Zvolenská trojka Demonic-eyed je jednou zo štvorice už oznámených kapiel pre najbližší ročník Angelus festu. Frontman kapely Luboshio bez váhania súhlasil s účasťou kapely na festivale a rovnako s ochotou odpovedal na moje zvedavé otázky. Výsledkom je nasledovný rozhovor, v ktorom sa dočítate nielen zaujímavosti o kapele a jej tvorbe, ale spoznáte aj postoje a názory „srdciara“ Luboshia.
Ako by si predstavil kapelu Demonic-eyed niekomu, kto vás ešte nepozná?
Naša hudba vychádza z našich doterajších skúseností a schopností. Hráme to, čo nás baví a v čom vidíme zmysel. Štýlovo by sa to dalo nazvať thrash/HC/crustom s príchuťou rytmicky dôrazných postupov s nekompromisným prístupom - SNAŽÍME SA HRAŤ S MAXIMÁLNYM NASADENÍM!!! V podstate sa v našich hudobných životoch nič dramaticky nezmenilo, stále hráme metal a zároveň ním žijeme, akurát sme to ešte zintenzívnili (náš štýl som svojho času nazval SCRAP METAL- čo malo odrážať náš oldschoolový prístup)... Sme metalisti telom aj dušou (myslím, že všetci traja).
V akej zostave momentálne tvoríte a hráte? Čomu okrem hudby (zamestnanie, koníčky) sa venujú členovia kapely?
VladEs obhospodaruje bicie, Mishyr basgitaru a ja gitaru a vokály. Okrem muziky sa venujeme svojím manželkám/priateľkám, VladEs chodí na bike, Mishyr a ja pomáhame naším partnerkám, ktoré sa venujú dobročinnosti (bazár s výťažkom na podporu psích a mačacích útulkov). Okrem toho knihy, platne, CD, chlast... Všetci máme klasické zamestnanie, vo firmách, každý podľa svojej zručnosti a odbornosti.
Viem o tebe, že máš ambiciózny plán nahrať za 5 rokov 5 albumov. Zatiaľ plán plníš, nedávno vám vyšiel album č. 3. Ako by si popísal okolnosti vzniku jednotlivých albumov?
Hlavne to nie je len môj plán, chce to celá kapela. Prvý album bol pre mňa návrat k metalu a na scénu po cca 5 rokoch, 2ka a 3ka boli cielenými pokračovaniami, tak isto to plánujeme so 4kou. Snažíme sa dávať do našich albumov všetku energiu, ktorú máme v tej chvíli k dispozícii, ideme jednoducho na doraz. Žiadna skúška sa nezaobíde bez potu. Samozrejme hráme a spievame tak, ako nám ruky/nohy/huby narástli, balady asi od nás nemôže nikto čakať a asi ani nečaká, hehe... Nevravím, že sme najtvrdšia alebo najbrutálnejšia kapela, ale hráme s najvyšším nasadením akého sme v danom okamihu schopní. Snažíme sa byť uveriteľní. Presne toto pre mňa symbolizuje HC autenticitu, aj keď hudobne asi plávame viac vo vodách metalu. Pre mňa je to však jedno a to isté - okamih pravdy, v ktorom sa preplietajú obidva tieto žánre až splývajú do jednoliateho celku. Textovo to ošetruje Pa(e)tka (textárka zo Zvolena) plus na 3ke som prispel aj ja nejakými slovenskými odrhovačkami.
Prvý album si nahral úplne sám, posledný už nahrala plnohodnotná kapela. Ako si sa od sólo projektu dopracoval ku kapele?
S VladEsom som v kontakte v podstate od našich tínedžerských čias, poznáme sa ani neviem ako dlho. Už pred pár rokmi (keď som ešte hrával s Mäsom) bola tendencia niečo spolu stvoriť. Takže jediná moja myšlienka bola zabezpečiť, aby bol ochotný do toho ísť. Muzika ho oslovila, máme podobný hudobný vkus. Aj nápad osloviť Mishyra bol jeho, pre mňa nebol dôvod nesúhlasiť. Takže takto nejako to bolo a pomedzi to sa odohralo strašne veľa skúšok, hehe - a tie boli asi to najpodstatnejšie...
Ty sám vaše skladby nazývaš metalovými jednohubkami. Budeš v podobnom duchu tvoriť ďalej alebo je možné, že sa v repertoári objavia aj dlhšie komplikovanejšie skladby?
Každý hudobník by mal tvoriť to, čo mu ide najlepšie a tým pádom to aj znie najdôveryhodnejšie. Takže hudba je taká, aká z nás vypadne, hehe... Čo bude o rok/dva, to ťažko povedať, neviem sám... Určite sa však budem snažiť o to, aby to bolo presvedčivé a dôrazné. Nevravím, že každá pieseň je extra alebo hit, vravím len to, že každá pieseň je odrazom niečoho (aj textovo), čo ma/nás v tom čase v živote postretlo. Keby si sa aj VladEsa alebo Mishyra spýtal, čo by zahrali inak, určite by možno nad niečím uvažovali, ale v zásade robíme hlavne autenticitu - príliš sa s tým nesereme, vsádzame skôr na čaro chvíle a nasadenie pri prevedení. To je presne to, čo nás podľa mňa vystihuje (samozrejme, pred nahrávaním to dôkladne nacvičujeme).
