Priznám sa, že hoci nepatrím k znalcom grindovej scény, na tento rozhovor som sa naozaj tešil. Anton „Lepra“ Varga, zakladateľ nitrianskej grindcore legendy ABORTION je totiž človekom, ktorý toho zažil na našej scéne vskutku neúrekom a naďalej je veľmi aktívny. Okrem hrania v kapele stíha organizovať koncerty, pripravovať na týždennej báze zaujímavý podcast, viesť vydavateľstvo, venovať sa webzineu a do 24 hodín odpovedať na otázky k (tomuto) rozhovoru 😉. A – ako zistíte podľa jeho odpovedí – drží sa zásady „čo na srdci, to na jazyku“ a evidentne si z toho, že niekoho svojimi názormi (ktoré sa samozrejme nemusia vždy zhodovať s názormi organizátorov Angelus Festu) poriadne naštve, ťažkú hlavu nerobí... My sa každopádne tešíme, že ABORTION môžeme 19.10. privítať v zostave benefičného koncertu „Jesenný Angelus Fest – 30 rokov Pyopoesy“.
Aké boli tvoje prvé kroky na domácej hudobnej scéne? Dočítal som sa, že pred ABORTION si pôsobil v kapele ATOM DEATH, o ktorej si sa vyjadril, že ste kopírovali SODOM a NAPALM DEATH, nič ste nenahrali, len tak si brnkali a robili hluk... Bola to tvoja prvá kapela? Zostali pri muzika aj ďalší jej členovia? A ako a kedy si vlastne prišiel k svojej prezývke „Lepra“?
ATOM DEATH bola tá prvá kapela, ktorú mal každý z nás, čo zavadil o hranie. To je keď sa stretne partia rovnako postihnutých kamošov a začnete brnkať a niečo len tak tvoriť, robiť hluk. Pravdaže sme si to nahrávali na „kazeťák“. Dá sa povedať, že to bola moja kapela, lebo nikoho to nejak vážne nezaujímalo a keď som na internáte v Bratislave založil ďalšiu kapelu (ABORTION) aj s Robom a Charliem, tak som ATOM DEATH nechal ladom a chlapci nijak neprotestovali, lebo žiadny význam tej kapele nikto nepripisoval. No a prezývku "Lepra" som dostal v Bratislave na internáte, kde sme sa pravidelne stretávali s metalistami na kruhoch za Priorom a pili čučo a bowle a kecali o všetkom možnom, čo sa týkalo muziky a ja som mal jediné tričko DEATH - "Leprosy", tak v partii asi 30 ľudí ma oslovovali, hej ty "Leprosy", no a nejako sa to na mňa nalepilo potom a nikto mi už inak nikdy nepovedal.
Čítal som o tvojich zážitkoch z obdobia na začiatku hudobnej „kariéry“. O tom, ako ste na koncerty cestovali autobusom, občas nestihli posledný bus a spali aj s gitarami na stanici až po prvý ranný spoj. Často ste nedostali ani cesťák, o jedle pre kapely sa dlho ani nechyrovalo... V čom to podľa teba majú terajšie začínajúce kapely ľahšie a v čom naopak ťažšie? Neuvažoval si o tom, že by si o svojich zážitkoch niekedy napísal knihu (podobne ako Hirax)?
