Rozhovor s dvojicou súrodencov z jednej kapely sme tu zatiaľ nemali. Sestra s bratom z hudobnej rodiny pôsobia vo výbornej heavy/power/speed metalovej kapele, bavia sa hudbou, užívajú si koncerty na pódiu aj ako bežní fanúšikovia a majú ambície posunúť kapelu medzi špičku žánru. Sme radi, že populárni Martinčania EUFORY prijali pozvanie na Angelus Fest 2024! Viac o kapele nám prezradili Mia a Štefan.
Viem, že pochádzate z hudobnej rodiny, takže na to, ako ste sa dostali k hudbe sa pýtať nebudem - na úvod mi však, prosím, povedz, aké je to pôsobiť v jednej kapele so svojím súrodencom? Dokážete svoje role brata/sestry resp. členov kapely rozlišovať? Neprenášate záležitosti z kapely domov a naopak? Taká razantnejšia výmena názorov na výkony na včerajšom koncerte by mohla vcelku dosť pokaziť rodinnú oslavu, o hádke na tému „kto zas zabudol kúpiť darček pre rodičov“, ktorá by sa strhla na kapelnej skúške ani nehovoriac...😊
Mia: Áno máš pravdu, pochádzame z hudobnej rodiny a to dosť veľkej... Náš vzťah s bratom je, myslím, fajn. Máme spoločné záujmy, kamarátov a keď už sa každý na nás vykašle, ideme spolu na pivo, poprípade nejaký koncert. V kapele ho nevnímam ako brata, ale rovnocenného spoluhráča, aj keď je pravda, že si k nemu asi viac dovolím, ale ja som drzá ku každému a to všetci vedia, čo na srdci to na jazyku. 😊 Kapelné výmeny názorov neprenášame do súkromia a ani súkromie do kapely. To, kto zabudol kúpiť darčeky pre rodičov, sa pohádame, až keď sme sami dvaja. Radi sa aj doberáme pred chalanmi z kapely v dodávke po ceste na koncerty, na skúšobni, ale to je všetko z lásky. Zbožňujeme sarkazmus a čierny humor, na nás si človek jednoducho musí zvyknúť. 😊
Poďme už na hudobné témy – viac-krát ste v minulosti priznali inšpiráciu v tvorbe svetoznámych kapiel ako HELLOWEEN (najmä z éry po nástupe Andyho Derisa za mikrofón), BLIND GUARDIAN či STRATOVARIUS. Na akej muzike ste vyrastali a aké kapely sa vám – ako fanúšikom – páčia najviac teraz? Dokážete si vychutnať novinky svojich obľúbencov resp. 100%-ne užiť koncerty alebo sa už u vás prejavuje „profesionálna deformácia“ a sami sa občas pristihnete pri tom, že viac riešite muzikantské témy typu „basu vôbec nepočuť, bubny znejú „plechovo“ a úplne vypadli výšky“? Aký koncert, ktorý ste navštívili ako fanúšikovia, považujete za nezabudnuteľný?
Mia: Kapela EUFORY začínala ako DEF LEPPARD revival a neskôr začala aj naša vlastná tvorba, keď sa v kapele stretlo viac fanúšikov kapely HELLOWEEN a myslím si, že to bolo na začiatku našej tvorby citeľné. Vyrastali sme na hard rocku a metalovej muzike. Každý z nás má tu svoju naj kapelu: mojou je DEF LEPPARD, Filip basák a môj brat gitarista Števo HELLOWEEN, gitarista Peťo JUDAS PRIEST a náš najnovší člen kapely spevák Marek DEEP PURPLE. Časom - ako sa človek hudobne formuje - menia sa aj kapely, ktoré sa mu páčia. Momentálne je ich veľa, ktoré stoja za to ako napríklad EVERGREY, AVATAR, FIVE FINGER DEATH PUNCH, PAIN OF SALVATION, GHOST, QUEENSRYCHE. Ja osobne milujem tvorbu Coreyho Taylora, či už v SLIPKNOTe alebo STONE SOUR... Samozrejme, že máme „profesionálnu deformáciu“ a riešime detaily, ale vieme sa aj poriadne vyblázniť na koncertoch alebo festivaloch. Po pár pivách odhadzujeme „zápisníky na chyby“ a prichádza riadna párty. Koncertov a festivalov navštevujeme veľmi veľa, pokiaľ nehráme. My radi žijeme muzikou. Nezabudnuteľný bol pre mňa DEF LEPPARD, GHOST a chystám sa ešte na FIVE FINGER DEATH PUNCH a Coreyho Taylora. Nechám sa prekvapiť a dúfam, že budú patriť k tým nezabudnuteľným koncertom.
