Meno Adely Melovej je nepochybne známe každému, kto sa dlhšie pohybuje na slovenskej metalovej scéne - je šéfredaktorkou metalového webu (v minulosti aj tlačeného časopisu), majiteľkou vydavateľstva/internetového obchodu či agentúry, organizujúcej koncerty, takže tém na rozhovor viac než dosť. A sme veľmi radi, že sa nám, čo sa týka Angelus Festu, podarilo nadviazať spoluprácu s webom www.metalirium.com, kde je Adelka šéfredaktorkou a - okrem iného – sme nedávno stihli pripraviť aj zaujímavú súťaž o ceny od kapiel Angelus festu.

 

Aký bol Tvoj prvý kontakt s metalovou muzikou resp. scénou?

Prvý môj kontakt s tvrdšou muzikou siaha do detstva, keď rodičia holdovali kapelám ako Tublatanka, ale mamina mala a má dodnes rada BLACK SABBATH, najmä Ozzyho Osbourna a ďalšie veci. Neskôr sa mi zapáčili prvé tvrdé kapely, asi v 12-13 rokoch, no vtedy to boli najmä METALLICA a RAMMSTEIN. A môj skutočný plnohodnotný prvý kontakt s metalovou hudbou, ktorý vytvoril vzťah k tejto hudbe, ktorý pretrval, bol v roku 1998, kedy som počula ukážky z nového CD IRON MAIDEN. Paradoxne to bol album s Blazeom Bayleym, ktorý je dodnes považovaný za jeden z najslabších v ich diskografii, „Virtual IX.“, ale aj to stačilo, aby ma to úplne dostalo. A potom to už išlo, zozbieranie celej diskografie IRON MAIDEN z vreckového, HELLOWEEN, BLIND GUARDIAN, MANOWAR a ďalšie kapely. Po pár rokoch samozrejme prišli aj extrémnejšie žánre.

Si šéfredaktorkou webu metalirium.com - predstav nám, prosím, samotný web aj jeho redakčný tím webu metalirium.com – kto ho tvorí a prípadne pridaj aj pár slov o každom členovi (hudobný vkus, koníčky, štandardná práca)...?

Metalirium bolo založené v septembri 2004, teda tento rok už oslávi dospelosť.  Tesne predtým mu predchádzal web našej komunity z IRC kanálu metal.sk (vtedy to bola celkom populárna chatovacia sieť), potom som dostala nápad, že by sme sa mohli realizovať aj prostredníctvom recenzií, ktoré boli skôr len taká zábavka. Tých recenzií a článkov bolo stále viac a viac, preto padlo rozhodnutie urobiť plnohodnotný web. Začala som zháňať redaktorov a plnohodnotne sa tomu venovať vo voľnom čase popri škole... Najlepšie roky, čo sa týka čítanosti, boli hneď v začiatkoch, v rokoch 2005 – 2006, keď sme mali aj 3000 prístupov na stránku denne. Napriek tomu, že sme sa viac-menej učili písať  Dnes je to podstatne menej, webzinov na Slovensku a v Česku je viac, úlohu zohrávajú aj sociálne siete. Ale aj tá aktivita bola podstatne lepšia, s pribúdajúcim vekom mnohým z nás pribudli aj mnohé rodinné a pracovné povinnosti a času už nie je toľko. Taktiež je dnes problém zohnať nových spolupracovníkov, kým kedysi to bola prestíž... Ešte by som v súvislosti s redakciou Metaliria spomenula, že tvorila základ pre redakcie tlačených "časákov" – Rock Planet aj Rock Hard. Prispievali k nám aj známe redaktorské mená, ako Marcel Mariščák, Martin Lukáč a Laci Schurger z Metal Hammeru CS (neskôr sme spolu pracovali aj v Rock Planete), Stanley Černák, ktorého všetci dobre poznáte z Valhally  alebo Ďurko Haríň a mnohí ďalší...

