V budúcom roku budú oslavovať 30 rokov na scéne, hrajú progresívny metal a odohrajú len pár koncertov ročne. Sme veľmi radi, že prijali pozvanie do Banskej Bystrice a zahrajú spolu s kapelami EDITOR, UNDER MY ISSUE a BRAINLESS na našom benefičnom koncerte Angelus Party (23.5.2025, Sova bar & art klub). O histórii kapely, inšpiráciách, textoch a mnoho ďalšom sme sa porozprávali s gitaristom Robom.
Skôr ako sa dostaneme k hudobným témam, povedz nám niečo o sebe – aké 3 prívlastky najviac charakterizujú tvoju osobu? Čomu sa venuješ v pracovnej oblasti? Stále patria medzi tvoje záujmy dejiny (história dvadsiateho storočia a história druhej svetovej vojny), cykloturistika a pivná degustácia? Keď už sme pri dejinách – aké historické osobnosti považuješ za najinšpiratívnejšie a prečo?
Tak ako asi každý chlap, mám aj ja svoje koníčky a záujmy. Medzi historické osobnosti, ktoré sú pre mňa inšpiratívne, patrí Wintson Churchill, ktorý sa v roku 1940 nepoddal zlu, ktorému musel čeliť a výrazne sa pričinil o záchranu civilizovanej Európy pred tyraniou nacizmu aj keď nepopieram, že pred 1. svetovou vojnou robil veci, s ktorými nesúhlasím. Zaujímajú ma charaktery diktátorov - samozrejme nie kvôli nejakému obdivu, pretože oni si obdiv nezaslúžia, ale zaujímajú ma dôvody a príčiny, ktoré ich viedli k tomu, že sa stali takými zloduchmi a samozrejme životopisy slávnych maliarov, muzikantov, histórie rockových kapiel a životopisy hudobných skladateľov.
Dočítal som sa, že v tvojom prípade nepadlo jablko ďaleko od stromu a k metalu si „pričuchol“ už v detstve vďaka MC kazetám tvojho otca a od ACCEPTU a ich hymne „Metal Heart“ cez muziku Yngwieho Malmsteena si sa dopracoval až ku kapele QUEENSRŸCHE a ďalším progmetalovým kapelám. Aké boli tvoje prvé kroky na hudobnej scéne? Spomínaš si na úplne prvú skúšku s kapelou, prvý koncert a podobne?
Áno, bolo to presne tak. Otec mal kotúčový magnetofón a v tých časoch (za komunizmu) vtedy západu otvorenejší Maďari vysielali na rozhlasovej stanici Petorfi rádio celé albumy kapiel a môj otec, trpezlivo sediac pri kotučáku s prilepeným prstom na tlačítku „record“, tieto albumy nahrával a práve vďaka tomu som mal možnosť prvý krát v živote počuť albumy kapiel EUROPE, BON JOVI, Ozzyho, BLACK SABBATH,Yngwieho Malmsteena, až som si začal kupovať kazety a dával som si ich nahrávať a tak som sa dostal ku kapele QUEENSRŸCHE a vtedy som pochopil, že sa týmto smerom chcem uberať aj ja, pretože u nich už boli aj myšlienky a pocity, vyjadrené v hudbe, v dokonalej symbióze spojenia filozofických tém a umenia.
Mnoho muzikantov nostalgicky spomína na „zlaté 90. roky“, ty si sa na túto tému v jednom rozhovore vyjadril – citujem „,vtedy to malo také romantické čaro napriek tomu, že ešte ako študujúci na stredných školách sme nemali peniaze a aj lacné kópie hudobných nástrojov svetových značiek boli pre nás dosť drahé. Propagácia bola v tej dobe bez internetu neporovnateľne ťažšia ako teraz, ale fanziny vychádzali už vtedy a na koncertoch ich nebol problém zohnať. Keď kapela nacvičila zopár skladieb a rozhodla sa ich nahrať, musela si rezervovať štúdio, nahrať svoj materiál, čo najrýchlejšie, aby to vedela zaplatiť. Na nejaké skrášľovacie procedúry ohľadom zvuku nebol čas. Čo sa mi však veľmi páčilo, tak na koncertoch boli tzv. distrá, kde sa dali kúpiť demáče jednotlivých kapiel. Ľudia vtedy chodili na každý koncert či už sa konal v meste, v klube alebo niekde na dedine v kultúrnom dome alebo v krčme.“ Skús, prosím, najmä pre mladšiu generáciu trochu bližšie popísať, čo všetko ste museli robiť, aby ste si dohodli koncerty, ako prebiehalo nahrávanie a vydávanie albumov a pod. Čo všetko sa ti zdá byť teraz až neuveriteľné z pohľadu možností, ktoré majú kapely v súčasnosti?
