Od hrania coverov prešli k vlastnej tvorbe, nevyhli sa im personálne zmeny, sedem rokov “pauzovali”, aby sa vrátili na scénu v plnej sile a vydali výborný debut “Moronia”. O tom aj mnohom ďalšom nám viac prezradí zakladajúci člen prievidzkej thrashmetalovej kapely PERFORMED – “bicmen” Peter Chalupčík.
Ako si sa dostal k metalovej hudbe a aké boli tvoje prvé kroky na hudobnej scéne? Udiali sa v roku 2003, keď ste spolu so spevákom a gitaristom Martinom Majdanom založili kapelu PERFORMED, alebo už skôr? Ako si sa dostal k hre na bicích, máš nejaké vzory na svetovej prípadne slovenskej scéne?
Jednoznačne to má na svedomí môj strýko, ktorý ma od detstva pravidelne zásoboval hudbou. Pri každom stretnutí mi buď nahral alebo požičal kazetu, takže sa moja zbierka rýchlo rozrastala. Vtedy nebolo jednoduché sa k toľkým albumom dostať, mal som v tomto šťastie. Následne som hudbu počúval dá sa povedať skoro nonstop. Veľmi ma to držalo a bavilo a postupne som najmä na videokazetách sledoval hudobníkov a snažil sa niečo odkukať. Bicie sa mi hneď páčili najviac, prvý ma zaujal určite Lars Ulrich. Postupne som mal veľa obľúbencov, spomeniem napríklad Scotta Travisa, Cliva Burra alebo z našej scény Ďura Černého. A tiež to malo určite niečo spoločné s tým, že spomínaný strýko hrával na bicie. Úplne prvé kroky boli, keď sme si s kamarátmi založili kapelu NARKÓZA, ale to trvalo len chvíľočku, bola to taká klasická garážová kapela – žánrovo skôr taký punk. Popri tom sme s Maťom už nejaký čas rozmýšľali, že založíme metalovú kapelu. Problém bol v tom, že sme boli dlho iba dvaja a obaja sme chceli hrať na bubny - nakoniec sme sa teda nejako dohodli že bubeníkom budem ja, Maťo kúpil gitaru a ku koncu roku 2003 sme sa vybrali do hudobnej školy, kde prenajímali miestnosti, že si dáme prvú skúšku.
Začínali ste hraním „coverov“ kapely METALLICA, až neskôr prešli k vlastným skladbám. Podobne na tom boli viaceré kapely našej scény. Vlado Gális z banskobystrickej kapely BROKEN RAIN sa na túto tému vyjadril, že „vďaka hraniu „coverov“ sa zlepšuješ ako muzikant a zažiješ rôzne divočiny, napríklad keď niekoľko hodín zabávaš ľudí v rockovom klube alebo na motorkárskom zraze. Hranie prevzatých vecí má však aj svoju odvrátenú stranu: zostáva menej času na vlastnú tvorbu a mnohé kapely na ňu napokon úplne rezignujú. Hranie „coverov“ je fajn, ale úplne iný zážitok je ísť na trh s vlastnou kožou. Ten pocit sa nedá ničím nahradiť.“ Aký je tvoj názor?
Áno určite, na tých coveroch sme sa vyhrali. Neviem si predstaviť, čo by to boli za skladby, keby sme začali hneď s vlastnou tvorbou. Nás vždy bavilo hrať skladby od obľúbených kapiel. Zo začiatku to bola najmä spomínaná METALLICA, postupne sa pridávali ďalšie bandy ako SEPULTURA, KREATOR či DEATH. Ale jednoznačne sme už od začiatku vedeli, že chceme tvoriť vlastné veci, len sme sa s tým nejako neponáhľali. Dosť koncertov sme zahrali iba s „preberačkami“, ale boli to pekné časy. A postupne, myslím že od 2008-eho, sme začali pridávať po jednej vlastnej skladbe. A ako vravíš, bol to parádny pocit hrať konečne svoje výtvory.