V stručnosti spomeniem aspoň najaktívnejších a služobne najstarších členov redakcie, ktorí niečím prispeli za posledný polrok. Celý web momentálne najviac ťahá Martin Mayer, ktorý je náš hlavný fotograf a zároveň je naozaj veľmi aktívny, aj čo sa týka písania – reportáží a recenzií. Som mu za to veľmi vďačná, keďže ja sa momentálne písaniu venujem len sporadicky. Je zároveň aj zástupcom šéfredaktora spolu s Marekom „Fajom“ Falatom. Ten má v našom tíme úlohu koordinátora, vybavuje akreditácie na akcie, taktiež sa sústreďuje na reportáže najmä z Prahy a okolia. Mišo Lukáč je náš expert na underground a vyhľadávanie kvalitných kapiel, o ktorých väčšina z nás nikdy nepočula a momentálne píše aj novinky. Mišo Kmeť sa zase venuje brutal death metalu a David Švrčina prog rocku a metalu. Slávka „Absinthia“ Virdzeková je naša fotografka pre pražské akcie a služobne najstarším členom Metaliria okrem mňa je Honza Němec, ktorý sa venuje hlavne heavy metalu, melodic death metalu a thrash metalu. Vďačná som každému jednému za každý článok, ktorý napíše na úkor svojho voľného času.

Čo musí slovenská kapela urobiť pre to, aby bola na stránke uverejnená recenzia jej nového albumu, resp. rozhovor s jej členom? Aké máte skúsenosti so slovenskými kapelami? Pristupujú napr. k rozhovorom/recenziám profesionálne alebo je často potrebné ich urgovať, pripomínať sa?

No poviem to tak, keďže u nás všetko funguje na dobrovoľnej báze a nedávam žiadne recenzie „príkazom“, teda ich neprideľujem, čo je jeden podstatný rozdiel medzi tým, ako sme to robili v tlačených časopisoch (ale aj oproti minulosti, kedy sme trebárs dostávali fyzické kópie CD od vydavateľstiev a tie som prideľovala), je to na samotných redaktoroch. Je to pre nás čisto len hobby, čiže redaktor napíše recenziu alebo spraví rozhovor vtedy, keď ho kapela naozaj zaujme a sám chce.

V rámci Metaliria zlé skúsenosti s urgovaním alebo neprofesionálnym prístupom kapiel nemáme, respektíve si na niečo také nespomínam. Niekedy bolo treba kapelu trošku pourgovať, ale nebolo to také hrozné. Skôr si spomínam na problémy ešte v Rock Planete v rokoch 2007 – 2009, keď sme mali rubriku podporujúcu domáce kapely, ktoré vydali ešte len demo a často bol problém túto rubriku naplniť, kapely sa neozývali, neboli schopné dodať fotku a pod. Asi aj preto sme o kapelách, ktoré mali takýto prístup, viac nepočuli, napriek ich hudobným kvalitám. No musím povedať, že u skupín, ktoré už majú na konte nejaký ten album, koncerty, je tento prístup omnoho lepší.

Určite sledujete čítanosť jednotlivých článkov. Ak to nie je tajné, ktorý rozhovor, recenzia, reportáž z koncertu boli zatiaľ najčítanejšie? A existuje podstatný rozdiel v čítanosti článkov o zahraničných hviezdach v porovnaní s domácimi kapelami?

Čítanosť sledujeme, no presné čísla ti neviem povedať, keďže nemáme systém spravený tak, aby nám zoraďoval články podľa čítanosti a okrem toho, s prechodom na nový systém a dizajn sa archívne čísla čítanosti vymazali a takisto už nemáme veľkú časť archívu. Každopádne najviac čítanými článkami boli reportáže z veľkých akcií, ako je Brutal Assault alebo Gothoom Open Air Fest a potom rozhovory s veľkými zahraničnými hviezdami ako NIGHTWISH alebo MANOWAR. Reportáže a rozhovory sú čítanejšie viac než recenzie, o tie záujem v posledných rokoch skôr klesol, ešte pred nejakými šiestimi – siedmymi a viac rokmi to však tak nebolo. Vtedy aj prevládal záujem o recenzie nových albumov veľkých hviezd, napríklad IRON MAIDEN.

Čo sa týka čítanosti článkov o zahraničných a domácich kapelách, nejaký podstatný rozdiel tam už v súčasnosti nevidím. Má na to vplyv aj to, ako článok propaguje daná kapela. Ak si článok prezdieľa na sociálnej sieti, potom recenzie môžu mať ešte väčšiu čítanosť ako u zahraničných hviezd. V prípade rozhovorov väčší záujem bol zo strany čitateľov skôr o zahraničné kapely, ale muselo ísť fakt o hviezdy so zvučným menom. Čítanosť reportáží sa potom odvíja skôr od toho, aká bola návštevnosť akcie.