Prvá skúška kapely bola dosť groteskná. V tých časoch sme väčšinou vlastnili gitary značky Jolana a ja som v tých časoch žiadny skutočný gitarový aparát nemal a tak som do káričky naložil svoju Jolanu, stereofónny zosilňovač značky Tesla, trojpásmové reproduktory neznámej výroby a keďže som nevlastnil žiadnu krabičku overdrive boostera, tak som do káričky naložil ešte kotúčový magnetofón a trepal sa s tým všetkým peši do dva kilometre vzdialeného domu basgitaristových starých rodičov, v ktorom sa v jednej z izieb skúšalo. Kotúčový magnetofón som napojil na vstup zosilňovača a record level na kotučáku som dal naplno, aby som dosiahol skreslenie gitary. Nakoniec to dopadlo tak, že po dvoch improvizáciách to poistky v zosilňovači nevydržali a tak sme boli nútení našu prvú skúšku predčasne ukončiť. Naše prvé verejné vystúpenie bolo na basgitaristovej stužkovej, na ktorej sme zahrali cover od kapely BLACK SABBATH „Paranoid“, ktorý sa stretol u zúčastnených podnapitých otcov s priaznivými odozvami. V tých časoch také niečo ako home štúdio - čiže možnosť, aby si kapela nahrala kvalitnú viacstopovú nahrávku doma alebo v skúšobni – neexistovalo. Pokiaľ chcela kapela nahrať svoju tvorbu v štúdiovej kvalite, musela si rezervovať štúdio a nahrať všetko čo najrýchlejšie, lebo peňazí nazvyš nikdy veľmi nebolo. Kvalita nahrávky väčšinou závisela od nálady a ochoty majiteľov a zamestnancov štúdia využiť svoje vedomosti a skúsenosti v prospech kapely. Koncerty fungovali spôsobom výmeny a platby cesťákov, ktoré sa vyplácali z vyzbieraného vstupného. Koncerty sa vybavovali pevnými telefonickými linkami. Jedna kapela oslovila druhú s tým že by ju rada pozvala hrať na koncert, ktorý organizuje a tá jej to neskôr na oplátku vrátila. Kontakty vo forme adresy a telefónneho čísla na seba si kapely uvádzali na obaloch svojich demáčov.
Poďme sa pozrieť detailnejšie na históriu kapely DEFINITION – rozdelíme ju na viaceré časové úseky: Kapela funguje od roku 1996, v nasledujúcom roku ste nahrali svoje prvé dvojskladbové demo s eponymným názvom, nasledovalo druhé demo "Welcome In The World" a v roku 1999 kapela nahrala skladbu "Victim Of Fate", ktorá sa objavuje na kompilácii kapiel "Eastern Pumkin Garden – A Tribute to Helloween“. Aká bola zakladajúca zostava kapely a čo všetko dôležité sa udialo v kapele v období do začiatku nového milénia? Ako sa spätne pozeráš na prvé nahrávky kapely, zvykneš si ich občas vypočuť alebo sa k nim už nevraciaš a venuješ sa najmä novšej tvorbe?
Na naše prvé nahrávky sa s odstupom času pozerám tak, že obsahovali dobré nápady, ale boli zbytočne prekomplikované. S tými vedomosťami, ktoré teraz mám teraz, by som ich prepracoval a urobil inak. Každý muzikant sa rokmi vyvíja aj po skladateľskej stránke, veľa sa toho naučí, čo predtým ešte nevedel, takže s odstupom času vidí veľa vecí inak ako vtedy. Myslím, že som si vtedy toho na seba nabral príliš veľa a zbytočne sme tie skladby prekomplikovali, ale sú tam aj skladby, na ktoré som hrdý, napríklad „Game With Honesty“ z prvého dema. Úplne prvá zostava kapely DEFINITION bola va zložení: Róbert Krajči - gitata, Miroslav Laszlo - basgitara, Norbert Dimík - bicie a ako hosť nám spieval Vladimír Kravec z kapely AENEAS. Skladba „Victim Of Fate” od kapely HELLOWEEN na „Eastern Pumkins Garden“ bola zase dobrá nová skúsenosť ako sa prezentovať s prevzatou skladbou.
