Benefičný Angelus Spring MetalStorm (22.3.2025, Diverso Brezno) tu máme už o pár dní – ako tretia v poradí vystúpi kapela, ktorú si určite netreba nechať ujsť: BREAKING THE TAROT (BTT). Z jej zakladateľom Reném (ex-DEMENTOR, ex-GOD DEFAMER) sme sa v rozhovore dotkli tém z jeho hudobnej minulosti, vzniku kapely BTT, plánov do budúcnosti, ale aj „príhod a skúseností Stredoslováka na východe“ - o pár riadkov nižšie sa dozviete viac...
Začneme trochu netradične. René nie je u nás veľmi obvyklé meno, ja som sa s ním stretol asi len na literatúre na ZŠ, keď sme preberali diela J. I. Bajzu a medzi nimi „René mládenca príhody a skúsenosti“. Čítal si tú knihu? Ak áno, stotožnil si sa s hlavným hrdinom? A celkovo patrí literatúra medzi tvoje koníčky, si vášnivým čitateľom? Ovplyvňujú/ovplyvnili nejaké konkrétne diela aj texty piesní tvojich kapiel? A keďže máš už toho na našej scéne za sebou vcelku dosť (rozoberieme v ďalších otázkach), je reálne, že niekedy o tom všetkom napíšeš knihu ako „voľné pokračovanie“ Bajzovho diela? 😊
René je už dnes celkom aj u nás rozšírené meno, ale v čase keď som chodil do školy, tak nás skutočne nebolo veľa. „René mládenca príhody a skúsenosti“ som nikdy nečítal, keďže nie som a nikdy som nebol fanúšikom klasickej literatúry. Skôr ma bavilo čítať dobrodružné alebo historické romány. Ale priznám sa, nikdy som nejak neprepadol čítaniu a kníh, ktoré som prečítal, nie je príliš veľa. Keď sa vrátim k menu René, tak predpokladáš správne, že pri mojom mene často spolužiaci, ale dokonca aj učitelia, vyslovili referenciu práve na spomínane dielo. Nikdy mi to nevadilo a skôr som to bral ako srandu. Logicky sa teda aj dostávame k poslednej časti otázky, kde odpoviem, že pri písaní textov ma vo všeobecnosti neovplyvňovali žiadne literárne diela. Ambície na napísanie knihy tiež nemám. Celkovo ma písanie nebaví a ani texty som nikdy nepísal s obľubou. Skôr to pre mňa bola z núdze cnosť a k písaniu textov som sa doslova dokopal, keď sme potrebovali do hudby doplniť nejaké slová a k dispozícii nebol žiaden skúsenejší textár.
Skôr ako prejdeme na hudobné témy, ešte nám prezraď, ako sa rodákovi z Púchova žije v Košiciach? Viem, že si sa na východ sťahoval kvôli pracovným povinnostiam aj s celou rodinou z Ružomberka. Ja som žil vyše roka v Prešove a keď som prišiel domov, tak ma ľudia upozorňovali, že už „zaťahujem“, takže sa ten správny „vychodňarsky“ prízvuk na mňa nalepil veľmi rýchlo... Podarilo sa ti udržať (aj hudobné) kontakty na strednom/západnom Slovensku? Vnímaš nejaké podstatné rozdiely medzi hudobnou scénou na východe v porovnaní so zvyškom Slovenska?