V minulosti si pracovala ako redaktorka vo viacerých časopisoch, zameraných na rock/metal. V čom bola práca pre tlačený časopis z Tvojho pohľadu iná v porovnaní s metalových webom? Len málo fanúšikov si vie predstaviť, čo všetko obnáša vydávanie tlačeného časopisu. Čo by podľa Teba o tom fanúšikovia nevedia a mali by vedieť .

V oboch som pracovala ako šéfredaktorka, čiže som bola zodpovedná za to, čo redaktori písali a za skladbu a podobu samotného "časáku"... Nikdy som nepísala pre tlačený zin, s tým skúsenosti nemám, ale pre časopisy, ktoré sa predávali v stánku, podobne ako Spark, tak sa na to pozriem z tohto pohľadu. Konkrétne to boli Rock Planet v rokoch 2007 – 2009, ktorý sa pokúsil nadviazať na Metal Hammer CS a Rock Hard SK/CZ v rokoch 2010 – 2012. Oproti metalovému webu je tam naozaj mnoho obrovských rozdielov. V prvom rade časová náročnosť, čo sa týka práce šéfredaktora, ale aj samotných redaktorov, je niekoľkonásobne vyššia. Som toho názoru, že vzhľadom k náročnosti práce vo fyzickom časopise by práca redaktorov mala byť finančne ohodnotená, rovnako ako to je v hocijakom inom printovom časopise alebo novinách. Tá práca sa jednoducho nedá robiť len ako záľuba popri iných veciach, hlavne u šéfredaktora nie. Je to plnohodnotné zamestnanie a tak by sa k tomu aj malo pristupovať, ak má byť časopis skutočne kvalitný. Korektorovi a šéfredaktorovi nesmú uniknúť žiadne chyby, na webe ich opravíš, v časáku už nie  Ľudia si za tlačený časopis platia a musí generovať zisk, aby prežil. Nielen predajnosťou, ale aj reklamou. Vydavateľstvá, firmy a podobne si nikdy nezaplatia reklamu na webe, ak áno, ide len o symbolickú čiastku, ktorá ledva pokryje náklady na prevádzku webu. Zato u tlačeného časopisu sa reklamy platia v stovkách eur, ale taktiež náklady na vytlačenie jedného čísla sú obrovské. Veľmi dôležitou súčasťou práce je samozrejme distribúcia, ktorú som mala počas pôsobenia v Rock Harde tiež na starosti, je treba, aby ľudia o časopise vedeli (dnes už pomôžu sociálne siete, ale predtým sme museli hľadať iné kanály) a časopis je potrebné dostať k ľuďom, aby si ho mohli kúpiť v svojom obľúbenom stánku, rockovom/metalovom obchode alebo hypermarkete, prípadne si ho predplatiť. Je za tým veľa vybavovačiek, papierovačiek, komunikácie s partnerskými firmami a podobne, hlavne zo začiatku po uvedení na trh. V Rock Harde som sa vlastne viac venovala marketingu, zháňaniu inzerentov a distribúcii a samozrejme aj skladbe časopisu, vybavovaniu rozhovorov a prideľovaniu článkov redaktorom, ale aj korektúram, ako samotnému písaniu. V Rock Planete som tieto marketingové záležitosti na starosti nemala.

Veľmi zásadný rozdiel je v tom, ako som už naznačila, že webový magazín si môže dovoliť napísať, čo redaktorov baví a ak na webe nevyjde veľký článok dva týždne, nič strašné sa nedeje. Do "časáku" je potrebné pripraviť desiatky strán textu každý mesiac alebo dva. Takisto ak menší web nezrecenzuje novú nahrávku napr. IRON MAIDEN alebo HELLOWEEN, nikto to nebude riešiť. V široko zameranom metalovo-rockovom časopise by to bola katastrofa. Všetko sa musí skoordinovať, naplniť, stihnúť, nesmie vypadnúť žiaden článok, resp. musí byť pripravená náhrada. Preto som si vždy musela spísať, čo vychádza a následne to redaktorom prideľovať podľa toho, na čo sa zameriavali. Ďalším rozdielom je, že časopis stojí prevažne na telefonických rozhovoroch, ktoré sú pre redaktora veľmi časovo náročné a prácne. Mnohé z rozhovorov väčších kapiel vydavateľstvá neboli ochotné prideľovať webzinom. Napriek tomu, že mnohokrát mali väčší dosah ako tlačené časopisy. Je to voči webom nefér, aj čo sa týka tej spomínanej inzercie. Niekedy si vydavateľstvá vyžiadali mailové rozhovory a odpovede na približne polovicu z nich nemáme dodnes, hlavne u webov to zvykli kapely flákať. A to rozhodne neboli malé kapely.

