Na benefičnom koncerte Angelus Cat Rescue (30.11.2025, Bosorka Banská Bystrica) vystúpi 5 kapiel a headlinermi sú (prvý-krát v histórii angelusáckych akcií) kapely, hrajúce deathcore – STERCORE a ABYSS ABOVE. V dnešnom rozhovore si predstavíme tú druhú menovanú – na otázky odpovedal spevák Erik.
Na úvod rozhovoru nám skús priblížiť svoje hudobné začiatky? Ako si sa dostal k metalovej muzike? Aké kapely formovali tvoj hudobný vkus? Nastal v tvojom živote nejaký zlomový moment, ktorý ťa posunul k tomu, že si sa začal hudbe aktívne venovať?
K metalovej hudbe som sa dostal cez brata. Nepamätám si síce svoj prvý stret s touto hudbou, ale doma sme vždy mali plno VHS kaziet, kde boli nahrané videoklipy z rôznych TV staníc od mnohých veľkých kapiel ako CRADLE OF FILTH, DIMMU BORGIR, SLIPKNOT, HAMMERFALL, DISTURBED, SYSTEM OF A DOWN a podobne. Na začiatku sa mi to páčilo možno z rebélie, ale postupne som si k tomu našiel cestu a nejako to so mnou ostalo. Časom som objavil aj extrémnejšie žánre a spoznal sa s ľuďmi, ktorí počúvajú kapely ako ja a tak vznikol záujem sa tejto hudbe aj venovať.
ABYSS ABOVE sa venuje žánru deathcore, ktorý v slovenskom undergrounde nie je až taký rozšírený. Ako kapela vznikla a ako sa štýlovo vyvíjala? Produkovali ste deathcore od začiatku alebo ste prešli nejakým žánrovým vývojom? Kto kapelu aktuálne tvorí?
ABYSS ABOVE vznikol ako projekt mňa, Martina a vtedajšieho bubeníka Daniela Šoltisa. Všetci traja sme tento žáner mali radi a povedali sme si, prečo to neskúsiť. Postupom času nastali zmeny v kapele a to prinieslo nové nápady, ako našu tvorbu vylepšiť. Síce sme chceli hrať deathcore od začiatku, trvalo nám nejakú dobu, kým sme prišli na to, ako to chceme robiť. S každým novým členom prišlo do kapely niečo nové a to postupne formovalo aký je ABYSS ABOVE dnes. Aktuálna zostava kapely: Erik Gladič - vokály, Martin Mikuška - gitara, Tomáš Gladič - gitara, Matúš Čonka - basgitara, Jozef Ronto - bicie.
Na konte máte 3 EP - „Death of God“ z roku 2016, v roku 2019 vyšiel „Doombound“ a posledný počin z roku 2023 sa volá „Embrace The Abyss“. Prečo ste sa rozhodli svoje nahrávky vydať v kratšom formáte EP? Ako by si vaše doteraz vydané EP stručne okomentoval?
Každá nahrávka znie inak. Na „Death of God“ je napríklad počuť naše začiatky, kde ešte nikto z nás nemal skúsenosti so songwritingom, produkciou a víziou finálneho produktu. Od „Death of God“ k „Doombound“ sme sa toho veľa naučili, veľa sme toho nechali na našich hard diskoch a veľa krát sa náš ‘workflow’ zmenil, aby sme vydali to najlepšie, čo sme v tej dobe zo seba vedeli dostať. „Doombound“ bol konečne deathcore ako sme chceli od začiatku. V 2021 sme vydali „Inevitable End“, ktorý značil posun, kde sme si skúsili niečo nové a posúvali sa trochu viac progresívnym smerom. „Inevitable End“ nás doviedlo k „Embrace The Abyss“. V skratke „Death of God“ je začiatok, „Doombound“ je to, čo sme chceli, aby Abyss bol na začiatku, „Inevitable End“ je vývoj a „Embrace The Abyss“ je vylepšenie všetkého, čo sme doteraz spravili.
V extrémnom metale je textová zložka tvorby často považovaná za menej podstatnú, nakoľko kvôli charakteru vokálu nie je vo väčšine prípadov na počutie zrozumiteľná. Ako to vidíš ty? Kto je v ABYSS ABOVE autorom textov? Čo je inšpirácia pri ich tvorbe a o čom pojednávajú?
Lyrická časť hudby je pre mňa osobne veľmi podstatná. Ak počúvam hudbu a páči sa mi, vždy si prečítam aj text. Z môjho pohľadu to hudbe pridáva ďalšiu vrstvu, ktorá dokáže celú nahrávku oživiť, či už ide o konkrétnu pesničku alebo o celý album. Texty u nás píšem ja a inšpiráciu hľadám v rôznych veciach, napríklad inšpirácia na „Embrace The Abyss“ prišla z lore-u Star Wars, konkrétne príbeh postavy Darth Nihilus. Inšpirácia na texty ale prichádza v rôznej podobe, niekedy mi stačí vidieť nejaké zaujímavé slovo alebo vetu a od toho sa odrazím a začnem písať.
Od roku 2023 pôsobíte pod americkým vydavateľstvom Seek&Strike. Na slovenské pomery je to málo vídaný jav - undergroundová kapela s americkým vydavateľom. Ako sa vám to podarilo? Ako zatiaľ hodnotíš vašu spoluprácu? Na Spotify aj na Facebooku máte cez 3700 sledovateľov, čo sú na slovenskú extrémne metalovú kapelu veľmi slušné čísla. Súvisí táto vaša sledovanosť od fanúšikov práve s americkým vydavateľom?