Texty vašich skladieb sú samostatná kapitola. K výborným anglickým textom si na poslednom albume pridal aj tiež vydarené slovenské texty. Môžeš nám priblížiť proces tvorby textov? Plánuješ do budúcna preferovať slovenské alebo anglické texty?
Plánujem spievať slovensky aj anglicky, dokonca by som rád niečo naspieval aj po rusky, len sa musí nájsť niekto, kto dokáže taký text stvoriť. Nechcem a nemôžem zavrhnúť angličtinu, tá k metalu patrí. Samozrejme, je dobré, aby text pasoval k skladbe ako riť na šerbel - a je jedno v akom jazyku je. Viem, názory sú rôzne, my však musíme myslieť na to, čo aktuálne k skladbe patrí, v akej situácii vznikla a čo jej dodá to správne korenie. Tak isto chcem, aby Pa(e)tka pokračovala v textovaní a tým pádom budeme mať naďalej anglické texty, ale možno/určite aj jej slovenské. Témy ostávajú stále tie isté - spoločnosť, mytológia, námety z literatúry. Za Pa(e)tku hovoriť nemôžem, ale čo sa týka mojich textov, pri nich som inšpirovaný hlavne literatúrou a životnými situáciami, poprípade udalosťami (aj vo svete). Odrážajú často môj náhľad na svet a hodnotový systém. Radikalizácia, egoizácia a šedé stránky charakteru sú vyplavované na povrch a ja na to reagujem. Taktiež ma zaujíma téma spolunažívania človeka so zvieratami. Na margo textov ešte dodám, že by som bol strašne rád, keby metalisti konečne začali čítať texty v bookletoch a chápať ich.
Text v ruštine je na naše pomery dosť raritná záležitosť. Čo ťa priviedlo k tejto myšlienke?
L: Mám pocit, že v ruštine by naša hudba mohla znieť hodnoverne - ide hlavne o výslovnosť. Aj anglickú výslovnosť si trénujem pravidelne. Ruština mi je blízka, maturoval som z nej a vždy sa mi foneticky páčila. To isté by som mohol povedať aj o češtine. A slovenčina je moja rodná, tam nie je o čom. Toto všetko sú jazyky, ku ktorým mám blízko a určite by som v nich chcel čo-to naspievať. Otázne však je, či niekedy niekto dokáže dodať/vytvoriť dobrý text v ruštine alebo češtine, aby tá námaha stála za to. Musí mi jednoducho "ideálne sadnúť do huby", inak by som do toho nešiel.
Ešte jedna otázka k textom. Súhlasím, že veľa metalistov vôbec nerieši, o čom ich obľúbené kapely vlastne spievajú. Pritom texty sú určite u väčšiny kapiel veľmi dôležitou súčasťou ich tvorby. Ako by podľa teba bolo možné texty viac sprístupniť, aby sa dostali do pozornosti fanúšikov? V súčasnej dobe, kedy predaj CD klesá a viac sa hudba počúva online, booklety s textami prestávajú byť relevantným médiom na sprostredkovanie textu...
Podľa mňa by každá poriadna/dobrá kapela mala mať spracované a zverejnené texty aj na nete. Napr. na genius.com alebo darklyrics.com je na to miesta dosť. Alebo nech si ich šupne aspoň na bandzone.cz. Ale nezabudnime, že existujú aj "uctievači" metalových CD a LP, poprípade kaziet. Otázne je, koľkí z nich si preštudujú aj texty. Je to na náture a výchove každého z nás, ako veľmi do hĺbky chceme ísť. Niekomu na textoch nezáleží a počúva hlavne inštrumentálne výkony hudobníkov alebo zvuk kapely. Ja si však myslím, že text je neoddeliteľnou súčasťou metalovej/HC skladby a dáva jej osobitý zmysel, ale veľa záleží aj na prejave speváka, ako ho vie podať. Je dobré, keď je textu/spevu/prejavu/frázovaniu rozumieť- to určite zvyšuje atraktívnosť kapely.
Aký vplyv na kapelu a jej aktivity mala/má pandémia a aké máte plány na najbližšie mesiace?
Minulý rok sme prišli o jeden koncert a tento rok tiež o jeden. Nerád rozoberám túto tému, väčšinou to nikam nevedie a je to strata času. Iba jedno by som chcel poradiť všetkým nespokojencom - vytvorte niečo. Niečo, čo má zmysel a bude to priamo z vás - hudbu, remeslo, umenie, koncert, vzťah, šport alebo niečo podobné, proste niečo vaše. Iba to má zmysel, ostatné sú len followy z dlhej chvíle alebo bezbrehé drísty. Všetko to má nezmerne väčšiu hodnotu ako akýkoľvek politický komentár na Facebooku. Zhrniem to do jednej vety: JEDINÝ DOBRÝ BUKOVSKÝ JE CHARLES BUKOWSKI, hehe, ČAU NAZDAR. Plány máme samozrejme - 4tý album a koncerty (ak to pôjde a bude záujem).
