Miro „Cikindeles“ Zimerman je osobnosťou, ktorú je na našej metalovej scéne vidieť a počuť a nie je to spôsobené len výškou jeho postavy a hlasitosťou growlingu. S kapelou PATRIARCHA, ktorá je mimochodom historicky úplne prvou kapelou, ktorá zahrala na Angelus Feste, je koncertne veľmi aktívny a dokázal sa presadiť aj v silnej konkurencii na sociálnych sieťach a jeho zábavné (ale pritom inteligentné) videá zo života metalistu si obľúbili aj ľudia, ktorí tvrdej hudbe neholdujú. V nasledujúcom rozhovore nám o svojich aktivitách povie viac...
Ako si sa dostal k metalovej hudbe a aké boli Tvoje prvé kroky na hudobnej scéne?
Dá sa povedať, že k metalovej hudbe som sa dostal hudbou. Niekedy v období 7.-8. triedy na základnej škole, som postupne prešiel kapelami ako LINKIN PARK a LIMP BIZKIT k SYSTEOM OF A DOWN, MARILYN MANSON a METALLICA. Potom som sa započúval do skladby „Cruelty Brought Thee Orchids“ od CRADLE OF FILTH a začal počúvať black metal. Prvé kroky na hudobnej scéne boli v roku 2013, kedy som asi rok hral na gitare a začal hrať v kapele ZAKÁZANÁ ZÓNA so spolužiakom, jednalo sa o taký pop-punk. Keď sme v roku 2014 išli robiť program na našu stužkovú, potreboval som výkonnejší aparát a požičal si ho od bývalého gitaristu kapely PATRIARCHA. Vtedy ma zavolali na skúšku a začal som s nimi hrať.
Kapela PATRIARCHA vznikla v roku 2011, debutový album „Yersinia Pestis“ však vyšiel až v roku 2019. Čo zásadné sa v tomto časovom období v kapele udialo? Nemusíme menovať všetky personálne zmeny, stačí 3-4 kľúčové udalosti, ktoré pre kapelu znamenali krok vpred, prípadne krok vzad... A ujasnime si aj miesto/mesto vzniku kapely – viaceré zdroje uvádzajú malú dedinku Slaská, iné okresné mesto Žiar nad Hronom. Kde bolo resp. je vaše zázemie, skúšobňa, odkiaľ pochádzajú členovia kapely?
Áno. Všade sa uvádza 2011, avšak to boli časy, kedy chalani len tak hrali sami pre seba. Ja beriem za začiatky obdobie krátko po tom, ako som prišiel do kapely. Vtedy nastali zásadné zmeny a po prvom koncerte v januári 2015 odišiel bývalý bubeník. To si myslím, že bol obrovský krok vpred pre všetkých, ja som sa začal venovať okrem gitary aj vokálom, Palo išiel za bicie a o necelý rok sme začali hrať prvé koncerty v novej zostave. Druhým kľúčovým faktorom bol príchod nových dvoch gitaristov v roku 2018, kedy som prešiel výlučne na vokály. Miesto vzniku kapely a aj zázemie je v Slaskej. Toto je správne. Pochádza odtiaľ aj bubeník aj basák. Obaja gitaristi sú z okolia Novej Bane a ja žijem v Nitre.
Poďme teraz k debutovému albumu „Yersinia Pestis“. Obsahuje 6 skladieb v slovenčine s latinskými názvami, texty sú (citujem Tvoju odpoveď z dávnejšieho rozhovoru) „o ženách, moderných technológiách a sociálnych sieťach, ich vplyve, o nesúhlase s politickým systémom“, hudobne sa - podľa môjho názoru - jedná o death metal s melodickými a progresívnymi vplyvmi a trochou blacku. Ak si pod škatuľkou „melodický death metal“ predstavíme kapely typu IN FLAMES či DARK TRANQUILLITY, tak sa úplne na vašu hudbu nehodí. Ako sa na debutový album s odstupom času pozeráš Ty?
Veľmi rád sa spätne pozerám na „Yersiniu“, kde vidím obrovský posun vpred, čo sa aktuálnych vecí týka. Ja som sa raz snažil zadefinovať náš žáner a vyšlo mi z toho niečo ako „progresívny melodický blackened-doom-deathmetal s občasnými technickými a deathcore prvkami“. Ale v tých časoch sme skoro celá kapela veľa počúvali INSOMNIUMa BE´LAKOR a mali sme pocit, že to najviac ovplyvňuje našu tvorbu.