Ako píšeš, kvôli mojej pracovnej príležitosti sme sa z Púchova s rodinou najskôr presťahovali do Ružomberka a neskôr zase o 200km ďalej na východ do Košíc. V Košiciach sa nám vo všeobecnosti žije dobre. Vo väčšom meste je viac možností a ja som sa vždy cítil lepšie v mestskom prostredí. Jediný problém je, že sme ďalej od rodín a cestovanie na Považie je pri súčasnom stave diaľnic celkom „pain in the ass“. 😊 Čo sa týka východniarskeho dialektu, ja som sa ani po rokoch neprispôsobil a dodnes nezaťahujem. Skôr naopak, veľa krát sa mi stalo, že sa ma niekto opýtal odkiaľ som, lebo počul, že hovorím inak ako je to tu bežné. Väčšinou dotyčný trafil môj pôvod zo stredného Slovenska. Presťahovaním na východné Slovensko sa mi nepopretrhávali kontakty s ľuďmi na zvyšku územia republiky. Ani si to neviem predstaviť. Svet je vzhľadom na digitálne média oveľa menší a ak nie osobne, tak môžeš s ľuďmi zostať v kontakte aspoň na sociálnych sieťach. Košice som odjakživa vnímal ako silné hudobné mesto. Nielen kvantitatívne, ale aj kvalitatívne. V každej dekáde sa tu objavila nejaká zaujímavá banda. Určite je to podmienené aj veľkosťou populácie. Čím viac ľudí, tým viac muzikantov. Musím však povedať, že napriek tomu nie je jednoduché dať dokopy ľudí do kapely. Určitých pozícií je málo všade. Najmä speváci sú kameňom úrazu v každom meste.
Hudbe sa venuješ už od detstva, chodil si do ZUŠ (hral na pozaunu a barytón). Kde sa to nakoniec „zlomilo“ a vyhral u teba metal a nie napríklad jazz alebo country? Aké boli/sú reakcie tvojich najbližších na muziku, ktorú tvoríš a hráš? Prevládala vždy ich podpora alebo ti bolo niekedy taktne naznačené, že už máš dosť rokov na to, aby si s tým „buchotom a škrekotom“ prestal? 😊
Tá ZUŠ nebolo nič veľké. Jednalo sa o detský hudobný súbor a myslím, že som tam nebol dlhšie ako dva roky. Učil som sa hrať na pozaunu a neskôr aj na barytón. Metal ma zaujal ešte predtým, ako som nastúpil do tohto detského súboru a rovnako v tom čase som sa začal pozerať po gitarách. Vedel som, že ak sa budem venovať aj naďalej hudbe, tak to jednoznačne nebudú dychové nástroje. Prvý hudobný žáner, ktorý mi učaroval, bol práve heavy metal. K ničomu inému som sa nedostal a ani ma nelákalo preskúmať iné žánre. Priznám sa, že boli obdobia, keď som sa ako začínajúci muzikant snažil dostať k jazzu alebo klasickej hudbe, ale nejak ma to nebralo. Jazz vôbec a z klasickej hudby som taktiež narazil len na pár autorov a diel, ktoré ma aspoň trochu oslovili. Najbližší nikdy nemali problém s muzikou, ktorú som sa rozhodol robiť a poväčšine som dostával dostatok podpory. Či už to boli moji rodičia, ktorí ma neskutočne podporili alebo aj manželka, ktorá akceptovala, že sa stále venujem muzike a vytvorila mi na túto aktivitu priestor.
Asi žiaden rozhovor s tebou sa nezaobíde bez otázky na kapelu DEMENTOR. Nebudeme teraz riešiť dôvody tvojho odchodu (už si sa k tomu vyjadroval x-krát – zhrniem: zmena životných priorít, tvoje rozhodnutie, prestať sa venovať muzike ako takej, rodina, práca, pokles úspešnosti a záujmu o kapelu), skôr ma zaujíma, na aké obdobie fungovania v DEMENTORe si spomínaš najradšej a či to vnímaš tak, že ste s kapelou dosiahli maximum možného v tej dobe resp. ak by si nasadol do pomyselného stroja času, či by si urobil niečo inak/lepšie?