Kapela PERFORMED prešla mnohými personálnymi zmenami, v roku 2009 vydala EP "Thick Fume of Dependencies" a až v roku 2022 plnohodnotný debut s názvom „Moronia“, vydaný u Slovak Metal Army. Predpokladám, že nestálosť zostavy úzko súvisí so zatiaľ relatívne skromnou diskografiou. Aké boli dôvody odchodov muzikantov z kapely a máš pocit, že terajšia zostava je už naozaj „tá pravá“ a stabilná?
To – ako sa hovorí - “železné jadro” sme my dvaja - Maťo a ja a stále sme mali problém nájsť k sebe podobných zanietencov. Takmer vždy boli priority inde. Niekedy som si už aj myslel, že to bude stabilná zostava a onedlho sme boli zase tam, kde predtým. Hlavným dôvodom tej pauzy medzi „Thick Fume...“ a „Moroniou“ bol fakt, že my sme od roku 2011 až do 2018 vlastne nefugovali. Až potom sa začali veci hýbať a postupne vznikla táto aktuálna zostava, v ktorej sme nahrali album. Po tom všetkom nechcem hovoriť, že teraz už to bude naozaj navždy, lebo sa mi to vypomstí. Ale každopádne Majo je už našim najdlhšie hrajúcim basákom, veď je s nami dobrých sedem rokov. A so sólo gitaristom Maťom to vyzerá tiež nádejne, ťahá tretí rok. Som teda optimistický.
Poďme sa bližšie pozrieť na debutový album „Moronia“. Podľa môjho názoru sú vo vašej tvorbe stále citeľné vplyvy velikánov scény (METALLICA, MEGADETH), ale snažíte sa nájsť vlastnú tvár a prinášať aj „nethrashové“ prvky. Nahrávku hodnotím ako veľmi pestrú a melodickú, so silnými riffmi. Ako vnímaš debut ty? Skús sa zahrať na recenzenta a popísať ho 5-6 vetami.
Po nejakej dobe som si album “Moronia” akurát nedávno pustil a musím povedať, že som stále spokojný s výsledkom – ako so samotnými skladbami, tak aj so zvukom nahrávky. Zmenil by som asi jedinú vec, asi by som sa viacej „pohral“ so zvukom „rytmičáku“, ale to je len taká drobnosť, čo sa mi tam úplne nevidí. Na tom albume sme si dali naozaj záležať, dokonca sme ho celý ešte raz prehrávali, aby to bolo ono. A samozrejme neoceniteľnú prácu odviedol Adam Mičinec, ktorého už zase raz musím na tomto mieste pochváliť. Nikto iný by nám s tým takto nepomohol a nespravil takýto zvuk, minimálne u nás na Slovensku. Skvelá voľba, ktorú určite pri ďalšom albume zopakujeme. Čo sa náplne albumu týka, je na ňom zhruba polovica nových vecí a polovica starších. Najmä pri tých starších je asi viac cítiť tie spomínané kapely. Ale ani vtedy sme to nejako plánovane nerobili, jednoducho sa to tam prejavilo, keďže sme to stále počúvali. Postupom času už na nás vplýva širšie spektrum hudby, ktorú máme radi a verím, že aj novšie veci budú pestrejšie. To by som bol určite rád. Nie sme určite za to, aby sme boli „old school thrash“, ako si niektorí myslia. V budúcnosti by som rád vyskúšal možno ešte väčšie odbočky.
Špeciálne ma zaujala skladba „Uzzur“ – kto prišiel s nápadom na dlhšiu inštrumentálku a aké boli na ňu reakcie od fanúšikov? Mám pocit, že v dnešnej dobe sa kapely inštrumentálnym skladbám skôr vyhýbajú, čo je podľa mňa na škodu veci, vnímam ich (ak sú zaujímavé a plné nápadov) za vhodné spestrenie albumu.