Presunieme sa do marca roku 2021. Vo svete zúri pandémia koronavíru Covid 19 a kapela PATRIARCHA vydáva svoj druhý album „Tumulus“ u vydavateľstva Gothoom. Nahrávka vznikla v SPK Studio u Mira Speváka. Najskôr nám, prosím, povedz, ako vznikli tieto spolupráce. V slovenským podmienkach je to, podľa mňa, vcelku dokonalá kombinácia…
Nakoľko s Mirom sa poznáme dlhšie, nahrával nám aj prvý album a my sme boli veľmi spokojní, neváhali sme sa tam vrátiť opäť. Na Gothoom festivale sme mali potvrdené hranie už v lete 2019. Krátko potom sme začali nahrávať album a povedal som chalanom, že mám pocit, že je to hodné vydania pod hlavičkou nejakého vydavateľstva. Povedal som si, že za pokus nič nedáme. Peťo si album vypočul a povedal, že ideme do toho! Začali sme niekedy pred koncom roka 2019 pracovať na artworku a celkovej vizáži albumu, pripravili webovú stránku a chystali CD na vydanie.
Z pohľadu fanúšika v porovnaní s debutom výrazný žánrový posun nevnímam a vôbec mi to nevadí, práve naopak. :-) Skladby sú o niečo štrukturovanejšie, možno povedať „vyspelejšie“, textovo nastal posun smerom ku koncepčnosti, v prológu v booklete albumu píšete „Texty skladieb rozprávajú súvislý príbeh, v ktorom sa vyvíjajú jednotlivé udalosti od počiatku až po zánik imaginárneho sveta s obrazmi ľudského zlyhania... Celý príbeh je transformácia života človeka od narodenia po smrť do trópov, metafor a personifikácií“. Kto je vlastne autorom textov a ako by si celkovo opísal album „Tumulus“ niekomu, kto zatiaľ o kapele PATRIARCHA vôbec nepočul?
Autorom textov som ja. Na opísanie albumu pre niekoho, kto o nás nepočul, používam jednoduchú frázu: Pusti si CD, otvor booklet a čítaj to ako knihu, skladby sú len kapitoly. :-)
Pri textoch na albume „Tumulus“ sa ešte trochu pristavíme – určite nie sú prvoplánové a chce to od fanúšikov čas a opakované čítanie, aby dokázali preniknúť do toho „čo tým chcel autor povedať“ a nepochybujem o tom, že existuje viacero rôznych výkladov a skrátka každý môže posolstvo vnímať inak. Death-metalové kapely bežne „pracujú“ s témami ako sú smrť, násilie, beznádej, apokalypsa. U vás sú tiež zastúpené, vystopoval som však aj ekologické témy so silnými náznakmi vnímania človeka ako negatívneho prvku systému – napríklad „biodiverzita bez ľudského parazita“ v skladbe „Caeses“ či viacero veršov v skladbe „Hemera“. A samostatnou kapitolou je skladba „Pandemia“, ktorá vznikla pred príchodom „korony“... Je pre vás textová stránka rovnako dôležitá ako hudobná?
Tu by som začal od konca. Pre mňa je veľmi dôležitá aj textová stránka skladieb, nakoľko tým sa dajú taktiež vyjadriť mnohé pocity. Kto má záujem si nájde alebo prečíta aj text. Prvá vznikla skladba „Pandémia“ už v roku 2018 aj hudba aj text. Bol to akýsi odrazový mostík, kedy som začal rozmýšľať nad zvyškom albumu. Veľmi som chcel napísať koncepčný album, ktorý možno nebude až tak jednoduchý na čítanie a každý si ho vie vyložiť inak. Snažil som sa hlavne preniesť vnútorný boj človeka a taktiež spoločnosti s problémami, ktorým čelí. Taktiež sa zároveň snažím vyvarovať akýmkoľvek politickým, etnickým alebo náboženským názorom. Zastávam pravidlo, že človeka súdim podľa jeho správania a ničoho iného. Tieto sféry vždy ľudí len rozdeľovali. V albume sa snažím poukázať na iné faktory, ktoré sa v našich životoch vyskytujú. Ja osobne sa teším poznatku, že každý si texty vyloží trochu inak a každý, kto sa nad nimi aj zamyslel, v nich našiel aspoň niečo, čo ho vystihuje. Ono v tých textoch je tak veľa umeleckých prvkov, že ani smrť neznamená vyslovene smrť.
