Nitrianska kapely PRISON OF MY LIFE (POML) bude mať 10.5.2025 v Pivárni Žiarčan premiéru v zostave benefičných koncertov pod hlavičkou „Angelus“, s gitaristom a spevákom Ondrom sme sa už mali možnosť stretnúť v októbri minulého roka v podlavickom kulturáku, kde ako dôležitá súčasť legendárnych grinderov ABORTION prispel k vydarenej oslave 30-tky domácich matadorov PYOPOESY. O tom, ako stíha skĺbiť fungovanie v oboch kapelách, vzniku POML, ich plánoch do budúcnosti a mnohom ďalšom sa dozviete v nasledujúcom rozhovore. A dúfame, že blížiaci sa Angelus Feline dopadne oveľa lepšie ako iný v rozhovore spomínaný „nezabudnuteľný“ koncert v Žiari nad Hronom...
Aká muzika formovala tvoj hudobný vkus a akú si rád vypočuješ teraz? Si momentálne ortodoxný „trve“ metalista alebo máš rád aj iné žánre? Tvoj spoluhráč Jozzy sa v jednom rozhovore vyjadril, že počúval všetko od vážnej hudby, jazzu, rocku, hard rocku, metalu až po brutal death metal, keďže všetko má svoje čaro. A ako príklad kvalitej muziky spomenul aj DEPECHE MODE či dokonca Belindu Carlisle (ja by som v rámci 80-tkového popu/rocku pridal ešte aj ALPHAVILLE, ROXETTE a speváčku Sandru)...
Vyrastal som v divokých 90-tych rokoch, takže môj hudobný vkus je ovplyvnený hlavne sladkokyslým hudobným gulášom tej doby. Ako dieťa som, samozrejme, počúval hudbu rodičov, asi ako každý. Hlavne otcov hudobný vkus ma formoval aj v neskoršom veku. Otec mal rád veci, ako FERMATA, COLLEGIUM MUSICUM, BLUE EFFECT, ale aj BLACK SABBATH či IRON MAIDEN. No neskôr som začal objavovať veci, ktoré mi servírovala televízia, starší kamoši, bratranci a sesternice. Jeden z takých hlbších zárezov do pamäti, na ktorý nezabudnem do konca života, bol, keď som v telke videl videoklip LAIBACH – „Opus Dei“. Z toho som bol úplne odrovnaný. Potom prišlo obdobie školských „srandičiek“ ako EAST 17, SCOOTER, PRODIGY - na tom vtedy fičal asi každý v našom veku. No rýchlo nás to prešlo a začali sme objavovať radosti metalovej a celkovo tvrdej muziky. Momentálne si myslím, že od ortodoxného “trve” metalistu mám asi ďaleko, aj keď počúvam prevažne tvrdú hudbu, milujem napríklad aj starý punk a rôzne jeho subžánre. Nerobí mi problém pustiť si MAHAVISHNU ORCHESTRA, THE EXPLOITED a MORBID ANGEL - presne v takomto poradí, haha... V každom žánri, teda asi okrem dychovky, by sa našlo niečo, čo by ma mohlo zaujať. Neuveríš, ale keď toto píšem, počúvam prvý album od GORILLAZ.
Vraj si pôvodne chcel byť basgitarista a určite si nechcel byť spevák. Nakoniec hráš na gitare a growluješ... Ako často doma resp. v skúšobni cvičíš na gitaru a čo robíš pre to, aby bol tvoj hlas vo forme?