Prenesme sa teraz v čase do roku 2015, keď vyšiel kapele EUFORY debut „Flying Island Eufory“ – ako si spomínate na toto obdobie? Prvá skúška s kapelou, prvý koncert, prvé reakcie fanúšikov... Hovoríte si s odstupom času niečo v zmysle „mať vtedy terajší rozum, urobili by sme to a to inak“ alebo sa skrátka všetko udialo tak, ako sa malo?
Mia: Na toto obdobie si spomínam ako na „staré dobré časy“. EUFORY som založila už v roku 2008, kým prišiel na svet prvý album „Flying Island Eufory“. Prvé skúšky boli v podstate úplne v inom zložení ako ho fanúšikovia poznajú. Rok pred vydaním albumu (2014) sme začali tvoriť materiál „Flying Island Eufory“. Prvý koncert bol u nás v Martine v miestnom klube a čo si pamätám, mala som riadnu trému, ale naši kamoši a rodina nás prišli podporiť a tréma hneď opadla. Boli to zároveň aj naši fanúšikovia. Ja by som sa nikdy nechcela vrátiť do minulosti a niečo naprávať a meniť. Tak, ako si napísal, všetko sa udialo tak, ako sa malo.
O 3 roky neskôr vychádza (opäť ako „self-release“) album č. 2 „Higher And Higher“, ktorý nepochybne znamenal posun zas o stupienok vyššie, nadviazali ste spoluprácu s legendárnym (a na Slovensku usadeným) Rolandom Grapowom, ktorý album produkoval a zabezpečil aj mastering. Otvoril vám tento album „dvere do sveta“? Teda aspoň do príchodu pandémie, ktorá tie dvere zas na 2 roky „zabuchla“... A ako ste v kapele prežili to nešťastné covidové obdobie?
Mia: Album nám určite do značnej miery pomohol pohnúť sa ďalej a v konečnom dôsledku aj do sveta, keďže si nás vtedy našlo zahraničné vydavateľstvo... Covidové obdobie sme niesli ťažko, pretože milujeme hranie koncertov, ale na druhej strane sa nám za ten čas podaril spraviť náš tretí album „Fifth Dimension“, bez nejakého špeciálneho tlaku a - keďže sa nehrávalo toľko koncertov - mali sme veľa času na to, aby sme ho premysleli do poslednej bodky...
Spomínaný (zatiaľ posledný) album „Fifth Dimension“ (2023) ste vydali u českého vydavateľstva Smile Music Records, ktoré je personálne prepojené s redakciou časopisu Spark. Predpokladám, že vám táto spolupráca zabezpečila výhody v podobe propagácie v uvedenom časopise (recenzia, rozhovor) aj na ich webe. V čom ďalšom vidíte plusy tejto spolupráce a plánujete v nej pokračovať aj pri nasledujúcom albume?
Štefan: Určite nám to prinieslo veľa pozitív a sme z tejto spolupráce naozaj nadšení. V časopise Spark sme inzerovali ešte pred spoluprácou, čiže poznali sme sa už nejaký ten rok, takže sme tam dostali aj priestor po vydaní albumu. No ale určite to nie je tak, že budeme v každom jednom vydaní, pretože sme pod ich hlavičkou alebo niečo na ten štýl, to by potom ľudia tak nečítali... 😊 Ako som písal, s vydavateľstvom sme veľmi spokojní a budúcnosť ukáže, ako sa táto spolupráca bude odohrávať a ako dlho bude trvať, no zatiaľ neplánujeme nič meniť. 😊
Album produktoval v poslednej dobe u nás veľmi vyhľadávaný (a logicky aj zaneprázdnený) Adam Mičinec, o mastering sa postaral slávny Jens Bogren. Zdá sa, že ste na ceste „o level“ vyššie neponechali nič na náhodu. Do akej miery títo páni (ne)zasahovali do vašej práce, v čom vidíte ich najväčší prínos?
Štefan: Adam sa stal naozaj neoddeliteľnou súčasťou našej kapely pri nahrávaní. Pomohol nám aj so štruktúrami skladieb a spoločne sme našli ten správny zvuk gitár a všetkého, čo bolo potrebné pre dosiahnutie požadovaného výsledku. Páni z Bogren štúdia tomu dali skvelý master a myslím, že túto kombináciu nebudeme meniť tak skoro.
