Kapela ORKRIST bude nepochybne veľkým ťahákom pre fanúšikov na Angelus Feste. Legendárna kapela sa po 2 výborných albumoch na dlhú dobu odmlčala a (hoci sme v to už mnohí neverili) nakoniec predsa len koncertne aj novým albumom vrátila na našu scénu. O všetkom podstatnom sa s nami ochotne porozprával klávesák a líder kapely Crom.

 

Ako si spomínaš na svoje začiatky na slovenskej metalovej scéne? Čo bolo Tvojím úplne prvým aktívnym krokom (skladba, vystúpenie a pod.) a kedy sa udial?

K slovenskej metalovej scéne som pričuchol niekedy koncom 90. rokov, keď sa popri vlne death metalu ukázali aj prvé atmosferické skupiny ako GALADRIEL, ETHEREAL PANDEMONIUM... Bol som len aktívny poslucháč zahraničnej scény a krčmový povaľač. Okrem toho som písal recenzie pre jeden lokálny zin. Nápad hrať prišiel okolo roku 2000. Ako človek bez hudobného talentu, vzdelania a hudobného sluchu som si "na drzovku" kúpil klávesy, lebo mi pripadali ako ako najjednoduchší nástroj. Nejakým zázrakom som popri pôsobeniach v rôznych malých zoskupeniach, koncertných pokusoch dostal zúfalo-odvážny nápad založiť si vlastnú kapelu s priestorom pre vlastné nápady a smerovanie. Čo sa po rokoch zmenilo – talent som v sebe neobjavil, hrať stále neviem, hudobný sluch tiež nič moc, ale nejakým zázrakom som v kapele, ktorá vydala 3 CDčka a má za sebou pomerne dosť koncertov.

Ako vznikla prvá zostava kapely ORKRIST? Kto bol „otcom myšlienky“ jej vzniku a hnacím motorom? (predpokladám, že Ty 😊)

Jedno z uvedených zoskupení, kde som polo-hodnotne hrával, bola istá miestna menej známa skupina (SINE NOMINE), z ktorej sme sa kvôli neaktivite skupiny (stačilo im pár koncertov a zapôsobiť na baby) oddelili traja členovia potom, čo zbytok uvedenej kapely nenadchli moje prvé ucelené skladby – „Nocturnal“ a „Ancient“. Nejako sa utriasala zostava a časom sme dali dokopy repertoár na koncerty. Prvé boli samozrejme zúfalé, žiadne poriadne skúsenosti, ale ľudia nás prijali veľmi pozitívne. GALADRIEL a ETHEREAL PANDEMONIUM neboli tak koncertne aktívni ako my (organizoval som vtedy v Bratislave metalové koncerty a vďaka výmenným koncertom som nás dostal do každého kúta Slovenska a Čiech). Naša sila a drive boli práve tu – hrali sme úplne všade a boli sme spestrením prevažne death metalových koncertov.

Texty na prvých 2 albumoch boli inšpirované dielami J. R. Tolkiena. Prečo je podľa Teba jeho dielo tak populárne ako zdroj inšpirácie medzi metalovými kapelami a prečo ste sa nechali inšpirovať aj Vy?

Len Ťa mierne poopravím 😊 – prvý album nebol inšpirovaný Tolkienom, boli tam rôzne témy. Tolkien prišiel až s „Grondom“ (druhý album). Prsteňovú trilógiu som predtým nečítal a v tomto čase vyšla prvýkrát v slovenčine. Neprebral som túto tému s tým, že „veď aj iní ju majú, prečo by sme nemohli aj my“. Mňa Ti to nejako úplne pohltilo (niečo, čo som pri žiadnej inej knihe v takejto miere nezažil) a čítanie som doslova hltal, nevedel sa dočkať ďalších dielov (vychádzali postupne). Logicky sa to prejavilo v hudobnej tvorbe.

Skladba „Dreams of Life Beyond My Shire Beloved“ je cover-verziou piesne „Prievan v peňaženke“ od kapely TEAM. Kto prišiel s nápadom prerobiť tento rádiový hit do metalovej podoby? Zaznamenal si nejakú zaujímavú reakciu priamo od členov kapely TEAM alebo od jej fanúšikov?