Musím sa priznať, že v poslednej dobe tej gitare - okrem skúšok - veľa času nevenujem. Občas si preletím set, aby som nezabudol, kde sa čo hrá a hlavne, aby som nemal z toho všetkého guláš. Keď som bol pred rokmi pasovaný za speváka v DEADWINGS, nemal som ani potuchy, čo to vlastne obnáša, len som bliakal do mikrofónu a išlo to tak nejako samé od seba. Môj hlasový rozsah nie je taký vražedný pre hlasivky, takže som to ani neriešil a koniec koncov, ani ma to nebavilo, čistý hlas nebolo pre mňa to pravé. Growl - to je iná kapitola. To, že viem growlovať, som zistil už na základnej škole, aj keď to bol vlastne iba taký orangutaní rev. Čoskoro som zistil, že, keď si človek vychytá správnu techniku, tak to po výkone nebolí a hovorené slovo potom neznie, ako reč prefajčeného štamgasta o pol šiestej ráno v staničnej krčme. Snažím sa zbytočne nenamáhať hlasivky, keď netreba, nevykrikujem po krčmách ako za mlada a growlujem iba, keď treba (v skúšobni a na pódiu). V ABORTION kričíme okrem Mira všetci a v POML sme po novom dvaja speváci. Ja spievam hlboké tóny a Čalád si zobral na starosť tie vyššie uškriekanejšie polohy - aj toto rozdelenie úloh nám obom šetrí hlasivky. Samozrejme dôležitý je prísun tekutín – piva, haha.
O tvojej ceste k melodickému death metalu si povedal – citujem: „Keď sme za dávnych čias s Freddym založili kapelu, tak sme hrali jazz fusion instrumental a potom už sa to menilo na všeličo možné aj nemožné. Vystriedalo sa okolo nás kopec muzikantov a každý nám do toho hudobného gulášu niečím prispel, až z toho nakoniec vzniklo niečo, čo už mňa osobne nebavilo, takže bol pre nás logický ťah vrátiť sa ku starým koreňom. Death metal je pre nás vlastne taký oddych od všetkej tej psychadélie, ktorou sme si prešli.“ Väčšinou to býva tak, že death-metalisti na „staré kolená“ mäknú a posúvajú sa až k rocku, prečo to u teba bolo/je naopak? Myslíš, že ťa už „navždy“ bude baviť hrať melodický death-metal? A čo všeobecne pre teba metalová muzika znamená – životnú filozofiu, psychohygienu, únik od reality alebo niečo iné?
Mám pocit, že s vekom u mňa rastie chuť k čoraz tvrdším odnožiam hudby, takže uvidíme, aké divotvornosti ešte zo mňa vylezú. Inštrumentálne začiatky nás vyformovali hlavne ako hráčov, takže teraz nemusíme rátať pražce na gitarách, ale už vieme, čo sa nám kde na hmatníku ozve. Netvrdím, že navždy budem hrať melodický death metal, no určite chcem zostať v týchto temných vodách, kým budem vládať. S POML nám to hudobne momentálne smeruje k black metalovým zákutiam, čiže sme otvorení rôznym žánrom tvrdej hudby. Na ABORTION ma zase baví, že grindcore je protest, je to taký ten pomyselný vztýčený prostredník celej spoločnosti a tŕň v oku. Každopádne pôsobenie v oboch kapelách je pre mňa v prvom rade hlavne relax a koníček. Tak ako hovoríš: únik z reality a psychohygiena. Celkovo je hudba pevnou súčasťou môjho života už od detstva. Zbieram LP platne, CDčka, MC kazety. U nás doma hrá hudba v podstate non-stop. Teraz síce kvôli našej dcérke občas ide pomedzi ten NAPALM DEATH a SUFFOCATION aj Usmievanka a Paci Pac, ale minule sme pozerali koncert CARCASS a bola úplne zhypnotizovaná.
Príbeh vzniku kapely PRISON OF MY LIFE (POML) je vcelku zaujímavý: Od roku 2006 fungovala kapela s názvom DEADWINGS a po 10 rokoch sa jej vtedajšia zostava rozhodla, že zmení žáner a aj názov („Prison Of My Life“ bol názov jednej z posledných skladieb DEADWINGS)... Priznám sa, že o DEADWINGS som nikdy predtým nepočul a nepoznám jej tvorbu. Skús nám trochu priblížiť túto „prehistorickú etapu“. Aká stopa po DEADWINGS zostala, čo ti najviac z tohto obdobia utkvelo v pamäti? A existuje šanca na „oživenie“ kapely (resp. vedeli by ste v aktuálnej zostave ešte zahrať jej skladby)?