Ako v kapele prebieha kompozičný proces? Ste v tejto oblasti „demokratická kapela“ alebo sa viac blížite k „diktatúre“? Vznikajú najskôr texty a potom hudba alebo naopak? Pracujete už aj na nových skladbách? Ak áno, v akom ste štádiu a na čom sa môžeme na novom albume tešiť?
V tomto sme dosť “demokrati”. Ako prvé vznikajú gitary, tie spravia Rišo alebo Mako, do toho si bubeník vymyslí bicie, basák basu a ja napíšem text. V tomto poradí zväčša tvoríme. Mne veľmi vyhovuje niekoľkokrát si najprv vypočuť skladbu, mám z nej nejaký typ emócie a potom sa mi jednoduchšie tvorí samotný text, ktorý si viem rovno aj frázovať do danej skladby. Na nových skladbách intenzívne pracujeme, jednu dokonca už hrávame aj na koncertoch, ostatné zatiaľ viac-menej držíme v tajnosti. Sme v štádiu, že máme rozpracovaných cca 6 skladieb, v priebehu budúceho roka, ak pôjde všetko podľa plánu, nahráme ďalší album, ktorý bude obsahovať približne desiatku skladieb a je dosť pravdepodobné, že opäť pôjdeme nejakým koncepčnejším štýlom. Radi by sme však aspoň dve nahrali hneď začiatkom roka a pustili ich von ako ochutnávku.
Ako vyzerá Tvoja príprava na koncert? Máš nejaké rituály?
Nemôžem povedať, že by som sa nejak špeciálne pripravoval na koncert. Dokonca keď sa ma ľudia pýtajú ako na "scream", hovorím im čomu sa vyvarovať, že sa treba vždy poriadne rozcvičiť (čo je len pravda), ale veľa-krát to sám nerobím ani pred koncertom. Je však určite rozdiel, keď sa to niekto začína učiť a keď to praktikuje roky. Samozrejme to neznamená, že treba rozcvičku zanedbávať. Čo sa však stalo rituálom, je že “šmajznem” všetky vody, ktoré máme k dispozícii (aj chalanom), lebo zvyknú dávať 0,5l vody, ktorých som počas koncertu schopný vypiť aj 5-6 kusov. :-)
Boli ste úplne prvou kapelou, ktorá kedy zahrala na Angelus Feste – ako si spomínaš na vaše vystúpenie na BB amfiteátri v júni 2021?
Spomínam si na to veľmi podrobne, pretože sme mali obavy, ako koncert dopadne. Prvým dôvodom bola dlhšia koncertná „Covid pauza“ a druhým to, že sme začínali hrať o 12.stej na obed. Bolo teplo, slnko, bál som sa, že ľudia ani neprídu. Boli sme aj v miernej časovej tiesni, ale keď som videl, že zvučí Miro Spevák, obavy mierne opadli. Počas hrania na amfík už prišiel celkom slušný počet ľudí oproti tomu, čo sme očakávali (koncertu prizeralo približne 80 fanúšikov – pozn. autora). Jediný problém bol trochu menší stage a bubeníkovi utekali bicie. Pamätám si ako mu padla “čína” zo stageu a musel improvizovať a nahrádzať tento činel. Keď sme však dohrali koncert, vtedy prišlo najväčšie prekvapenie. Rozložili sme náš "merch" a ľudia boli ako šialenci, normálne sme nechápali. Vyrabovali nám ešte aj biele tričká, komplet všetky digipacky „Yersinia Pestis“, asi všetko, čo sme mali, vykúpili. Za celú históriu kapely sme nemali koncert, kde by sme predali aspoň polovicu vecí, čo na Angeluse. Samozrejme na tento prvý ročník spomínam celkovo veľmi dobre, nemám festivalu čo vytknúť a plus tam bola skvelá myšlienka, nakoľko bol festival charitatívneho charakteru.
Následne ste otvárali svojim setom Montana Metal Fest (2021) a aj druhý deň Gothoomu (2022). Aké sú podľa Teba výhody a nevýhody toho, keď kapela hrá ako prvá v poradí?