Pandémia tiež ešte viac zhoršila jav, ktorý bol zreteľný už v predpandemickom období a to zmenšujúci sa záujem fanúšikov o klubové koncerty. Sám som bol na viacerých akciách kedy ani veľmi zaujímavé niekedy aj zahraničné kapely nedokázali prilákať početnejšiu divácku kulisu. Čo by podľa teba mohlo tento trend zmeniť? Ako by mali kapely a organizátori koncertov pristupovať k propagácii aby fanúšikov motivovali prísť do klubu?
Tak na toto neviem, či sa vôbec odvažujem dať plnohodnotnú odpoveď. Asi záleží hlavne na tom aká kapela hrá. Aj muzikanti si musia vstupovať do svedomia a urobiť sebareflexiu (otázky poctivého nácviku, imidžu na koncerte, neustále prehodnocovanie vlastnej tvorby a pod.) To najdôležitejšie - hudobník by mal myslieť na to, čo dáva do éteru, pretože to je jeho vesmír. Na druhej strane, existuje kopec výborných kapiel, o ktorých v podstate nikto nevie. Tak to je, promo je základ úspechu, ale úroveň tvorby aj tak nemeria iba to, koľko do toho vrazíš. To väčšinou preverí čas. Treba však nájsť cestu, ako hudbu dostať do uší a to je dnes tá najťažšia vec. Je proste pretlak a nie len hudby. Zober si taký Facebook, niekedy sa na ňom dalo celkom slušne kapelu spromovať. Dnes je jeho algoritmus nastavený na „bulvárno-šokujúce“ príspevky, je plný politiky a všetkých tých karieristov a oportunistov a umenie ako také je na poslednej koľaji, pretože v záplave všetkých týchto sračiek vyznieva „nepotrebne“ a „nedôležito“... Jedine Youtube to má ako tak ošetrené a ak máš dosť subscriberov (to je to najťažšie), tak si ťa aj niekto vypočuje/pozrie. Vyžaduje si to však poctivý prístup alebo balík peňazí alebo kombináciu obidvoch vecí.
Akú formu komunikácie považuješ za kľúčovú v tom, aby sa o kapele a jej hudbe dozvedelo (v slovenských podmienkach) čo najviac fanúšikov?
Koncert je základ, nič nenahradí živé vystúpenie. Na druhej strane, keď je v meste koncert každý týždeň, tak sa to začne ľuďom prejedať a priláka ich už len nejaká „hviezda“, hehe... Potom tu je ešte komunikácia s kamarátmi, podporovateľmi, fanúšikmi - to je však časovo náročné a nie každému sa to chce robiť. Treba spolupracovať, podporovať sa, nezávidieť si atď. Môžeš dostať len to, čo dáš.
Nedá sa mi opýtať aj na tvoju kapelu Mäso, ktorá bola svojho času v rámci slovenskej undergroundovej scény známa špecifickou kombináciu hard coreu a elektroniky. Je reálne, že bude táto kapela vzkriesená?
Nebola to len moja kapela, boli sme tím - Mayo, Maňďo a ja. Verím, že sme ešte nepovedali posledné slovo. Ak k tomu raz dôjde, budem sa snažiť byť pripravený.
Aký hudobný žáner preferuješ ako fanúšik a akú - pre teba dovtedy neznámu - slovenskú kapelu si v poslednej dobe objavil a odporučil by si nám ju?
Môj hudobný vkus sa točí okolo thrash metalu, death metalu, HC, crust core a starých klasík (myslím Sk/Cz scénu a worldwide scénu) plus sa mi páči world/ethno music. Myslím, že Plastery zo Zvolena sú výborná kapela. Poznám ich, kamarátime sa a veľmi im držím palce. Ale páči sa mi aj veľa iných kapiel, napr. Bloody Redemption, Brain Dealers, Performed, Hrobár a iné...
Aký je váš názor (kapely ako celku) na benefičné koncerty a charitu všeobecne? Angažujete sa v tejto oblasti?
Myslím, že môžem hovoriť za všetkých - nikdy neodmietneme. Neviem, čo by som mal k tomu viac dodať. Takáto vec sa neodmieta. Okrem toho sa aj sami snažíme niečím prispieť, ako som už spomínal – pomáhame partnerkám v dobročinných aktivitách.
Na čo sa môžu tešiť fanúšikovia, ktorí vás prídu podporiť v júni na Angelus Fest?
NA NÁŠ POT.
Ďakujeme za rozhovor.
Rozhovor pripravil: Peťo Javorský
Fotografie: archív kapely