S kapelou DEADWINGS sme pôvodne chceli hrať progresívny metal/rock, niečo na spôsob PORCUPINE TREE (názov kapely bol odvodený z názvu ich albumu „Deadwing“), ale ako to už v kapele aj v živote chodí, nie vždy to vyjde tak, ako si to predstavuješ. Takže sme sa vlastne stali takou nejakou hardrockovou záležitosťou, spievanou čistým spevom s občasným „zachrchlaním“. Nehovorím, že to bolo zlé, kapela mala svojich fanúšikov, čo sa pravidelne objavovali na koncertoch, ale čím viac sme hrali, tým viac som si uvedomoval, že ma tá hudba a celkové smerovanie kapely už nejako nebaví. Vyprchalo zo mňa nadšenie a nepáčil sa mi ten žáner, na ktorý sa to zmenilo. Nahrali sme jeden album „End of your Dreams“ v roku 2016. Ťažko povedať, či je šanca na oživenie kapely. Viem, že Freddy by bol určite rád, ak by sa to dalo znova dokopy, nemám s tým žiadny problém, ale jedine bezo mňa, haha.
Debutový album POML s názvom „Madhouse“ ste nahrávali v júli 2019 vo Vomitor Sound štúdiu a vydali ho v marci 2020. Na albume je 11 relatívne krátkych úderných skladieb (celková stopáž je tesne pod 30 minút). Z dobových recenzií mi ako vcelku výstižné pripadá hodnotenie zhrnuté do vety „kov smrti, ktorý kapela tvorí, síce nedrví extrémnosťou, brutalitou či nebodaj nejakým novátorstvom alebo experimentovaním, ale ide o svižnú a chytľavú jazdu s výrazne melodickou šťavou“ a prirovnanie k dánskej kapele ILLDISPOSED. Ako sa na váš debut s odstupom času pozeráš ty?
Pozerám sa na to s úsmevom. Je to odraz doby a našich osobností. Sú tam veci, ktoré sme hrávali ešte s pôvodným basgitaristom. Keď to počúvam s odstupom času, tak by som na tom nemenil nič. Zachytáva to ten daný okamih. Ak sa dobre pamätám, boli sme jedna z prvých kapiel, ak nie úplne prvá, čo nahrávala u Libora v kamennom štúdiu. Nahrávanie bol neopakovateľný zážitok, hlavne pre Libora, lebo nečakal, že sme také zvery, haha. Pokiaľ sa nemýlim, tak nikto z nás ILLDISPOSED vtedy ani predtým nepočúval, takže je zaujímavé, že to takto vystrelilo. „Madhouse“ bol ešte veľmi ovplyvnený starou tvorbou DEADWINGS, bol to taký death n roll. Najviac sa mi na tom albume vždy páčila minutáž - skončí to skôr, ako ťa to začne nudiť. Pár ľudí mi dokonca povedalo, že ich to nútilo pustiť si to viackrát za sebou, tak si myslím, že to bol dobrý ťah.
V roku 2023 prichádza druhý album „Purgatory“, nahrávaný opäť u Libora Hanulaya vo Vomitor Sound a vydaný vydavateľstvom Hellforge, ktoré má „pod palcom“ agilný Juraj „Veles“ Riška (ŽRIEBÄDLO, DARCHAIC, IMMORALITY). V čom podľa teba nastal posun v porovnaní s debutom? Mne album pripadá byť trochu pestrejší a „vyzretejší“, ale samozrejme stále je to (melodický) death-metal. Aké ste zaznamenali reakcie od fanúšikov resp. recenzentov? A kde si môžu fanúšikovia obe vaše CD (prípadne aj ďalší merch) kúpiť a takto podporiť kapelu?