No hlavné je to, že web sme brali vždy ako koníček a inak to v našich podmienkach ani nemôže byť. Na časopisy som sa pozerala ako na prácu. A držať fyzický výtlačok v ruke, výsledok svojej práce, bol úplne iný pocit... Aj pre redaktorov to bolo atraktívnejšie a motivujúcejšie.

Prečo podľa Teba už aktuálne žiaden z nich nevychádza a musíme siahnuť po českých?

V súčasnosti z metalových časopisov, pokiaľ viem, na trhu ostal len Spark. Ľudia sú naň zvyknutí a drží si vysokú kvalitu. Faktory sú mnohé a do niektorých detailov nechcem zachádzať. Z mojej skúsenosti, úlohu zohrali či už marketingové chyby, nedostatok inzerentov alebo prístup k redaktorom. Ale stále neverím tomu, že o časopisy už nie je záujem. Pozrime sa napríklad na Pařát, ktorý síce nedávno skončil, ale na úplnom vrchole. No ale aj to, že ľudia u nás sú desiatky rokov zvyknutí kupovať Spark, zohráva dôležitú úlohu. Dobre našliapnuté to mal, čo sa týka predajnosti, Rock Planet. A predtým ešte Metal Hammer CS, na ktorý Spark nemal v tej dobe ani náhodou, čo sa týka tej predajnosti.

Podľa môjho názoru – žiaden z nich nejako nadštandardne nepodporoval domácu scénu – prečo?

Čo sa týka domácej scény... Za seba môžem hovoriť, že som sa snažila pre naše kapely vytvárať aj špeciálne rubriky a venovať im aspoň niekoľko strán časopisu. Priestor dostali vždy tie, ktoré som považovala za najkvalitnejšie a niečo sa okolo nich aktuálne dialo, teda samozrejme hlavne vydanie CD. Avšak treba brať do úvahy aj to, že časopis má obmedzený počet strán, musí byť žánrovo vyvážený a tiež sa tam musia zmestiť všetky zásadné zahraničné kapely, ktoré čitateľ očakáva. Ale hlavne aj vydavateľstvá. Časopis je oveľa viac závislý na vydavateľstvách ako webzin. Vydavateľstvá si platia inzerciu a tak podporujú jeho existenciu a tým pádom jednoducho očakávajú rozhovory s kapelami, ktoré vydali. A napríklad pri dvojmesačníku je to ešte väčší problém. Nikdy som však za svojej éry nedopustila, aby platená inzercia ovplyvnila hodnotenie albumu, alebo aby si kapely museli nejakým spôsobom kupovať priestor v časopise. Ak tak spravili, vždy to bolo označené ako inzercia.

 

• 
• 
• 
• 
•  

 

1. Adela Melová

2. predajný stánok Forensick Music

3. časť redakcie Metaliria v roku 2019 na festivale Brutal Assault 

4. časť redakcie slovenského Rock Hardu v roku 2010 (Dodo Ďatel, Adela Melová, Andrej Kutiš) s predstaviteľmi nemeckého Rock Hardu - vydavateľ Holger Stratmann a koordinátor Thomas Kupfer  

 

 

V minulosti si pracovala aj pre Metal Age Productions – ako spomínaš na svoje pôsobenie v uvedenom vydavateľstve?

Bola to nová skúsenosť, prvýkrát som sa dostala k takémuto niečomu aj z „druhej strany“, nielen ako metalový žurnalista. Videla som, čo všetko obnáša vydanie CD, prevádzka e-shopu alebo prvýkrát aj predaj na festivaloch. Metal Age Productions bola už vtedy zavedená firma, ktorá vydala množstvo legendárnych albumov nielen našich, ale aj niektorých zahraničných kapiel (spomeniem napr. AVULSED). No najväčšiu úlohu na tom, prečo som tam pôsobila, však mal spomínaný časopis Rock Hard, na ktorého slovensko-českú verziu má Metal Age licenciu.

Na metalovej scéne sa angažuješ naozaj veľmi aktívne a v rôznych oblastiach - si majiteľkou Forensick Music a Apocalypse Booking – čím sa zaoberajú?

