Metalisti poznajú Ďura “Veles” Rišku ako aktívneho muzikanta, pôsobiaceho vo viacerých kapelách, ale aj ako zvukového technika, ktorý sa svižne pohybuje po pódiu a stará sa o to, aby vystupujúci muzikanti mali čo najlepšie podmienky a fanúšikovia si ich tak mohli vychutnať v čo najlepšom zvukovom prevedení. Na nadchádzajúcom benefičnom podujatí ANGELUS CAT RESCUE sa Ďuro predstaví ako účinkujúci spolu s blackmetalovou skupinou ŽRIEBÄDLO. A práve preto sme ho oslovili, aby nám prezradil niečo o svojich kapelách a zároveň poodhalil, aký je život metalového zvukára.
Ďuri, o tebe je známe, že si aktívny vo viacerých kapelách. Pokiaľ mám správne informácie tak to sú DARCHAIC, ROTTENANATOMY, ŽRIEBÄDLO a IMMORALITY. Je tento zoznam stále aktuálny? Na akých postoch v nich pôsobíš a čím sú pre teba tieto projekty výnimočné? Mohol by si priblížiť, ako sa líši tvoj prístup k hraniu a tvorbe v každej z týchto kapiel?
IMMORTALITY je už viac-menej kapela on hold. Tak, ako mám ešte jeden sólový projekt „Veles“, ku ktorému sa vraciam vždy, keď sa stane, že mám voľný víkend, čo zase tak často nie je... V každej kapele hrám na basu, v ŽRIEBÄDLE a IMMORALITY je to aj backing vocal a v DARCHAICU je to aj hlavný spev. Samozrejme, v sólovom projekte hrám na všetko, čo sa dá aj nedá, haha. Každá táto kapela má iný prejav, každá má iné publikum, zameranie aj tematiku. Pre niekoho môžu byť niektoré z nich „v jednom vreci“, ale ono to tak vôbec nie je, aj keď veľa členov týchto kapiel je rovnakých. Práve tá rozmanitosť ma na tom všetkom baví najviac.
Čo ťa vlastne vedie k tomu, že hráš vo viacerých kapelách? Je to pretlak kreativity, tvoja láska k viacerým metalovým žánrom alebo iba máš prebytok voľného času? Hrať vo viacerých skupinách musí byť časovo značne náročné. Ako sa ti to všetko darí stíhať? Si v týchto kapelách aj tvorcom hudby a textov? Ako často a kde mávate skúšky?
Ako som spomenul, je to práve rozmanitosť hudby a žánrov. Nie každý deň má človek chuť jesť tú istú polievku. Nie, že by mu už nechutila, ale raz je to tekvicová, raz vývar a raz cesnačka. Všetky sú super a je fajn, keď môžeš mať každý deň inú :-). Ja osobne mám rád všetky hudobné žánre, ktoré hrám, a práve preto som rád, že môžem spolupracovať s ľuďmi od grindu po black metal. Čo sa týka času, to je otázka, ktorú mi ľudia kladú neustále a moja odpoveď je vždy rovnaká: striktný časový harmonogram. Z práce na skúšku, zo skúšky domov a venovať sa ostatným veciam. Keď je „sezóna“, tak je to každý deň s inou kapelou. Najčastejšie je to v Seredi, kde máme spoločnú skúšobňu so ŽRIEBÄDLOM a ROTTENATOMY. Práve tam prebehla aj posledná skúška IMMORALITY. Skúšobňu s DARCHAIC máme v Galante. S DARCHAIC sme sa snažili skúšať 2x týždenne, ŽRIEBÄDLO a ROTTENATOMY fungujú na vzájomnej dohode, ale minimálne raz týždenne, keď sa podarí, tak aj 2x. IMMORALITY mávalo skúšky skôr „semestrálne“, haha. Čo sa týka tvorby, pre DARCHAIC píšem od albumu "Live at Flesh Party" všetky texty. Hudbu tvoríme spoločne, pričom si vždy pripravím svoje basové linky a pasáže, ktoré sa, rovnako ako aj gitara, prispôsobujú feelingu každej skladby individuálne. ROTTENATOMY malo hudbu kompletne napísanú, keď som prišiel do kapely, takže som sa ju musel naučiť, no dostal som povolenie prispôsobiť si basu a niektoré veci úplne zmeniť. Dokonca som tam presadil bezpražcovú basu. ŽRIEBÄDLO malo veľmi podobný priebeh – hudba bola hotová, naučil som sa ju a jemne upravil. IMMORALITY basu predo mnou nemalo, a dostal som krásne zadanie: „Rob si, čo chceš, ale nech to hrá!“ :-)
S blackmetalovým ŽRIEBÄDLOM vystúpiš 30.11. na benefičnom koncerte Angelus Cat Rescue. Skupina vznikla v roku 2012 a doposiaľ vydala 2 albumy “Najsamprv” a “Samodruhú”. Ty si sa ku kapele na post basgitaristu pridal v roku 2023. Ako si sa do zostavy dostal?