Vo vašej hudbe zohrávajú dôležitú úlohu klávesy a sample. Štefan sa na túto tému v jednom z rozhovor vyjadril, že „sample a všetky tieto veci mám na tvorení veľmi rád, pretože dodajú do skladby krásnu atmosféru, samozrejme, keď sú použité v správny čas, na správnom mieste.. Na minulých albumoch by som povedal, že sme sa so samplami hľadali v súvislosti kde ich dať, ako moc a pod., no teraz sme podľa mňa našli konečne ten zlatý stred a správny balanc, ktorý je aj na albume počuť.“ Máte už predstavu ako po tejto stránke bude vyzerať vaša budúca tvorba? Plánujete prípadne nejaké (drobné) žánrové zmeny resp. netradičné postupy?
Štefan: Záleží od okolností. Pokiaľ príde skladba, ktorá bude surová a tvrdá a bude znieť bez samplov dobre, tak ich tam samozrejme nedám alebo možno len naozaj okrajovo. A naopak: môže sa stať, že najprv ma napadne kláves, od ktorého sa odrazím a bude to znieť viac „symphonic“, takže naozaj neviem, ako budú vyzerať sample v budúcich skladbách, to záleží naozaj od okolností. V každom prípade sample tvorím až na záver.
Čo pre vás znamenajú koncerty? Mia sa vyjadrila, že „cítim sa ako lev v klietke a čakám, kedy ma vypustia na slobodu“ – aj podľa tohto vyjadrenia usudzujem, že sú pre vás (ako u väčšiny kapiel) na prvom mieste a tvoríte a hráte muziku najmä kvôli svojim fanúšikom a interakcii s nimi. Ako sa na koncerty pripravujete, máte nejaké špeciálne rituály? Priamo na pódiu je to vo vašom prípade viac o improvizácii alebo si presne naplánujete, kto kde bude stáť, kam sa kedy presunie, aké urobí gesto a čo povie pomedzi skladby?
Mia: Je tam určitá tréma a zodpovednosť. Hlavne u mňa, keďže som motor v kapele, no a keď sa motor pokazí, aj kapela sa rozsype. Beriem prípravu pred koncertom dosť vážne a zodpovedne. Každý z nás sa rozohráva a má chvíľku pre seba. Keď vyskočíme na pódium a ide intro, chytíme sa za palce a zamiešame s nimi - to je taký náš rituál. Koncertné vystúpenie si trochu aj nacvičíme, ale väčšinou je to o improvizácií a tak, ako to cítime.
Na svojej oficiálnej web-stránke máte veľkými písmenami napísané: „SVOJIMI +NEKOMPROMISNÝMI ENERGICKÝMI KONCERTMI SI EUFORY UŽ DLHÉ ROKY ZÍSKAVAJÚ NOVÝCH FANÚŠIKOV DOMA NA SLOVENSKU, ALE AJ V ČESKU, NEMECKU A POĽSKU, PRETOŽE IM NIKDY NECHÝBA SEBAVEDOMÝ, BRILANTNE SPIEVAJÚCI FRONTMAN, VO SVOJEJ TVORBE SA POHRÁVAJÚ S KOMPOZIČNOU VÝSTAVBOU (MAJÚ RADI AJ PROG A KAPELY AKO DREAM THEATER), ALE ZAPÁJAJÚ AJ SYNTETIZÁTORY A JEMNÉ ORCHESTRÁCIE ALEBO SI PRE INŠPIRÁCIU ODSKOČIA NA ĎALEKÝ VÝCHOD. VYDARENÉ SÓLA ČI KVALITNÁ A NÁPADITÁ INŠTRUMENTÁCIA. EUFORY ĎALEKO PREKRAČUJÚ HRANICE SVOJEJ DOMOVINY A SEBAVEDOMO SA VYDALI NA CESTU NAPRIEČ EURÓPOU.“ Na niekoho môžu tieto riadky pôsobiť prehnane sebavedomo až arogantne, asi najmä kvôli tomu, že u nás sa veľmi „nenosí“ byť na svoje schopnosti a výsledky pyšný a pochváliť sa tým, že sme skrátka dobrí. Čo by ste odkázali kapelám, ktoré sa snažia, koncertujú, vydávajú albumy, ale – napriek svojim nesporným kvalitám – pôsobia tak trochu v ústraní resp. stále len na lokálnej úrovni a nedarí sa im presadiť vo väčšom merítku?