Aj to som už pár krát spomínal v rozhovoroch. Ako najúspešnejšie obdobie DEMENTORu vnímam éru od vydania „The Art Of Blasphemy“, keď sme mali poskladanú neskutočne dobrú zostavu a vďaka tomuto albumu nás podpísali Osmose Productions. Žiaľ, táto zostava tiež nevydržala test časom, ale napriek tomu sa nám podarilo zastabilizovať a naše silné obdobie trvalo až do vydania albumu „God Defamer“. Na toto obdobie si spomínam veľmi rád a to hlavne preto, že sme skutočne dostávali veľmi dobré ohlasy od fanúšikov aj kritiky. Tiež sme začali hrávať aj viac v zahraničí a okrem turné so SUFFOCATION sme ešte predtým dokázali zorganizovať dve alebo tri menšie EU headliner tours, plus koncerty v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu. Napriek tomu si nemyslím, že sme dosiahli maximum. Evidentne sa to dá ťahať aj ďalej a vyššie. Určite sme mali veľkú šancu a boli sme blízko, avšak v rozhodujúcej chvíli sme pre tento cieľ neurobili to, čo bolo potrebné. Ako všetko, čo chceš robiť na vrcholovej úrovni, či už je to šport alebo hudba, potrebuješ veľa odriekania, disciplíny a sebazaprenia. S vedomím tohto by som niektoré veci určite urobil inak.
V jednom rozhovore si zaspomínal aj na Juraja „Immortala“ Haríňa (R.I.P.), boli ste dobrí kamaráti, DEMENTOR bola jeho prvá kapela a on bol váš prvý vydavateľ. Vraj ste spolu jazdili v jeho Sierre s otvorenými oknami a počúvali album „Sbírka zvadlejch růží“ od WANASTOWI VJECI 😊. Myslím, že sa zhodneme na tom, že Juraj našej scéne veľmi chýba... V čom bola podľa teba jeho práca najprínosnejšia, v čom najviac pomohol slovenským (a aj českým) kapelám? A kto by podľa teba mohol niekedy v budúcnosti Juraja nahradiť (ak je to vôbec reálne)?
Vidím, že si si veľmi dobre naštudoval moju „problematiku“ 😊. Super, veľmi dobre sa cítim pri podobných rozhovoroch k reálnym témam. Juraj bol výnimočný človek, čo sa týka zápalu pre metal a celú scénu. Okrem toho, že mal aj bežné starosti ako každý človek, snažil sa voľný čas predovšetkým venovať kapelám, vydavateľstvu, časopisom a všetkému okolo toho. Scéne neskutočne chýba, pretože s jeho odchodom odišiel jeden pilier podpory slovenských kapiel. To miesto nie je jednoduché zaplniť a ani to nevidím ako nejaký krátkodobý proces. V ISP alebo neskôr Slovak Metal Army mali naše kapely veľkú príležitosť dostať sa k vydavateľstvu, keďže sa Juraj primárne zameriaval na lokálne talenty. Toto pre naše skupiny nebude robiť žiadne zahraničné vydavateľstvo. Či ho niekto nahradí to netuším, skôr si myslím, že nie. Samozrejme je tu Peter Beťko s GOTHOOM Productions, ktorý robí rovnako neskutočne kvalitnú robotu so zameraním na lokálnu scénu. Avšak Peter napríklad nevydáva toľko albumov a skôr sa zameriava na extrémnejšie žánre. Tým chcem povedať, že druhý - alebo lepšie povedané ďalší - label by sa tu určite hodil, ale vybudovať ho do takého rozsahu nie je jednoduché.
Jednou otázkou sa pristavíme aj pri ďalšej tvojej bývalej kapele - GOD DEFAMER, ktorú si zakladal ako odpoveď na to, čo sa udialo v DEMENTORe. V roku 2010 ste vydali pod krídlami Gothoom Production album „Heavenly Hell“, potom si z kapely odišiel a chalani vydali ešte jeden album „Relics“ (2014). Ako spätne vnímaš túto epizódu tvojho hudobného života?
Bolo to fajn, avšak pri všetkom, čo podniknem a nakoniec nedosiahnem predsavzatia alebo stanovené ciele, sa u mňa dostaví sklamanie a otázka ohľadne zmyslu takýchto aktivít. Možno sa aj s týmto projektom dalo ísť ďalej, avšak postupne sa dostavilo veľa geografických ale aj hudobných nezhôd. Uzavreté, vybavené.