Mám rád staršiu slovenskú pop-rockovú tvorbu ako ELÁN a TEAM. Keď som v istej dobe evidoval „Prievan“ a fičal na NIGHTWISH-i,mal som dlho v hlave predstavu prerobiť TEAM týmto smerom. Jednoducho si to pýtalo dvojkopáky a trochu metalové zaodenie. Čo som rád, je, že skladba nie je bezduchá kópia originálu, ale má vlastné aranžmány, nejaké linky navyše a iný text.

O nejakých zaujímavých reakciách od TEAM-u neviem, asi ani neboli.

Čo rezonuje v mojich spomienkach, je pohľad na ľudí, keď sme začali túto skladbu hrávať na koncertoch (predtým ako ju poznali z CD). Po prvých tónoch flauty hrajúcich nosnú melódiu sme z pódia videli tie neisté výrazy v tvárach ľudí, že „toto poznám, ale čo to je?“ A o chvíľu všetkým docvaklo a už sa bavili, neisté výrazy nahradil úsmev. Kedže album ešte nebol, YouTube/Spotify vtedy neexistovali, vedeli sme nové skladby šíriť len na koncertoch a mali možnosť vychutnávať si tieto prekvapené tváre viackrát.

Ako spomínaš na dobu po vydaní albumu „Grond“? Aké boli ohlasy doma a v zahraničí, kde všade ste koncertovali? Máš pocit, že ste využili svoj potenciál naplno?

„Grond“ bol album, ktorý prišiel veľmi rýchlo po prvom albume, hneď na druhý rok. Chceli sme udržať tempo, ale na druhej strane si sami na seba ušili pascu a prehnané očakávania. Bol to čas nášho vrcholu, koncert každý víkend, bolo nás všade plno (až moc), ale zároveň aj začiatok nášho pádu. Nevedel som udržať takéto tempo produkcie a nápadovo sa vyčerpal. Časom nás životné osudy každého zahnali niekam inam a kapitola skončila. S „Grondom“ som mal veľké ambície dostať sa do zahraničia, čo sa však ukázalo prehnané. Prišli síce ponuky na koncerty v Anglicku, Holandsku (pre slovenskú kapelu nášho rangu vtedy niečo nepoznané), ale už nás to chytilo v rozklade.

S odstupom času sa pozerám na „Grond“ ako album s nie celkom vydareným zvukom, ale stále naňho máme z času na čas odozvy práve asi vďaka tolkienovskej tematike.

Prečo došlo k ukončeniu činnosti kapely? Veril si už vtedy, že sa raz vrátite na scénu?

Vtedy som ani len nepomyslel na budúcnosť a možný návrat. Jednoducho sme sa nápadovo vyčerpali, boli príliš rýchli, a to sme neudržali. A ako som písal, životné cesty nás zaviali do rôznych geografických lokalít a situácií. Ako povaľač a poberateľ sociálnych dávok som si užíval všetok voľný čas – koncerty, chaty, túlanie sa prírodou, tvorba hudby. Ale proces zapojenia sa do pracovného života bol neodvratný, a tam už zrazu nebol čas a energia na tvorbu. Korporátne prostredie nahradilo predtým voľnomyšlienkárske flákanie sa životom a priestor na pre inšpiráciu a tvorbu sa citeľne zúžil.

Čo všetko dôležité sa udialo vo Vašich životoch počas tejto dlhej prestávky? Zostal niekto aktívny na hudobnej scéne?

Prišli rodiny, pracovné povinnosti... Lýdia ešte potiahla v 1-2 kapelách, ktorých meno nezanechalo nejakú výraznejšiu stopu, ale časom tiež z aktívneho hudobného života vypadla.

Kto bol iniciátorom návratu po dlhých rokoch a ako prebiehali prvé kontakty?

Toto prišlo tak samo od seba. Oprášil som doma klávesy, nejaké staré nápady a prišli aj nejaké nové. Už tu nebol ten tlak, očakávania od nás, lebo sme neexistovali. Vedeli sme začať s čistým štítom. Obvolal som spoluhráčov a dali sme si nezáväzné stretnutie, kde zo mňa vyšlo asi toto: „Mám nutkanie opäť hrať, ale nechcem tak spraviť kvôli sebe. Iba ak by ste to vnímali a cítili rovnako.“ A ono to vyšlo. Akosi sme všetci potrebovali popri normálnych životoch nejakú psychohygienu. Občas som nostalgicky pozeral nejaké staré videá na YouTube a v komentároch som videl veľa želaní návratu. Toto bola veľká motivácia – pár ľuďom splniť takéto želanie.