Zásadný rozdiel bol hlavne v tom, že sme materiál skladali v ucelenej zostave. Fungovala nám v kapele dobrá chémia. Hudba už je trošku vzdialenejšia tomu pôvodnému death n rollu a má to celé taký výraznejší “náš ksicht“. Nahrávanie sprevádzali rôzne komplikácie, bol to taký malý pôrod, ale nakoniec to všetko dobre dopadlo. Atmosféra v štúdiu bola opäť nadštandardná a s Liborom sa dá každá komplikácia prekonať. Opäť by som asi s odstupom času, tak ako aj na prvom albume, nič nemenil, tak to vtedy vyšlo, nech to také ostane, je to odraz doby a rozpoloženia v ktorom to vzniklo. Vždy je lepšie tvoriť nový materiál ako sa hrabať vo veciach, ktoré už sú hotové a nahraté. Recenzií bohužiaľ veľa nevyšlo, ale ak sa dobre pamätám, boli kladné, vyslovene zlú recenziu sme nemali. Samozrejme naša hudba nie je pre každého, ale svojich fanúšikov si to už myslím našlo. Oba albumy POML a dokonca aj DEADWINGS sa dajú zakúpiť priamo u nás, stačí nám napísať na mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.. Oba albumy POML sú aj na streamovacích platformách (spotify, YouTube, atď).
Ak sa nemýlim, tak hlavným textárom kapely si ty. Kde hľadáš inšpiráciu k textom? V minulosti to vraj boli najmä tvoje sny – stále si jeden z tých, čo si večer líhajú do postele s pocitom, že idú do kina? :-). Viem, že veľa čítaš, najmä sci-fi – nájdeš občas inšpiráciu pre texty aj v dobrej knihe? Je pre teba dôležité, aby mali texty nejaké posolstvo, aby nútili k zamysleniu alebo ti stačí, aby sa dobre hodili k muzike? Zaujímavosťou je, že nikde nezverejňujete texty svojich skladieb. Vraj je dobré, keď si poslucháč pri každej skladbe predstaví svoju vlastnú verziu príbehu... Tak mi tá cesta k prípadnému dôležitému posolstvu pripadá trochu komplikovaná...
Na prvé dva albumy som napísal texty ja a áno, inšpiráciou mi boli hlavne sny a literatúra. Nastala však zásadná zmena a tejto funkcie sa ujal môj veľmi dobrý kamarát Maťo, prezývaný Plameň. Moje texty boli skôr priamočiare, štandardné metalové témy ako apokalypsa, zombíci, spánková paralýza, inkvizícia, smrť, démoni, atď. Čiže názov skladby povedal, o čom to bude a žiadne filozofické úvahy sa v textoch neskrývali. No časom už som začal mať pocit, že sa motám v kruhu a tak mi prišlo, ako dobrý nápad a logické riešenie situácie zavolať niekoho “z vonka” s iným/novým prístupom. Samozrejme to celé ovplyvnil aj príchod Čaláda do kapely, skrátka už si to začalo pýtať niečo iné, hĺbavejšie. Ako som už vyššie spomínal, žanrovo sa nám to začína približovať viac do black metalových vôd a vzďaľuje sa to od tej pôvodnej priamočiarosti.
Sú muzikanti, ktorí si užívajú proces tvorby muziky a jej nahrávanie, ale väčšina má najradšej koncerty, priamy kontakt s fanúšikmi. Tvoj parťák Jozzy sa k tejto téme vyjadril – parafrázujem: „naša muzika je „nárez od podlahy“, nekompromisná úderná „priamočiara nakladačka“ a keď vidíš baviace sa publikum, moshpit pred pódiom, vlniace sa vyšampónované hrivy v dave fanúšikov… nie je nad ten pocit. Máme to najradšej napriamo naživo, cez aparatúru, boliace prsty, zápästia, nohy, hlasivky a pot! Nie je nad živý koncert a interakciu s publikom. Tam keď presvedčíme (a nebojím sa tvrdiť, že naživo sme lepší ako z nahratého záznamu na CD), to je pre nás dôležité. A potom si fanúšik začne hľadať cestu aj k záznamu našej muziky a povie ďalším svojim kamarátom, že naša muzika je fajn.“ Ako to vidíš ty?