Forensick Music bolo kedysi aj vydavateľstvo, teraz je to hlavne internetový obchod s metalovými vecami – CDčkami, tričkami, LPčkami, šiltovkami a podobne. Existuje už od roku 2001, som jeho majiteľkou od roku 2011 a jedinou majiteľkou od roku 2012. Venujem sa tomu sama, s pomocou mojej skvelej rodiny a je to pre mňa živobytie. Zameriavame sa najmä na extrémny metal – veľa napovedia zostavy festivalov ako Brutal Assault alebo Gothoom Open Air Fest. Tam tiež chodíme každoročne predávať so stánkom, čiže s mnohými čitateľmi článku sme sa už aj osobne videli.  Pár tričiek máme aj komerčnejšieho charakteru, a to najmä kvôli zahraničným festivalom. Všetko, čo máme na webe, máme aj na sklade a zákazník nemusí čakať, kým to objednáme. V súčasnosti je to napríklad vyše 500 motívov tričiek.

Forensick Music, bol kedysi takmer výhradne o undergrounde a hlavne brutal death metale, samozrejme podľa vkusu bývalého majiteľa, Martina z kapely SANATORIUM. Neskôr sa však začal zameriavať skôr na metalcore. Viem, že boli ľudia, ktorým sa nepáčila čiastočná zmena a to, že sa nezameriavam až tak na brutal death/grind underground, neznáme kapely alebo na metalcore, no ja to tak cítim a robím to podľa svojho vkusu, čiže najmä death, black a thrash metal, sem tam aj iné žánre. Proste podľa toho, k čomu mám sama vzťah a čo sa mi páči. Niektorí síce sú z toho sklamaní a chýba im viac toho totálneho undergroundového brutal death metalu (aj keď aj ten sa snažím zháňať), ale ešte viac je nových zákazníkov, ktorým sa to takto páči. A opäť, venovať sa hlavne neznámym kapelám, to by bol zase len koníček. Ale je to moja práca. A tiež doba sa zmenila, vydavateľstvá si zvykli vymieňať vydané CD-čka a na tom fungovali. Dnes to nie je také jednoduché, veľké vydavateľstvá už nemajú o výmeny záujem, o úplne neznáme kapely zas prakticky nemajú záujem ľudia u nás a nové zákony predstavujú pri výmenách z vydavateľstiev mimo EÚ ďalšie náklady. Aj preto som sa týmto smerom ďalej nevybrala... No snažím sa zháňať aj tričká alebo vydania, ktoré nie sú bežne dostupné vo veľkých e-shopoch. Najmä teda death a black metal.

Čo sa týka Apocalypse Booking, ide o organizáciu metalových koncertov. Naša aktivita v tomto smere je však momentálne po pandémii utlmená, trh sa zmenil, ceny kapiel išli hore, viac sa to oplatí organizovať samotným klubom alebo veľkým organizátorom ako Obscure a podobne. Každopádne zorganizovali sme od roku 2011 zaujímavé koncerty, a to kapely ako napr. EXODUS, VADER, NILE, MARDUK, SUFFOCATION, ELUVEITIE, SABATON, DYING FETUS, MALEVOLENT CREATION, VOMITORY, GORGOROTH, VITAL REMAINS, CARNIFEX, PRO-PAIN, THE OCEAN, S.D.I., MELECHESH, SUICIDAL ANGELS a ďalšie...

Ako sa Ti darí skoordinovať všetky svoje aktivity? 

Moje aktivity sa mi darí už teraz skoordinovať len veľmi ťažko.  Po tých rokoch angažovania sa na scéne som už aj dosť vyčerpaná... urobila som aj veľa chybných krokov, neskúsenosťou a naivitou... No teraz mi je jasné, že človek nemôže venovať väčšinu energie len aktivitám, ktoré sú skôr koníčky alebo ho neuživia (a to platilo aj pre časopisy). Preto je moja aktivita vo viacerých smeroch utlmená a neviem, ako to bude do budúcna. Absolútnou prioritou je pre mňa Forensick Music, keďže, ako som spomenula, je to moje živobytie.

Aký je Tvoj názor na spoluprácu ľudí (hudobníci, organizátori koncertov, vydavateľstvá, novinári...), patriacich k slovenskej metalovej scéne? Čo by podľa Teba scéne najviac pomohlo?