Som toho istého názoru. My sme už mali inštrumentálku aj na EP “Thick Fume of Dependencies”. Aj vtedy a takisto aj pri “Uzzurovi” to nebolo tak, že by sme vyslovene išli tvoriť inštrumentálku. Len sme mali dosť riffov, niekedy aj ucelenejšiu časť a pri skúšaní nám niečo k sebe zapasovalo. Postupne sa to nabaľovalo a nebola to taká naša - povedal by som typická - skladba, tak sme už ani nerozmýšľali to otextovať a povedali si, že to necháme ako inštrumentálku. Dali sme tomu nejaký ucelený tvar a bolo. Dá sa povedať, že to išlo celkom hladko. Ohlasy sú na ňu dobré. Som rád že sa ti tiež páči, aj ja ju mám rád.
Máte už rozpracované nové skladby? Ak áno, čo nám už o nich môžeš povedať, v čom bude nový album iný ako jeho predchodca? Ako prebieha v kapele kompozičný proces? Ste v tejto oblasti „demokratická kapela“ alebo sa viac blížite k „diktatúre“? Vznikajú najskôr texty a potom hudba alebo naopak?
Áno, pracujeme na novom albume. Sme, myslím si, tak približne v polovici. Štyri-päť skladieb máme a zatiaľ to vyzerá tak, že to bude prirodzené pokračovanie „Moronie“. Žiadne veľké štýlové „kotrmelce“ nečakaj, aspoň čo sa tohto najbližšieho albumu týka. Isteže - ako som spomínal - sa nenechávame zväzovať tým, že hráme thrash metal. My to tak vôbec neberieme, skôr len hráme hudbu, ktorá sa nám páči. Tak je možné, že jedna skladba bude viac v takom thrashovom duchu, druhá menej. Presne o to sa snažíme pri tvorbe: nech je to pestré, rýchlejšie skladby, pomalšie, tvrdšie, mäkšie – uvidíme, ako to nakoniec celé vypáli. Dá sa povedať, že zatiaľ sme výhradnými autormi my dvaja - Maťo a ja. Vždy to tak bolo. „Džemujeme“ na skúšobni a keď sa nám niečo pozdáva, nahráme si to a pracujeme na tom ďalej. Texty u nás prichádzajú na radu až neskôr. Čo sa týka ale toho autorstva, nikdy sme nechceli, aby to bolo tak. Nie sme Hetfield a Ulrich... My práveže vždy všetkých nabádame, len sa to nejako nestretáva s odozvou. Ale budeme v tom pokračovať. Verím, že sa predsa len už niekto odhodlá a s niečím príde, ja sa budem veľmi tešiť.
Ste aktuálne pomerne koncerte aktívni. Ako sa posledné koncerty vydarili (z pohľadu návštevnosti, reakcie fanúšikov, predaja CD, „merchu“ a podobne)? Zatiaľ ste hrali najmä na Slovensku a v Čechách, máte ambíciu skúsiť „preraziť“ aj mimo územia bývalej federácie? Črtajú sa vám možnosti na koncerty v zahraničí? Máte/rozvíjate prípadne kontakty na zahraničné kapely, s ktorými by bolo reálne uskutočniť výmenné koncerty?
Snažíme sa hrať, aj keď nie úplne vždy to vychádza, či už kvôli práci alebo rodine. Ale chceli by sme koncertovať čo najviac, dúfam, že sa nám v tom bude dariť. Posledné koncerty boli fajn, vlastne skoro vždy super, akurát vnímam mierny pokles účasti na koncertoch celkovo. Určite sú akcie, kde je plno, naposledy sa mi vybavuje Nitra, kde to bolo fakt „natlačené“. Ale po tých „coronách“ som čakal, že bude viacej ľudí hladných po koncertoch - skôr mi to príde tak, že trošku zleniveli, naučili sa na youtube a podobne. Ale podľa mňa nič nemôže nahradiť živý koncert, aj undergroundový. Koncerty v zahraničí? To by bola pekná vec, ale je to náročné popri našich povinnostiach. Každopádne, verím že sa nám niečo podarí. Teraz na najbližší koncert ku nám napríklad pozývame fínsku kapelu, možno že sa my zase dostaneme niekedy na oplátku tam.
