Je skvelé, že aj v našom regióne neustále vznikajú nové a nové kapely rôznych žánrov. O kapele RAZNUTRA som sa dozvedel vďaka gitaristovi HECATE Milanovi, ktorý mi ju odporučil, keď som mu spomenul, že hľadám do zostavy podlavického koncertu ešte jednu miestnu kapelu, ktorá akciu svojim vystúpením otvorí. A keďže takmer všetky zvolenské metalové kapely majú skúšobňu v jednej budove a o sebe vedia, bolo pre Milana jednoduché dať ten správny tip. Kapelu RAZNUTRA si predstavíme v nasledujúcich riadkoch, na otázky odpovedali obaja jej členovia – Marek a Dominik.
RAZNUTRA je (pre väčšinu fanúšikov zatiaľ) pomerne neznáma 2-členná kapela zo Zvolena. Skúste sa nám teda na úvod predstaviť – kedy a ako ste sa zoznámili vy dvaja, ako kapela vznikla, čo bolo najdôležitejším impulzom k jej založeniu, aké hudba sa vám páči, aké kapely vás ovplyvňujú? Súhlasíte s tým, ak vás zaraďujú do „škatuľky“ progresívny metal?
Marek: Volám sa Marek, v RAZNUTRA hrám na gitaru a spievam. Pred pár rokmi sme s kamarátom Maťom hľadali bubeníka a našli sme ho na bazoši. Tak som sa zoznámil s Dominikom, ktorý tam mal inzerát. Hráme spolu doteraz ako dvojčlenná kapela RAZNUTRA. Mne osobne sa páči rôzna hudba bez ohľadu na štýl, ale najviac ma asi ovplyvnila gitarová a elektronická hudba. Páčia sa mi kapely ako TOOL, ISIS, NEUROSIS, 35007, DEAD CAN DANCE, v minulosti aj nejaký stoner rock, a v súčasnosti GOJIRA a nejaké podladené štýly (thall). Z elektroniky sú to LUSTMORD, BIOSPHERE, CARBON BASED LIFEFORMS, SOLAR FIELDS a rôzna syntetizátorová hudba. To, ako nás označujú, ma nejako netrápi. Sú to len nálepky, keď si to človek vypočuje, tak hneď vie, či mu to sedí alebo nie.
Dominik: Po odchode mojich kapelníkov z LABURNUM DIVER a PLASTERY z rodného mesta sa mi naskytol priestor mať ďalšiu kapelu na vyplnenie času, tak som si dal inzerát na bazoš, že bubeník hľadá kapelu a už to išlo. Mám rád djent, groove, progressive, thall a elektronickú hudbu rôznych žánrov. Počúvam kapely ako TESSERACT, MESHUGGAH, GOJIRA, TOOL, ISIS, HUMANITY´S LAST BREATH, POLYPHIA, SILENT PLANET. Osobne si myslím, že sa naša tvorba nedá zaradiť do nejakého konkrétneho žánru.
Keďže informácií o kapele nie je na internete veľa, obrátil som sa „na pomoc“ na populárny Chat GPT s otázkou „Poprosím vyhľadať čo najviac informácií o zvolenskej metalovej kapele RAZNUTRA. Viem, že sú tam 2 členovia a vydali album „Skrz Mámor“, ale chcel by som sa o kapele dozvedieť viac, napríklad, aký žáner hrajú, akým témam sa venujú v textoch, aké iné kapely ich inšpirujú.“ a dostal odpoveď v znení: „V ich tvorbe sa objavujú lyrické témy spojené s introspektívnymi a filozofickými otázkami, pričom sa zameriavajú na existenciálne motívy a hľadanie pravdy. Tieto témy vyjadrujú cez komplikované melódie a texty, ktoré ponúkajú hlbší pohľad do ľudskej psychiky a vnútorných zápasov. Je evidentné, že sú ovplyvnení širšou škálou metalových subžánrov, najmä progresívneho a black metalu. Čo sa týka hudobných vplyvov, RAZNUTRA čerpajú inšpiráciu od rôznych metalových skupín, pričom ich vlastná tvorba kombinuje zložité kompozície s emotívnymi vokálmi a výraznou rytmikou. Medzi kapely, ktoré by ich mohli inšpirovať, patria napríklad LUNATIC GODS alebo podobne zamerané slovenské formácie.“ Skúste doplniť, vysvetliť, opraviť toto vyjadrenie…
Marek: AI-čka vysnorila celkom dobre, ale black metal nepočúvam a LUNATIC GODS nepoznám. Takže tam sa trošku sekla.