U nás v kapele funguje veľmi dobrá chémia, sadli sme si ako muzikanti, ale hlavne si vyhovujeme po ľudskej stránke. Veď napríklad s Freddym sa poznáme 25 rokov a sme už rodina, dokonca som krstným otcom jeho dcérky. Jozzy s nami hrá už večnosť. Z toho vyplýva, že nám absolútne nevadí spolu tráviť čas v skúšobni, ani na cestách. Tvorba novej muziky nás baví, je okolo toho kopec srandy, hlavne keď vymýšľame pracovné názvy riffov a skladieb, napríklad: Fantaghiro, stierače, tanec s mlokmi a podobné záležitosti. Väčšinu materiálu skladáme všetci spolu, jeden donesie riff alebo nápad a potom to ladíme, ohýbame, niečo sa pridá, niečo vyhodí a tak to brúsime, kým z toho niečo nevznikne. Živé hranie je pre nás také to zadosťučinenie. Vždy je zaujímavé sledovať ľudí, ako na nich skladby pôsobia, ktorá ich baví viac, ktorá menej a potom podľa toho aj upravujeme playlist. Tiež mám ten pocit, že naživo je to živelnejšie ako z nahrávky. Asi to bude tou našou chémiou. Na pódiu vieš tie emócie dať najavo úplne naplno. Keď počúvaš hudbu z nahrávky, tak si podvedome vytváraš nejakú predstavu o kapele a o obsahu muziky, ale naživo to väčšinou celé vypáli úplne inak. Úplne najlepšie zo všetkého je nosenie aparatúry, haha.
Hrávate radšej v menších kluboch alebo na festivaloch? Ako si spomínaš na vaše vystúpenia na Flesh Party (Sereď) a Night Of Chaos (Krupina)? Aký ďalší (ne)vydarený koncert ti najviac utkvel v pamäti?
Každý koncert má svoje čaro. Je super hrať v klube pre 60 ľudí, ktorí tam robia úplné peklo, ale na druhej strane na festivale je možnosť osloviť viac ľudí, ktorí nás ešte nepočuli. Ťažko povedať, kde hrávame radšej. Povedal by som to tak, že hrávame radi všade, hlavné je, aby sme sa pomestili na pódium (klávesy zaberajú veľa miesta, haha). Na Flesh Party sme otvárali druhý deň a hralo sa tam veľmi dobre, ľudia boli zvedaví, že čo to tam s tým klávesom vlastne ideme páchať, tuším tam žiadna iná kapela takýto zázrak nemala. Hralo sa nám tam výborne, profi prístup, zvuk parádny, čistá radosť a bezstarostnosť. Bola to pre nás taká zaťažkávacia skúška v novej zostave. Na Night of Chaos som sa osobne veľmi tešil, lebo mám rád chalanov z BBRAIN DEALERS a samozrejme aj ich muziku a akcie v Krupine sú vždy divočina v tom najlepšom zmysle slova. A tak to aj bolo, perfektná rodinná atmosféra, kopec známych ksichtov a opäť profi zvuk v podaní Vomitor sound. Čo sa týka koncertu, ktorý nám utkvel v pamäti, myslím že sa s chalanmi zhodneme na jednom legendárnom koncerte v Žiari nad Hronom. Hrali sme tam spolu s MANYAC a CIRCULAR SAW. Prišli sme na miesto konania koncertu a hneď z príchodu nám bolo trochu divné, že nikto z personálu netušil, že tam má byť koncert. Pozerali na nás, ako na bytosti z iných planét a na otázku: „Kde je pódium?“ len ukázali smerom k zadnej miestnosti, že „posuňte si ten biliardový stôl a tam sa niekde rozložte“. Samozrejme veci ako predlžovačky a koberec pod bicie nehrozili, tak chlapci z MANYAC leteli do Zvolena kúpiť koberec a ja s Freddym do obchoďáku predlžovačky. Na koncert prišlo tuším nejakých 10 ľudí a dokonca tam aj prebiehal nejaký lokálny turnaj v šípkach. Vtedy vznikla legendárna fráza „kapely kapelám“, lebo väčšinu divákov tvorili ostatné kapely. Myslím si, že každá kapela by mala zažiť aj takúto akciu.