Seek & Strike nás oslovili s ponukou spolupráce a my sme súhlasili. Spolupráca je dobrá, pomáhajú nám s rôznymi aspektmi kapely, či už to je marketing, kontakty a podobne. So sledovanosťou to je ťažké povedať, pretože aj pred spoluprácou sme mali pomerne vysokú zahraničnú sledovanosť, ale určite nám to neuškodilo.
V posledných rokoch ste koncertovali s viacerými zahraničnými kapelami či už na Slovensku alebo v zahraničí. Kde všade a s kým sa vám podarilo sa predstaviť? Ktorý koncert bol pre teba ten naj a prečo?
Jeden z veľkých úspechov je jednoznačne zdieľanie pódia s kapelou FIT FOR AN AUTOPSY v Košiciach a Bratislave. Taktiež nemôžem zabudnúť na naše tohtoročné vystúpenie na českom festivale Fajtfest a slovenskom Bordeli na Dunaji, kde sme zdieľali pódium s kapelami ako HUMANITY’S LAST BREATH, DISTANT, WHILE SHE SLEEPS, ALPHA WOLF, BODYSNATCHER a mnohé ďalšie. Čo sa týka menších významných akcií, tak tento rok sme si spoločne s kamošmi z kapiel REFORMIST (NL) A CASTIEL (AT) dali menšie európske turné, kde sme sa ukázali na miestach ako Rakúsko, Belgicko, Holandsko a Luxembursko. Neviem či to dokážem špecifikovať iba na jeden koncert ale jednoznačne turné s REFORMIST a CASTIEL je niečo, na čo nezabudnem.
Je pre teba príťažlivejšie hranie v malých kluboch, kde aj pár desiatok fanúšikov dokáže vytvoriť natlakovanú atmosféru alebo skôr koncert na festivale, kde vás má príležitosť vidieť početnejšie publikum a máte k dispozícii veľké pódium?
Jednoznačne preferujem klubové akcie, mám rád uzavretú atmosféru a blízkosť medzi nami a fanúšikmi. Festivaly majú svoje čaro a výhody, to určite, ale neviem, či sa niečo dokáže vyrovnať energií v klube, keď vidíš, ako pár ľudí zo seba dáva všetko, rozhadzujú rukami, robia circle pity a užívajú si moment alebo keď si podávaš ruku s ľuďmi pod pódiom počas tvojho setu.
Na vašej poslednej nahrávke hosťuje vokalista Dan Tucker z americkej deathcore bandy CROWN MAGNETAR. Ako k tejto spolupráci došlo a ako ste ju technicky zrealizovali?
CROWN MAGNETAR sledujeme už nejakú chvíľu a každému z nás sa ich tvorba nesmierne páči. Pri písaní „Embrace The Abyss“ sme riešili, kto by bol dobrá voľba na hosťovanie a navrhol som Dana a zvyšok hneď súhlasil. Oslovil som ho cez Instagram, dohodli sme detaily, poprosil som ho, či zvládne natočiť aj krátke video k jeho partu na čiernom pozadí a to bolo všetko. Nič mu nerobilo problém. Všetky veci nám poslal veľmi rýchlo a my sme ostali unesení z jeho profesionality a kvality.
Čo má kapela v blízkom čase v pláne? Aké máte ambície z dlhodobejšej perspektívy?
Plánujeme dokončiť album a naplánovať k nemu turné, aby sme sa s ním ukázali na mnohých miestach. Takisto sa koncertne chceme sústrediť na krajiny, kde bežne nehrávame, aby sme získali nových fanúšikov, čiže čaká nás veľa práce.
30. novembra vystúpite s ABYSS ABOVE v Banskej Bystrici na benefičnom koncerte Angelus Cat Rescue, výnos z ktorého bude venovaný mačaciemu útulku. Ty si mi o sebe prezradil, že sám si chovateľ mačiek a máš k nim blízky vzťah. Čo ťa na mačkách priťahuje, že si si práve ich vybral ako svojich zvieracích spoločníkov? Aké sú pre teba špecifiká spolužitia s nimi?
Dlhú dobu som si myslel, že viac preferujem psov ako mačky, ale jedného dňa sme s priateľkou mali možnosť strážiť kamarátkinho kocúra Noela. Vtedy som zistil, že mačky sú úplne úžasné stvorenia do bytu. Z taktického hľadiska mi vyhovuje, že sú čistotné a dostatočne samostatné - čo je pri mojom životnom štýle je veľké plus. Z osobného hľadiska vnímam jednoznačne to, aké vďačné a prítulné mačky dokážu byť, keď človeka berú ako svojho. Momentálne máme 3 mačky - Kajo, Viky a Lara. Kaja sme zobrali ako prvého po tom, čo sa jeho mačací kamoši a majiteľka pominuli. Bolo nádherné vidieť ako postupom času ožil a dáva nám to najavo. Viky bola nechcená kvôli zdravotným problémom a s Kajom sú teraz najlepší kamoši. A Lara je málé mačiatko, ktoré momentálne dočaskujeme pre OZ Prešovskí havkáči. Vidieť všetkých troch pokope alebo pred dverami keď prichádzam je jedna z najlepších častí môjho dňa. Preto som rád, že môžeme byť súčasťou tejto akcie a prispieť k dobrej veci.
Rozhovor pripravil: Peťo Javorský
Fotografie: archív kapely