Začiatok milénia sa zdá byť „zlatou érou“ v histórii kapely - v roku 2002 ste sa predstavili v úlohe predskokana kapely GAMMA RAY na festivale EPG Rock On v Detve, na koncert prišlo (z dnešného pohľadu neuveriteľných) 3000 fanúšikov. V roku 2005 ste vydali vo vlastnom náklade promo CD s názvom "Pictures Of Mind". Na album ste mali mimochodom v rockovom magazíne Spark výbornú recenziu, v ktorej bolo spomenuté okrem iného aj to, že absolútne nevadí, že má každá skladba na nahrávke inú náladu. V tom istom roku ste vystúpili na metalovom festivale "More Than Fest" s kapelami ako KREATOR či GRAVE DIGGER. Ako si na obdobie po vydaní albumu „Pictures Of Mind“ a aj tieto veľké koncerty spomínaš?
Koncom roka 1999 sme už s novým spevákom nahrali skladbu “White Night”, ktorá bola určená na kompiláciu "The Grimoire Of Exalted Deeds # 4". Táto skladba bola už po kvalitatívnej stránke veľmi vyzretá a som na ňu doteraz pyšný. Veľmi vynikajúcou skúsenosťou bol práve koncert EPG Rock On, na ktorom sme robili support kapele GAMMA RAY spolu s kapelou TRISTANA. Po zmene zostavy sme v štúdiu kapely MIDNIGHT SCREAM nahrali CD "Pictures Of Mind", ktoré malo veľmi dobré recenzie. Potom prišla ďalšia zmena zostavy a započala tvorba nových skladieb na ďalšie CD.
Na albume "Pictures Of Mind" zaujmú aj texty, ktoré sú plné metafor o pocitoch z momentálnych chvíľ, ktoré človek zažije v situácii, v akej sa nachádza. Skladba „Autumn“ je o tom, ako na človeka pôsobí jeseň a jej príchod so všetkými jej nádhernými farbami a s tým, čo toto obdobie prináša. „Meeting in Dream Time“ je skladba o človeku, ktorý sa túži stretnúť s niekým, na kom mu záleží, ale má z toho obavy. „Desert Plane“ je skladba o púšti, ktorá bola niekedy zelenou krajinou, plnou nádhernej prírody. Kto bol autorom textov? Predpokladám, že všeobecne sú vám blízke témy z oblasti psychológie a ekológie... Podľa môjho názoru je progresívny metal žánrom, ktorý si vyžaduje aj určitú kvalitu textov, neviem si predstaviť, že by ste spievali texty na štýl ALKEHOL alebo HORKÝŽE SLÍŽE (samozrejme nič proti nim, naopak - k muzike, ktorú hrajú, sa ich texty hodia náramne), haha...
Autorom textov je výhradne náš spevák Ivan Bozó, ktorý je veľmi inteligentný a rozhľadený človek. Do jeho práce pre kapelu nezasahujem a nechávam mu pri tvorbe textov voľnú ruku. Progresívny rock a metal je spojením umenia a inštrumentality. ALKEHOL a HORKÝŽE SLÍŽE sú kapely pre krčmovú zábavu a to, koľko fanúšikov majú oni v porovnaní s nami a že sú slávnejší a populárnejší ako my, nás absolútne nezaujíma. Samozrejme že sme tolerantní, neodsudzujeme tieto kapely pre tvorbu, ktorú robia a riadime sa heslom „sto ľudí, sto chutí“ alebo „proti gustu žiaden dišputát“. Je dobré, že je svet rôznorodý a nie jednotvárny.
Následne až v roku 2017 kapela vo vlastnom náklade vydáva CD "Nomen Est Omen" – od vydania predchádzajúceho albumu uplynulo 12 rokov, prečo taká dlhá pauza? Hrozilo v tom období aj riziko, že kapela už svoju činnosť neobnoví?
Tvorba a nahrávanie "Nomen Est Omen" trvalo dlho kvôli ďalšej zmene v zostave. Doslova sme naučili hrať nového bubeníka od základov a zároveň som sa v tom období začal venovať svojej druhej kapele DR.MUNDI, s ktorou som taktiež nahrával a koncertoval.