Teraz jedna otázka z úplne iného súdka: V jednom nemenovanom časopise som si pred pár mesiacmi prečítal „rozhovor“ s prvou metalovou kapelou, ktorú kompletne (hudba, grafika, príbeh) vytvorila umelá inteligencia (AI). Volajú sa FROSTBITE ORCKINGS. Samozrejme, že niekde v pozadí stále musí byť človek, každopádne - z tvojho pohľadu ako muzikanta – je reálne, že o pár rokov si každý z nás vyťuká do PC pár základných charakteristík a AI nám vytvorí novú muziku presne podľa našich preferencií? Dokáže časom AI úplne nahradiť hudobníkov?
Ja to vidím tak, že metalová komunita je veľmi citlivá a háklivá, takže si myslím, že AI kapely určite v najbližších rokoch nevytlačia tie pôvodné ľudské. Zatiaľ to na mňa pôsobí ako taká zaujímavosť, v podstate atrakcia. Niektoré kapely si vytvorili obaly pomocou AI a - ak sa nemýlim - tak sa to nestretlo s príliš pozitívnymi ohlasmi. Potenciál v tvorení hudby prostredníctvom AI vidím napríklad vo videohernom priemysle, keď nejaké malé štúdio vyvíja hru a nemôže si dovoliť profi skladateľa hudby, tak si to dajú zložiť AI a hotovo. Je to veľký pomocník v iných sférach, ako je hudba, ale nechcem odbiehať do týchto nehudobných tém.
Ako už bolo vyššie spomínané, pôsobíš aj v legendárnej nitrianskej kapele ABORTION – ak sa nemýlim, tak si k Leprovi a spol. nastupoval niekedy okolo roku 2018. V čom vidíš najpodstatnejší rozdiel medzi fungovaním POML a ABORTION a aké máte s ABORTION plány na najbližšie mesiace?
Hlavný rozdiel je v tom, že v ABORTION máme člena-zvukára, to je obrovské plus. Prídeme hrať hocikde a máme záruku kvalitného zvuku. Fungovanie v kapelách je zhruba o tom istom, akurát s POML máme striktne určené, že v utorok a vo štvrtok máme skúšky. S ABORTION skúšame hlavne pred koncertmi. Niekedy v týchto dňoch by malo vyjsť split EP s DIN ADDICT a neskôr aj CD kompilácia, ktorá bude obsahovať skladby zo starších, už nedostupných EP a splitiek. No a samozrejme koncerty do nemoty.
Na základe tvojho FB profilu, kde „sa voláš“ Nyarg Zdrápanina Thrograth a aj podľa názvu mailu, pod ktorým si mi posielal logo kapely POML „Fwd: logo bizon of my wife“ usudzujem, že máš resp. ako kapela máte aj zmysel pre humor... Chcel som sa síce tejto otrepanej otázke vyhnúť, ale nepodarilo sa: Povedz nám nejakú veselú príhody „z natáčení“, koncertu a pod...
V POML funguje taký náš interný situačný humor, ono je to vtipné v ten daný moment. Veľa kamošov, čo nás boli pozrieť na skúške, boli prekvapení, že tam je nonstop sranda. My si aj dosť navzájom nadávame, ale v takom vtipnom duchu, že dáš konkrétnemu členovi najavo niečo, čo sa ti nepáči, ale podáš mu to štýlom, aby sa na tom aj zasmial. Naše hlášky bohužiaľ nie sú použiteľné v mediálnej sfére, pretože sú prevažne extrémne vulgárne...
Poďme ešte naspäť k POML – vaša aktuálna zostava by mala byť v zložení: Necro – basa, Jozzy – bicie, Čaládo - klávesy, spev, Ondro - gitara, spev, Freddy – gitara. Viem, že ste dlho hľadali stáleho klávesáka, ako sa vám podarilo nájsť Čaláda? Ako máte v kapele podelené úlohy (kompozičný proces, dohadovanie koncertov, promo a pod.)? A povedz nám o každom členovi kapely aspoň jednu zaujímavosť/pikošku.
