Jedným z najdôležitejších faktorov pozitívneho zážitku z koncertu je nepochybne kvalitný zvuk. My sme veľmi radi, že sa nám podarilo dohodnúť na (veríme, že dlhodobej) spolupráci práve s Mirom Spevákom, jedným z najlepším zvukárov v metalovej „brandži“. Naším cieľom je dať na webe priestor aj našim partnerom, bez podpory ktorých by nebolo možné Angelus Fest zorganizovať a umožniť čitateľom trochu nahliadnuť aj „za kulisy“ – slovo má náš PÁN ZVUKÁR. 😊
Pod hlavičkou SPK audio poskytuješ služby nahrávacieho štúdia, mix, mastering, dabing, hudobnú a zvukovú produkciu – popíš nám, prosím, tieto služby podrobnejšie (napr. nie všetci vedia, čo je to mastering).
Skúsim to tak stručne, lebo dalo by sa o tom dlho rozprávať... Mix je vyváženie všetkých nahratých komponentov v piesni – hlasitosť, panoráma, farba zvuku, dynamika a efekty (napr. hall, delay, chorus...). V masteringu ide o prispôsobenie hotového mixu požiadavkám média, pomocou ktorého sa bude prenášať a následne reprodukovať (CD, vinyl, streaming, broadcasting...), hlavne sa rieši frekvenčný priebeh, dynamika a celková hlasitosť. Dabing vie asi každý čo je – keď je u nás málo domácej filmovej a seriálovej produkcie a tým pádom musia naši herci nahovoriť preklad do rodnej reči. K tomu som veľmi nepričuchol, keďže sa venujem hlavne hudbe a neprišla na to zatiaľ žiadna požiadavka – ale nie je to problém spraviť s dostupným vybavením. Hudobná a zvuková produkcia je hlavne o zvučkách, podkladovej hudbe, zvukových efektoch...
Čo Ťa viedlo k tomu, že si začal podnikať v tejto oblasti? Mal si už v tej dobe nejaké skúsenosti so „zvukarinou“?
Keď som začal hrať v kapelách, bolo často potrebné vyriešiť veci okolo zvuku. Techniku mám odmalička rád, tak som sa prirodzene hrnul do toho. 😊 Bolo to tak, že som sa postavil na malej akcii k mini-mixu, keď to nemal kto iný spraviť. Tak sa to opakovalo, prerástlo to do záľuby a dáko pokračovalo ďalej, až som sa rozhodol venovať sa zvuku naplno.
Podľa zoznamu na stránke Discogs.com bolo úplne prvým albumom vydaným v SPK audio mini CD kapely JAKUBYSKO. Ako si spomínaš na túto dobu, resp. konkrétne na prvé nahrávanie?
Akože prvé bolo asi nahrávanie na diktafón, keď som bol cca v 5.-7. ročníku na základnej škole. 😊 Potom nahrávania v garáži s kapelou, keď som mal 16-17 rokov. Bolo to ťažké, lebo som vlastne na to nemal nič poriadne, len stolový počítač so starým CRT monitorom, ktoré sme museli pešo prenášať ¾ km. Závidím mladým dnešnú dobu, keď nie je problém plnohodnotne nahrávať aj na mobil.
V Tvojom štúdiu následne nahrávali viaceré slovenské metalové kapely, napr. PYOPOESY, MäSO, NEVALOTH či ACID FORCE, nedávno PATRIARCHA, REALMS OF CHAOS, CEREMONY OF SILENCE. Akým spôsobom prebieha spolupráca od prvého kontaktu s kapelou až po vydanie CD?
Priebeh je rôzny, ale v priemere je to asi takto: Kontaktujú ma, že majú skladby, ktoré by potrebovali nahrať. Dohodneme sa na termíne, niekto mi dodá náčrt, zapísaný v programe Guitar Pro alebo nahrávku zo skúšobne, aby som mal predstavu. Najčastejšie sa najskôr nahrajú bicie, potom gitary, spevy atď. Alebo sa hudba nahrá celá spolu a potom len dohrajú doplňujúce gitary a spev. Ja to editujem pokiaľ je to potrebné, mixujem, mastrujem a pripravím súbory pre vydavateľa. Tam moja práca väčšinou končí, hotové CD si už vyrieši vydavateľ, poprípade kapela sama.
Predpokladám, že každé nahrávanie je iné – stretol si sa (na naše pomery) so skvele pripravenou kapelou, s ktorou bola radosť nahrávať, resp. s úplným opakom a najradšej by si hudobníkov poslal domov s tým, nech sa zastavia o pol roka, keď sa naučia hrať, resp. dohodnú na tom, čo chcú hrať (samozrejme nemusíme konkrétne menovať)? 😊
Áno, stalo sa už asi všetko. 😊 Boli skvele pripravené kapely a interpreti, ale aj naopak. Stalo sa aj to, že neprišli na dohodnutý termín, nebrali telefón, poprípade meškali niekoľko hodín. Nemyslím, že ma môže ešte niečo prekvapiť...