No tá kniha je už dávno rozpísaná, len ju nemám energiu dokončiť, lebo sa bojím, že to bude koniec ABORTION a to nechcem. Dnešné mladé kapely si vôbec neuvedomujú, že aký dar tu majú v podobe internetu a sociálnych sietí. Predstav si, že by si mal presadiť svoju kapelu do povedomia ľudí a nepouži pritom internet! Nemožné čo? Pravdaže sme chodili na koncerty, ktoré ani neboli, alebo ich v ten deň zrušili. Nemal si sa to ako dozvedieť, lebo si nemal ani len telefón. My sme mali doma pevnú linku a cez tú som vybavil všetko. Vlakové stanice sme poznali už naspamäť v každom meste, kde sa konal koncert a radiátory poznali naspamäť, kde hrejú lepšie a kde je zima. Prvý cesťák som dostal asi po 10 rokoch hrania a dal mi ho Pedro (manažér HYPNOS/KRABATHOR) a tak isto aj po koncerte najesť. To proste dovtedy nebolo také samozrejmé ako je v súčasnosti. Teraz mladá kapela s jednou nahrávkou ti povie: "Urobím ti cenu za náš koncert", hahahahahahahaha… Nemyslím si, že dnešná generácia by to dala s tým, čo sme mali my k dispozícii. Pre mňa bol už luxus, keď nás Picass (náš vtedajší gitarista) zobral na svojej novej škodovke 120 na koncert. Boli sme z toho luxusu pos***í a tento svet nedostatku, nekomfortu mi aspoň dal skromnosť v muzike, ktorá mi zostala dodnes. Vidím mladé kapely, ktoré majú rozpočet na slávu. Proste toto zaplatím tomu, toto zaplatím za rozhovor v Sparku s doborou recenziou, toto nejakému úchylovi do rádia, aby nás púšťal. Nechcem patriť do tohto sveta, radšej budem hrať v kanáloch. Našťastie je ešte dosť poctivých kapiel a ľudí a tých si vážim a mám rád.
Keď som začal pripravovať otázky k tomuto rozhovoru, vrátil som sa myšlienkami do 90. rokov minulého storočia, keď som okrem výborného (vtedy ešte rockového) martinského rádia Rebeca počúval na Rádiu Nitra relácie Frndžalica a Fasaparáda, ktoré moderoval „starý kábel“ Raymond Kaňa. Ty si bol jeho častým hosťom a vždy ťa privítal s tým, že „Lepra zas doniesol nejaké súčiastky do vysávača“ a potom ste spolu púšťali a komentovali rôzne grindové a (brutal) death-metalové skladby. Ako si na spoluprácu s Raymondom a spoločné vysielania spomínaš? Predpokladám, že ste zažili kopec veselých situácií. 😊 A čo sa potom stalo s Raymondom, zostal nejakou formou aktívny na metalovej scéne, zostali ste v kontakte?
No to boli pekné časy. Ja som sa do rádia dostal tak, že sme mali vtedy demáč "Sense Of Humor" a myslím si že niekedy v roku 1997 mi kolega v práci vravel, že však to zober Raymondovi, nech to pustí, Ja som robil poštára, tak som sa zastavil na firme, kde robil a vošiel dnu a spýtal sa, "Robí tu Raymond Kaňa?" (pýtal som sa priamo Raymonda Kaňu) a s roztraseným hlasom opýtal, či by nepustil v rádiu náš demáč a podával mu kazetu. A on na to: "Nechceš prísť sám a predstaviť to?" No a potom som tam bol už raz do mesiaca, keď som doniesol nejaké súčiastky do vysávača a až mi dali vlastnú reláciu, hneď po tom ako jedného Ruda odtiaľ práve vyhodil za zlodejinu. Tak začala púť relácie „Leproviny“, ktorej dosah a odkaz som si uvedomil až po jej skončení a napríklad Miro (náš bubeník) mi hovoril, že každú stredu sedel za rádiom a počúval nové a nové veci, čo som tam púšťal. Treba si zase uvedomiť, že nebol ešte internet - teda už sa začal drať do povedomia, ale doma ho nemal ešte nikto. S Raymondom som občas ešte v kontakte, ale už nie tak často ako vtedy. Ja rád spomínam na tieto roky a Raymondovi som vďačný, že mi dal túto príležitosť.
Poďme už k ABORTION. Vraj keby nebolo NAPALM DEATH a ich legendárneho albumu „Scum“, nebolo by ani ABORTION... Čo alebo kto ďalší môže za vznik kapely? Pôsobíte na scéne už od roku 1989, na stránke www.discogs.com som narátal, že ste vydali už 29 nahrávok (vrátane singlov, EP, splitiek). Keby si mal bájny „stroj času“, do akého obdobia fungovania kapely by si sa najradšej vrátil a prečo? A ktorú etapu naopak považuješ za najnáročnejšiu? Mal si niekedy chuť to celé „zabaliť“?