V období vydania albumu "Nomen Est Omen" si sa v rozhovoroch vyjadroval, že ste dozreli, čo sa týka komponovania a aranžovania skladieb, nesnažili ste sa už robiť až zbytočne komplikované veci a pochopili ste, že progresívny rock a metal nie je iba o zložitosti. Texty boli opäť plné metafor o pocitoch z momentálnych chvíľ, ktoré človek zažije v situácii v akej sa nachádza, ako príklad môžeme uviesť skladbu „The Haunting“, ktorá je o tom, že človek číta knižku v tmavej izbe a dostane sa do stavu, že má strach, ale zároveň presne to vyhľadáva. Keď pozerá horor, pozerá ho preto, lebo sa chce báť a aj napriek tomu, že mu je to nepríjemné, tak tento pocit chce zažívať znova a znova. Považuješ sa za fanúšika hororov? Ak áno, aké sú tvoje najobľúbenejšie horory? A čo by si ešte dodal k obdobiu po vydaní albumu „Nomen Est Omen“? Verím, že to nebolo z pohľadu kapely žiadne „hororové“ obdobie...
Toto je veľmi dobrá otázka. ,Skadba „The Hauting“ by mohla byť paralelným odkazom práve na vznik kapely BLACK SABBATH, keď si štvorica blues rockových muzikantov z Birminghamu povedala, že keď ľudia môžu chodiť do kina na hororový film kvôli tomu, aby sa mohli báť, tak potom prečo by nemohli chodiť počúvať ich strašidelnú hudbu. Čo sa hororov týka, tak ja osobne nie som ich fanúšikom, ale mám dojem, že nášmu spevákovi Ivanovi sa horory (najmä tie z 80-tych rokov 20-teho storočia) páčia. Obdobie „Nomen Est Omen“ bolo komplikované, lebo sme museli vymeniť bubeníka, ale nakoniec všetko dobre dopadlo.
Počas pandemického roku 2020 ste vydali CD "Faded Reflection" – ako ovplyvnil covid fungovanie kapely? Logicky nebolo vtedy možné koncertovať, ale zas bolo viac času na komponovanie muziky... Väčšina hudobníkov považuje (najmä v čase vydania) posledný album za svoj najlepší... Od vydania „Faded Reflection“ už uplynulo takmer rokov – považuješ ho za doterajší vrchol? V čom je podľa teba iný oproti svojim predchodcom?
V období pandémie sme kvôli „čachrovaniu“ mesta s kultúrnym domom prišli o skúšobňu, takže sme ani neskúšali, akurát sme dohrávali spevy u mňa doma. Čo sa týka materiálu na "Faded Reflection", tak mám presne ten pocit, ako tá väčšina hudobníkov o ktorých, si písal. Aj po necelých piatich rokoch od vydania CD, považujem tento album za najvyzretejší a to po všetkých stránkach
Použijem ešte raz pár citátov, ktoré som našiel v tvojich odpovediach na otázky v rozhovoroch na internete: „Naša hudba vychádza z pocitov a nálad, ktoré opisujeme vo svojich skladbách. Na tomto štýle nás priťahuje hudobná rozmanitosť plná melódií, harmónií, rytmických zvratov. Je to hudba pre pozorného vnímavého poslucháča a vyžaduje si inštrumentálnu zručnosť a vyzretosť. Hráme progresívny alebo takzvaný intelektuálny metal, je to hudba skladajúca sa z prepracovaných melódií a harmónií, je plná nálad a pocitov.“ Platia podľa teba tieto definície ešte aj teraz? Stretol som sa už aj s názormi, že sa hudobníci, hrajúci progresívny metal, cítia byť „privilegovaní“ a iné metalové štýly sa im zdajú byť trochu „pod úroveň“...
Áno, tieto definície platia aj teraz. Ono o progresívnom rocku a metale sa hovorievalo a písalo aj to, že je to hudba, ktorú počúvajú a chápu väčšinou muzikanti, no nemyslím si, že je to tak. Čo sa týka tej privilegovanosti, tak napríklad bubeník Mike Portnoy z DREAM THEATER má rád aj kapely ako TWISTED SISTER a RAMONES rovnako ako progresívny rock a metal a myslím si, že hrať kvalitný hard rock alebo thrash metal je rovnako ťažké. Ešte dodám, že kapely ako DREAM THEATER, QUEENSRŸCHE, RUSH, FATES WARNING, OPETH sa od seba spôsobom hry výrazne odlišujú. Každá z týchto kapiel má vlastnú tvár, svoj charakteristický rukopis, svoj zvuk a jedinečnosť a to je na tom to geniálne. Ja len skromne dodám, že my s DEFINITION hráme hudbu, v ktorej cítiť prvky týchto kapiel, ale určite nie sme ani zďaleka na takej muzikantskej úrovni ako DREAM THEATER, ale o to ani nejde.