Dominik: Ja myslím, že to trafila - až na ten black metal. A LUNATIC GODS sú moji kamaráti. Máme spolu odohraných pár turné a koncertov.
V júl 2023 ste na sociálnej sieti zverejnili status v znení „S veľkou radosťou chceme oznámiť, že náš album "Skrz mámor" je hotový. Pár rokov práce, potu a trpezlivosti zhustených do niekoľkých minút. Album je zatiaľ možné si vypočuť, prípadne zakúpiť na bandcampe. V príprave je už aj fyzický album, stránka aj tričká. Je sa na čo tešiť.“ Ako by podľa vás mohli znieť prvé 3 vety recenzie albumu v renovovanom hudobnom časopise? Aké reakcie ste naň zo strany fanúšikov, hudobníkov, prípadne hudobných publicistov zaznamenali?
Marek: Neviem, ako rozmýšľa recenzent z renomovaného hudobné časopisu, takže to naozaj netuším. Od ľudí ale dostávam veľmi pozitívne reakcie - či už známych alebo cudzích. To si vážim a zároveň ma to aj motivuje.
Dominik: Ľudia reagujú väčšinou kladne. Každý v tom vidí niečo svoje, či už sa niekomu páči nejaký riff, sólo, rytmus, prechod alebo spev s textami a to ma veľmi teší.
K tomu, ako v kapele prebieha kompozičný proces, ste sa v jednom rozhovore vyjadrili, že: „Náš postup je zatiaľ úplne neexistujúci, takže hádžeme hrach na stenu až dokým sa neprilepí a potom niečo zoškrabeme zo steny a je z toho zvuk.“ resp. „Každá skladba si vyžaduje trochu iný prístup. Ale čo má väčšina skladieb spoločných, je asi určitá snaha o zachytenie nejakých výnimočných momentov, ktoré medzi nami nastali, keď sme jamovali.“. Ako máte teda v kapele rozdelené úlohy? Pracujete vždy spolu a skladby vznikajú z improvizácie alebo niekto z vás príde s nápadom, dobrým riffom/melódiou a tú spolu rozvíjate? Vzniká najskôr hudba alebo texty?
Marek: Ja myslím, že je to taká zmes všetkého. Raz je to nejaký riff, raz je to improvizácia alebo niekto príde s nápadom a ten potom rozvíjame. Vždy je ale prvá hudba a potom spev. Zámerne hovorím spev, lebo texty a nejaké myšlienky vznikajú často paralelne s týmto procesom.
Prečo ste sa rozhodli pre texty v slovenčine? Niektoré kapely tvrdia, že angličtina je nevyhnutnosťou, ak chce kapela preraziť aj mimo (Česko-)Slovenska?
Marek: Pre slovenské texty sme sa rozhodli kvôli tomu, že skôr im porozumejú ľudia okolo nás. Spievať v slovenčine je ťažšie ako spievať v angličtine a občas sa celkom natrápim. Občas mám pocit, že niektoré kapely sa skrývajú za angličtinu, nakoľko väčšina ľudí angličtine bezprostredne nerozumie. Tým nechcem povedať, že nikdy nebudem spievať v angličtine, lebo aj to má svoje čaro, ale momentálne to vnímam ako priamejší kontakt s ľuďmi. Materinský jazyk prenikne k človeku priamo bez nejakých filtrov alebo prekladania.