Mia: Tento výrok sme my nepísali, ale len skopírovali, čo o nás napísali v jednom článku. Ja si vôbec nemyslím, že toto pôsobí namyslene a už vôbec nie arogantne. Keď niečo robíš s láskou, tak to nemôže byť arogantné. Stále sa dá dokázať viac a posúvať sa ďalej, rozvíjať sa. Ako sa hovorí, celý život sa môžeš učiť a vždy sa bude dať dosiahnuť vyšších cieľov. Vôbec ma nezaujíma, čo sa hovorí na Slovensku, nosí a nenosí - takýchto reči sme si v kapele zažili už veľa a keby sme to riešili, tak sa dávno rozpadneme. Treba len zatnúť zuby, nečítať komentáre (aj keď to občas nejde 😊), ale ísť si svojou cestou a veriť v to, čo robíš. Cesta je ťažká a zarúbaná, ale treba si kúpiť riadnu sekeru a pustiť sa do toho.
Čítal som, že Štefan rozhodne nie je fanúšikom sociálnych sietí a streamovacích platforiem, doslova si povedal, že „novodobé internetové platformy „zabíjajú“ hudbu a scénu ako takú... keby zo dňa na deň skončili všetky internetové hudobné platformy, tak by na tomto svete bolo neskutočne krásne a kvalita interpretov by stúpla o niekoľko levelov.“ Skús túto myšlienku trochu rozviesť: konkrétne v čom by bol svet (hudby) lepší? Inak, ja s tebou v tomto plne súhlasím, streaming nevyužívam, stále si kupujem CD svojich obľúbených kapiel (už ich doma nemám ani kam dávať...) a na facebooku som sa zaregistroval až v roku 2021 a vyslovene len z toho dôvodu, že som začal organizovať „angelusácke“ koncerty (a tu musím priznať, že FB je ako nástroj propagácie podujatí výborný)...
Štefan: Myslím, že netreba nič rozvíjať a všetko bolo povedané. Maximálne môžem uviesť ešte príklad, ktorý sa mi doniesol do uší. Bavili sme sa o tom aj s ostatnými muzikantami a zhodli sme sa na tom, že od nejakého času tie staré, dobré kapely nerobia už takú kvalitu ako kedysi, no a zhodli sme sa na tom, že to začalo príchodom všetkých týchto stream platforiem a podobne... Jeden nemenovaný svetový muzikant sám povedal: „Keď sme v 90. rokoch spravili skladbu, boli sme milionári, skladba si na seba zarobila, ľudia o nej vedeli, viac si to vážili, všetko fungovalo, no a teraz len spadne do tých XY ostatných singlov zo sveta pretože, internet je „presaturovaný“ skladbami a kadečím a samozrejme aj dosť nekvalitným a podobne...“. V skratke: veľa muzikantov už nemá ten zápal a entuziazmus do skladania, keď vedia ako to dopadne + tie najväčšie stream platformy platia za prehratia neskutočne málo a keďže práve tam sa sústreďuje najviac poslucháčov, predaj CD a iných nosičov klesá a je to pre tie kapely šialene demotivujúce a to je len časť problému, mohol by som tu o tom písať týždeň... ☹
Mia, tvojou filozofiou je: „Nesnívaj svoj život, ale ži svoje sny.“ Máš pocit, že (aj vďaka pôsobeniu v kapele EUFORY) momentálne žiješ svoj sen? A máš nejaký veľký – a zatiaľ nesplnený – sen?
Mia: Môj životný sen bol vždy o muzike. Mať kapelu a v nej hrať. Splnilo sa, ale ešte ten sen nie je úplný a ja verím, že keď budeme vytrvalí, vyplní sa celý.
A tradičná záverečná otázka: Na čo sa môžu tešiť fanúšikovia, ktorí sa prídu 1.6.2024 pozrieť do Banskej Bystrice na vaše vystúpenie na benefičnom Angelus feste?
Mia: Fanúšikovia sa na benefičnom Angelus feste môžu tešiť na šou, dobrú euforickú muziku a samozrejme na mňa, ženskú za bicími. 😊 Veľmi sa tešíme a urobíme si tento svet veselší s EUFORY!
Rozhovor pripravil: Vlado Lauko
Fotografie: archív kapely