V prvom rade by som chcel poďakovať v mene celej kapely za pozvanie na túto akciu. Veľmi si to všetci vážime. Chalanov som poznal už dlho. Bol som aj na ich prvom koncerte, kde som si hneď obľúbil ich hudbu. Ku kapele som sa dostal tak, že mi jedného dňa napísal gitarista Steff: „Chceš hrať v ŽRIEBÄDLE?“ Na čo som mu odpovedal: „Jasné.“ A už to bolo.
Black metal je značne kontroverzným štýlom hlavne kvôli dramatickým udalostiam na nórskej scéne ešte v 90-tych rokoch. Medzi rôznymi odnožami metalu vyčnieva mrazivou atmosférou, škrekotavým vokálom a démonickým vizuálnym stvárnením. Jeho moderné poňatie prináša určité zmeny a mnohé súčasné kapely dokazujú, že aj tento štýl sa dá rozvíjať. Čím je pre teba black metal? Máš k nemu nejaký špeciálny vzťah? Páčia sa ti viac old school black metalové kapely alebo ťa to viac ťahá k modernejšej verzii black metalu?
Black metal bol pre mňa vždy veľmi dôležitou súčasťou hudobnej scény a aj pre moje vnímanie prejavu na verejnosti. Black metal vždy vyjadruje konkrétnu myšlienku, názor alebo presvedčenie. Je to protest, ktorý má svojský prejav, bez ohľadu na názory ostatných ľudí. Ja osobne si dokážem nájsť obľúbené kapely medzi staršími aj medzi novými a modernými black metalovými interpretmi. Nezameriavam sa na jeden konkrétny smer alebo subžáner. Ak má kapela zmysel a vie niečo odovzdať, rád si ju vypočujem.
Tvojím hlavným nástrojom na pódiu je basgitara. Čím ti hrubé struny učarovali, že si si vybral ako svoj nástroj práve basgitaru? Si samouk alebo si mal aj nejakého učiteľa hudby?
Basgitara ma prvýkrát oslovila, keď mi ju cez televíziu predstavil Reginald Arvizu. Prišlo mi veľmi zaujímavé, ako dokázal podfarbiť celú inštrumentálnu sekciu v kapele KORN. Neskôr, keď som začal spoznávať viacero kapiel, začal som si brať aj ďalšie vzory, ktoré svojou charakteristickou basou menili a modulovali celý hudobný svet. Najskôr som bol samouk a dokonca som tak aj nahral pár albumov, kde bolo dosť zreteľne počuť, že niečo s mojím hraním nie je úplne v poriadku, haha. Neskôr som však začal chodiť na súkromné hodiny k skvelému človeku, Dodovi Madolovi, ktorý ma toho naučil nesmierne veľa. Vďaka nemu som sa mohol ďalej rozvíjať a zdokonaľovať.