Dominik: Nemyslím si, že angličtina je nutnosťou, pretože ja rád počúvam aj pesničky v cudzích jazykoch a podľa mňa je to korenie hudby a myslím si, že keď je hudba dobrá a jej odkaz je precítený, tak prejde aj cez jazykovú bariéru.
Na základe vašich textov či videí na youtube usudzujem, že ste v celku filozoficky zamerané osobnosti. Zaujalo ma jedno vaše vyjadrenie na tému (ne)slobody: „Ak je človek pripojený v matrixe zo strachu z reality, odpoveď je jasná. V strachu neexistuje plnohodnotný život, aj keď je plný materiálneho bohatstva a pôžitkov. Človek pripojený v matrixe z nevedomosti zase nemá žiadnu slobodnú vôľu a tým pádom ani slobodu. Takže ja určite volíme slobodu za cenu nepohodlia.“ Ako vnímate súčasnú dobu, keď sa na nás denno-denne valí obrovské množstvo informácií, v ktorých sa je veľmi ťažké orientovať, dobu, v ktorej „vládnu“ sociálne siete Nehovoriac o tom, že sa rútime do doby, v ktorej bude môcť vďaka AI každý vytvoriť dokonalé deep fake videá a dopátrať sa k tomu, čo je pravda a čo „fake“, bude takmer nemožné... Aký máte recept na odpojenie sa od matrixu?
Marek: Ideme do doby, kde bude čoraz vzácnejšie si uchovať svoju ľudskosť. Ľudia budú vplyvom trans-humanizmu a umelej inteligencie čím ďalej tým viac odpojení od svojej podstaty. Už teraz algoritmy riadia ich myslenie a ovplyvňujú ich životy. Virtuálna realita bude nerozoznateľná od skutočnej a jediným spôsobom, ako sa v tom naučiť plávať, bude nájsť oporný bod sám v sebe. Nech už to pre kohokoľvek znamená čokoľvek, prepojenie sa so svojim vnútrom je jediná cesta, ako si zachovať holistický nadhľad. Pretože len na základe intuície je možné sa orientovať vo svete, ktorý svojou komplexnosťou prevyšuje inteligenčné a racionálne kapacity jedinca.
Dominik: Neviem sa dočkať svojho VR podu a proteínového prášku z hmyzu. Informácie od sociálnych médií, ktoré fungujú ako algoritmové herné automaty, neberiem vážne, aj keď to môže byť pravda, lebo často sú to len návnady na odvrátenie pozornosti od toho, čo sa naozaj deje. Myslím, že deepfakey oklamú len ľudí, čo nepoznajú alebo nesledujú celý kontext danej témy a logickou dedukciou sa bude dať určiť či daná entita koná naozaj alebo nie. Keďže obyčajný Slovák strávi priemerne 180 min na sociálnych sieťach, tak môj recept na odpojenie sa z matrixu by bol stráviť tých 180 min (alebo viac) v reálnom živote.
Na youtube ste zverejnili 5-minútové video (nájdete ho tu) s komentárom“ náš kamarát Michal z Pristine Production nás prišiel pozrieť do skúšobne a vybalil na nás kameru. V rámci jedného projektu nás chcel zdokumentovať do krátkeho videa. Súhlasili sme. Na celú vec sme mali asi 36 hodín. Od nahrávania, cez mixing skladby až po editáciu videa.“ Ako ste spokojní s konečnou podobou videa a aké ste naň zaznamenali reakcie? Máte pocit, že (aj v súvislosti so sociálnymi sieťami) sú podobne aktivity nevyhnutné z pohľadu propagácie kapely? Nie sú už „textové“ rozhovory (na webe resp. v tlačenom časopise) prežitkom?
