V minulom roku vystúpili spolu s HECATE, DEMONIC-EYED, BROKEN RAIN a BRAIN DEALERS na našej angelusáckej afterke. Rozhovory s menovanými kapelami si už dlhší čas môžete prečítať na našom webe a teraz prinášame rozhovor aj s piatou bandou, ktorej vystúpenie si vtedy mohli fanúšikovia vychutnať v Sova bare – GÁGOR. O tejto zaujímavej kapelke, ale aj o koncertoch, organizovaných pod hlavičkou „Kill Fisch“ a mnohom ďalšom nám viac prezradil gitarista GÁGORu – Fischo.
Ako si sa dostal k metalovej muzike a aké boli tvoje prvé kroky na scéne? Akým ďalším druhom umenia sa venuješ?
Jedného dňa prišiel domov môj starší brat a na tričku mal kapelu VADER a pustil mi ďalšie metalové kapely, ktoré som vtedy ešte nepoznal a zapáčilo sa mi to. Pre mňa to bola čistá energia a v momente ma to pohltilo a už nebolo cesty späť. Prvý-krát ma zavolali do kapely kamaráti s tým, že sa im páči ako vyvreskujem a vybľakujem a že by som to mohol s nimi skúsiť v kapele. Jasné, že som súhlasil, mal som 13 rokov a dochádzal som do skúšobne vlakom do iného mesta a bolo to niečo úžasné. Čo sa týka umenia, venujem sa umeleckému remeslu - plošné a plastické rytie kovov, ktoré raz za čas oprášim ako správny metalový „vyrývač“. Momentálne veľa času trávim v sieťotlačovej a grafickej dielni, kde tlačím rôzne umelecké grafiky.
Kapela GÁGOR je stále ešte relatívne novým menom na slovenskej metalovej scéne – ako, kedy a prečo vznikla? Ako by si charakterizoval vašu muziku, texty, inšpiračné zdroje?
Kapela GÁGOR vznikla niekedy okolo roku 2016 v Banskej Bystrici ako pokračovanie starších projektov, nakoľko sme chceli ďalej hrať a uvoľniť trochu tlaku a napätia z nášho všedného života. Tie začiatky boli trochu kostrbaté, lebo sme nemali šťastie na kapelníkov, ktorí by to dotiahli aspoň na nahrávku. Tak sme rozmýšľali, že by sme to skúsili potiahnuť len dvaja a to na bubnoch (Mišo) a na gitaru a vokál (Fischo). Po nejakom čase nám akoby sťa osud „dovial“ konečne plnohodnotného člena Jula, ktorý sa ujal hlbokých tónov basgitary. Čo človek nechcel, no stalo sa, Fischo nemohol ďalej pokračovať aj ako vokalista zo zdravotných dôvodov a tak sa zas roztočil kolotoč s hľadaním ďalšieho člena. Prešiel nejaký čas a po veľa nevydarených pokusoch sme v roku 2021 stretli Nicole, ktorá si zobrala do rúk mikrofón a už po troch mesiacoch s nami odohrala koncert. Mysleli sme si, že zostava je už finálna, ale jedného dňa po koncerte sa nás opýtal Miro, či chceme aj druhú gitaru, tak sme to vyskúšali a zistili sme, že je to presne to, čo sme chceli a bolo hotovo. Texty sú písané v slovenčine a týkajú sa bežného života a rôznych situácií. Ťažko definovať konkrétne, aký žáner hráme, lebo je to zmes viacerých tvrdých žánrov. Nakoniec sme vychádzali z významu textov a nazvali sme ho „hard violence“. Prvý album s názvom „Gágor“ vyšiel na svetlo sveta v máji roku 2023.
Akým spôsobom vznikajú nové texty a skladby kapely GÁGOR – nápady rozvíjate spoločne v skúšobni alebo je niekto z vás výhradným autorom? V tomto roku ste vydali debutový album – kde a ako prebiehalo nahrávanie? Išlo všetko hladko alebo ste museli riešiť aj nejaké komplikácie?
Texty som riešil najviac ja a väčšinou to bolo odzrkadlenie situácií, ktoré boli pre mňa niekedy ťažko stráviteľné a majú aj konkrétny skrytý význam, či už smerom na spoločnosť ako takú alebo aj na konkrétne „zamlčané“ osoby. Išlo mi o to, aby neboli len tak hocijako napísané na papier. S textami mi pomáhal aj náš dobrý kamarát a bývalý člen kapely Ave. Keďže sme posledný projekt ukončili, tak sme chceli použiť aj niektoré skladby a texty, ktoré neboli vydané a sú teda na prvom albume GÁGOR. Čo sa týka vymýšľania skladieb, tak až na pár výnimiek, ktoré som vyššie spomínal, som ich zložil ja na základe toho, ako som sa učil hrať na gitare, keďže som predtým fungoval ako basgitarista. Album sme nahrali u Mira Speváka (SPK), ktorého asi netreba predstavovať. Nahrali sme ho viac-menej na „prvú ostrú“ s výnimkou basgitary, ktorá sa nahrávala v domácom štúdiu. Následne sme to posunuli späť do štúdia na mix a master.