Ty si slovenským metalovým fanúšikom známy aj ako pravá ruka Libora Hanulay, ktorý ozvučuje najmä metalové koncerty a prevádzkuje aj nahrávacie štúdio VOMITORSOUND. Ako si sa dostal k tejto práci? Pomáhaš Liborovi iba pri zvučení naživo alebo pôsobíš aj v jeho štúdiu?
S Liborom spolupracujeme už niekoľko rokov a som veľmi rád, že mám možnosť pomáhať, ako len viem, najlepšiemu – nielen metalovému – zvukárovi na aktuálnej slovenskej scéne. Ja osobne som už predtým spolupracoval ako pódiový technik s pár ľuďmi, no nikdy to nebolo ono. Nikto nemal prístup ku kapelám a k samotnej hudbe taký, ako som si to predstavoval ja. Prvým človekom, ktorý mal naozaj profesionálny prístup, bol Libor. Vždy sa snažím postarať o kapely na pódiu tak, ako by som chcel, aby sa niekto postaral o mňa, keď idem niekam vystupovať. Rovnako Libor vždy robí tak dobrý zvuk, ako by chcel on sám – práve preto sa aj vždy sám nazvučuje :-). S Liborom sme sa poznali už oveľa dlhšie, a na jednej akcii ma poprosil, či by som mu nepomohol na pódiu. Odvtedy spolu jazdíme naprieč všetkými akciami, od garáží až po veľké festivaly, a snažíme sa robiť všetko najlepšie, ako vieme. Náš tím ľudí sa postupne jemne rozrástol a Liborov aparát expandoval do úžasných rozmerov. Treba si prísť vypočuť :-D. Štúdio je čisto Liborova záležitosť. Má ho ako svoju domácu pracovňu na veľmi vysokej úrovni. Kapely k nemu chodia celkom často a vždy sú spokojné. Občas, keď nahráva nejakú mladú alebo novú kapelu, posunie im kontakt na mňa a moje malé vydavateľstvo, aby som pomohol neznámemu titulu trochu sa zviditeľniť na verejnosti.
Práca zvukového technika je kvôli nutnosti vláčiť ohromné množstvo ťažkej techniky a aj ponocovaniu na koncertoch veľmi fyzicky náročná? Ako často mávate v lete s Liborom koncertné akcie? Darí sa ti to kĺbiť s koncertnou činnosťou skupín v ktorých pôsobíš?
Je to masaker. Naozaj. Veľa ľudí si ani nevie predstaviť, čo všetko toto obnáša. Keď organizujeme nejakú väčšiu akciu, idú dve plne naložené dodávky a veľký príves. Štyria ľudia nestačia na to, aby sa to všetko vyložilo. Na akcie jazdíme deň dopredu a z nich odchádzame až deň po skončení. Takže v skratke – jednodňový koncert pre nás znamená tri dni práce od rána do večera. Ak máme festival, je to týždeň dovolenky v práci a niekoľko dní bez poriadneho spánku či jedla. Akcií je celkom dosť, ročne asi 20-30, keď rátame aj klubovky. Niekedy sa to všetko zlieva dohromady, najmä keď robíme „samovražedné“ akcie, kde sme v piatok na jednom mieste a v sobotu už úplne inde. Občas sa stáva, že na akcii, ktorú zvučíme, aj hrám s nejakou kapelou. Nikdy s tým nebol problém, len sa chalani musia na akciu dostať svojpomocne, keďže moja dodávka je „pracovne vyťažená“ :-).
Ktorý z koncertov, kde si pôsobil ako technik bol pre teba zatiaľ najzaujímavejší a prečo?
Toto je otázka, na ktorú asi naozaj nebudem vedieť odpovedať... Nahadzoval som na pódium obrovské kapely ako SUFFOCATION, BRUJERIA, CRYPTOPSY, ATHEIST, PESTILENCE a mnoho ďalších. Ale takisto som nahadzoval na pódium bicykel, zváračku, karbobrúsku či pána Milana Smrčku (Záviš). Každé vystúpenie má niečo do seba. Každý interpret je niečím unikátny. Po toľkých rokoch tejto práce asi naozaj neviem povedať, čo bolo pre mňa to najzaujímavejšie. Práve preto je dôležité chodiť na akcie a užívať si všetky možné vystúpenia a interpretov.