Je to podľa mňa silne individuálne. Niekedy sa na scéne hovorilo o nejakých intrigách, "hejte", závisti – a tej hlavne, ale teraz už to nijako zvlášť nepociťujem. Zo svojho pohľadu skôr už môžem hovoriť o zdravej konkurencii či už medzi webmi alebo niektorými e-shopmi. Šéfredaktori konkurenčných webov alebo majitelia, resp. zamestnanci niektorých obchodov s rockovou/metalovou hudbou sú často moji kamaráti. Mám z minulosti aj veľmi negatívne skúsenosti, ale tie tu nechcem rozoberať. Za hudobníkov hovoriť nemôžem, aké sú tam medzi nimi vzťahy, z rečí ja nesúdim a hudobník som nikdy nebola, ale tiež mám pocit, že je to trošku lepšie. Samozrejme, vždy sa nájdu výnimky a neprajnosť. Myslím si, že dosť je to cítiť v oblasti organizácie koncertov. Mám veľmi dobré vzťahy s viacerými organizátormi, ktorí sa tomu venujú už dlhé roky, najmä kvôli svojmu dlhodobému pôsobeniu v médiách a distrách, takisto máme v rámci Apocalypse Booking dobré vzťahy aj s majiteľmi klubov ako Collosseum alebo Randal. Dokázali sme sa s niektorými organizátormi alebo klubmi dohodnúť tak, aby sme akciu trebárs robili napol, aby zbytočne jeden z nás neplatil príliš vysokú cenu a neprebíjali sme sa navzájom. No poviem len toľko, že takáto vzájomná tolerancia nie je samozrejmosť u každého organizátora. Scéne by pomohla súdržnosť a rešpekt. Ako hovorím, je to už lepšie, ale boli doby, keď tej závisti a intríg bolo viac, a pritom som nikdy nepochopila, čo si ľudia vlastne závidia. Veď v metalovom undergrounde nikdy nešlo o nejaké veľké peniaze alebo prestíž. A keď sa niekomu niečo nepáči, nech si hľadí svoje a snaží sa robiť to čo najlepšie. Veď nikto nikomu nič nevnucuje. Ale dobre myslená konštruktívna kritika je samozrejme v poriadku.

 

Ako vyzerajú Tvoje „TOP3“ v týchto kategóriách?

• Najlepšia slovenská metalová kapela v histórii – Bude to veľmi, veľmi subjektívne a nie objektívne.  Vždy som si rada pozrela a vypočula LUNATIC GODS, DEPRESY a MÄSO .

• Najlepšia súčasná slovenská metalová kapela – Tých je veľmi veľa, nemôžem uviesť len tri, tak napíšem viacero  Okrem spomínaných LUNATIC GODS a DEPRESY, ktorí sú stále aktívni, napr. SAMSARA, MORNA, CRANIAL VOID, CEREMONY OF SILENCE, CATASTROFY, APRIL WEEPS, AEON WINDS, AUTUMN NOSTALGIE... Z tých hrajúcich dlhšie ČAD, DEHYDRATED, CRANIOTOMY... Je ich fakt mnoho a ospravedlňujem sa tým, ktorí si to zaslúžia a nemenovala som ich, námatkovo som vybrala tie, ktoré ma práve napadli. Slovenská metalová scéna, čo sa kapiel týka, v súčasnosti znova naberá na sile 

• Najlepší album slovenskej metalovej kapely v histórii – opäť dám viac a silno subjektívne  LUNATIC GODS – Vlnobytie, DEPRESY – neviem si vybrať, ktorý album od nich, ale asi Sighting, DEHYDRATED – Resurrection, ALGOR – Hierofánia a za dosť dôležité považujem oba albumy od DEMENTOR, ktoré vyšli o Osmose Productions – veľká vec, keď slovenskú kapelu vydal svetový label, pod ktorý patrili IMMORTAL, MARDUK, ENSLAVED a ďalšie legendárne skupiny.

• Najlepší koncert slovenskej kapely, ktorý si videla naživo – tri z nich určite vybrať neviem. Koncerty kapiel, ktoré som menovala predtým 

 

Aké slovenské kapely Ťa v poslednej dobe zaujali? Prosím, daj nám tip na kapelu, ktorú sa určite oplatí pozvať na Angelus Fest 2023.

Tento rok sa vám zostava naozaj podarila.  Z tých, čo ešte neboli, napr. CRANIAL VOID, CEREMONY OF SILENCE, AUTUMN NOSTALGIE...

 

Ďakujem za rozhovor.

 

Rozhovor pripravil: Vlado Lauko

Fotografie: archív Adelky Melovej