Album "Scum" bol ten bod, keď som si uvedomil, že muziku môžem robiť aj ja. Dovtedy bola muzika výsadou "hudobníkov", ktorí hrali ako bohovia a ostatní sa mohli len pozerať. „Scum“ mi ukázal, že už sa nemusíš pozerať, ale môžeš zdvihnúť riť a začať robiť bordel aj ty. No a keby som sa mohol preniesť časom, asi by to bolo na začiatky ABORTION a mnoho vecí by som robil úplne ináč, hlavne na promo do zahraničia by som asi dával viac dôrazu. Najnáročnejšie obdobie? Asi posledných 30 rokov v kapele. hahahahaha. No keď máš kapelu, je to ako v manželstve: v kuse si v boji a v nervoch. To, že sa dá v kapele aj cítiť fajn, mi dali až Libor, Miro a Ondro. Najnáročnejšie to bolo, keď niekto odišiel a to hľadanie náhrady a zladenie sa na jednu vlnu, to je najhoršie v kapele. A zabaliť som to chcel už asi dvakrát, keď som nevidel zmysel kapely, naposledy to bolo, keď som žil v Dánsku a chodil na skúšky s bolesťami v bruchu, že čo zas bude. Vtedy som to chcel už zbaliť, ale Libor stál pri mne a tak som ešte tomu dal poslednú šancu a Miro bol ten, čo celú kapelu vlastne zachránil.
Nedá sa mi nevrátiť do roku 2017, kedy ste v spolupráci s Jurajom Haríňom (Slovak Metal Army) vydali album „ All You Need Is Hate“. Na Juraja spomínajú všetci výhradne v dobrom a doplnia, že na našej scéne aktuálne chýba človek ako bol on. Vidíš to rovnako?
Juro nám vydával aj náš debut "Murdered Culture" v roku 1997 ešte pod hlavičkou Rock Extremum a tak isto aj kazetu "Charity" v tom istom roku. Ja som bol s Jurom veľmi dobrý kamoš, chodil som aj k nim domov, kde sme mali nejednu párty. Potom sa na nejaký čas vytratil zo scény a vrátil sa so Slovak Metal Army a ako vždy, pustil sa do toho na 1000%. Hneď mi volal "Lepra, zase som v ringu", no a hneď mi navrhol, že by nám vydal album, keďže vtedy ubehlo 20 rokov od debutu a on ešte našiel jeden „pakel“ starých našich CD "Murdered Culture", ktoré vydával. Tak si povedal, že vydáme nové CD a k tomu pribalím aj váš debut. On robil veci tak, že buď to robil nadoraz alebo nijako. Posledne sme sa videli predtým ako umrel v Žiline pred HEAMORRHAGE, kde sme hrali a tam sme kecali. Vtedy mi prezradil, že má zvláštnu a zriedkavú chorobu, ktorú chytil asi z tatárskeho bifteku a že keď to u neho prepukne, je po ňom. Ja som sa len zasmial a vravel „Ty? Však máš kondičku ako 20-ročný? Neexistuje!“ Žiaľ... Keď som sa to dozvedel, bol som týždeň normálne paralyzovaný, mozog mi to nebral. Robil tak záslužnú činnosť pre slovenskú metalovú scénu, ktorú už asi nikto nebude nikdy robiť! Dal možnosť kapelám, po ktorých by ani pes neštekol a on to bral ako výzvu, že je to dobré a presvedčí aj ostatných, že je to fajn. Naozaj deň jeho smrti bola aj dňom smrti jednej časti slovenskej scény, ktorú doteraz nikto nenahradil.