V čom sa podľa Teba najviac líši album „Artifacts of Life“ od prvých 2 albumov? Všetky skladby na ňom sú z obdobia po comebacku kapely alebo ste použili aj niečo „z dávneho archívu“? Ako prebiehal kompozičný proces?

Je to aj aj (aj staré nápady, ale prevažne nové). „Artifacts“ mne osobne pripomína „Reginae“ (prvý album). Je rôznorodý, každá skladba je o inom a ľudia mi píšu, že sa pri ňom nenudia. Myslím, že sa nám podaril ako celok – hudba, obal, zvuk. Tieto tri elementy sa tu krásne dopĺňajú a dávajú lepšiu atmosféru, ako som si pôvodne predstavoval. Kompozičný proces prebieha u mňa, ale v rámci kolektívu dolaďujeme bicie a gitary.

Texty na albume „Artifacts of Life” vychádzajú zo starých slovenských rozprávok, samotný názov poukazuje na 3 symbolické predmety (ako výtvory ľudovej predstavivosti). Prezraď nám o nich viac.

Ja som už dúfal, že toto bude prvý rozhovor, kde sa ma nespýtajú na texty. 😊 Písať ich je pre mňa utrpenie, aspoň teda premôcť sa a začať. Potom to už ide. Album čerpá zo starých slovenských rozprávok a povestí, podobne ako tomu bude aj na novom albume, kde nájdete skladby o Soľnohrade, černokňažníkovi, či romantické príbehy o zakázanej láske s trpkým, často smutným osudom alebo o súrodeneckých bojoch s kliatbami.

3 symbolické predmety z „Artifacts“, ktoré sú graficky zapracované aj v booklete CD, či na samotnom nosiči, pochádzajú z istej slovenskej rozprávky nesúcej názov „Strom, čo všetko okrášľuje, voda, čo všetko oživuje, a vtáčik, čo všetko vyjaví” od Márie Ďuríčkovej. Temný príbeh o láske, závisti a krutosti, textovo a atmosfericky spracovaný v skladbe „Incarceration of Innocence“.

Ako dopadli prvé koncerty po návrate na scénu? Aké boli Tvoje pocity, keď si stál na pódiu po dlhých rokoch? Dostali sa efekt „déjà vu“ a všetko sa rýchlo vrátilo do „starých koľají“ alebo to bol zo začiatku boj?

Pravdupovediac – moc si tie comebackové pocity nepamätám. Stáli sme na pódiu, pred nami stáli ľudia, presne ako keď sme takto naproti sebe stáli na poslednom koncerte 14 rokoch dozadu. Staré veci sme hrať nezabudli, tie sme už mali asi niekde zapísané v DNA. Bol tu ale samozrejme rešpekt ako nás ľudia prijmú a stres týmto smerom opadol pri potlesku po prvej skladbe. Prvý koncert bol Hoyasov Celestial Help Fest v Bánovciach, pocta pre nás byť úplne hore na plagáte, čo sme si ani nezaslúžili.

Viem, že sme zopár ľudí návratom potešili. Za ten čas som síce dostal aj reakciu (od istej miestnej a mne neznámej kapely), že niekedy je dobré vedieť kedy prestať a že náš návrat bol najväčší "fail", ale prišlo to len z jednej strany. Okrem toho pohľad iných skupín neriešim, dôležité sú pre mňa reakcie ľudí, pre ktorých je naša hudba určená a radosť/naplnenie, ktoré z nej máme my.

Predstav nám, prosím, jednotlivých členov kapely – čo robia v súkromí, či sú aktívni aj v iných hudobných projektoch, akú hudbu počúvajú, ako sa podieľajú na tvorbe kapely a kľudne pridaj aj nejakú „pikošku“. 

Rád predstavím našu zostavu:

Lýdiu poznáte. Stala sa z nej mama na plný úväzok, kedy by uvítala postupné začlenenie sa do pracovného sveta. Venuje sa online marketingu. Žije v Čechách, a tým, že je rodinne zaneprázdnená, sa nám nedarí spolu skúšať tak často, ako by sme si želali. Ale snažíme sa vypomôcť si výhodami, ktoré nám umožňuje digitálny svet.