Predtým som to bral horšie. Myslel som si, že na prvé kapely ľudia ani neprídu, prípadne že sa ešte nebudú vôbec baviť. Čo je z časti aj pravda, ale... Na Montane sa ná opäť potvrdilo, že ľudia prišli, bolo ich tam od začiatku fakt dosť. A čo sa týka Gothoomu, to bolo veľké prekvapenie pre nás, nakoľko sme začínali v piatok o 10:00, od viacerých ľudí mi bolo povedané, že do podvečera do cca. 17.-18. hodiny, nebolo na žiadnej kapele toľko ľudí ako na nás. Tu bolo výhodou, že ešte nebolo až také extrémne teplo ako neskôr, keďže cez Gothoom bolo v tieni aj cez 40°C. Medzi výhody určite patrí, že väčšinou má prvá kapela aj viac času na nazvučenie.
Aj v tomto roku ste pomerne koncertne aktívni. Ako sa vám darí dohadovať účasť na akciách? Je to o kontaktoch, recipročnej spolupráci alebo skrátka o vašej aktivite (nečakáte so založenými rukami, kým vás niekto zavolá)?
Tento rok sme odohrali oproti predchádzajúcim rokom naozaj veľa koncertov. Koncerty riešime každým spôsobom, buď sme oslovení organizátorom alebo inou kapelou, ale taktiež sa aj dopytujeme na akcie. V apríli sme aj organizovali koncert v Nitre, z ktorého by sme vďaka pozitívnym ohlasom a slušnej účasti chceli spraviť každoročnú tradíciu.
Mimo pôsobenia v kapele si veľmi aktívny aj na soc. sieťach a často uverejňuješ zaujímavé humorné videá (zo života metalistu). Je to pre Teba len zábava alebo niečo viac? Aké máš odozvy zo strany fanúšikov?
Samozrejme, v prvom rade ma to veľmi baví. Teším sa však, že to najmä baví ľudí. V skutočnosti je za tým veľa práce (jedno video od točenia po strih robím 4-10 hodín, podľa náročnosti), no vidno už iba ten výsledok vo forme krátkeho videa. Je za tým aj kus viac a to hlavne myšlienka ukázať širokej verejnosti, že nie je nutné hneď odsudzovať iné komunity, v tomto prípade tú našu metalovú. Snažím sa robiť videá tak, aby z ľudí opadol pocit, že metal je zlý a metalisti sú zlí ľudia. Jedno video má v priemere na dvoch soc. sieťach (Instagram a TikTok) od 300 tisíc až do 1 milión pozretí, sledujú to Slováci aj Česi. Takže to naozaj baví veľa ľudí, ktorí doteraz veľmi “nepričuchli” k tejto hudbe a spätná väzba od ľudí, ktorí tieto videá sledujú, je veľmi pozitívna, dokonca to, čo ma najviac teší je, že mi veľa ľudí písalo, že začali vďaka mojim videám počúvať metal. :-)
Tvojou manželkou je známa fotografka Luss, ktorá je tiež aktívna na slovenskej metalovej scéne. Ako sa vám darí skĺbiť pracovný, rodinný a „fanúšikovský“ život? Videl som vašu dcérku s veľkými slúchadlami pobehovať na Gothoome medzi fanúšikmi, takže takto „z diaľky“ to vyzerá, že si koncerty/festivaly dokáže užiť celá rodina :-)
Tak myslím si, že veľmi dôležité je to, že máme rovnaký záujem o aktivity. Je to potom jednoduchšie skĺbiť, keďže na akcie chodíme často spolu, ona ako fotografka, ja ako fanúšik alebo ako člen kapely. Ľudia sa nás často pýtajú ako to všetko stíhame, keďže ja pracujem, Lucka fotí, videá, kapela atď… a venujeme čas aj sami sebe. Odpoveď je jednoduchá - spím 4 hodiny denne... Nie, srandujem, spávam aj 5, haha... Najdôležitejšie je, že sa vo veciach vzájomne podporujeme a taktiež správne si rozvrhnúť čas, zväčša jednoducho nemáme taký ten “voľný čas” že teraz 2-3 hodinky sedím pred TV a nič nerobím... Bežný deň vyzerá tak, že keď prídem z práce, natočím video, s malou ideme niekam von, na nákup a večer keď ide spať, my pokračujeme v práci, strihám video, Lucka upravuje fotky a to býva pravidelne minimálne do polnoci.
Ďakujem za rozhovor.
Rozhovor pripravil: Vlado Lauko
Fotografie: Lucia Zimerman foto