V dobe, keď väčšina kapiel využíva výhradne sociálne siete, stále dopĺňate a aktualizujete svoju webovú stránku. Zaujalo ma, že okrem tradičných „položiek“ (história kapely, shop, termíny koncertov) máte na webe uverejnené aj texty skladieb, linky na recenzie albumu či rozhovory s členmi kapely, uverejnené na rôznych metalových weboch. Prečo vám naďalej dáva zmysel využívať aj oficiálny web? Dostávate naň nejaké (pochvalné) reakcie zo strany fanúšikov?
Sem-tam sa veru niekto poteší - naposledy tým textom napríklad. Ja som tiež vždy rád, keď si o mojich obľúbených kapelách môžem popozerať niečo viac ako iba fotky na instagrame či facebooku. Nedávno som hľadal niečo o starých slovenských metalových kapelách, často aj fungujúcich a veľa tam toho nemali. A mňa to vždy bavilo, spravovať tieto veci okolo kapely a tak to robím stále. Aj ten web. Nepozrie sa tam už dnes možno každý, ale občas niekoho poteší, že tam nájde niečo iné ako na sociálnych sieťach.
Aký je tvoj názor na aktuálnu situáciu na slovenskej metalovej scéne? Ako hodnotíš spoluprácu kapiel, organizátorov koncertov, vydavateľstiev? V čom je to teraz iné oproti obdobiu, keď vznikla kapela PERFORMED a čo by podľa tvojho názoru scéne najviac pomohlo?
Myslím si, že by to mohlo byť aj lepšie. Ak by sme nerobili koncerty na výmenu, tak by sme si horko-ťažko vôbec zahrali. Naozaj najmä tá spolupráca kapiel funguje. To je asi najväčší rozdiel - pred tými 15-timi rokmi sme boli – ako mladá neznáma kapela - častejšie pozývaní. Preto si cením, že sú tu ľudia ako ty, bodaj by ich bolo viacej. Budem vám držať palce, nech sa vašim akciám darí. Vydavateľstiev tu moc nie je, respektíve ja viem iba o dvoch, zameraných na metal. Náš vydavateľ tu už s nami nie je, čo mi je ľúto predovšetkým preto, že to bol super človek. Veľmi nám pomohol s „Moroniou“ - na Jurka Haríňa často myslíme. A tie zvyšné vydavateľstvá toľko kapiel, čo tu u nás máme nevydajú. Scéne by teda pomohlo napríklad ďalšie vydavateľstvo ako boli Slovak Metal Army a aj ďalší organizátori koncertov.
Aká slovenská kapela ťa v poslednej dobe zaujala a odporučil by si nám ju pozvať na niektorý z nami organizovaných benefičných koncertov?
Napriekom tomu, že ja nie som veľký fanúšik death metalu, tak mi hneď napadli dve mená - super chalani a hrá im to parádne: PEORTH - je skôr taký melodický death metal a BLOODY REDEMPTION -to je old school. Tie dve kapely vám môžem určite odporučiť. A ešte mi prišiel na rozum HADONOS - niečo z takého jemnejšieho grunge/metalového súdku.
Na čo sa môžu tešiť fanúšikovia, ktorí sa prídu pozrieť na vaše vystúpenie na Angelus Spring MetalStorm 15.4.2023 (Zvolen, Wake up)?
Len na radosť z metalovej muziky a ako bonbónik vari aj nejakú premiéru z našich nových veci. Ďakujem ti pekne za priestor, držím palce s akciami a tešíme sa, do skorého videnia.
Ďakujem za rozhovor.
Rozhovor pripravil: Vlado Lauko
Fotografie: archív kapely
