O metalistoch sa občas hovorí, že sa berú príliš vážne. Nie je to však pravda – presvedčia vás o tom odpovede Miloša (APRIL WEEPS) a Mirca (PATRIARCHA) na otázky, ktoré sú také...prvoaprílové... 😊
Prečo ste sa rozhodli venovať hudbe? Bola možnosť venovať sa niečomu zmysluplnejšiemu (napr. filatelistike, ornitológii, vareniu)? Na čom sa to zlomilo/zlyhalo?
Miloš: Vznikli sme tak ako každá kapela – absolútne nič sme v časoch založenia kapely neboli schopní robiť poriadne. Na žúrkach a majálesoch sme prepadli tomu, čo vraveli všetci – že stačí vedieť zahrať pár akordov a ono sa to nejako poddá.
Mirec: Samozrejme možností je veľa, avšak moju neschopnosť variť si všimne maximálne manželka alebo niekto iný v domácnosti. Hudba je to pravé na šírenie nášho antitalentu medzi veľké množstvo ľudí, samozrejme s tým sa spája všetko to dôležité „chľast, drogy a lacné ženy“, aspoň tak sa to hovorí.
Správny rocker žije podľa hesla „sex, drogy, rock n´roll“ – ako sa vám darí tieto zásady napĺňať? Stalo sa vám niekedy, že ste „zhrešili“ a urobili niečo, čo by sa fanúšikom iste nepáčilo (napríklad ste si v aute neúmyselne spievali nejakú otravnú popovú pesničku)?
Miloš: Se čo? My sme všetko zadaní a nudní ľudia, ktorí sú radi, že popri rodinných a pracovných povinnostiach môžu zahrať pre svojich 5-10 fans – záleží od lokality. Napríklad v okolí Bratislavy by sme mohli niekedy hovoriť aj o 15 ľuďoch, ale záleží aj od toho, či akurát v tom čase nie je koncert v inom, pár km vzdialenom klube. A po koncerte ideme spinkať, takže buď nie sme rockeri alebo niečo robíme zle. Alebo nie sme rockeri a všetko robíme zle.
Mirec: Až po dopísaní mojej prvej odpovede som si všimol druhú otázku. Tak predsa je to pravda! 😊 Samozrejme cestu z každého koncertu si obohacujeme o nestarnúce hity od MC Panjabi, Bomfunk MC a podobne... Mimo tohto by sa všetkým našim prehreškom určite tešili!
Štandardne vedia rockové a metalové kapely fungovať aj v trojici (bicie, basa a spevák hrá na gitaru). Vás je v kapele viac. Prečo? A všade teraz počúvame o optimalizácii (aj personálnych) nákladov – kde vidíte u vás priestor na úsporu? Určite sa zhodneme na tom, že aj honoráre, ktoré za vystúpenia dostávate, by boli výhodnejšie, ak by ste ich delili pre menší počet ľudí...
Miloš: Áno, tie honoráre za vystúpenia sú čoraz vyššie a v ostatnom čase aj počas skúšok zvažujeme, či nezavesíme naše povolania na klinec a nezačneme sa tej hudbe predsa len venovať naplno, tak ako sme si to na začiatku pri založení priali. Je nás veľa, to je pravda, ale my to milujeme, keď môžeme brať do úvahy vyťaženie každého jedného člena a hľadať čo najkomplikovanejšie riešenia k takým triviálnym veciam ako napr. prísť na skúšku. Zvažujeme ešte do budúcna zakomponovať do našej hudby aj živé husle, bolo by to super, kebyže môžeme do tohto celého procesu prizvať ďalšieho človeka, aby sme mohli neustále precvičovať mozgové závity. Priestor na úsporu nevidím nikde. Mám pocit (ale samozrejme môžem sa mýliť), že čím viac nás je, tým viac organizátori koncertov na to prihliadajú a sú okrem honorárov ochotní zaplatiť aj dodávku navyše, len aby sme prišli odohrať set. Boli by sme blbí, keby sme redukovali počet členov.