Poďme už ku kapele BREAKING THE TAROT (BTT). V úvodných promo materiáloch sa písalo, že „samotní hudobníci nepatria medzi zelenáčov, ich mená a prejav ste mohli zachytiť v kapelách MEREDITH, FICTIVE MARRY, WITHIN SILENCE, DEMENTOR, GOD DEFAMER…“ a ty si sa vyjadril, že „chcel som konečne robiť muziku ktorá ma baví a zároveň sa obklopiť ambicióznymi hudobníkmi so skúsenosťami. Dôležité pre mňa bolo, aby sme boli všetci naladení na rovnakú vlnovú dĺžku nielen mentálne, ale aj hudobne. S chalanmi sme si sadli a rozdelili úlohy, tak aby každý prispel tým, čo najlepšie vie a kapela mohla napredovať.“ Predstav nám teda aktuálnu zostavu kapely a pár slovami priblíž okolnosti jej vzniku.
Aj v tomto prípade sa ukázalo, že to, čo na začiatku vyzerá ideálne, nemusí tak byť aj v skutočnosti a že samotný čas potvrdí, či celá konštelácia a predpoklady boli správne. Teda od čias, keď som tvrdil to, čo si zhrnul do otázky, sa ukázalo, že až tak dobre sme neboli zladení. Vyústilo to do odchodu pôvodného speváka, ktorý hral aj na basu. Zostava sa k dnešnému dňu ustálila na trojici, kde okrem mňa je v kapele Roland Hains a Peter Gacík. Roland je bývalý gitarista MEREDITH, čo je jedna super talentovaná metalcore kapela pochádzajúca z Košíc. Je to veľmi dobrý gitarista a jeho úloha v kapele je predovšetkým komponovať. Peter je bývalý bubeník power metalových WITHIN SILENCE, čo je snáď ešte silnejšie meno z pohľadu ich pôsobenia na EU scéne. Peter je veľkým prínosom, okrem primárneho zamerania na jeho nástroj aj pri riešení vecí, ako programovanie ovládania pre techniku cez rôzne midi nástroje. Aktuálne riešime otázku stáleho speváka. Tento post sme zatiaľ neobsadili a na koncertoch nám doteraz vypomáhal Bohuš Michalko z WASTAGE. Na Angelus s nami podľa všetkého príde nový chalan, s ktorým aktuálne skúšame. Meno zverejníme, keď bude nám aj jemu jasné, že pôsobenie v BTT a v tejto zostave je to, čo hľadáme a čo kapele prospeje. Sme vo fáze experimentovania. 😊
Hudobne kapela nadväzuje na odkaz klasických metalcore kapiel ako sú TRIVIUM, BULLET FOR MY VALENTINE alebo KILLSWITCH ENGAGE. Promo materiály dopĺňajú, že „do svojej tvorby však nenásilným spôsobom vkusne vnáša aj moderné elektronické prvky, ktoré výrazne obohacujú nahrávku a jednotlivým skladbám dodávajú hutnosť a atmosféru.“ Prečo nastal u teba „žánrový“ posun od death-metalu k metalcoreu, dá sa povedať od „old-schoolu“ k „moderne“?
Napriek tomu, že aj GOD DEFAMER sme zakladali ako death metalovú kapelu, tak už v tomto období som začal inklinovať k melodickejším odnožiam metalu. Ani nie tak nutne metalcore, ale boli to aj melodické death kapely ako IN FLAMES, ARCH ENEMY alebo CHILDREN OF BODOM. Ja som bol aj hlavným iniciátorom melodických vokálov pre „Heavenly Hell“. Nikomu ďalšiemu na tom tak nezáležalo. Bol super ťah, že sme sa k tomu odhodlali a zohnali na nahrávku veľmi dobrých hostí. Songy s melodickými linkami sú rozhodne to najlepšie a najzaujímavejšie, čo na albume máme. Žiaľ, požiadavky na to, aby sa Peter naučil spievať aj melodicky, sa nikdy nepodarilo uplatniť a tak naše možnosti zostali v tomto smere obmedzené. No a neskôr ma začali výrazne ovplyvňovať práve spomínané metalcore legendy, ktoré spolu s už zmienenými geografickými nezrovnalosťami v kapele začali vo mne formovať rozhodnutie vydať sa iným smerom.
