Možno sa niekomu bude zdať byť na prvý pohľad divné, že na našej stránke uverejňujeme rozhovor s organizátorom „konkurenčného“ festivalu, ale: 1. Montana Metal Fest na Španej doline je skvelý a ako fanúšikovia sme zatiaľ nevynechali žiaden ročník a chystáme sa aj na štvrtý v poradí (2.9.2023) a 2. Naše festivaly si navzájom nekonkurujú (veľa fanúšikov z B. Bystrice a okolia chodí na oba) a dokonca si dokážeme aj pomôcť napríklad s propagáciou (polep plagátov). A možno jedného dňa spolu s Peťom Trepáčom aj niečo zorganizujeme - zatiaľ sme zostali len v rovine debát pri pive :-)
Ako si sa dostal k metalovej hudbe? Hráš aj na nejaký hudobný nástroj, prípadne si (bol) členom nejakej kapely? Aký metalový (pod)žáner preferuješ, aké sú tvoje obľúbené kapely a albumy (slovenské aj zahraničné)? Aké koncerty či festivaly, ktorých si sa zúčastnil, považuješ za najvydarenejšie?
Metal býva často nekompromisný a mňa si našiel, už v prvom ročníku základnej školy, keď som jedného dňa išiel zo školy pozrieť kamaráta Mareka „Kuča“. Púšťal si hudbu, ktorá sa mi pomaly dostávala pod kožu. Na zosilnenie metalových účinkov vzal pijak z môjho zošita a začal mi naň kresliť logá ACCEPTu a KISSu, ako aj iných kapiel, ktoré sa počas komunizmu zázračne infiltrovali do „kotúčakov“. Vtedy sa mi hudobná a vizuálna stránka metalu zliala dokopy a drží ma dodnes. Hudobná stránka metalu je azda tá najpôsobivejšia, takže si môžeme k tvojej otázke položiť ešte jednu otázku: „Ktorý fanúšik metalu si nevzal do ruky gitaru či paličky a neskúsil to?“ Dá sa takmer s istotou povedať, že väčšina - a ja som nebol žiadnou výnimkou. Akurát mne chýbal hudobný sluch a disciplína - a keď som mal „-násť“, tak ma okrem hudby toho v živote lákalo viac... Ale pokusy o hudobnú skupinu tu boli určite. Šťastím pre scénu bolo to, že moje hudobné experimenty skončili kapituláciou. Každoročne, aj bez mojej účasti, vznikne množstvo kvalitného death a black metalu či doomu, pričom je zložité urobiť z toho všetkého hitparádu, hlavne keď spomínané žánre sú pre mňa tie naj. Ale keďže sme začali rozhovor hlboko v minulosti, tak aspoň spomeniem albumy, ktoré ma uistili o tom, že metal je tá správna cesta. Je ním UNLEASHED a ich „Where No Life Dwells“, následne SLAYER so „Seasons in the Abyss“ a SEPULTURA s albumom „Arise“. To bol začiatok deväťdesiatok, ktorý odpálil nádhernú etapu metalu. Toto obdobie prialo samozrejme aj festivalom a koncertom, vtedy bola Banská Bystrica ešte metalová. Existovalo tu množstvo miest, kde sa dalo ísť za dobrými koncertami, či už to bol kulturák v Podlaviciach, Bunker, Papuča alebo okolité dediny, kde sa to metalom len tak hemžilo. Prvým prelomovým festivalom bolo pre mňa litoměřické Dynamo North Power Jam a potom nasledoval jedinečný Brutal Assault, ktorý niekoľkonásobne kvalitami prekročil svoj počiatočný tieň a patrí určite medzi moje top festivaly. Samozrejme zaslúženej popularite (a to nielen u mňa) sa teší Gothoom a veľkým prekvapením súčasnosti je krupinský festival Night of Chaos, plný energie a metalových radostí.
Máš blízky vzťah k umeniu ako takému (nielen metalu), venuješ sa arteterapii, si štatutárom Asociácie slovenských arteterapeutov. Priblíž nám, prosím, čo je to arteterapia a čím sa spomínaná organizácia zaoberá.