Grindové kapely sú známe vysokým počtom veľmi krátkych skladieb - akým spôsobom zostavujete setlist na koncerty? Máte svoje „hity“, ktoré zahráte (takmer) vždy? V minulosti si vyhlásil, že žiadna grindcore kapela si nemôže zapamätať všetky skladby a vraj si si raz dokonca kúpil staršie CD ABORTION, aby si si osviežil pamäť... 😊
Pravdaže za tie roky už máme svoje hity a ľudia ich už aj očakávajú na koncertoch. Áno, musel som si raz kúpiť naše druhé CD "The Truth Hurts" z roku 2000, lebo som ho vôbec nemal doma a ani som netušil, čo sme tam nahrali. Ten, čo mi to vtedy predával, tak mi to doteraz pripomína, že bol v šoku. 😊
Na tému punkových vplyvov na tvorbu ABORTION si sa v minulosti vyjdaril - citujem: „Punkové skladby na našich albumoch mám na svedomí ja. Na každom našom albume ich nájdeš. Punk a grindcore sú pevne prepojené a keď sa zahrá punk song, tak je to počas tej grindcore masáže na koncerte ako oddychovka. Dlho sme hrávali “Punk´s Dead”, ale mali sme kvôli tomu problémy na koncertoch, dokonca aj bitky, konflikty a ja som už nemal silu každému vysvetľovať, že to nie je proti punku, ale proti tým, čo ho ničia. Vrchol bol, keď si nás už začali zafixovávať, že ABORTION neznáša punk. Veď ho hráme od začiatkov a s jeho filozofiou sa stotožňujem!“ Je táto téma stále aktuálna alebo sa už situácia ukľudnila a môžete hrať na koncertoch punkové skladby bez toho, aby došlo ku konfliktom? Sleduješ lokálnu punkovú scénu, vypočuješ si ako fanúšik nejaký dobrý punk?
Už vyrástla odvtedy druhá generácia a my na koncertoch ten song už dávno nehráme. Celé to bolo kvôli songu "Punk Is Dead", čo si väčšina „punks“ vysvetlila po svojom. Bolo to divné a zároveň debilne frustrujúce, lebo to bol ironický song a len som zistil, že mnoho ľudí tú iróniu „nežere“ tak ako ja. Ja milujem anglický humor, ale niekto ho berie ako vrcholne nekorektný a urážlivý. Presne tak to bolo aj s tým songom. Ja punk počúvam, ale musíme si ujasniť, čo pre koho slovo "punk" znamená! Pre niekoho je to SEX PISTOLS a drogy a pre niekoho je to OI POLLOI a aktivizmus. Grindcore začali hrať punkové kapely, ktoré chceli znieť drsnejšie a rýchlejšie než ostatné, to bol príklad aj NAPALM DEATH. Punk sa o mňa otrie, keď sa niečo zaujímavé objaví a tá revolta, rebelstvo, čo pre mňa pojem "punk" znamená, sa môže objaviť v každej škatuľke štýlu, či je to hip hop alebo punk. Musíš mať zaujímavé a dobré texty a nepôsobiť s tým, čo kážeš, že si ser**š do huby ako napríklad ten svätuškár z kapely ČAD. To je toho živý príklad…
V ABORTION pôsobí aj Libor Hanulay, ktorý sa pod hlavičkou Vomitor Sound venuje „zvukarine“. Viem, že má dosť nabitý kalendár a najmä v letnom období zvučí takmer každý víkend. Aký vplyv na kapelu majú Liborove aktivity? Predpokladám, že môžu mať za následok menší počet koncertov (ak nemáte vhodný „záskok“), zas na druhej strane má nepochybne kopec výhod mať v kapele šikovného zvukára...
Libor bol od začiatku ten, čo nás nakopával. On tým proste žije, on je ten, ktorému môžete veriť, že to s tou muzikou myslí vážne a so zvukarinou si len splnil sen. Pravdaže sa nám križujú termíny, ale na jednu stranu ja cez leto veľa koncertov nezajednávam, lebo neznášam hrať v horúčavách a na druhú stranu sa k nám práve pre toto pridal ako druhý gitarista Ondro, takže to máme vyriešené.
