Zvolenskí thrashoví pracanti DEMONIC-EYED vypustili do sveta na sklonku minulého roka ich - v poradí už štvrtú - štúdiovú nahrávku. Dôkladný posluch materiálu otvoril viaceré otázky, na ktoré sa podujal poskytnúť odpovede líder zoskupenia, Luboshio.
Od prelomu rokov máte vonku nový album s číslom 4. Na súčasné pomery sa zatiaľ obdivuhodne držíte plánu čo rok, to album. Skús nám na úvod rozhovoru predstaviť vašu novinku. Kedy a ako album vznikal? Akým spôsobom ste pristúpili k tvorbe hudobnej zložky?
Okrem toho, že vyšiel na prelome rokov, tak on aj vznikal na prelome rokov a to 2021/22, riffy však bublali v hlavách už o pár mesiacov skôr. Ide nám to vcelku dobre, čo sa týka nácviku a cibrenia maličkostí, nie je to samozrejme žiadny „DREAM THEATER“ hehe, ale určitú dávku (maximálnu) nasadenia do toho dávame. My sa v tom vlastne vyžívame, je to akoby určitý druh narcisizmu takto si fičať a headbangovať v súkromí vlastnej skúšobne 😊 .
Nahrávali ste v štúdiu u Mira Speváka, o výsledný zvuk sa postaral Adam Mičinec. Obaja odviedli skvelú prácu, zvukovo je album určite úplne inde ako predchádzajúce. Zvuk je plnší, intenzívnejší, gitary su šťavnatejšie, ale pritom je dobre počuť všetky nástroje. Mal si takúto predstavu o zvuku už vopred a predostrel si ju Adamovi, alebo to bolo viac menej na ňom a on vyčaroval zvuk tak, aby sa čo najviac hodil k vašej hudbe?
Predstavy o zvuku sú vždy také, že bude na každom albume lepší a lepší, hahaha. Adamovi to stačí povedať jednou vetou. V našom prípade to bolo: „Urob to agresívnym a nekompromisným“. On je dosť schopný a skúsený, ale hlavne má dobrý sluch, cítenie a vyzná sa v metalových subžánroch, aby to zvládol bez nejakého dlhého vysvetľovania. Je to borec. A Miro – klasika - výkonný a efektívny ako vždy.
Aké si zatiaľ zaznamenal ohlasy na novinku?
FANYNKY NÁM VYPISUJÚ, ŽE JE TO SKORO AKO NOTHING ELSE MATTERS.
Dovolím si stručne sprostredkovať svoje dojmy. Zvukovo je novinka vymazlenejšia ako predchodcovia, piesne ma ale zatiaľ nechytili za sdrce tak, ako tomu bolo pri Trojke. Možno to chce ešte viac vypočutí, ale skôr to vidím tak, že na Trojke boli trochu chytlavejšie songy. Ako to vidíš ty?
Tak to som rád, že ťa naša Trojka takto chytila za srdce, cením si to. A máš pravdu, 4-ka je iná, je podľa mňa tvrdšia a neústupnejšia, viac sme šli do hardcore brutalizmu, takého toho moshagresivizmu. Trojka je viac groovovejšia, 4ka je IN MEDIAS RES (Odrazil sa na nej duch doby, zato je taká nepríjemná, neošmirgľovaná, menej umelecká a viac násilná. Je to proste facka, ktorú ti dá svet a ty sa potom musíš naštartovať, ak mu ju chceš vrátiť.). Čo sa týka zvukovej kvality - asi by bol krok dozadu mať stále rovnaký zvuk, poprípade horší. Na druhej strane, song je song, vždy je ten istý bez ohľadu na kvalitu zvuku...
Štýlovo Štvorka výraznejšie nevybočuje z doteraz zabehnutého rámca. V našom minulom rozhovore si zdôraznil, že pre DEMONIC-EYED je najdôležitejšie to, aby skladby boli autentické a úprimné. Vyzerá to tak, že sa tohto postoja stále držíte a nemáte v úmysle nič meniť.
