Bansko-bystrická death-metalová legenda Pyopoesy je na scéne už takmer 30 rokov a sme radi, že bude jedným z ťahákov Angelus Festu 2022. S Miríkom sme si, žiaľ, vzhľadom na aktuálnu situáciu, nepokecali naživo v jeho pivnom bare eMko v Rudlovej, ale len cez maily a telefón... V 1.časti rozhovoru sa budeme venovať najmä kapele a jej hudbe, v 2.časti (ktorú uverejníme tesne po Vianociach) sa dostaneme aj k ďalším Miríkovim aktivitám, súvisiacim s hudobným dianím (nielen) v B. Bystrici a nahliadneme aj do jeho súkromia.
Ahoj Mirík, spomenieš si, kedy si naposledy poskytoval rozhovor ku kapele Pyopoesy? Ja som ako „najčerstvejšie“ vygooglil interview pre Pařát z apríla 2018...
Čauuu, no veru asi máš pravdu, bolo to pre Herdrona z časáku Pařát. Bolo k nášmu 25. výročiu. No dávno...
Ako si spomínaš na úplné začiatky kapely? Ako si vnímal vtedajšiu situáciu na slovenskej resp. banskobystrickej metalovej scéne?
Uf...bolo to veľmi dávno, ale spomínam na to z veľkou láskou, nostalgiou a pokorou. Boli sme mladí, plní nadšenia pre hudbu-metal a jej tvorbu. Bola to jedna veľká metalová nepretržitá párty, obdobie pevných priateľstiev a úžasných chvíľ... Vtedajšia BB scéna bola jedna z najsilnejšich na Slovensku aj v Čechách... Mali sme tu zastúpenie viacerých úspešných kapiel a aj rôznorodosť žánrov. Plno nadšencov pre metal a aj „mrte“ fanúšikov...
Aké boli vaše ambície na začiatku kariéry a ako sa na ne pozeráš dnes? Podarilo sa vám ich naplniť?
Našou ambíciou bolo tvoriť niečo (aspoň pre nás a fanúšikov) jedinečné v hudobnom ponímaní... Nikdy sme nemali nejaké konkrétne ciele a megalomanské ambície... Skôr to bolo o láske k hudbe a priateľstvách... A či sa to podarilo naplniť? Hm, to musia posúdiť fanúšikovia a počúvatelia hudby - za mňa veľké ÁNO !!!
Pristavme sa pri všetkých 5 albumoch - ako ich s odstupom času hodnotíš? Čo bolo príznačné pre dobu ich vzniku, aké máš na to obdobie spomienky?
Podľa mňa každy album je jedinečný a svojský. Tvorili sme hudbu tak, ako sme ju cítili (bolo to dosť o pocitoch) a ako sme sa vyvíjali, či už hudobne alebo ľudsky. A myslím, že každý z našich albumov ma pevné miesto v slovenskej UG metalovej scéne a našiel si svoju cestu k srdciam fanúšikov...
Súhlasím, poďme sa však predsa len pozrieť na ne trochu detailnejšie.
Dobre, takže prvý album s názvom In Extremis (v preklade „V okamihu smrti“, 1996) sme nahrávali v štúdiu v Slovenskej Ľupči, to bolo také klasické nahrávanie, keď sa bicie museli klasicky nahrávať a vtedy bola novinka to, že sa dali už aj strihať gitary. Takže tam sme to mali (ako gitaristi) jednoduchšie, len bubeník musel niektoré skladby nahrávať aj na dvanásty-krát. Texty sú v slovenčine, angličtine ale aj v latinčine. Latinčina umocňovala hĺbku textov. Celý album je v takom starom štýle – death/grind a vyšiel iba na kazetách s čiernobielym obalom. Dodatočne sa vyrobili napaľované CD, približne 150 ks pre najvernejších fanúšikov. Ako oficiálne „originálne“ CD zatiaľ tento album nevyšiel, možno v budúcnosti...
Druhý album vyšiel pod názvom Caligo (1997) - inšpiroval som sa históriou, napríklad Sumermi. Obsahuje aj pocitové skladby. Došlo aj k hudobnému posunu, zamerali sme sa na lepší zvuk a je tam aj viac melódií. Album obsahuje aj prvé hity, napríklad Lacrima. Album sme nahrávali v Považskej Bystrici, tiež sa nahrávalo ešte klasicky, na kotúče. A nahrávalo sa to tak, že celá kapela hrala, ale z toho sa nahrávali len napríklad bicie.