Ako si už spomínal, istý čas si žil v Dánsku. V akom období to bolo a čo si tam robil (predpokladám, že si tam aj pracoval)? Ako sa ti tam páčilo, aké najväčšie rozdiely oproti životu na Slovensku si tam navnímal? Spoznal si aj ľudí z tamojšej undergroundovej metalovej scény, získal si tam nejaké cenné kontakty?
Áno, boli sme tam komplet celý ABORTION, robili tam a žili tam. Na nejaké tri roky bol ABORTION dánskou kapelou. Pravdaže som tam spoznal plno ľudí a skúšobňu sme mali v legendárnom squatte Udomhusset v Kodani. Mali sme ju zadarmo spolu s stonermi MOONLESS a na oplátku sme sa museli podielať na chode domu tak, že buď sme mali službu cez víkend na bare alebo sme prišli v nedeľu poupratovať po koncerte. Dánska scéna je celkom malá a premenlivá. Pravdaže v Kodani to žije ako v každom hlavnom meste, ale ten pomer ľudí tam je malý. Keď ti príde z mesta, kde žije 2,5 miliona ľudí na koncert 100, tak to je málo, nie? Ale keď tam bol Killtown Death Fest, tak sa zbehlo aj 500 ľudí, no to boli fanúškovia z celej Škandinávie. Pravdaže som spoznal veľa dobrých ľudí, ktorí nám radi vždy pomohli a občas sa aj stretneme na Obscene. Pradoxne, to čo nás malo akože "stužiť", bola našou záhubou. Teda to si myslel náš bývalý bubeník Charlie. Všetko zlé je na niečo dobré a myslím si, že ABORTION má teraz najlepšiu zostavu, akú kedy mal. Rozdiely v živote? Obrovské, to je proste iný svet, iná mentalita. Oni si život užívajú a ten čas, čo im bol vyhradený na tomto svete, sa snažia zúročiť čo najlepšie a najhodnotnejšie. Presný opak nás Slovákov. Takže som tam zažíval kultúrne šoky každý deň.
V jednom rozhovore z roku 2018 si sa vyjadril, že „vzťah a kapela proste nefungujú spolu. Ja som už rozvedený a ostatní sa pre istotu ani neoženili. Pravdaže každý má svoj vzťah, vrátane mňa a naše polovičky si už museli nejak zvyknúť, že proste trpíme touto úchylkou. Nemávame ponorkovú nemoc, práve naopak, dokonale si to užívame. Som za vzorec – menej, ale kvalitne. Nemáme zase tak moc koncertov, nepotrebujeme si už nič dokazovať, len si to užívať.“ Platí to aj v roku 2024?
Pravdaže. Aj ja som rozvedený, ani mi nehráme zase toľko veľa koncertov a aj teraz som názoru, že žiadnej manželke sa nepáči, že si celý víkend preč. Asi ani tebe by sa to nepáčilo, keby tvoja žena odišla na víkend preč hrať a nevieš o nej. Ide len o to, či sa naučia s tým, že iní nebudeme, žiť alebo nie.
Ako to aktuálne vyzerá s projektom INFECTED WORDS, ktorý si zakladal s bubeníkom Mirom Raučinom? V diskografii som našiel debut „Play fast…Die Last“ (nevyšiel na fyzickom nosiči), plnohodnotný album „Grind Or Die“ (2021, vyšiel len na kazete) a v roku 2023 splikto s kapelami SANGRE DE IDIOTAS, KANAKO LIKES FRUIT a SETE STAR SEPT (opäť len MC kazeta). Čo bolo hlavným impulzom pre vznik projektu? A pracujete už aj na nových skladbách?
INFECTED WORDS sme spustili s Mirom počas covidu ako úlet a je to vo fáze, že uvažujem, či s tým vylezieme na pódiá. Pôvodne som chcel urobiť niečo úplne iné a nakoniec z toho vyšlo absolútne niečo, čo som ani neplánoval, ale páčilo sa nám to, tak sme to tak nechali. Nové songy zatiaľ nie sú. Ale určite budú, lebo to posledné splitko malo vcelku ohlas a dokonca v Indonézii vyšla reedícia na kazete.