Ono asi zmeniť tento prístup by bola chyba, ale hlavne by to prestalo byť pravdivé. Proste robíme to, v čom sa cítime ako ryby vo vode. Tým pádom je to asi aj uveriteľné. VladEs s Mishyrom by určite zvládli aj death alebo black metal, mne osobne najviac reže HC a thrash, death rád počúvam tiež. Ako gitarista som trochu groovovejší, nie som úplne taký ten tremolo pílič, skôr sa mi páčia pull-offy/hammeringy, slajdy, sklzy a rôzne vynechávané rytmy. Som panterohazarďácky testimoňák, ovplyvnený muzikou deväťdesiatok. A cítenie mám asi bluesové, hehe.
Mierny hudobný odklon cítim v skladbách „Into the Depths“ a záverečnej „Wake up Call“. Prvá spomenutá je asi najzbesilejším songom vo vašej diskografii, balansuje na hrane medzi thrash a death metalom. Posledná skladba nahrávky je zaujímavým experimentom nielen hudobne ale aj textovo - autorkou lyrickej zložky je AngeL. O koho ide? Povedz nám trochu viac o týchto skladbách.
Podľa mňa je „Into the Depths“ najlepšia z albumu. Má svojskú atmosféru, doplnenú o lovecraftovskú mystiku. Okrem toho sú tam úplne zbesilé bicie. Je to tretie pokračovanie dagonovského mýtu v našej tvorbe a pre mňa top z tejto našej trilógie. Celé sa to opiera o poviedku „Tieň nad Innsmouthom“ a v podstate je to vyvrcholenie témy - Robert Olmstead prichádza na to, že sa sám stáva rybo-žabím človekom. Na jednej strane hrôzostrašné, na druhej fascinujúce - spoznať zrkadlenie vodnej hladiny zospodu bez stresu z nedýchania, hehe. Podľa mňa sa nám tá skladba podarila, aj keď asi nebude nikdy docenená. „Wake up call“ má fanúšikovský text - AngeL mi napísala, že ju oslovuje naša muzika a či by sme nechceli jeden jej text. Povedal som si: „Prečo nie?“. Myslím, že ten text je o tom, ako ju sklamal jej chlap a dáva mu to v ňom vyžrať, no proste čistý LOVE POETIZMUS 😊. Dobre si vystihol, že práve tieto 2 skladby sú trochu iné ako ostatné – „Wake up call“ by sa podľa mňa hodila na náš prvý album...
Poďme sa teraz trochu viac povenovať textovej zložke albumu. Ostávate pri kombinácii slovenských a anglických textov. Za seba musím povedať, že táto “rozpoltenosť” pôsobí trochu mätúco, ale pravda je, že k vašej hudbe dobre sedí angličtina aj slovenčina. Ja osobne som ale u slovenských kapiel skôr zástancom textov v materčine a mám pocit, že aj tvojmu hlasu viac sedí slovenčina. Plánuješ aj do budúcna zachovať model dvojjazyčných textov?
Podstatné je, aby bol text kvalitný a potom už je jedno, v akom jazyku je. Hlavne musí byť v jazyku, v akom sa jeho autorovi komfortne tvorí. Pa(e)tka to robí na vysokej úrovni, je schopná spraviť dobrý text po anglicky, dokonca ona sama tvrdí, že sa lepšie cíti pri textovaní v angličtine, ale ide jej to aj v slovenčine. Samozrejme, záleží aj na spevákovi, v akom jazyku mu to ide najlepšie - na druhej strane treba na sebe pracovať (výslovnosť, frázovanie), ak chcem, aby to znelo presvedčivo aj po anglicky. Chápem ťa, že ti je slovenčina bližšia, ale na druhej strane je aj obmedzujúca - máme odozvy na texty aj zo zahraničia. Nie je ich veľa, ale sú - takže je to cesta a my sme tí, ktorých tá cesta vyformuje, aby sme mohli po nej kráčať ďalej, poprípade vyšľapať novú alebo svojim prístupom aspoň niekoho inšpirovať.