Debutový album „Beyond The Breaking Point“ ste v októbri 2023 vydali pod Gothoom Productions. Ak ste (boli) spokojní so spoluprácou s Peťom Beťkom a spol.?
Na spoluprácu s Gothoomom a Peťom nemôžem povedať nič zlé. Práve naopak. Som strašne rád, že nás zobral pod seba a vydal nám debut na CD aj napriek tomu, že metalcore nie je hlavným žánrom pre jeho vydavateľstvo. Boli sme a stále sme spokojní a vďační, že nám dal Peter možnosť a ten album vydal. Veľmi sa tešíme aj na Gothoom fest - napriek tomu, že tam asi budeme najmäkší. Snáď nás ale publikum príjme a všetci sa zabavíme. Už sme pár krát hrali akcie s death metalovými kapelami a nikdy to nebol problém. Ja sám mám radšej multižánrovejšie akcie. Samozrejme na úrovni metalu.
V recenziách albumu zaznelo, že „je počuť, že páni myslia dopredu a skladbám dávajú dušu, ktorá sa ukáže aj na koncertných pódiách. Piesne sú plné výborných nápadov a nechýbajú skutočne vydarené pasáže. No svoj zlomový bod som dosiahol niekde pri siedmej-ôsmej piesni. Tam sa mi začali skladby akosi zlievať a nebol som si istý, či som ten a ten riff už kdesi nepočul. Na druhej strane do detailu prepracované bicie, ktoré šikovne rytmicky podporujú a zvýrazňujú tie najlepšie úseky skladieb, a výborný spev dávajú priestor v každej skladbe nájsť kus klenotu.“ (Mišo Šnapko, Prorocker.sk) alebo „aranžovo sú do seba jednotlivé riffy zapasované tak, že po stopkách naozaj netušíte, čo táto banda na vás za pecku práve rozbalí. Refrény vyspievané spôsobom, že si ich už na prvý posluch začne človek v duchu hmkať a prichytáva sa pri pokyvkávaní hlavou a dupkajúc si do rytmu. Neuveriteľne mám rád energickú muziku, ktorá má v sebe dynamiky na rozdávanie a to BREAKING THE TAROT v sebe naozaj má.“ (Albbert Premus, Metalscena.sk). Ako sa na váš debut s odstupom času pozeráš ty?
To, že sa niekomu začnú zlievať dokopy hudobné motívy, je celkom bežné pre poslucháčov, ktorí sa nevenujú primárne danému žánru. Tá hudba potom vyžaduje viac vypočutí, ideálne s odstupom času. Veď v podstate tento fenomén sme asi zažili všetci. Väčšinu albumov, ktoré mám rád ja, som si neobľúbil na prvé počutie. Z našej strany sa nemohlo jednať o rôznorodejší materiál. Jednak skladbami prispeli traja rôzni interpreti a dokonca aj takými, ktoré sme mali odložené a nerealizované už niekoľko rokov. Tie sú prirodzene odlišné od toho, čo sme pripravili v aktuálnom čase. Žánrový prienik sme mali v tom, že každému sa páčil klasický metalcore, ale popri tom každý z nás počúva aj odlišné kapely v rámci tej kvázi metalovej moderny. Nová tvorba by už mohla byť ucelenejšia, ale absolútne sa nebránime tomu, aby sme do repertoáru pridali aj skladby, ktoré sa budú od zvyšku odlišovať. V podstate aj album sme robili s tým istým zámerom, dať dokopy rôznorodejšie songy, ktoré sa nebudú zlievať. 😊
Čo sa týka BTT, deklaroval si, že s kapelou by si chcel dosiahnuť maximum, ale vždy pri rešpektovaní rodinného a pracovného života každého z členov. A určite „nepôjdete cez mŕtvoly“, ak by kvôli kapele mal trpieť rodinný život niektorého z vás. Súčasne bude mať BTT u každého prioritu pred prípadnými inými projektami. Dá sa teda povedať, že uprednostňujete pohodu v kapele pred stresom a tlakom na seba samých v zmysle „chceme, aby všetci o nás vedeli, všade sme hrali, dávali rozhovory, vydávali kopec videí, boli nás plné sociálne siete“? Ako v tvojom prípade vyzerá dodržanie pravidiel „work/life balance“?