Mirec: Je to všetko len o vypočítavosti. Matematika je moja dobrá známa, takže samozrejme som na toto myslel a dôsledne prepočítal náklady a príjmy do kapely. Najzbytočnejší, ale zároveň najbohatší, je basák, ktorý si občas kúpi aj dvoje nové struny naraz. Takže on samozrejme zabezpečuje tok peňazí do kapely. Zatiaľ s ním ešte istý čas počítame, kým z neho vyžmýkame všetko, čo sa dá. Samozrejme honorár za vystúpenia vždy „zhrabnem“ ja a delím sa oň len s bubeníkom v pomere 90:10. Gitaristi sú spokojní, že si môžu zahrať pred ľuďmi a dostanú dve – tri pivá na bare. Takže s hrdosťou môžem povedať, že optimalizácia je maximálna.
Ako často mávate skúšky s kapelou? Neuvažovali ste nad možnosťou ich redukcie a využitie ušetreného času na všeobecne prospešné činnosti – napríklad vysádzanie stromčekov, upratovanie ulíc alebo rozdávanie letákov o zdravej výžive?
Miloš: Kapelné skúšky máme stanovené na každú nedeľu. Byť vo forme je dôležité a musel by byť v tom čert schovaný, aby sme my neboli! Občas sa ale stáva, že sa spustí reťazová reakcia, keď jeden z členov zahlási, že sa nemôže dostaviť. Minimálne jeden sa vždy pridá, potom ďalší, potom ďalší, no a zrazu sadíme v záhradkách (ktoré sme si kúpili na základe vystúpení a predaja merchu) stromčeky a radíme kade tade okolitým ľuďom, aby si založili kapelu, lebo je to momentálne v kurze a mega to vynáša.
Mirec: Skúšky mávame každú nedeľu, okrem víkendov kedy hráme koncerty (vtedy by to ani nemalo význam, keďže skúšanie na druhý deň sa vylučuje s vyššie spomenutou trojicou „chľast, drogy a lacné ženy“). Samozrejme tieto skúšky majú jediný význam a to ohovárať a piť alkohol. Keď dôjde alkohol, vtedy sú aj filozofického charakteru a presne tieto všeobecne prospešné činnosti preberáme a zvažujeme ako vhodnú náhradu na nedeľňajšie doobedie, no vždy to zostáva len na tejto úrovni plánovania.
Prečo ešte stále vydávate CDčka? Predpokladám, že vaši fanúšikovia sú dostatočne technicky zdatní na to, aby si hudbu stiahli vo formáte mp3 alebo využili niečo ako „Spotifaj“... Navyše plast sa v prírode rozkladá dlhé stáročia...
Miloš: Dôvod je prozaický – som stará škola, ktorej digital neposkytne toľko radosti ako fyzický nosič. Áno, CD začína byť ohrozený druh, lebo LP zažíva opätovný boom, ale nie každý si ho môže dovoliť. Verím, že podobne naladených ľudí na CD ako ja, je na svete stále dostatok, takže dokým žijem a rovnako so mnou aj podobne zmýšľajúca generácia, je takmer isté, že CD budeme mať naďalej v ponuke.
Mirec: Keďže mnoho našich fanúšikov stále nedôveruje moderným autám s bluetooth a android/apple car rovnako ako my, používajú CD prehrávače, takže to vedia oceniť. Samozrejme tí technicky zdatní to hneď nahodia na uložto, aby mohla naša hudba degenerovať viac ľudí. K tomu rozkladu plastu v prírode doplním „NAŠŤASTIE“ – nakoľko nič nie je lepšie na plašenie vtákov v záhrade ako staré CDčka!
Asi sa zhodneme na tom, že vašu terajšiu tvorbu bude veľmi ťažké dostať do Rádia Express, Fun rádia či Európy 2. Kedy plánujete podobný krok ako kapela GLADIÁTOR a razantne zmeníte hudobný žáner? A prečo až tak neskoro?
Miloš: Všetko má svoj čas a nedá sa vyriešiť všetko naraz. Kto nás pozná, vie, že nenechávame veci na náhodu a vždy berieme do úvahy nové výzvy. Nové pesničky už pomaličky naberajú na forme, snažíme sa čo najviac vynechať skreslené gitary, bubeník Peťo plánuje hrať už výlučne iba s elektronickými bicími, ale najväčšou zmenou je úplné vynechanie growlu ako nástroja. Marta po novom popri náročnej úlohe matky poskytuje Norovi súkromné hodiny spevu a chalan vraj robí nenormálne pokroky. My zvyšok kapely do toho až tak nevidíme, ale tak veríme, že to je na dobrej ceste. Takže tá posledná otázka, že „a prečo tak neskoro?“, asi nie je celkom na mieste. Sledujte nás, budú to šoky.