Pravidelne vydávaš podcast „Leproviny“ – povedz nám, prosím, o ňom pár slov. Pre koho je určený a kde ho môžu fanúšikovia nájsť?
Áno, každú sobotu nájdeš novú časť. Je to vlastne pokračovanie mojej relácie v rádiu, čo bola na Hviezde FM, akurát v inej forme. Tento nápad mi vnukol práve náš bubeník Miro, ktorý mi vložil chrobáka do hlavy, že prečo to nerobím ako podcast? Sám počúvam podcasty a v živote ma to nenapadlo, teda skôr som si myslel, že nikoho to nebude zaujímať. A celkom som sa príjemne zmýlil. Celý podcast je prvom rade určený pre starých poctivých underground fanúšikov, žiadne sračky, promo-kampane, platené veci a podobne tam nenájdeš. Robím to zadarmo, preto lebo tú muziku milujem a chcem, aby ju poznalo ešte viac ľudí - zadarmo. Takže ak si to ešte nepočul, skús ťuknúť slovo „Leproviny“ do Spotify, Youtube, Apple Podcasts a vyskúšaj.
Neviem síce, ako to stíhaš, ale tých aktivít na domácej scéne máš vcelku dosť: okrem už vyššie spomínaných do tvojho „portfólia“ patrí aj vydavateľstvo a distro Bonesawer Records (zamerané – prekvapujúco 😊 - na grind) či Death fist webzine. Čo by mala kapela spĺňať na to, aby ste pod Bonesawer vydali ich nahrávku? A čomu sa venuje Death fist webzine?
Prestaň piť a budeš mať strašne veľa času. Ver mi. No, Bonesawer Records vzniklo na popud toho, že som si vždy chcel naše veci sám vydávať, teda aspoň sa na tom spolupodieľať. Vtedy aspoň nemôžeš na nikoho nadávať, že niečo pos**l, lebo to robíš ty sám. Tak vlastne spoluvydávam všetky naše veci na vinyloch a kazety INFECTED WORDS, ale teraz budem robiť aj kazetu death/black kapele RAKVA. Prvý titul bol ešte v roku 1997 a to bola práve kazeta ABORTION "Charity". Death Fist zine som robil od roku 1990 ako xeroxový fanzine a potom som sa rozhodol, že to dám do elektronickej formy. Už som to aj pár-krát chcel zbaliť, ale srdce mi to nedovolilo. Dá sa to stíhať hlavne kvôli tomu, že už asi 9 rokov nepijem, tak má kopec voľného času a prečo to nevyužiť?
Si hlavným organizátorom koncertov pod hlavičkou „Bomby na Nitru“, v apríli 2024 prebehlo už 6. pokračovanie, vystúpilo 8 kapiel. Podujatie sa koná v nitrianskej Novej pekárni. Ako si spokojný s predchádzajúcimi ročníkmi a aké máš s „Bombami“ plány na ďalšie roky? Podľa čoho vyberáš kapely, ktoré pozveš na koncert? Využívaš aj (všeobecne obľúbený) koncept výmenných koncertov (pozveš kapelu X do Nitry a potom kapela X pozve ABORTION na ňou organizovaný koncert)? A ako celkovo hodnotíš nitriansku metalovú scénu? Ja mám pocit, že sa toho deje u vás vcelku dosť...
