Píše texty (v angličtine aj v slovenčine), maľuje, kreslí a spieva v troch kapelách. S jednou z nich – HECATE – sa už o pár dní (19.10.2024) predstaví v KD Podlavice na benefičnom koncerte „Jesenný Angelus Fest – 30 rokov Pyopoesy“. O hudobných aj nehudobných témach sme sa porozprávali s Dominikom alias Doomom.
Ako by si opísal svoju osobnosť, aké 3 vlastnosti/prívlastky ťa najvýstižnejšie charakterizujú? Viem, že pracuješ pre firmu, predávajúcu športové potreby – čo ťa na tejto práci najviac baví? Akým športom sa venuješ? A aké máš ďalšie koníčky? Milan z kapely HECATE na teba v staršom rozhovore prezradil, že maľuješ a podľa postov na tvojom FB aj fotíš. 😊
Lenivý, lenivý, lenivý. 😊 Asi nie som jediný, kto odkladá všetky domáce práce na poslednú chvíľu. Okrem toho sa ale snažím byť chápavý, neznášam, keď sa ľudia správajú sebecky a nepozerajú na potreby ostatných. A som celkom spoločenský, aj keď vekom si začínam stále viac a viac užívať chvíle samoty. Momentálne už pracujem vo výrobe, vlastne takmer všetci z HECATE sú moji kolegovia, takže o to príjemnejšia zmena práce to bola. Popri práci a kapelách sa toho veľa stíhať nedá, ale áno, pokiaľ mám čas tak sa venujem umeniu. Maľujem, kreslím, píšem texty. Šport paradoxne bol pre mňa vždy cudzí, stolný tenis ešte ako tak zvládnem.
Ako si sa dostal k rockovej/metalovej muzike? Bol si dieťaťom, ktoré hralo doma na hrncoch a spievalo si popri rádiu? Máš napríklad za sebou účinkovanie v nejakom spevokole, zbore prípadne si chodil do ZUŠ? Alebo to, že si sa stal spevákom v metalových kapelách, bolo skôr dielom náhody? A čo pre teba aktuálne znamená metal – životnú filozofiu, oporu v ťažkých časoch, psychohygienu, relax alebo (aj) niečo iné?
K tvrdej muzike som sa dostal ako malý. Rodičia ju síce nepočúvali, ale aj tak som si k nej s bratmi našiel cestu. Samozrejme som si spieval popri rádiu, no nikdy som nechodil do ZUŠ ani na žiadne spevokoly. Som čisto samouk a trochu ma mrzí, že som nemal učiteľa, ktorý by ma nasmeroval. Popravde som chcel byť spevákom už asi od detstva, no medzi hudobníkov som sa dostal až v období, keď som mal okolo 18. Vtedy sme s Paťom (gitarista DADCARE) zohnali priestory a založili prvú kapelu. Neskôr vznikol DADCARE a tak ďalej... Metal je pre mňa spôsob vyjadrenia. Energia, ktorá z metalovej muziky ide, je neskutočná a myslím, že ma nikdy neprestane udivovať. Vždy, keď počujem skladby od mojich obľúbených kapiel, som ako na ihlách, teším sa ako malé decko na Vianoce.
Vyber si, prosím, z nasledujúcich možností tú, ktorá je ti bližšia resp. sa ti viac páči a stručne povedz aj prečo:
More alebo hory - Určite more, na kopce som lenivý, haha. Ale nemusí to byť žiadna drahá dovolenka, úplne mi stačí si omočiť nohy v potoku.
Futbal alebo hokej - Hokej, nesledujem ho pravidelne, ale cez majstrovstvá a olympiádu som pred televízorom ako každý Slovák.
Segedínsky guláš alebo tofu - Segedín s tofu, mňam 😊
SOULFLY alebo SEPULTURA - LINKIN PARK
MEGADETH alebo SLAYER -ARCHITECTS 😊
Open-air koncert alebo klubový koncert - Mám rád klubovky aj open air koncerty rovnako, vždy je to hlavne o ľuďoch. Pokiaľ sa bavia a cítim sa medzi nimi ako doma, tak nezáleží, kde hráme.
Skúška s kapelou alebo rande s frajerkou 😊 - Keďže tento rozhovor bude čítať moja priateľka, tak rozhodne rande! 😊
Poďme už k čisto hudobným témam: Spolu s bubeníkom Vladom Es si pôsobil v kapele DADCARE – povedz nám, prosím, pár slov o tom, ako si sa do kapely dostal, o jej muzike a aj o tom, prečo už aktuálne nefunguje. Inak s Vladom vyzeráte byť vcelku nerozlučná dvojica, keďže to spolu ťaháte aj v ďalších dvoch kapelách.