Akým spôsobom sa odborne vzdelávaš a zdokonaluješ vo svojej práci? Existuje napr. možnosť učiť sa od zahraničných zvukárov, prípadne nejaké stáže – a ak áno, je táto možnosť z časových a finančných možností realizovateľná? Existuje nejaká forma spolupráce medzi slovenskými zvukármi, resp. nahrávacími štúdiami?
Učím sa stále, je to nekonečný proces. Najviac skúseností sa zbiera praxou, veľa mi dalo zvučenie v kluboch – rôzne kapely a hudobné žánre z celého sveta. Niektoré kapely si nosia svojho zvukára, čo je dobrá príležitosť na debatu a v prípade, ak sa mi niečo výnimočne na jeho zvuku páčilo, môžem sa spýtať, ako tú konkrétnu vec spravil. Zvukárska komunita je v tomto veľmi príjemná, radi debatíme o vychytávkach. V dnešnej dobe je to jednoduchšie, keďže sú k dispozícii sociálne siete, fóra a YouTube videá. Je potrebné ale všetko dobre filtrovať a nebrať napr. hromadný názor za fakt. Stáže sú určite možné, ale skôr ide o to, že sa to robieva „za možnosť sa učiť“. Čiže je to dosť finančne náročné, keď je potrebné si všetky náklady hradiť. Sú aj online kurzy, čo je pre niekoho určite dobré, ale pre mňa je skôr prínosnejšia prax.
Podľa kontaktného mailu predpokladám, že je SPK audio rodinnou firmou a pomáha Ti aj Tvoja pani manželka – ako máte rozdelené činnosti?
Už to par rokov nie je tak. Musím prepísať ten mail... 😊. Aj tak ma kontaktujú kapely priamo, keď ma v podstate vždy poznajú napríklad z koncertov. Kým sa nestarala o deti, starala sa o termíny, aby v tom bol poriadok.
Špecifickou činnosťou je zvučenie koncertov – v čom sú hlavné rozdiely oproti nahrávaniu albumu v štúdiu, na čo všetko si zvukár musí dávať pozor, keď zvučí v klube, resp. open-air vystúpenia?
Živé koncerty ma bavia veľmi, je to často trošku adrenalínové, keď je potrebné riešiť problémy okamžite. Treba dávať pozor na všetko, ale najviac asi na výraz v tvárach publika – to ukazuje či je správne prenesený úmysel a emócia kapely. Štúdio je viac o kľude, dostáva viac priestoru kreativita.
Aké rôzne podujatia si doteraz zvučil? Na ktoré rád spomínaš s tým, že všetko išlo ako po masle? A mal si aj opačnú skúsenosť, keď sa pokazilo všetko, čo sa mohlo, prípadne zaúradovala „vyššia moc“ (búrka, vietor)?
Zvučil som naozaj už kadečo, malé podujatia pre pár ľudí až po tisícky v hľadisku, ale aj podujatie pre jedného diváka. 😊 Stáva sa toho dosť, našťastie nič vážne – aj sa občas niečo pokazí, aj búrka vie zaúradovať. Ale taká pre mňa najväčšia tragédia asi bola, keď mi roztrhalo všetky membrány na subwooferoch. Pieklo silné slnko, ktoré ich úplne vysušilo a taktiež som do nich tlačil slušný výkon, na ich hranici... 😊 Našťastie chlapi, ktorí robili osvetlenie na tom podujatí, mali neďaleko svoje. Boli veľmi ochotní a doviezli mi ich, aby sa koncert mohol dohrať. Keď ide všetko ako po masle, tak mi to príde prirodzené a neukladá sa mi to do pamäte, lebo je toho našťastie väčšina. 😊
Aká je podľa Teba optimálna pauza medzi vystúpeniami kapiel, aby sa všetko stihlo bez stresu a čo všetko by mala (ne)robiť kapela a organizátori, aby Ti nazvučenie nasledujúcej kapely uľahčili?
Pauza by mala byt dlhá len toľko, koľko trvá ľuďom, kým si skočia po pivo a na WCko. 😊 Mám rád kapely, ktoré vedia presne, ktorý člen má čo robiť. Keď si všetko rozvrhnú a navzájom si pomôžu, keď niekto (najčastejšie bubeník) má toho veľa na prípravu. To iste platí aj pri uvoľňovaní pódia, ideálne aby sa nerozkladala ďalšia kapela, kým sa tá predošlá balí. Je super, keď sú poruke pomocníci, ktorí ponosia kapele veci z pódia na jedno miesto (ideálne k autu) bez toho, aby niečo poplietli. Taktiež aj vynosiť ďalšiu kapelu na pódium. Háčik je v tom, že to musia byť ľudia, ktorí vedia presne čo a prečo robia, inak je to kontraproduktívne. Rovnako je dobré napísať line-up tak, aby bol v prestavbe zarátaný čas na odchod kapely, lebo často to organizátori napíšu napríklad tak, že kapela má priestor na pódiu od 19:00-20:00 a ďalšia 20:30-21:30. Vtedy prvá kapela dohrá až 20:00, prinajhoršom dá 1-2 prídavky, začne sa baliť a pódium vyprázdni až 20:30. Vtedy nastúpi ďalšia kapela, rozloží sa, nazvučí sa a začne o 21:00 hrať, ale neskončí 21:30, keďže mali napísaný hodinový program a trvajú na tom, aby ho odohrali. Tak sa vie nazbierať na festivale aj niekoľkohodinový sklz. Preto je dôležitý šikovný stagemanager, ktorý na všetko dohliadne.