Arteterapia je rýchlo rozvíjajúci sa odbor, ktorý čoraz viac priťahuje pozornosť odbornej, ale aj laickej verejnosti. Svojim rozsahom a obsahom sa arteterapii zaslúžene darí prenikať medzi mnohé pomáhajúce profesie. Je lákadlom pre tých, ktorí arteterapiu chápu ako liečbu umením, resp. liečbu výtvarným umením, ale aj pre tých, ktorí ju vnímajú ako prostriedok vlastných „profesijných“ ašpirácií a sebaprezentácie sa, neštítiacich sa vkladať do arteterapie aj to, čo tam nepatrí. Z daného dôvodu vznikla aj Asociácia slovenských arteterapeutov, aby vytvorila priestor pre etablovanie profesie arteterapeuta na Slovensku, ktorá tu chýba. Je dôležité, aby na Slovensku bola arteterapia riadne zadefinovaná a vnímaná predovšetkým ako súbor umeleckých techník a postupov, ktoré majú - okrem iného - za cieľ zmeniť sebahodnotenie človeka, harmonizovať, ale predovšetkým integrovať jeho osobnosť. Zmyslom arteterapie je teda pomôcť postihnutým, narušeným jedincom či skupine do stavu harmónie so sebou samým a svojim okolím za pomoci umenia. O arteterapii a jej vplyve by sa tu dali rozprávať celé state, avšak to by už patrilo do iného rozhovoru.
Si hlavným organizátorom skvelého festivalu Montana Metal Fest, ktorý má za sebou už 3 (podľa mňa vydarené) ročníky. Čo bolo impulzom na vznik festivalu, čo všetko bolo potrebné na začiatku urobiť/vybaviť? Stretol si sa s komplikáciami či náročnými problémami alebo šlo všetko vcelku hladko? Cítiš aktuálne podporu zo strany samosprávy či ľudí z obce? Ak sa nemýlim, tak zo začiatku sa objavili aj nejaké protesty (zo strany kruhov cirkevných)...
Montana Metal Fest bol spočiatku len nápadom. Prvotne to bola len nejaká fantázia o tom, ako by mohol znieť metal v prostredí, akým je Špania Dolina, resp. na pozadí jej baníckej histórie a diel, ktoré tu po ťažbe a sláve Španej Doliny zostali. Táto fantázia však neskôr upadla do zabudnutia a až na popud vymyslieť na Španej Doline niečo nové sa opätovne vynorila. Jednu mrazivú februárovú sobotu to nastalo, celý hudobný line-up bol do večera hotový. Následne bolo treba zodpovedať otázky typu kedy, kde a ako, či s kým? Na moje prekvapenie sa myšlienka usporiadať festival začala stretávať s pochopením a ústretovosťou, ale ako to už býva, každá minca má dve strany. Stretol či stretávam sa aj s nepochopením a absurdnou stigmatizáciou metalovej scény. Antagonistické názory a postoje však nutne nemusia súvisieť s vierou, sú skôr odzrkadlením osobnosti, ktorá nenávidí kohokoľvek a čokoľvek, pričom metal v časoch konania festivalov je dobrým dôvodom na to, aby sa nenávisť mohla vyvŕšiť práve na ňom.
Ak sa pozrieš spätne na prvé 3 ročníky, ako ich hodnotíš? Máš pocit, že festival rastie a vyvíja sa správnym smerom? Je niečo, čo by si urobil inak, ak by si mal k dispozícii stroj času?
Každý jeden ročník je neopakovateľnou skúsenosťou, či už ide o skupiny, umelcov, fanúšikov, ale aj o rôzne situácie. V priebehu rokov sa vyvinul istý koncept, ktorý sa už len obohacuje a nasycuje repertoárom skupín a kapacitami z oblasti umenia a vedy. Určite by som do časostroja v čase realizácie fesťáku nenastúpil, nakoľko možno iba malá zmena by mohla ovplyvniť výsledok celého diania. Skôr to vidím tak, že by som sa mal príprave Montany venovať viac v jarnom období, keďže v lete toho už veľa nestíhaš a nevykúzliš.
Aké máš skúsenosti s komunikáciou s kapelami? Prekvapilo ťa z ich strany niečo vyslovene pozitívne/negatívne? Môžeš sa s nami podeliť o nejaké zaujímavé príhody. :-)
S kapelami je vždy zaujímavá komunikácia, nakoľko býva každá jedna na inej vlnovej dĺžke. Určite sú tu aj spoločné prieniky, ale zachovávajú si tak ako v hudbe, tak aj v komunikácii svoju jedinečnosť a identitu. Z toho vzniká aj množstvo príbehov, ktoré sú mnohokrát tak situačné, že ich humorná pointa je len v danom okamihu a sú natoľko neopakovateľné, že ak ste pri nich neboli, tak sa len ťažko zreprodukujú.