Samozrejme. Ja sa už nechcem zaoberať niečím, čo už od počiatku nemá význam alebo je odsúdené na neúspech. A to hlavne v súvislosti s tým work/life balance. Prirodzene berieme rodiny a prácu ako nadriadené oblasti našich životov a v tom zmysle je prirodzené, že ak kapela krachne, tak ti môže prísť ľúto, že si ten čas nevenoval radšej rodine, deťom. To však zase nevylučuje to, že keď už to robíme, tak sa tomu venujme najlepšie ako vieme a pokúsme sa niečo dosiahnuť. Práve preto sme sa dohodli, že ak máme robiť spoločne hudbu, tak to robme len v jednej kapele, ktorá je pre každého hudobnou prioritou a nerozptyľujme sa ničím ďalším. Žiaľ, ani toto už u nás celkom neplatí a niekto sa venuje aj iným projektom. Nestrácam na tom energiu. Postavím sa tomu čelom a budem riešiť, keď dôjde ku kolíziu našich plánov s inými.
V jednom rozhovore si sa vyjadril, že „z praxe sa mi ešte ani raz neosvedčilo brať do kapely niekoho, kto bol síce brutálny muzikant, ale žánrovo bol na míle niekde inde. Toto býva veľakrát argument, keď hľadáš niekoho do kapely a nemôžeš nájsť presnú zhodu. Keď krachnú všetky najlepšie možnosti, povieš si, zoberiem Fera. Hrá síce blues, ale je skvelý hudobník. Vie písať noty a prsty má rýchle ako Malmsteen. Odporúčam toto nerobiť. Skôr či neskôr to krachne.“ Aký je teda tvoj recept na nájdenie tých pravých spoluhráčov, aby ste si rozumeli hudobne aj ľudsky? Koľko času potrebuješ na to, aby si si niekoho „oťukal“ a overil si, že s ním by mohla byť dobrá spolupráca? Čo by si odporučil kapelám, ktorým sa dlhšie nedarí zastabilizovať zostavu?
Presne to som kedysi napísal a stojím si za tým. Recept na to asi jednoznačný nie je. Už sme spomínali, že je potrebné, aby si členovia kapely rozumeli hudobne, ale aj ľudsky. Tie hudobné predstavy a zosúladenie je oveľa jednoduchšie, keďže sa o nich stačí pozhovárať a hneď vieš, ako ste na tom. Teda v tomto sme si urobili jasno na začiatku a zhodli sme sa na hudobnom smerovaní. Tá náročnejšia oblasť je osobnostná zhoda. To si síce môžete na začiatku tiež nejak odkomunikovať, ale ľudské osobnosti sa prejavia naplno pri riešení kritických situácií. Vtedy sa prejavia aj názorové rozdiely a je len otázka, či vie skupina ľudí dosiahnuť prijateľný kompromis a či dohodnuté riešenie naozaj uspokojuje záujmy jednotlivých členov. Nakoniec sme si týmto prešli aj v BTT a práve preto došlo k personálnym zmenám. Teda, jednoznačný recept nemám ani ja sám, ale rozhodne je treba si na začiatku dohodnúť hudobné smerovanie a tiež si vysvetliť očakávania od kapely na samom začiatku. Keď jeden zo štyroch povie, že mu stačí garážové hranie, tak je zrejmé, že nebude chcieť chodiť každý víkend na koncerty. Preto je vhodné sa s tým vysporiadať hneď na začiatku. Lebo neskôr, keď už je kapela rozbehnutá sa toto môže riešiť ťažšie. Rozhodne odporúčam komunikovať v kapele aj rozdelenie úloh, aby neskôr nedochádzalo k nedorozumeniam.