Marek: To video bol skôr projekt kamaráta Michala ako náš. My sme tam len vystupovali. Vyvíjame sa a vtedy sme boli trochu inde ako teraz. Výsledok bol taký ako stihol v tých podmienkach byť. Keby sme robili niečo také my sami, tak by sme si dali viac času. Čo sa týka sociálnych sietí, tak v súčasnej dobe je pre propagáciu hocičoho dôležitá prítomnosť na nich. Tlačené časopisy už asi prežitkom sú, ale textové rozhovory budú aktuálne vždy. Nakoľko nie všetkým ľuďom treba ich fragmentovanú pozornosť zabávať prostredníctvom videa. Keď ľudia prestanú čítať, tak príde koniec sveta. :-)
V spomínanom videu ste sa ohľadom vašich cieľov a ambícií vyjadrili, že chcete len hrať, vyjadriť sa prostredníctvom hudby, predstaviť svoj vnútorný svet a prežívanie a odovzdať váš odkaz „aby ľudia rástli z vnútra“. Každopádne máte nejakú „merateľnú“ métu, kam sa chcete dostať za 5-6 rokov? Je pre vás dôležité vydávať ďalšie albumy, dostať sa do povedomia fanúšikov v rámci Slovenska resp. v zahraničí, čo najviac koncertovať? Alebo tomu naozaj nechávate voľný priebeh a čo príde, to príde?
Marek: Áno, chceme hlavne hrať a v súčasnosti sa zameriavame na tvorbu nového albumu. Máme v pláne koncertovať a samozrejme sa chceme dostať do väčšieho povedomia ľuďí.
Čo sa týka platformy youtube, ste tam naďalej pomerne aktívni – pribudli tam ďalšie 3 videá z vašej skúšobne s názvami „Chlapec frajer a biologický experiment“, Krkolomné riffy a kávobuzniacke štandardy a „Beta-alanine a proteínový hnoj“, s podtitulom „Všedné dni zo štúdia, kde pripravujeme nové skladby. Nudné rozhovory o ničom a o všetkom, suchý humor, experimentálne jamy a káva.“. Prečo ste sa rozhodli umožniť fanúšikom takéto nahliadnutie do svojej „kuchyne“? Nebojíte sa toho, že ich už potom nebudete mať čím prekvapiť alebo si nechávate (napríklad na koncerty) aj nejaké „esá v rukáve“?
Marek: Na YouTube máme v pláne byť naďalej aktívny. Neberieme to nejako seriózne, čo je asi aj zjavné. Vo videách toho veľa zverejneného nie je. Sú to hlavne postrihané zábery z dlhých natáčaní, keď sme testovali natáčanie samotné a nechali sme kamery bežať. Nemáme obavy, že by sme zverejnili nejaké "esá", lebo vieme, že tam dokopy nič nie je. A ak aj bolo, tak to prešlo cenzúrou v post-procese.
Pred rokom ste spolu s kapelami DEMONIC-EYED, BRAIN DEALERS a RUINEUM vystúpili na zaujímavom podujatí Vernisáži fotografií k projektu Maria Magdaléna v DK ŽSR vo Zvolene. Predpokladám, že išlo o určitú formu prepojenia 2 druhov umenia – výtvarného a hudobného... Ako si na túto akciu spomínate? Venujete sa resp. zaujímate sa okrem hudby aj o iné druhy umenia?
Marek: Bola to veľmi dobrá akcia a sme vďační za to, že sme tam mohli vystupovať. Hralo sa nám dobre, zvuk bol takisto skvelý a aj podpora publika. Ja osobne sa okrem hudby zaujímam aj o video a okrajovo fotografovanie.
Dominik: Na akciu si spomínam veľmi dobre. Bola tam skvelá atmosféra, veľa ľudí, skvelé publikum. Dobre sa nám hralo a perfektne to znelo. Okrajovo sa zaujímam aj o iné druhy umenia, ale hudba a veci okolo nej okupujú väčšinu môjho času.
19. októbra zahráte na benefičnom koncerte s názvom „Jesenný Angelus Fest – 30 rokov Pyopoesy“ v Banskej Bystrici. Na čo sa môžu tešiť fanúšikovia, ktorí sa prídu pozrieť na vaše vystúpenie? Vraj bude parostroj aj diskoguľa... ;-)
Marek: Na show a nový merch.
Rozhovor pripravil: Vlado Lauko
Fotografie: Michal Príšin