Úvodné dva záseky albumu (nerátam inštrumentálne intro “Duality”) nesú jednoznačné protivojnové posolstvo. Ovplyvnila ich vznik už viac ako rok trvajúca ruská agresia u nášho východného suseda?
Podľa mňa patria megalomanskí šialenci, snívajúci o ovládnutí sveta a rozširovaní územia, do cvokhausu. Môžeme Amerike vyčítať čokoľvek, ale proste jeden človek môže maximálne 8 rokov a dosť. Nechce sa mi veľmi polemizovať o tom, kto je na vine a podobné politologické sračky - len jedna veta na záver: Tu môžeš kritizovať koho chceš a hrozí ti tak možno ban na FB, v Rusku ti za kritiku štátu hrozí 15 rokov natvrdo... takže WTF?
“Inkvizícia” má pomerne jednoznačný odkaz korešpondujúci s jej názvom. V jej závere si použil zaujímavú metaforu, ktorú som pochopil ako narážku, že cirkev pri svojej “očiste” pošpinila odkaz svojej vlastnej ústrednej postavy, Ježiša.
Každá ďalšia ceremónia proti „inakším“, každá kázeň proti slabším je ďalším a ďalším klincom, zabíjaným do Ježišovho imaginárneho tela. Kto im dal právo súdiť? Kto kua? Tento náboženský fundamentalizmus je ako nejaká choroba, tiahnuca sa naprieč históriou. Keď stíchne na chvíľu Islamský štát, tak sa musia o slovo prihlásiť oni - predávajú si tú štafetu, akoby boli dohodnutí... AKO VIDÍŠ - NAŠE TEXTY SÚ AKO PRECHÁDZKA RUŽOVOU ZÁHRADOU, hehe.
Mám pocit, že skladby “Opportunist” a “Feťák” sú odrazom konkrétnych ľudí, ktorí boli alebo stále sú aktívni na slovenskej politickej scéne. Mýlim sa, alebo je to naozaj tak?
„Opportunista“ - je mi ľúto obetí propagandy. Skladba je o tých, ktorí z nej ťažia. Niekedy hajlovali po uliciach (sám som bol toho svedkom) a dnes sa v parlamente oháňajú slobodou prejavu s jediným cieľom - získať moc a vylepšiť stav svojich bankových kont. Takže k***a, KEDY PREBEHNE DENACIFIKÁCIA, ALE SKUTOČNÁ, NIE AKO RÚŠKO IMPERIALISTICKÉHO HONENIA BRKA, U NÁS? Úplný bonus je to, že títo „vydarenci“ označujú za fašounov všetkých okolo seba. Kua - to čo je toto za bohorovnosť? Sú ako vystrihnutí z Orwella. Okrem týchto exhajlovačov tu ešte máme októbrovo-novembrových revolucionárov z internetov a tí svoju príležitosť neváhajú využiť tiež. Iljič by bol na nich hrdý. PROSTE PRAVOĽAVÝ BORDEL V HLAVÁCH! „Feťák“ - skladba je o jednej dvojke vypatlancov z bývalej vládnej strany- volám ich K&P 😊.
Ako u vás prebiehal kompozičný proces? Tvoríte spoločne alebo je to viac na tvojich bedrách? Čo vzniká skôr, hudba alebo texty? Máš už dopredu predstavu, ako bude skladba znieť a tomu prispôsobuješ jej podobu a aj text?