Podľa tvojich vlastných slov je Montana Metal Fest „umeleckým happeningom súčasnej metalovej scény, spájajúcim živé vystúpenia hudobných skupín s expresívnou tvorbou divákov prostredníctvom workshopov, expozíciou výtvarných diel a fotografií, ako aj prednášok a diskusií“. Podľa akých kritérií pripravuješ témy a hostí sprievodných podujatí? Akú majú odozvu zo strany fanúšikov? Pripravuješ v tejto oblasti do budúcnosti nejaké novinky?
Sprievodné podujatie sa stalo neoddeliteľnou súčasťou festivalu a to z dôvodu, že samotný metal zahŕňa rôzne celospoločenské témy, ako aj najtajomnejšie zákutia našej psychiky. Tu je aj zmysel samotných prednášok, diskusií, ale aj vizuálneho zobrazenia a ideí, spájajúcich sa s metalovou scénou. Sprievodný program mi príde zatiaľ dostatočný na čas a priestor, v ktorom sa celé festivalové dianie odohráva, ale nevylučujem, že sa môže objaviť nápad, ktorý obohatí celý sprievodný program.
Akým spôsobom vzniká finálna zostava festivalu? Aktívne sleduješ dianie na metalovej scéne a oslovuješ kapely alebo už „len“ vyberáš z kapiel, ktoré sa prihlásia samé so záujmom o vystúpenie na feste? Line-up 4. ročníka bude prvý-krát v znamení prevahy zahraničných kapiel – ako vznikli spolupráce s „tohtoročnými“ kapelami?
Metal je neskutočný fenomén, ktorý ma drží a je súčasťou môjho života, pričom dianie na metalovej scéne k nemu určite patrí. Počas dňa či roka väčšinou počúvam metal a albumy rôznych kapiel ma priamo inšpirujú k vytvoreniu nového line-upu. Príchod zahraničných kapiel súvisí jednak s ich záujmom hrať na mieste, akým je Montana na Španej Doline, ale aj s tým, čo hrajú a čo môžu priniesť fanúšikom na festivale a určite je to aj o oslovovaní z mojej strany.
Dá sa kvantifikovať, koľko času ti zaberie organizácia jedného ročníka festivalu? Čo všetko to obnáša a koľko ľudí je to prípravy festu zapojených počas roka a koľko v deň konania? Koho pomoc a podporu si špeciálne ceníš?
Príprava ročníka začína tak pozvoľna, sú kapely, s ktorými sa už ráta a následne prichádza čas na skupiny, ktoré to celé dotvoria do Montana Metal Festu. Ten čas je rôzny, niekedy sa line-up vytvára akoby sám a občas to zastane a nedá sa s tým pohnúť. Nemám na tvorbu line-up žiadny vzorec, ale musí to celé dramaturgicky sedieť. Každý jeden účinkujúci tam zohráva rolu, žánrová pestrosť sa musí zladiť do celku, nastať súzvuk a vtedy je to hotové. Uvedomujem si, že ten popis znie zvláštne, ale aj vytváranie festivalového programu považujem za tvorivý proces. Keď je program hotový, tak prichádzajú ľudia, bez ktorých si neviem žiadny ročník ani len predstaviť. Ťažko je zoradiť ľudí, pomáhajúcich s festivalom, od prvého po posledné miesto, nakoľko tvoria integrálnu súčasť celého festivalu. Tu by sme do prílohy mohli vložiť množstvo ďakovných listov. Ak by som mal možnosť odmeniť ich hneď „z fleku“, udelil by som odmenu určite majstrovi zvuku Liborovi Hanulayovi a jeho tímu, ako aj Milanovi Vigašovi, svojej najbližšej rodine, manželke Majke, mojej sestričke Katke a mamine, ale aj svokrovcom, žiakom z jazykovej školy Slovak Education Centre a ďalším a ďalším ľuďom, snažiacim sa pomôcť a byť toho všetkého súčasťou. Aj keď sa všetci do poďakovania tohto rozhovoru nepomestíte, tak vedzte, že si vás všetkých nesmierne vážim.
Už o pár dní tu teda máme 4. ročník Montana Metal Festu – v čom bude podľa teba iný/lepší ako tie predchádzajúce a čo by si fanúšikovia určite nemali nechať ujsť?
Z môjho pohľadu stačí, aby sa všetci cítili dobre a našli si na festivale to svoje, zažili metal spoločne a zároveň po svojom. Prežili tam chvíle, na ktoré sa dá zaspomínať. Pozrite si plagát hlavného a sprievodného programu a je to tam, netreba nič z toho premeškať.