Čo sa týka našej domácej scény, kapiel, hrajúcich progresívny metal, nie je veľa a celkovo sa napríklad aj u fanúšikov, ktorí chodievajú na naše benefičné angelusácke koncerty, tešia väčšej obľube extrémnejšie žánre (death, thrash, black). Ako vnímate svoje miesto na slovenskej metalovej scéne, aké kapely považujete za spriatelené, s kým sa vám dobre spolupracuje? Čo by podľa tvojho názoru scéne všeobecne najviac pomohlo? Myslím si, že tým, že je progresívny rock a metal v menšine, tým je aj viac cenený medzi svojimi fanúšikmi. Na väčšine koncertov, na krorých sme hrávali, sme boli vo svojom žánri sami. Kedysi sme hrali s kapelami AENEAS a PORTIKUS. Hrávali sme aj s kapelou MIDNIGHT SCREAM, z ktorej sa vyvinul MOTORSCREAM PROJECT a s nimi sme sa zúčastnili niektorých koncertov. Scéne by určite pomohlo viacej relácií, venujúcich sa undergroundovej scéne v slovenských rádiách, ako aj festivalov, prezentujúcich túto scénu. Veľa ľudí ani nevie, že takéto kapely existujú, iba preto, že rádiá takúto hudbu cielene odmietajú prezentovať.
Podľa informácií, ktoré som našiel na vašom FB, nehýrite zrovna veľkou koncertnou aktivitou... Ako zatiaľ o vašom poslednom som našiel zmienku o koncerte s názvom Metal Este vo Fiľakove v auguste minulého roka, kde ste hrali spolu s MOTORSCREAM PROJECT a predtým o Christmas Fest (november 2023) vo Veľkom Krtíši, kde vystúpili aj MOTORSCREAM PROJECT, MARTUROS a GÁGOR. Ako si na tieto koncerty spomínaš? Čo je príčinou nízkeho počtu koncertov – pracovné vyťaženie členov kapely, malý počet akcií vo vašom regióne alebo niečo iné? Mnoho kapiel funguje na tzv. výmenných koncertoch - skúšali ste aj túto možnosť (zorganizovať koncert, pozvať 3-4 kapely, ktoré následne pozvú vás na nimi organizované koncerty)?
Áno, je pravdou, že veľkou koncertnou aktivitou nehýrime, ale ak mám pravdu povedať, ani nás to príliš netrápi. Okrem mňa a bubeníka majú naši zvyšní dvaja členovia svoje rodiny a príčinou je aj vyťaženosť kvôli zamestnaniam.
Pôsobíš naďalej aj v už vyššie spomínanom projekte/kapele s názvom DR. MUNDI? Pre mňa je táto formácia veľkou neznámou, dočítal som sa o nej len toľko, že ide o trochu iný štýl ako hráte s DEFINITION, ale občas tam „prepašuješ“ aj metalové prvky. Predstav nám teda kapelu DR.MUNDI.
DR.MUNDI je po hudobnej stránke priamočiarejšia kapela, pendlujúca medzi rockom a metalovými elementami. Pôsobí na scéne od roku 2009 a má na konte 4 plnohodnotné demá na CD, z ktorých je jedno čisto inštrumentálne. Chcel som robiť aj inú kapelu ako DEFINITION a presne o tom DR.MUNDI je. Kapela je zložená zo skúsených muzikantov, ktorí pôsobia aj v iných lučeneckých kapelách a ktorí už majú niečo odohraté,
A ešte tradičná otázka na záver našich rozhovorov: 23.5.2025 vystúpite spolu s kapelami EDITOR, UNDER MY ISSUE a BRAINLESS na benefičnom koncerte Angelus Party v baskobystrickej Sove. Celé vyzbierané vstupné bude venované pre OZ Akčné rodiny, ktoré sa venuje podpore detí s rôznymi formami zdravotného znevýhodnenia, obetiam šikany, ako aj rodinám, ktoré čelia náročným životným situáciám. Na čo sa môžu tešiť fanúšikovia, ktorí sa prídu pozrieť na vaše vystúpenie?
Predstavíme sa v zostave: Ivan Bozó - spev, Róbert Krajči – gitary, Peter Galád - basgitara, Peter Sivok – bicie. Sme veľmi šťastní a vďační, že sme dostali možnosť zúčastniť sa metalového koncertu Angelus Party aj preto, že je benefičný. Fanúšikom odkazujem, že sa môžu tešiť na progresívny heavy metal s tvrdými riffmi a nech nesedia doma a prídu, pretože zážitok zo živého koncertu nič nenahradí!
Rozhovor pripravil: Vlado Lauko
Foto: archív kapely