S Paťom sa poznáme dlho, hrávali sme spolu na skúšobni, mali sme prvú kapelu, no po jej skončení nám chýbal bubeník. Vlades sa objavil v správny čas a po pár skúškach sme vedeli, že je to ono. Vymysleli sme názov DADCARE a zvyšok je história. Posledných pár mesiacov opäť skúšame a určite nás budú môcť fanúšikovia vidieť aj naživo. S Vladkom si rozumieme hudobne aj ľudsky, takže som len rád, že spolupracujem s ním aj v ďalších kapelách.
Si už stálym členom zvolenskej úderky DEMONIC-EYED, nahral si s nimi štvorskladbové EP („prespieval“ si tri staršie skladby a jeden cover). Rok 2023 zhodnotil líder „Demonicu“ Luboshio nasledovne: „odohrali sme 18 koncertov (vrátane jedného v Rádiu_FM) a nahrali sme 5-ty album (je momentálne na mixáži u Adama Mičinca) - to sú asi 2 najpodstatnejšie informácie. Naša 5-ka vyjde v tomto roku. Trochu sme sa posunuli aj hudobne, nie je to príliš veľký žánrový skok, ale bude to asi náš najodlišnejší album - aj vďaka tomu, že sme nadobro do našich radov pribrali Dooma, speváka a textára (predtým DADCARE). Takže sme kvarteto.“ Ako sa ti teda podarilo udomácniť v zostave DEMONIC-EYED?
DEMONIC EYED je momentálne najaktívnejšia kapela, takže si užívam koncerty po boku chalanov. Zo začiatku som s nimi hrával len 3 piesne, postupne sa ale pridávali ďalšie a teraz už hráme v plnej sile od začiatku do konca. So všetkými sa poznám zo skúšobne a sme dobrí kamaráti už pár rokov. Na skúškach vždy panuje dobrá nálada a je to radosť spolupracovať s takými kvalitnými muzikantami.
Aký bude teda nový album „DE-5“, ako máte s Luboshiom podelené spevy? On spomenul, že všetky skladby sú v podstate "duety" a spevy ste sa snažili doviesť k úplnej konkrétnosti a zrozumiteľnosti a dodal, že „čo sa týka Doomovho spevu, dostali sme ho do trochu odlišnej polohy ako na našom EP-čku (alebo ako screamoval v DADCARE) - má viac HC podobu a trochu nižšie položený hrdelný hlas s občasnými scream nápekmi.“ Ako to vidíš ty?
Na „DE 5“ som sa už tvorivo podieľal a musím povedať, že ma to veľmi bavilo. S Luboshiom sme sa snažili vyladiť spevy tak, aby spolu nadväzovali a obaja sa ukázali v tom, čo nám ide najlepšie. V každej skladbe budete môcť počuť oba vokály v rôznych pomeroch, takže vás to vždy prekvapí a upúta vašu pozornosť. Experimentoval som s „chraplákmi“, podobnými Luboshiovi, nechýbajú extrémne „grcáky“, známe fanúšikom DADCARE, ako aj hlboké, temné „growly“ zo záhrobia. Pred niekoľkými dňami sme vypustili von prvý singel s názvom „ Keď ticho zabíja“ takže šup vypočuť. 😊
Ešte jedna otázka k DEMONIC-EYED – kapela je (ako bolo vyššie spomenuté) koncertne veľmi aktívna, v tomto roku ste vystúpili napríklad na našej benefičnej akcii Angelus Spring MetalStorm v Brezne, na prvom ročníku Night Of Chaos Open Air (Krupina) a nedávno predskakovali vo Zvolene hviezdnym SOULFLY. Ako si na tieto koncerty spomínaš? A aké ďalšie vystúpenie z nedávnej minulosti ti utkveli v pamäti?
Každý koncert má pre mňa inú atmosféru, užívam si rovnako malé klubovky, ako aj väčšie pódia a letné open air akcie. Vždy je to o ľuďoch, pokiaľ vidím, že ich naša hudba baví, užívam si to aj ja. Akcia v Brezne je toho dokonalý príklad - ľudia boli veľmi priateľskí a zabávali sa, takže akciu sme si všetci užili. V Krupine nás zo začiatku strašilo počasie, ale nakoniec to bol super koncert. A hrať na jednom pódiu s Maxom Cavalerom bola čerešnička tohto leta. Ešte by som spomenul na niekoľko koncertov s kapelou CATASTROFY, s chalanmi je vždy sranda.
Obráťme teraz list a poďme ku kapele HECATE, ktorá pôsobí na domácej scéne už dlhé roky. Ty si po ich zatiaľ poslednom albume „Programmed Earth“ nahradil v zostave pôvodného speváka Maja Máslika. Ako táto zmena prebehla? Bolo pre teba náročné naučiť sa spievať staršie skladby kapely?