Ďalší album s názvom Tyrannus (1999) – väčšina skladieb pojednáva o Rímskej ríši, ktorá ma fascinovala. Albumy Caligo aj Tyrannus vyšli na kazetách, ktoré sa nahrávali vo Zvolene. Málokto vie, že album Tyrannus vyšiel s dvoma rôznymi obalmi - štandardný obal je červený, ale ešte predtým vyšlo pár kusov s čiernym obalom a iným pozadím. Je to zaujímavá rarita pre zberateľov. Zaujímavosťou je tiež to, že album obsahuje cover verziu známeho hitu Twisted Sister „Were Not Gonna Take It“.
Ďalší album s názvom Eclessia – Peccatum (2001) sa zaoberá cirkvou a cirkevnými hriechmi. Tento album vyšiel už aj na CD-R s vytlačeným obalom približne v náklade 500 ks. Keď sa robilo dovydanie ďalších 500 ks, tak už sme na CD-čka nalepovali aj nálepku. Rovnako ako album Tyrannus, aj tento sme nahrávali v štúdiu Exponent, podobne ako väčšina kapiel v tom období. Aj na tomto albume je cover verzia, tentoraz skladby od kapely Accept „I am rebel“. Tento album s nami nahral ešte spevák Juraj, ktorý následne odchádza a prichádza Tomáš Noga.
Ešte sme v roku 2002 nahrali také neoficiálne DVD z vystúpenia v knihe Hviezda.
Potom sme mali dlhšiu odmlku. Hrali sme veľa koncertov, menila sa zostava. Následne sme v roku 2009 nahrali album „...Alea Iacta Eest ...“ („Kocky sú hodené“ – ide o známy výrok Cézara). Potom odchádza stály bubeník Richard (sľúbil, že ešte nahrá tento album), nahradil ho Alek. Album sme nahrávali u Joža Barmu v Poprade. Obal albumu nakreslila jedna moja kamarátka-umelkyňa, vzadu je slovanský kríž, rôzne výjavy z pekla, niektoré pesničky sú inšpirované Rímskou ríšou, ale venujeme sa tam aj iným témam. Snažili sme sa vždy o to, aby hudba a text spolu ladili.
Čo sa týka textov, bolo vaším cieľom priblížiť fanúšikom napr. históriu Rímskej ríše alebo sa vám skrátka uvedená tématika „len“ hodila k death-metalu?
Textom sme dávali dosť veľkú rolu, stavali sme ju na úroveň hudby. A hlavne, aby hudba vyjadrovala text. Muselo to byť spojené v jeden celok, inak by to nedávalo zmysel. Áno, každý album bol koncipovaný k nejakému historickému obdobiu - či už rímskemu, cirkevnému, sumerskému, ale vždy sa tam našla aj pocitová skladba. A texty sme pretavili do death-metalovej hudby a tak vzniklo nerozlučné krásne rovnocenné spojenie...
V roku 2019 vyšla reedícia albumov Tyrannus a Caligo, koho to bola iniciatíva a ako sa to celé podarilo zrealizovať? Aký mala ohlas u fanúšikov?
Tak chceli k výročiu 25.rokov dostať do povedomia aj prvé naše albumy, čo vyšli vlastne oficiálne iba na MC kazetách a tak som sa spojil s Herdronom z Pařatu, s ktorým som už predtým spolupracoval na CD kompilačke „TARTAROS - banskobystrický underground“ (kde boli nahravky skoro všetkých známejších BB kapiel tvrdšieho razenia). A slovo dalo slovo a vybrali sme v poradí 2. album CALIGO a TYRANNUS. A ohlas? Myslím, že výborný, má to pre fanúšikov aj zberateľskú hodnotu.
Kde všade ste koncertovali, s akými kapelami zdieľali pódium, na aké obdobie spomínaš najradšej?
Och, toho bolo mrťe... Hrali sme mnoho koncertov a festivalov po celej Európe, tak tažko je vybrať, každý bol jedinečný a svojský. Ale asi v začiatkoch boli viac koncerty plné elánu, energie a ozajstného UG.
Vnímal som dosť veľký rozdiel medzi nami a Západom. Oni si o nás mysleli, že sme dosť takí zaostalí, keď sme na Východe. Najmä americké kapely, ale čiastočne aj Angličania nemali veľmi rozhľad. Boli uzatvorení dosť do seba.