Mirec: Vyzeráme snáď ako nejakí pózeri?! Radšej budeme hrať pre našich 11 fanúšikov navždy v garáži. TRVE METAL!
Predstavte si situáciu, že vás o pár rokov podpíše veľké vydavateľstvo typu Nuclear Blast, Sony alebo EMI. Koho si pozvete na svetové turné v roku 2030 ako predkapelu – IRON MAIDEN, METALLICU, DEEP PURPLE alebo INÉ KAFÉ? A prečo nie INÉ KAFÉ?
Miloš: My si myslíme, že pár rokov je silné slovo. Vidím to v zmysle predošlej otázky a odpovede už na budúci rok a všetky tie kapely, ktoré si vymenoval, sú príliš malé na to, aby sme s nimi rátali. Ja chcem DESMOD. Nič proti INÉ KAFE, ale DESMOD, to je láska. Ťažko sa to opisuje, ale stačí si vypočuť „Vyrobená pre mňa“ a človek hneď „kápne božskou“. A kto to nepochopí, tomu žiaľ niet pomoci.
Mirec: Opäť by som sa presunul k tej 100x opakovanej trojici a vypichol hlavne posledné – lacné ženy! INE KAFE je zárukou veľkého množstva mladých báb, ktoré sa aj pobijú o miesto v backstage...
Určite budete chcieť usporiadať veľký koncert k 50. výročiu založenia kapely. Aké miesto zvažujete – Londýn, Rio či Zvolenskú Slatinu? A fanúšikov bude iste zaujímať to, aké skladby zahráte v rámci prídavkov...
Miloš: Bude to určite naša skúšobňa v protiatómovom kryte a iba pre tých najskalnejších fans. Pevne verím, že dovtedy sa zvýši ich počet z terajších max. 15 aspoň na tých 30. To by sme sa podľa mňa mohli zmestiť do tých priestorov. A prídavok nebude. Bude prívarok. Fazuľový, nech nám je všetkým fajne teplučko.
Mirec: Tak samozrejme Zvolenská Slatina má svoju dlhoročnú tradíciu pre veľké koncerty, je to legendárne miesto, o ktorom už asi každý počul a mnohí tam potrafia aj bez GPS. Prídavky im nasľubujeme, aké len budú chcieť, pokojne naše prvé skladby, ktoré už na internete ani nenájdu a nakoniec koncert možno ani neodohráme... Ale tešiť sa môžu...
Akú skladbu z vašej tvorby by ste odporúčali do populárnej relácie RTVS Hit roka, ktorej 30. séria bude vysielaná okolo roku 2052? A koho by ste odporučili na jej interpretáciu? Ak by boli na výber Eva Máziková, Michaela Paštéková a vnuk Ibrahima Maigu – koho by ste si vybrali a prečo?
Miloš: Vybral by som si určite Evičku Mázikovú, lebo - podobne ako jej kolegyňa z hereckého prostredia - tu bola už v časoch pred pyramídami. Bola by to pre nás veľká česť, kebyže sa niekto tak skúsený zhostí tejto úlohy. A bola by to v tom prípade naša prvá klipovka „The Last Piece of Eden“.
Mirec: Jednoznačne by vyhrala skladba „Caedes“ a interpretovať by ju nemohol nikto iný ako Eva Máziková, ktorá je pre túto pieseň ako stvorená! Určite to bude nestarnúci hit, rovnako ako Evka.
Na záver nám ešte povedzte niečo, čo o vás alebo vašej kapele asi nikto nevie. Prípadne nejakú pikošku na niekoho z členov kapely (nevadí, že sa mu to nebude páčiť).
Miloš: Nie som bonzák, navyše sa chcem dožiť toho 50. výročia založenia kapely bez ďalších personálnych zmien, takže máte všetci smolu. 😊
Mirec: Pravidelne spoločne chodíme na chatu len pre to, aby sme mohli v súkromí počúvať a tancovať na popovú hudbu, pri pokročilejších hodinách a zvyšujúcemu sa alkoholu v krvi nejaké techno, dnb a iné hudobné skvosty, ktoré nám vytlčú posledné zvyšky šedej kôry z hlavy. 😊
Rozhovor pripravil: Vlado Lauko
Foto: súkromný archív respondentov