(FB udalosť Montana Metal Festu 2023 je tu)
Ak sa pozrieš do budúcnosti, aké sú tvoje ambície v súvislosti s festivalom a vidíš Montana Metal Fest vždy spojený so Špaňou Dolinou (narážam napríklad na obmedzenú kapacitu aktuálneho areálu festivalu - šachty Ferdinand, zas na druhej strane nájsť podobne skvelé miesto s osobitou atmosférou by bolo viac než náročné...)? Aké kapely by si rád dotiahol na festival, ale zatiaľ sa ti to z rôznych dôvodov nepodarilo? A čo takto 2-dňový Montana Metal Fest? :-)
Bol by som nesmierne rád, ak by Montana Metal Fest zostal súčasťou kultúrneho leta na Španej Doline a tešil sa obľube kapiel, fanúšikov, ako aj miestnych obyvateľov, ale či je to možné, to ukáže čas a možno aj tento ročník. Na množstvo tak kvalitných kapiel, aké máme na Slovensku, ale aj v blízkom zahraničí, si viem predstaviť hoci aj päťdňový festival. Osobne si myslím, že Montana je tak intenzívnym podujatím, ponúkajúcim rôzne zážitky, že jeden deň stačí.
Okrem organizácie festivalu si aktívne zapojený aj do prípravy časopisu Metalscena a (okrem iných aj) spolu s jeho vydavateľom Albertom ste aj členmi novovzniknutého občianskeho združenia – na čo sa bude OZ zameriavať a aké máte plány do budúcnosti?
Tu na úvod musím určite pozdraviť Alberta, lebo táto otázka by bez jeho veľkej metalovej zaangažovanosti ani nebola. Zdravas Albert a určite by si aj ty sám potvrdil, že občianske združenie METALSCENAmusic vzniklo z potreby urobiť niečo viac pre slovenskú metalovú scénu. METALSCENAmusic má niekoľko cieľov a jedným z nich je napríklad skvalitnenie vysielania METALSCENAnetRADIA, aby v ňom nehrala len a len hudba, ale aby prinášalo aj informácie z diania na slovenskej a českej metalovej scéne. Ďalším cieľom je skvalitniť a dostať do povedomia časopis METALSCENA zine, prinášajúci rozhovory a rubriky o aktuálnom dianí na scéne. Zine bude pre členov združenia akousi odmenou za podporu metalu na Slovensku. Novinkou novovzniknutého združenia bude aj zastrešenie dvoch metalových festivalov, konkrétne Montany na Španej Doline, o ktorej sa tu aj bavíme, a pripravovaného METALSCENA radio FEST-u, ktorého prvý ročník by mal byť v Banskej Bystrici. A určite neposlednou vecou, ktorú chceme pod združením realizovať, je malé vydavateľstvo slovenskej metalovej hudby, kde by sme chceli pokračovať v Jurajových „Immortalových“ stopách a dostávali na trh a medzi fanúšikov tú najlepšiu metalovú hudbu, ktorá na Slovensku je a bude vznikať. A hádam toho bude do budúcna aj viac, aby sa metal udržal a nadobudol väčšie a mohutnejšie rozmery.
Ako fanúšik si sa zúčastnil všetkých 3 ročníkov nášho benefičného Angelus fest. Ako ich hodnotíš, aké vystúpenia ťa najviac zaujali a čo by si nám odporučil vylepšiť do ďalších ročníkov?
Angelus fest má úžasnú ideu a napĺňa ju. Nesmierne sa mi páči, že tu nezostáva len pri úvahách, ale menia sa v činy. Metal tak dokáže pomôcť ľudom, ktorí to potrebujú, môže zlepšiť ich kvalitu života a vrátiť jeho zmysel. Odporučenie je jednoznačné: zotrvať pri tom, o čom benefičný Angelus je a odmena príde sama v podobe toho, že na banskobystrickom amfiku sa budú zapĺňať voľné miesta čoraz väčším počtom fanúšikov a pódium sa rozrastie do takých rozmerov, aby aj zo zadných radov bolo vidieť skvelé metalové kapely. Ohľadom kapiel máme veľké prieniky a spoločný vkus, takže som veľmi rád, keď si môžem kapely vychutnať aj ako fanúšik a prežívať tú skvelú atmosféru počas Angelusu.
Rozhovor pripravil: Vlado Lauko
Fotografie: Martin „Mejdžr“ Mayer