Všetko je to postavené na riffoch a rytmizácii. Nie sme asi jediní, ktorí to takto ponímajú. Mne osobne dzingajú v hlave riffovačky 24 hodín denne, nedajú a nedajú pokoj 😊. Mám to ako takú svoju súkromnú diskotéku, proste vyjdeš ráno z vchodu a zrazu „DŽ DŽ DŽ“, hehe a k tomu „tigdá tigdá“. Krása žiť s takýmito rozkymácanými „modzgami“ vo vnútri vlastnej lebky 😊. Hudba je väčšinou prvá a text sa napasuje podľa nej, ale už to bolo aj naopak. Nedávame si v tom nejaké hranice. Proste čaro chvíle a čo je v tom momente najlepšie pre daný riff alebo text. Myslím si, že gitaristi sú dosť inšpirovaní vlastnými bubeníkmi, mne občas stačí začuť nejaký netradičnejší prechod/groove v skúšobni a už ma to nakopáva k „výkonom“, hehe.
V posledných mesiacoch ste koncertne pomerne aktívni. Vystupujete aj ako support na niektorých zastávkach turné thrashovych zbojníkov CATASTROFY a to nie len na Slovensku, ale aj v Čechách. Ako sa vám hrá na jednom pódiu s aktuálne asi najväčším magnetom na fanúšikov v Slovenskom undergrounde, akým CATASTROFY bezpochyby sú?
Chalani sa stávajú fenoménom, to bez debaty. Bez ohľadu na to, kto si čo myslí, majú úspech a stále majú tendenciu rásť. Ale hlavne to robia dobre a poctivo - to je to tajomstvo - proste si to z veľkej časti „odj****i“ na koncertoch, nezanedbali promo a pridali k tomu taký ten charizmatický nadhľad, talent a svojský pohľad na vec. Najlepšie je na tom to, že stále drvia thrash a neskĺzli ku „GLADIATORU“ 😊, ako sa to občas stáva. Pre ich kritikov iba toľko - vezmite do rúk pádla a skúste to dotiahnuť do ich levelu - no čo, dáte to? Podľa mňa sa k nim štýlovo hodíme - thrash, aj keď v našom podaní asi viac do HC ako u nich. Ale aspoň je to potom na koncerte rozmanitejšie. A mám pocit, že sme si „blízki“ aj ideovo.
Na koncertoch vás vokálmi dopĺňa v niektorých skladbách Dominik z HECATE. Ako došlo k tejto spolupraci? Plánujete aj nejakú spoločnú nahrávku?
Čoskoro vyjde EP s jeho účasťou (viac-menej staré skladby, ale v jeho podaní - v podstate Dominov malý medailónik 😊 - povedané frázou z telenoviel), bude to taká predzvesť pred D-E 5, kde bude spievať viacero partov. K spolupráci došlo tak, že jeho kapela DADCARE mala malú, vynútenú pauzu (a HECATE momentálne hrajú cca 2 koncerty za rok - myslím, že pripravujú novú nahrávku) a mne sa zdalo, že by bola škoda, aby taký šikovný spevák zrazu stál a nemohol robiť to, čo ho asi aj najviac baví - VYREVÚVAŤ PO KONCERTOCH NEOGABANÉ POPEVKY, hehe (...a je to kamarát, takže nebolo o čom).
Aké sú vaše najbližšie plány, týkajúce sa koncertnej aktivity? Neviem, či je na mieste sa pýtať na plány s nahrávaním, keďže Štvorka vyšla len nedávno… Keďže ale zámer je 5 albumov za 5 rokov musím sa opýtať aj na to 😊.
Máme ešte zopár koncertov a ak bude záujem, tak budeme aj ďalej hrať čo najviac. Naživo sa snažíme vydať zo seba maximum energie, nech z toho ľudia niečo majú. Cícerky potu musia byť 😊. D-E 5ku chceme nahrať tento rok. Máme už na ňu 9 skladieb, ktoré cvičíme na striedačku s našim koncertným setom. V krátkosti - bude to asi najodlišnejší a najrozmanitejší album pentalógie, takže ho chceme dostatočne vymazliť (dík Peťo za pekný výraz, hehe). Uvidíme, či tento rok aj vyjde - ak sa to nestihne, tak prinajhoršom v ´24. Ďakujem všetkým, čo nám držia palce, nepoľavíme, hehe.
Rozhovor pripravil: Peter Javorský
Fotografie: Sveťo Janota