Keď som sa pridal chalanom do HECATE, zaujala ma možnosť využiť čisté spevy, keďže dovtedy som vždy používal len „screamy“. Bolo to pre mňa náročnejšie, ako sa zdalo, ale veľmi ma to baví. Chalani skúšali pomerne dlhé obdobie bez speváka, takže mali dosť materiálu na novú tvorbu a ja som sa vrhol do textovania. Staršie skladby boli špecifická výzva, keďže Majo (týmto ho pozdravujem do Japonska) má úplne inú polohu hlasu ako ja. Avšak vznikol priestor pre kreativitu pri úprave niektorých melódií a myslím, že sú tieto skladby počúvateľné aj v mojom podaní.
Čo sa týka HECATE, koncertujete len zriedka. Čím to je, že v porovnaní s DEMONIC-EYED je o HECATE počuť omnoho menej? A mimochodom na FB profile HECATE je posledný príspevok z novembra 2023... A akom štádiu príprav sa nachádza nový album HECATE? V staršom rozhovore pre náš web (august 2022) sa gitarista Milan vyjadril, že „momentálne chceme celú energiu sústrediť na nahrávanie tretieho CD. Je na tom celkom veľa práce. Keďže budeme album vydávať po dvanástich rokoch, bude to trochu iné ako album „ProgrammedEarth“. Produkciu riešime s našim bývalým spevákom Mário Maslíkom, takže sami sme plní očakávania, ako to celé bude vyzerať. Na novom materiály pracujeme všetci spoločne v skúšobni. Pár skladieb napísal doma basák Pepo. Texty a spevové linky si robí spevák Dominik." (spomínaný rozhovor nájdete tu) Kedy sa teda dočkáme nového CD?
V HECATE sa všetku pozornosť snažíme sústrediť na prípravu albumu. Nechceme veci uponáhľať a chceme priniesť naozaj kvalitný materiál. Akonáhle pôjdeme do finále, bude o nás určite počuť. Práve toto leto som donahrával „scream“ pasáže a teda vokály sú kompletne nahraté. Momentálne na nich Majo pracuje a takisto pripravuje aranžmány a rôzne detaily. Rozhodne sa máte na čo tešiť.
Predstav si kapely DEMONIC-EYED a HECATE ako svojich zamestnávateľov. Ako by si ich opísal ďalším „záujemcom o prácu“? Ako by si charakterizoval ich firemnú kultúru, štýl riadenia, benefity – v čom sú rovnaké a v čom sa líšia? Kľudne niečo „bonzni“ na svojich „šéfov“. 😉
HECATE a DEMONIC EYED majú úplne odlišný systém fungovania. Pri HECATE sa viacej sústreďujeme na detaily, analyzujeme, vylaďujeme zvuk, hráme sa s efektami. Celkovo ten tvorivý proces je sofistikovanejší. DEMONIC-EYED je úderní, riffy sú nasr**é, texty sú surovejšie, ale zato šibalsky prešpekulované. Luboshio má proste recept na dobrú skladbu a vie, ako z nás dostať to najlepšie.
Aký je tvoj názor na texty v slovenčine vs. texty v angličtine? Podľa mňa je slovenčina stále vhodnejšia v prípade, že kapele záleží najmä na odovzdaní konkrétneho „posolstva“ domácemu publiku a angličtina je asi vhodnejšia, ak chce kapela zaujať aj v zahraničí (hoci existuje aj mnoho výnimiek)...
Mám rád texty v oboch jazykoch. Pôvodne som písal viac po anglicky, jednoducho ma skôr napadli vhodné slová v tomto jazyku. Takisto mi prišla istým spôsobom spevavejšia. Teraz si ale stále viacej obľubujem slovenčinu. V slovenčine je veľmi veľa možností ako vyjadriť myšlienku originálne, tvoriť si vlastné metafory a „maľovať ľudom do hlavy obrazy“.
Čo ťa motivuje pokračovať v skladaní a hraní hudby, čo je tou hnacou silou, ktorá ťahá kapely, v ktorých pôsobíš?
Ja jednoducho zbožňujem tvoriť hudbu. Nie je nič krajšie ako vymyslieť melódiu, ktorá vás chytí za srdce a zrazu do nej začnú zapadať slová. Niekedy sa prichytím, že mám pri tom husiu kožu. Som vďačný za to, že mám potom tú možnosť svoju tvorbu prezentovať na koncertoch a vidieť, že dokáže ľudom vyčariť úsmev na tvári.
19.10.2024 vystúpite v podlavickom kulturáku s kapelou HECATE na benefičnom koncerte „Jesenný Angelus – 30 rokov Pyopoesy“. Na čo sa môžu tešiť fanúšikovia, ktorí sa prídu pozrieť na váš set?
Na Angelus feste sa môžete tešiť na niekoľko skladieb z nášho pripravovaného albumu. Chýbať nebude aj niečo so starších skladieb. Pre mňa premiérovo zaznie aj skladba s albumu „Programmed Earth“, ktorú som na pódiu ešte nespieval. Držte mi teda palce prosím!
Rozhovor pripravil: Vlado Lauko
Fotografie: Nicolette Madarászová a archív kapely HECATE