Kabi – náš staronový basák pracuje ako manažér/riaditeľ na vyšších pozíciách. Má viac titulov ako si viem predstaviť a úchylku na basgitary – kúpil si ich v krátkom čase viac (myslím, že ich má 9, ale aktuálne číslo nikto nepozná). Má ich nadovšetko rád, prihovára sa k nim a my ostatní mu pre ne vymýšľame mená. 😊 Ako každý basák, má tendenciu udierať do strún pri nestíšenej hlasitosti medzi skladbami na skúške.

Robo – bubeník, učí bicie deti na základnej umeleckej škole. Je z Lučenca a hrávame spolu tak raz za mesiac kvôli vzdialenosti. Čo je aj dobré, lebo pri elektronických bicích aspoň neohluchnem. 😊 Bol náš oddaný fanúšik, a tým, že sa k nám pridal, sa mu splnil sen. Pekný príbeh, nie? Okrem toho, je to pre mňa prototyp slušného človeka. Asi jediný z nás je aktívny aj inde – hrá s nejakou revival/zábavovou kapelou. Vymetajú naozaj zaujímavé miesta a vždy si vypočujeme nejaký ten zážitok.

Mišo – gitarista, je posledný prírastok. Má na starosti IT oddelenie v jednej z bratislavských mestských častí. Týpek, ktorý medzi nás dobre zapadol. Chce byť iný a potrebuje 7 strunovú gitaru.😊 Prečo nezjednodušiť potrebu náhradného nástroja na koncert, ak by praskla struna, že? Bude mať s nami koncertnú premiéru 7.5.

Ja zase fungujem ako prvostupňová manažérska krysa v medzinárodných korporátoch a už niekoľko rokov frflem, že to nechcem robiť, ale akosi toho viac neviem. Okrem toho lozím po stromoch a pílim orezávam tam, kde sa nedostane technika, som taký samoučiaci sa arborista, čo mi poskytuje krásne výhľady a spoznávanie miest, o ktorých som predtým ani netušil.

Som rád, že ako celok sme partia ľudí, ktorá vie brať veci aj vážne a cieľavedome, zamakať, ale vieme si spraviť aj srandu sami zo seba a brať veci s nadhľadom. Čas strávený spolu si užívam.

 

• 
• 
•  

 

Klávesy zohrávajú kľúčovú rolu u atmosferických metalových kapiel – kto zo známych svetových alebo slovenských osobností Ťa ako klávesáka najviac ovplyvnil? A ozval sa Ti už niekto (z mladšej generácie) s tým, že práve Ty (alebo ORKRIST ako celok) si bol podnetom/inšpiráciou k tomu, že založil kapelu alebo začal hrať na klávesy?

Svojho času som určite vzhliadal k Tuomasovi Holopainenovi z NIGHTWISH. Trochu po hráčskej stránke, ale ja vnímam moje vzory hlavne po skladateľskej stránke. Pre mňa je album „Oceanborn“ neprekonaný a jedinečný, melodicky a aj tvorcovsky. Vyššie stojí a žánrovo mi je najbližšie asi už len Protector zo SUMMONING-u.

Či sme my niekoho ovplyvnili? Počul som, že jedna slovenská kapela plánovala spraviť náš cover, ale nemyslím, že sa tak nakoniec stalo. Ale čerstvo sme mali v jednom komentári na YouTube reakciu, že „ak budem pokračovať v hre na gitaru, tak vďaka Vám“. Chápete to? Toľké roky presadzujem klávesy a niekto povie že „na gitare“? 😊

Hudobné vzory mojich spoluhráčov:

Bubeník Robo – Inferno/BEHEMOTH, Joey Jordison/SLIPKNOT, či Nick Barker/ex-CRADLE OF FILTH, DIMMU BORGIR).

Gitarista Mišo – Alexi Laiho/CHILDREN OF BODOM, Henrik Danhage/EVERGREY, Jorn Viggo Lofstad/PAGAN’S MIND, JORN.

Speváčka Lýdia – Sharon den Adel/WITHIN TEMPTATION, Tarja Turunen a Floor Jansen/NIGHTWISH.

Basák Kabi nevzhliada k nejakému konkrétnemu človeku, ale má rad HAGGARD, FINNTROLL a ENSIFERUM.

Si autorom takmer všetkých skladieb kapely – na ktorú z nich sú po stránke kompozičnej náročnosti najviac hrdý?