Rád spomínam na hranie napríklad v Nemecku. Keď sme tam prišli do nejakého klubu, ktorý nás pozval, dostali sme ubytovanie a 100 mariek za to, že sme tam hrali. Hrali sme aj v Londýne a fanúšikovia z toho boli hotoví, že ako môže kapela z východnej Európy hrať tak dobre. Kvôli tomu, že sme boli z Východu, tak si mysleli, že nevieme nič. Boli prekvapení. Kapely z východnej Európy museli byť v tej dobe aspoň o 50 - 100% lepšie, aby si ich všimli. Celé to však bolo super, bola to „fajná jazda,“ či už to bolo Nemecko, Taliansko, Francúzsko. A samozrejme v Čechách, tam sme hrali veľmi často. Ja osobne preferujem klubové koncerty, blízky kontakt s publikom...
Aké 2-3 udalosti (koncerty, stretnutia, nahrávanie albumov, reakcia od fanúšikov, čokoľvek) sa Ti vyjavia v zmysle „vtedy som si povedal, že to celé má zmysel a je úžasné, že tu sme a hráme“?
Hm....záludná otázka - bolo ich naozaj veľmi veľa, tých pocitov súdržnosti, podpory - tak pravidelne to bolo v B. Bystrici v začiatkoch našich, kde na koncerty chodilo nespočetné množstvo ľudí. Keď publikom reaguje na skladby a cítiš odozvu.. Raz sme raz hrali v kulturáku, tuším v Žiline a v začali sme hrať úvod skladby Lacrima, kde sa postupne spev, hudobné nástroje pridávajú a keď išiel spev, tak cca cez 350 ľudí spievalo s nami skladbu a bolo to úžasné, zimomriavky po celom tele a vtedy som si povedal: Tak aj pre toto to robím!
Čítal som na internete, že vám niekto poslal z Thajska odfotený časopis, kde bol zverejnený rozhovor s vašou kapelou. Máš ešte nejaké podobné ďalšie skúsenosti/“pikošky“?
V tej východnej Ázii sú naozaj hudobní šialenci. Naposielal som tam možno nejakých 100-150 ks CD-čok. Napísal som im, že si ich kľudne môžu medzi sebou kopírovať, dávam im na to licenciu, pretože viac stálo poštovné, ako bola cena samotných CD-čok. Podobné to bolo aj v Južnej Amerike.
Takže ste mali fanúšikov z celého sveta. Ozve sa Vám aj teraz niekto?
Občas mi fanúšikovia napíšu, pošlú fotku, spomienku, často raritnú... Ale už je toho menej, možno niekto raz za štvrť-roka...
A aký ja vlastne aktuálny status kapely? Posledný koncert ste odohrali koncom roku 2019...
Tak my v podstate nehráme, iba príležitostne na výročia... Každý máme aj svoje iné projekty alebo sa už hudbe nevenuje, nieto času...
Čomu sa aktuálne venujú členovia kapely? Udržujete kontakty? Zahráte si občas spolu?
No to je rôzne, ale všetci sa venujú buď rodine alebo tak rôzne. Z pôvodnej zostavy ja osobne kontakt udržiavam s basákom Bukelom, s ktorým ešte hrám v kapele ABBa („Asociácia banskobystrických alkoholikov“). A aj intenzívny pivný kontakt s gitaristom Makom, haha. Raz za čas sa zjaví aj spevák Juraj na nejakú tu pitku alebo koncert a tak isto aj s Richardom. A z terajších aj bývalých členov viac menej iba na nejakom koncerte alebo keď ideme niečo zahrať. Ešte s bubeníkom Alekom sme v takom užšom kontakte, s ním pomaly nacvičujeme a aj spolu pracujeme v pivnom bare eMko v Rudlovej.
Aká je šanca, že sa dočkáme od Pyopoesy nejakej novej skladby, či nebodaj albumu?
No možno je to aj reálne, len čas musíme zosúladiť a musí prísť tá správna múza/myšlienka/chuť/nápad - snáď sa niečo podarí...
Tak to by bolo skvelé! Na čo sa môžu tešiť fanúšikovia, ktorí sa prídu pozrieť na vaše vystúpenie na Angelus Feste 2022?
Nechajme sa prekvapiť, ale určite to bude nezabudnutelný zážitok či už po hudobnej stránke alebo...
O tom nepochybujeme!
Druhú časť rozhovoru uverejníme na našej stránke o 2 týždne.
Rozhovor pripravil: Vlado Lauko
Fotografie: Archív kapely