Robiť koncert v Nitre, to je ako jazda na horskej dráhe bez istenia. Keď nečakáš veľa ľudí, tak príde veľa a opačne. Ale to už ja dávno nerobím koncerty pre toto. Filozofia „Bomby Na Nitru“ je, aby si tu zahrali kapely, čo tu bežne nehrajú alebo vôbec a premiešať všetko od thrash metalu až po grindcore. Nerobiť hranice a škatuľky, sme predsa všetci na jednej lodi. Kapely vyberám v prvom rade, aby sa mi páčili a zlomok z toho sú kapely, čo máme klasicky na výmenu. Nerobím už výmenné akcie, buď tam chce niekto ABORTION alebo nie, je mi to úplne fuk - za tie roky som si odohral už dosť koncertov a nepotrebujem silou mocou niekde byť. A myslím si, že aj chalani majú ešte iné kapely, tak si zahrajú až až. Keď je niekto na nás zvedavý, to poteší, ale nesilím to vôbec. Nitrianska scéna je rôznorodá, nájdeš tu všetko, no mne tu chýbajú také dobré špinavé undergroundové old school sr**ky. Mladí idú vo vyumelkovaných moderných veciach a to ma zase moc neberie. Je tu pár dobrých vecí, ale nejaký pretlak tu nie je. Možno to robí to, že je tu priestor na koncerty a už tu organizujú akcie aj cezpoľní, tak občas je tu toho dosť a aj zopár tupcov, čo keď vidí, že ten deň je už v jednom podniku metalová akcia, tak oni si urobia druhú v inom podniku. To je už u mňa idiotizmus. Pôvodne som chcel pokračovať v značke koncertov „Bonesawer party“, ktoré som robil od roku 1997, ale už bolo treba začať s niečím novým. A to ešte mi už dlhšie behá po hlave nejaký open air, ale všetci ma od toho odhovárajú.
Poďme ešte naspät k ABORTION: v tomto roku už máte za sebou viacero vystúpení, najmä jún ste mali riadne „nabitý“- „Grind the nazi scum fest“ (Nemecko), predskakovanie kapele BRUJERIA v bratislavskom Randali (spolu s ATTACK OF RAGE) či „Night Of Chaos – Open Air Edition“ v Krupine. Ako sa z tvojho pohľadu tieto koncerty vydarili? Dokážeš si živé vystúpenia ešte stále poriadne užiť alebo je to už po toľkých rokoch trochu rutina?
Nehráme tak často a ja si naozaj užívam každý náš koncert a je mi jedno, či je tam 10 alebo 1000 ľudí. A tak sú na tom aj ostatní, aj keď popri ABORTION hrajú ešte v ďalších kapelách.
Nedávno ste vydali splitko s kapelou SEDEM MINÚT STRACHU (7MS), začiatkom zimy by malo vyjsť ďalšie s názvom „ABORTION/ DIN ADDICT“. Ja som asi zatiaľ nenarazil na kapelu, ktorá by mala toľko splitiek ako ABORTION 😊– čím to je, že ste si ich tak obľúbili? A aké máte ďalšie plány na zvyšok roka 2024?
Čo nepoznáš AGATHOCLES??? Hahahahahahahaha… Splitká sú súčasťou grindcore scény, to je proste povinnosť a v dnešnej dobe aj celkom úsporná forma vydávania. Split LP s SMS sme už odkladali aspoň tri roky, až som si už povedal, poďme do toho. Zvuk si zobral na plecia Miro a celkom sa mu to podarilo. Spoluvydával som to s labelmi z Anglicka, Talianska, Maďarska, Česka a Portugalska. Ďalší počin bude split „sedempalec“ so starou grindcore atrapou z Maďarska DIN ADDICT, ktorí sa po asi 20 rokoch hibernácie vrátili späť na scénu. Na toto sa tiež teším, práve riešime nahrávanie a chcem zase skúsiť nejakú odlišnú formu nahrávania, tak uvidíme, ako to vypáli. Toto by malo vyjsť do konca roka a budúci rok ešte neviem, čo bude. Ja by som rád už natočil zase full album.
V októbri sa predstavíte v podlavickom kulturáku na benefičnej akcii „Jesenný Angelus fest – 30 rokov Pyopoesy“, na čo sa môžu tešiť fanúšikovia, ktorí sa prídu pozrieť na vystúpenie ABORTION?
Na múdre reči vtipálkov po záruke a pravdaže poriadnu dávku krátkych rýchlych songov s aplauzom na konci. Už sa tešíme!
Rozhovor pripravil: Vlado Lauko
Fotografie: archív kapely
