozhovory vznikajú častejšie v online priestore a tým pádom si ich môže prečítať každý.
Aktívne sa angažuješ v organizácii medzinárodného festivalu Flesh Party, zameraného na extrémnejšie metalové žánre, ktorého hlavným organizátorom je Roman Halmo (CRANIOTOMY). Čo konkrétne je tvojou úlohou pri organizácii festivalu a ako hodnotíš jeho predchádzajúce ročníky a aj ten tohtoročný? A kam až môže tento fest podľa teba narásť?
S Flesh party to bol postupný vývoj. Na prvých ročníkoch som predávala len merch, lebo ešte to nebolo ani s tým merchom veľmi dobre zorganizované. Nezabudnem napríklad ako mi Nader Sadek doniesol asi 4 krabice a odišiel bez akéhokoľvek slova a inštrukcií preč. Lenže samozrejme začali chodiť ľudia a chceli nejaké tričká. Nevedela som im povedať ani cenu, ani aké motívy tam má. V každom prípade, vďaka mojej znalosti cudzích jazykov som spoznala viacero kapiel prostredníctvom merchu. To si všimol Halmo a navrhol mi, či by som mu nepomohla odpovedať na emaily zahraničných kapiel a oslovovať niektoré kapely. Tak som sa vlastne dostala do úzkej organizačnej crew Flesh party a začal sa celý kolotoč. Mojou úlohou je momentálne komunikácia hlavne so zahraničnými kapelami cez email a potom aj priamo na festivale, dohadovanie podmienok a pod.. Okrem toho však pomáham s výrobou bannerov, plagátov (design) a propagáciou na FB aj mimo neho. Starám sa však aj o stránku fleshparty.sk, ktorú som robila trochu na kolene a aj to vidieť. Mám už však plán ako ju vylepšiť.
Tohtoročná Flesh party nás celkom potrápila, hlavne čo sa počasia týka. V sobotu nám dvakrát silno spŕchlo a pred pódiom sa vytvorila veľká blatová plocha. Niektorí ľudia sa dokonca kvôli tomu aj zranili. Okrem počasia však dopadla tohtoročná Flesh party dobre. Ľudia aj kapely boli, myslím, spokojné. V piatok sme mali viac zahraničných kapiel a tak bol pre mňa tento deň náročnejší. Čo sa týka predošlých Flesh party, asi najväčšie sklamanie nám priniesla zmena miesta v roku 2019. V tomto roku sme vyskúšali presunúť festival do Opatoviec pri Trenčíne. To sa však ukázalo ako nie veľmi dobrá alternatíva. Hoci prostredie je tu naozaj pekné, v areáli je dokonca bazén, z ktorého mohli ľudia pozerať priamo na kapely, no aj tak sú ľudia viac zvyknutí na Camping v Seredi. Potom prišiel covid a tak sme v roku 2020 robili len mini slovenskú verziu v septembri. Rovnaká situácia bola aj ďalší rok, takže plnohodnotnú Flesh party a dvojdňový festival sa obnovil až minulý rok. Čo sa týka nejakého zväčšovania sa, zatiaľ nemáme plány na zmenu miesta a zväčšovanie. Každý rok sa však poučíme z niektorých chýb a snažíme sa priniesť nejaké nové vychytávky. Okrem toho, Flesh party je zameraná na špecifický okruh poslucháčov – death, grind, thrash, crust, metalcore/deathcore, slam. Absentuje napríklad black, doom metal alebo heavy metal. Tieto žánre si však môžu fanúšikovia užiť napríklad na Gothoome. Ľudí, čo počúvajú vyššie uvedené žánre (grind-core, death metal), nie je až tak veľa a tak vlastne ani nie je dôvod festival presúvať alebo zväčšovať - jedine, že by mladá generácia začala vo veľkom počúvať znova grind-core alebo death metal (haha).
Aké slovenské kapely ťa v poslednej dobe zaujali? Prosím, daj nám tip na kapelu, ktorú sa určite oplatí pozvať na Angelus Fest 2024.
Veľa z kapiel, ktoré ma v poslednej dobe oslovili ,už na Angelus Feste hrali, resp. hrali na menších verziách pod hlavičkou Angelus Festu. Vzhľadom na to, že Angelus Fest je otvorený takmer všetkým žánrom, skúsila by som zaloviť aj medzi mladšími kapelami a dať im priestor. Musím sa však priznať, že tento rok ma zatiaľ asi najviac prekvapil návrat ACID FORCE vo veľkom štýle. Keďže sú z Banskej Bystrice, neváhala by som ich osloviť. Z black metalu by som skúsila mladé kapely ako OTRAS alebo TEUFELSMAUER z východu. Zo starších z tohto žánru by som ešte upriamila aj na AUTUMN NOSTALGIE alebo napríklad na SOLIPSISM. Z death metalu na mladú aktívnu kapelu KRUDUS alebo FUNUS, ktorí nedávno predskakovali legende INCANTATION, no za pokus by možno stáli aj banskobystrickí REALMS OF CHAOS. Z grind-core scény vydali nový album EMBOLISM z Kanianky. Z deathcore vôd by mohlo byť zaujímavé osloviť ABYSS ABOVE, ktorí vydali tiež nové EP. Na záver treba spomenúť aj bratislavskú kapelu ADACTA, ktorá len nedávno vydala tiež nový album.
Ďakujem za tipy aj za rozhovor!
Rozhovor pripravil: Vlado Lauko
Fotografie: Martin Mayer a osobný archív „Mŕtvolky“