Viem o tebe, že máš skúsenosti aj s organizáciou metalových akcii. Vidíš sa v budúcnosti aj v tejto sfére? Ako je to podľa teba s množstvom metalových akcii na Slovensku. Mohlo by ich podľa teba byť aj viac alebo naopak, je tu istý pretlak, čo spôsobuje nižšiu účasť na týchto akciách?
Koncerty organizujem už dosť rokov na to, aby som vedel, že nemám čas robiť viac ako jeden koncert do roka. Je to časovo veľmi náročné a popri všetkých mojich aktivitách je to do veľkej miery úplný hrot. Napriek tomu by som si chcel udržať aspoň jeden koncert ročne. Myslím si, že problém často spočíva v tom, že organizátori spolu málo komunikujú. Potom sa stane, že je v jeden deň na Slovensku, v okruhu 50 kilometrov, naraz päť akcií. Niekedy sú tri koncerty v jednom meste a ďalšie tri týždne nie je nikde nič. To nie je dobré ani pre kapely, ani pre návštevníkov, ani pre organizátorov. Často sa to stalo aj mne. Ohlásil som koncert všade pol roka dopredu, skontroloval som si dátum a okolie, a mesiac pred koncertom zrazu vidím plagát na tú istú sobotu v podniku vedľa. Keď zavolám organizátorovi, jeho odpoveď býva: „Nevšimol som si to.“ Preto moja rada pre každého, kto chce niečo organizovať: Pozrite si, prosím, dobre dátum a okolité akcie. Uľahčíte si život sebe aj ostatným.
S Angelus festom už máš skúsenosti z pozície technika na pódiu. Na Angelus Cat Rescue po prvý krát na koncerte pod hlavičkou Angelus vystúpiš ako účinkujúci. Aký je tvoj názor na benefičné akcie v metale? My sa stretávame prevažne s pozitívnou odozvou ale počul som aj názory, že niektorí organizátori zneužívajú benefičné akcie k svojmu prospechu alebo že je to vyťahovanie peňazí z undergroundu. Máš s benefičnými akciami aj takéto skúsenosti?
Ako hovoríš, s Angelusom mám skúsenosti ako pódiový technik a musím povedať, že je to výborná organizácia. Profesionálny prístup, skvelá spolupráca a výborná akcia. Som aj pre tieto fakty veľmi rád, že môžem byť účinkujúcim práve na tomto benefičnom koncerte. Benefície sú veľmi dôležité, a bolo by úplne najlepšie, keby vôbec nemuseli existovať. Našťastie, náš svet nie je dokonalý a stáva sa až príliš často, že si niekto nedokáže pomôcť sám, a je odkázaný na pomoc ostatných ľudí. V tomto prípade ide o mačky, ktoré by bez pomoci už asi neboli medzi nami, alebo by žili v absolútne nevyhovujúcich podmienkach. Je však smutné, ako toto vníma veľa ľudí. Sám mám skúsenosť s organizovaním benefičnej akcie pre útulok a ľudia mne a môjmu veľmi dobrému kamarátovi Kozovi ešte dva mesiace po koncertoch rozprávali, ako sme sa na tom všetkom nabalili. Realita však bola úplne inde… A bohužiaľ, musím priznať, že som zažil aj benefičnú akciu, kde išiel výťažok do prvého automatu v susednej krčme alebo priamo na vyplatenie dlhov alkoholického organizátora. To sú však individuálne prípady, ktoré sú už známe, a nikto s nimi už nikdy nebude spolupracovať. Ja hlavne dúfam, že organizácia Angelus bude naďalej úspešná a bude pomáhať tak, ako doteraz všetkým, ktorí to naozaj potrebujú.
Rozhovor pripravil: Peťo Javorský
Fotografie: archív kapely