Ja som spokojný hlavne s tým, že nám ľudia píšu, že ich naše albumy nenudia a počúvajú ich ako celky, a nie kvôli jednej/dvom skladbám. Pre mňa je každý album ucelený koncept, kde poradie skladieb, dĺžka medzier medzi skladbami a vyskytujúce sa intermezzá majú svoj zmysel. Objektívne svoje skladby zhodnotiť neviem, stále si myslím, že naša hudba je príšerne jednoduchá a že mám pomerne jasný rukopis. Viem len subjektívne povedať, že najradšej hrávam skladbu „Desire“ z prvého albumu, ktorá ma vie dobiť a vybiť zároveň. Robo, bubeník, ju má tiež najradšej, aj keď jeho vie poriadne vyšťaviť. 😊. Z posledného „Artifacts“ som hrdý asi na gitarové vyhrávky/sóla na konci „Eterni-tree“ a „Incarceration“ (zložené samozrejme pôvodne na klávesoch).

Pripravujeme však nový album, kde príde skladba „Prince of Melancholy“ (zaznie aj na Angeluse, pravdepodobne ako posledná), ktorá spomínanej „Desire“ dosť šliape na päty v mojom subjektívnom merítku.

Ak som na niečo najviac hrdý, tak to sú reakcie ľudí na koncertoch, keď Ti povedzme sami od seba začnú tlieskať do rytmu. To pre mňa znamená náznak chytľavosti a zapamätateľnosti.

Čo Ti prvé napadne, keď sa povie:

• Pán Prsteňov

Skvelá kniha, originálny fantasy svet s napätím, temnými príbehmi popretkávanými zasnenými dejovými líniami. A teda viac kniha ako film.

• BB amfiteáter

Ideálne dostupné miesto, pre mňa je to nostalgia keď sme tu mali šancu hrať pred NIGHTWISH ešte s ich pôvodnou zostavou a zistením, že nie všetci z nich majú hviezdne maniere a sú len ľudia. Tiež fanúšikovia na tomto koncerte, ktorí nás skvelo prijali, aj keď nás absolútne nepoznali. Okrem toho moja iná spomienka, ako som tu v ďaždi stál zopár hodín na bráne, aby som mohol stáť v prvom rade na IRON MAIDEN počas turné k „Brave New World“.

• Gothoom

Najrodinnejší festival na Slovensku so skvelou tradíciou a partiou ľudí, ktorá sa podporuje. Priestor Revišťského podzámčia s výhľadom na zrúcaninu hradu a meander Hronu z pamäti len tak ľahko nevymažeš, aj keď verím, že staršie ročníky pamätajú aj iné zaujímavé lokality, a počnúc týmto rokom sa miesto konania opäť mení.

• Eluveitie

Úspešná originálna kapela s veľmi zaujímavým nástrojovým zložením, nepriamo nadväzujúca autentickosťou na HAGGARD z 90. rokov. Možno nepatrí do mojich TOP 10, ale objektívne má môj veľký rešpekt, a to že sme dostali možnosť pred nimi si zahrať v júni tohto roku (Dobrý festival, 18.6) – neviem si predstaviť hrať s väčšou a žánrovo bližšou kapelou. Som vďačný organizátorom. Za našich starých čias sme mali možnosť hrať pred NIGHTWISH, teraz pred ELUVEITIE, nič viac si nemôžem želať a týmto smerom – sen splnený, žiadne ďalšie ambície.

Aké máte plány na najbližšie mesiace? Máte už rozpracované skladby na ďalší album? A dočkáme sa niekedy skladby v slovenčine?

Plány sú nasledovné (ak nás nepostihne niečo neplánované):

• V máji/júni pomerne intenzívne koncertujeme, kde sa chceme zladiť v novej zostave, získať trochu rutinu a odbúrať možnú neistotu.

• Popritom sa snažím vydať svoj ambientný projekt – ide o starú tvorbu pred ORKRIST-om a z ktorej vznikli aj nejaké OKRIST skladby alebo medzihry. Tento rok som to dal produkčne dokopy. Všetko je to tak fantasy/renesančne ladené. Príšerne jednoduchá hudba, ale je tam istým spôsobom tá prvotná atmosféra z vlastnej tvorby. Nazval som to „Cromworx“ a viac info bude čoskoro na našej FB stránke, dúfam (sú 2 menšie vydavateľstvá, Taliansko a Rusko, ktoré prejavili záujem, tak snáď si to nerozmyslia). Pre lepšiu predstavu – je to niečo v štýle PAZUZU, WELTENBRAND, SUMMONING, EVOL z 90. rokov. Cieľom vydania nie je pretŕčať sa a pôsobiť aktívnejšie aj mimo ORKRIST-u, ale skôr podelenie sa o staršie nápady s tými, ktorí majú radi veci v štýle medzihier na našich albumoch.