Veru klávesáka sme chceli do kapely ešte v časoch, keď sme hrali jazz-rock, no nemali sme šťastie na takého správneho „týpka“, čo by nám sadol, hlavne teda po ľudskej stránke. Čaládo prišiel do zostavy v podstate náhodou, lebo sme hrali na jednej akcii spolu s kapelou EMPYRION a Čaládo dostal nápad, že by s nami zahral dve skladby, nech trošku prekvapíme osadenstvo. No a po tej akcii som doňho začal pravidelne rýpať, že by to bolo fajn, ak by sme ho mali v kapele. Nakoniec sa k nám pridal. Samozrejme nemal som v úmysle, aby opustil EMPYRION. V čase, keď prišiel do kapely Čaládo, sa náš vtedajší basgitarista Pišta rozhodol, že už s nami nechce hrať. Myslel som si, že ma rovno trafí šľak, konečne sme zohnali klávesáka a vzápätí sme prišli o basáka. Našťastie s Necrom sme už kamoši nejaký ten piatok a tak sa ponúkol, že by nám na tú basu zaskočil, za čo sme mu veľmi vďační. Jozzy je náš kapelný kronikár, čiže má prehľad o všetkých akciách na ktorých sme hrali, rieši aj sociálne siete a mail. Freddy je hlavný dodávateľ riffov, ktoré potom ďalej spracovávame. S Čaládom sme si na novom materiáli rozdelili spev, takže sme dvaja rovnocenní „hulákači“, to je tiež jedna z vecí, po ktorých som vždy v kapele túžil. Čo sa týka tých pikošiek opäť si nie som celkom istý, či sú to zverejniteľné informácie, haha... Taká zaujímavosť je, že traja z kapely budeme mať na budúci rok štyridsiatku (ja a Necro dokonca v rovnaký deň) a zvyšní dvaja päťdesiatku, takže to bude opäť rok plný zážitkov s hmlistými spomienkami.
Nedávno ste na svojom FB uverejnili nádejne znejúci a súčasne trochu záhadný post v znení „V novej zostave sme posledné mesiace bez koncertov nelenili a máme už takmer hotový komplet materiál na nový (tretí) album. Určite sa je na čo tešiť, lebo progres je znova o úroveň vyššie, technicky, kompozične aj žánrovo. Nechajte sa teda prekvapiť a radi vás tvárou v tvár zaplavíme novým materiálom aj počas našich tohtoročných koncertov. Sledujte teda priebežne náš výskyt na pódiách, trénujte headbangy, pripravte si kostry na moshpity a hlavne uši na "poriadnu metalovú nakladačku" P.S. Šepká sa, že máme aj šiesteho člena... Možno nabudúce niečo prezradíme.“ Tak sme všetci zvedaví na doplnenie týchto informácií.
V tomto čase nám ešte ostáva dorobiť jednu, možno dve skladby, uvidíme, ako to vyjde a potom by sme sa chceli odobrať do štúdia, zvečniť to pre budúce generácie. Čo sa týka toho šiesteho člena, samozrejme sme mali na mysli nášho nového textára Maťa, prezývaného Plameň. Takže je to taký náš externý člen.
10. mája vystúpite v Žiari nad Hronom spolu s kapelami MELISSA MANDY CREW, ANTARES, SÍRA a ETANOL na benefičnom koncerte Angelus Feline, celé vyzbierané vstupné bude venované pre miestne občianske združenie SOS Mačky. Na čo sa môžu tešiť fanúšikovia, ktorí sa prídu pozrieť na vaše vystúpenie?
Fanúšikovia sa môžu tešiť hlavne na úplne nový materiál, väčšina skladieb bude mať premiéru. Zahráme samozrejme aj niečo staršie, ale predovšetkým, chceme ľuďom predstaviť nové skladby, tak dúfam, že sa budeme páčiť, veľmi sa tešíme. Je viac než sympatické, že akcia a teda celý výťažok je venovaný občianskemu združeniu SOS Mačky, veľmi fandím takýmto inštitúciám a aj ja osobne mám doma tri zachránené mačičky. Prajem veľa úspešných ročníkov Angelus Festu a nech chodí na akcie, čo najviac ľudí. Ďakujem v mene POML za pozvanie a ďakujem za pozornosť.
Rozhovor pripravil: Vlado Lauko
Fotografia: archív kapely