Väčšina fanúšikov – laikov si pred zvukárom automaticky predstaví široký pult s rôznymi páčkami, tlačidlami a svetielkami... 😊 Ty si mal na prvom ročníku Angelus Festu na amfiteátri v rukách len tablet...
Áno, menej z toho pri nosení bolí chrbát... 😊 Dnes je iná doba a cez tablet sa dá plnohodnotne ovládať digitálny mixpult, ktorý mávam umiestnený na pódiu. Tým pádom viem celý zvuk obslúžiť sám, keď je ovládanie mixu stále pri mne, aj pri zapájaní kapely na pódiu. Ďalšia výhoda je, že ma tak často nenavštevujú podnapití ľudia, ktorí majú dojem, že s alkoholom sa zlepšuje sluch, s pripomienkami ku zvuku. Keď ma aj nájdu, tak nie je úplne jasné či som zvukár, tak viem na otázku: „Ty si tu zvukár?“ podľa artikulačných schopností usúdiť, či sa priznám alebo odpoviem: „Nie, ja tu len chytám Pokémonov.“ 😊
Aký zvuk môžu očakávať fanúšikovia na Angelus Feste 2022? Ktorá z doteraz ohlásených kapiel bude pre Teba predstavovať najväčšiu „zvukársku výzvu“?
Verím, že dobrý. 😊 A nad rámec možností benefičného festivalu. Najväčšia výzva bude asi LUNATIC GODS, keďže som ich technický rider ešte nevidel a nie som si istý, ako to bude možné realizovať. Ale verím, že to dopadne dobre. Ostatné kapely som už zvučil alebo aj nahrával, to by nemal byť problém.
Akú hudbu rád počúvaš vo svojom voľnom čase a akú zaujímavú slovenskú kapelu by si nám odporučil? Stíhaš sa venovať aj nejakým iným svojim koníčkom?
Ja počúvam rád dobrú hudbu, na žánroch veľmi nezáleží. Pop, rock, metal, jazz, funk, klasika... Rozmýšľam, ale slovenské kapely si často nepúšťam. Keď zalovím do minulosti, rád si sem tam pustím bohužiaľ už nefungujúcu kapelu MYODESOPSIA, to sa fakt dobre počúva. Určite treba spomenúť CEREMONY OF SILENCE s ich neskutočnou atmosférou, ako aj našlapaný DEMONIC-EYED, ACID FORCE alebo PATRIARCHA. Ukážkou popu svetovej úrovne je MATEJ SMUTNÝ. A určite si treba pustiť aj VIK ZACHARY. 😊
Pandémia výrazne ovplyvnila všetky profesie v oblasti kultúry. Ako vyznieva porovnanie rokov 2020-2021 s predchádzajúcimi z pohľadu SPK audio a aký je Tvoj názor na meniace sa opatrenia a obmedzenia? Čo by podľa Teba aktuálne najviac pomohlo?
To je pre mňa dosť depresívna téma. Kultúra je doslova na kolenách. Ja som mal v kalendári naplánovaný rok 2020 ako najlepší rok v mojej kariére. Mal som až do decembra pekne naložené. Bolo veľmi nepríjemné, keď som od marca začal dostávať maily a telefonáty o zrušení podujatí. Opatrenia sú tak chaotické ako je aj celý nepredvídateľný vývin pandemickej situácie, určite sa to dá organizovať o niečo lepšie, ale je kopa faktorov, ktoré neustále komplikujú priebeh a preto nemožno všetko vyčítať. Aktuálne by pomohlo, keby sa ľudia zobudili a začali dôverovať odborníkom vo svojej profesii. Keď odporúčajú očkovanie momentálne ako jediné východisko, tak to treba prijať ako fakt, nie podliehať neovereným informáciám od kadekoho v diskusnom fóre.
Aké máš plány na rok 2022 a aký je Tvoj (zatiaľ nesplnený) zvukársky sen?
Plány si nemôžem robiť, lebo veľa vecí neviem ovplyvniť. Môj zatiaľ nesplnený zvukársky sen je, aby sme mohli robiť koncerty bez obmedzení, znovu tak ako v minulosti...
Tak držím palce, nech to tak čím skôr naozaj aj bude a ďakujem za rozhovor.
Rozhovor pripravil: Vlado Lauko
Fotografie: osobný archív Mira Speváka