• Skladby na nový album ORKRIST sú zložené už od zimy 2020/2021. Dorábal som ešte texty, a kvôli personálnym zmenám nebol čas na nahrávanie. K tomuto by sme sa chceli dostať koncom leta.

• Plus rozmýšľame, že by sme skúsili natočiť nejaký videoklip. Možno nie najlepšia investícia, ale keď chce mať kapela nejaký profesionálnejší promo materiál, tak to asi dáva zmysel. Uvidíme.

Skladba v slovenčine? Môžem Ti prezradiť, že niečo týmto smerom zaznie aj na Angeluse. Nebude to celá skladba v našom materskom jazyku, ale dvakrát v nej zaznie aj stredoveká vyhrávka v slovenčine s textom od Dobšinského, ktorý tam padol ako uliaty. Nie je náš cieľ preorientovať sa týmto smerom, len to trochu takto okoreniť.

Vedel by si si predstaviť pôsobenie v kapele, ktorá by hrala iný žáner ako metal?

Kedysi som si to vedel predstaviť, aj to je nejaká skúsenosť, ale dnes z časového hľadiska určite nie. Hudba nie je môj život a príjem, len hobby, ktoré nemôže ísť na úkor rodiny a obživy. Minulosť ma poučila, že namiesto X poriadne nedotiahnutých vecí je lepšie sa venovať jednej veci poriadne.

Ak by niečo, tak skôr ambientným štýlom a bez koncertovania, asi len tvorba nahrávok.

Akú zaujímavú slovenskú kapelu by si nám odporučil pozvať na Angelus Fest 2023?

Na Slovensku máme viacero kvalitných kapiel. Niektoré, ktoré si vybudovali silné meno, ale aj mladšie perspektívne kapely. Nestíham scénu úplne sledovať, ale myslím si, že kľúčom úspechu koncertu je kombinácia známych mien, ale zároveň dať šancu aj tým menej známym. Taktiež kombinácia štýlov, aby si na svoje prišli death metalisti, vyznávači melodickej alebo atmosferickej odnože, a aj nejaký black metal, ktorý vidím, že sa na takýchto koncertoch moc nevyskytuje a ide si svojou undergroundovejšou cestou. To chce vždy ale ochotu z obidvoch strán. Skrátka dať šancu viacerým a vyhnúť sa príliš častému opakovaniu. Ešte ste nemali DEPRESY, THALARION, GALADRIEL, GLOOM, ANTHOLOGY, SYMFOBIU...

Fesťák ako Angelus mal svoje výhody hlavne v prvom ročníku keď „vďaka“ pandémii boli obmedzené možnosti zahraničných kapiel a koncertov celkovo. Fanúšikovia boli zrazu vďační aj koncertu domácich kapiel a boli radi, že sa mohli stretnúť. Keďže veci sa dostávajú do normálu, zase je tu veľa eventov, je otázne ako osloví divákov v rámci konkurencie s inými koncertami či zahraničnými menami. Verím, že vďaka charitatívnemu zámeru, optimálnej geografickej lokalite (na skok z každého kúta Slovenska) priazeň fanúšikov zostane.

Čo sa mi páči na nových slovenských fesťákoch ako Angelus alebo Montana – nie je to pre Vás organizátorov len koncert, ale dávate do toho naozaj veľa – rozhovory, zaujímavosti, charitatívny rozmer, sprievodný program...

Na čo sa môžu tešiť fanúšikovia, ktorí sa prídu pozrieť na Vaše vystúpenie 11.6.2022 na banskobystrickom amfiteátri?

Nie len na nás, ale na pestrú zostavu kapiel celkovo. A verím, že na príjemnú atmosféru. Čo sa týka nás, na naše posledné koncerty bol aj konštruktívny ohlas s priestorom zlepšiť isté veci. Tento feedback sme si zobrali k srdcu a snažili sa popracovať na tom, aby bolo naše vystúpenie po audiovizuálnej stránke lepšie. A samozrejme na novú zostavu, nechajte sa prekvapiť.

Ďakujem za rozhovor.

 

Rozhovor pripravil: Vlado Lauko

Fotografie: Alena Červeňanská (valhalla.sk) a AtoZ