Pred rokom ste sa zúčastnili semifinálového kola Wacken Metal Battle Slovakia v Košiciach, okrem vás zahrali aj WOLNERA, SLIGHT LIE, WAYD, PATRIARCHA a ETTERNA, pričom do zvolenského finále postúpili traja posledne menovaní a celkovým víťazom sa stali ETTERNA. Aký je tvoj názor na podobné súťaže a ako si spomínaš na vaše vystúpenie? Vraj ste mali aj ohňomet. 😊
Ohňomet sme žiadny nemali 😊. Tie súťaže môžu byť fajn. Na naše vystúpenie nespomínam najlepšie z jednoduchého dôvodu: Nebolo to totiž naše najlepšie vystúpenie a dokonca ani také, s ktorým by sme mohli byť aspoň trochu spokojní. Ale 90% z toho je naša chyba a nemôžem si na nikoho sťažovať.
Vystúpili ste už v Česku, Maďarsku, Nemecku. Na tento rok máte potvrdené vystúpenia napr. na Gothoome či Blaspehmy Open Air. Ako sa vám darí dohadovať vystúpenia doma aj v zahraničí? Využívate obľúbený koncept výmenných koncertov, pomáha vám vydavateľstvo resp. máte už vytvorenú sieť kontaktov na organizátorov? Alebo ste skrátka aktívni, píšete, voláte, faxujete organizátorom a toto je výsledok? :-)
Do Nemecka a Maďarska sa chystáme až v apríli, po koncerte Angelus. Teda bude to prvý krát pre kapelu v týchto krajinách. A ak chce kapela hrať, nemôže sa spoliehať, že ju začne každý pozývať len preto, že vydala album alebo dobrý singel. Tejto činnosti sa musí niekto venovať a odhadujem, že management kapely zaberie ešte viac času ako samotné cvičenie na nástroji alebo tvorba. V podstate robíme všetko to, čo si uviedol v otázke.
Pred pár dňami ste vydali vydarený nový singel „Broken Feelings“ - ide o predzvesť nového albumu? Ak áno, v akom je štádiu príprav, kedy môžeme očakávať jeho vydanie a čo nám už teraz o ňom môžeš prezradiť?
Vďaka. Teda podľa toho čo píšeš hádam, že sa ti ten song páči. 😊 Samozrejme bude aj album. S „Broken Feelings“ sme sa konečne nakopli. Dosť sme sa pri príprave zasekli a chvíľu točili v kruhu. Nakoniec sa nám podarilo nájsť správnu cestu a zároveň sme si aj preverili a nastavili cestu pre ďalšie songy. Album by sme chceli pripraviť najneskôr k začiatku roka 2026. Dovtedy ešte dáme von jeden až dva single. Možno tri. To sa uvidí podľa situácie, ako sa nám podarí všetko realizovať. Môžem ešte povedať, že čoskoro začneme nahrávať druhý song a ďalšie 3 – 4 máme napísané.
22.marca vystúpite spolu s PYOPOESY, HEKATON, RHODESIAN a MIDNIGHT NOON na benefičnom koncerte Angelus Spring MetalStorm v Brezne. Ako znie vaše pozvanie pre fanúšikov?
Pri podobných charitatívnych akciách zvykneme hovoriť, aby ľudia prišli zabaviť sa a podporiť dobrú vec. Za nás môžem sľúbiť, že na pódiu necháme maximum a zahráme aj „Broken Feelings“. Bude to koncertná premiéra pre toto naše dieťa. Teda sme aj zvedaví, ako sa ujme u ľudí. Tešíme sa.
Rozhovor pripravil: Vlado Lauko
Fotografie: archív kapely