Mal som možnosť niekoľkokrát vidieť vaše vystúpenia a boli nadupané, energické. Ako vyzerá vaša príprava na koncert? Máte nejaké rituály? Čo považujete za dôležité v rámci pódiového prejavu a interakcie s publikom? Metalový koncert by mal byť spojený s intenzívnym „zimomriavkovým“ zážitkom, niečím, čo nemôže byť nahradené streamingom či počúvaním hudby z mp3 prehrávača. S akými pocitmi by mali fanúšikovia odchádzať z vášho koncertu?
Príprava na koncert samozrejme začína v skúšobni. No skúšok máme pomenej, nakoľko speváčka už nežije v Banskej Bystrici. Rituál máme iba jeden: po odohratí vystúpenia, keď sa pobalíme a „zbalíme“, ideme si spolu zapáliť jednu „cigaretku“ a porozprávať sa, či bolo všetko v poriadku. Za dôležité považujem to, aby kapela nevyzerala znudene a nepôsobila dojmom, že je na pódiu za trest. Práveže naopak, malo by to vyzerať energicky a s interakciou do publika. Pocitovo by sa mali fanúšikovia na našich koncertoch hlavne odreagovať, vyblázniť a po odohratí sa opýtať „to čo bolo“ ?
Nedávno ste (ako jediná „tvrdá“ kapela) vystúpili v Banskej Bystrici na multižánrovej akcii s názvom „Hudba bez hraníc“. Ako spätne hodnotíš tento koncert, zažili ste nejakú zaujímavú reakciu od nemetalového publika? A aký je všeobecne tvoj názor na multižánrové podujatia?
Akcia „Hudba bez hraníc“ bola pre nás zaujímavá, lebo sme mali možnosť hrať pred publikom, ktoré nepočúva bežne tvrdú muziku a som veľmi rád, lebo tam boli aj projekty, ktoré ma milo prekvapili. Každopádne mali ľudia možnosť vidieť a aj počuť rozdiel medzi ženským vokálom, keď ho prezentuje jazzová kapela a metalová. Multižánrové podujatia mi vôbec nie sú cudzie, nakoľko som sa v podobnom prostredí pohyboval už ako malý chlapec, ktorý sa občas objavil na bratovom koncerte. Dôležité je, že máme možnosť ísť sa pozrieť na kultúru a človek si už vyberie podľa seba, čo by chcel vidieť. Veď predsa nie je tomu až tak dávno, čo sa nedalo ísť pozrieť na kultúru. Treba si to vážiť.
Zorganizoval si už v Banskej Bystrici 5 koncertov pod hlavičkou „Kill Fisch“ – ako vznikol tento nápad? Prečo si sa rozhodol zorganizovať koncerty konkrétne v Sova bare & art klube? Ako hodnotíš prístup zo strany pozvaných kapiel – stretol si sa s niečím vyslovene pozitívnym/negatívnym? Aké máš s podujatím plány do budúcnosti – kedy sa dočkáme Kill Fisch, vol. 6?
Nápad vznikol tak, že sme už mali s kapelou materiál na vystúpenie, len nás nikto nezavolal hrať. A vtedy som si dal otázku „Chceš hrať?“ a odpovedal si „Tak si sprav vlastný koncert!“. No a začal som rozmýšľať, ako to nazvem a mal som v tom čase nie tak úplne pozitívne obdobie, čo ma na druhej strane aj hnalo vpred a akciu som nazval „Kill Fisch“. Prvé podujatie som spravil v jednom undergroundovom podniku v Banskej Bystrici. Keď mi prišlo dostatočne veľa ľudí, aby sa pokryli náklady, tak som sa potešil natoľko, že som vstupné zrušil. Nadchlo ma to a rozhodol som sa s tým pokračovať. Chcel som nájsť miesto, kde sa ešte nehralo a našiel som priestor, ktorý bolo treba ešte uhladiť, nakoľko nepatrí ani podniku. Cieľ bol jasný: pokračovať v koncertoch. Tak som to prerobil, doniesol koberce, stan, super zvukára (Miro Spevák) a hlavne dobré kapely. Preferujem najmä koncerty, ktoré sa hrajú „open air“, ale niekedy je potrebné akciu presťahovať dovnútra a na niečo také nie je Sova bar prispôsobený. Spravil som aj jednu akciu na akademickej pôde a tam to bolo také pekné „pošteklenie“ undergroundu. S týmto podujatím by som chcel pokračovať a nebránil by som sa, ak by sa z toho stalo aj dačo väčšie, ale ako sa hovorí „pomaly chlapi rastú“. Momentálne ešte nemám priestor na 6. pokračovanie Kill Fisch, no určite sa niečo podarí. Zatiaľ je to taká kočovná akcia, ktorá je zameraná na podporu UG scény v Banskobystrickom kraji.
Aký je tvoj názor na aktuálnu situáciu na bansko-bystrickej resp. celoslovenskej metalovej scéne? Ako hodnotíš spoluprácu kapiel (napríklad v oblasti výmenných koncertov) a čo by podľa teba scéne najviac pomohlo?
Čo sa týka Banskej Bystrice, tak máme smolu, že sa nám spopod nosa vytratili podniky, v ktorých sa pravidelne hrávalo a nemáme tu vyslovene nejaký rockový bar s pódiom, kde by sme sa cez obyčajné dni stretávali a robili tú klasickú klubovú scénu. Chýba nám to, ale robíme, čo sa dá, aby nám tu občas vŕzgali gitary a duneli bubny. Takže si myslím, že najviac by pomohlo, keby tu bol klub hlavne pre tvrdé žánre s kapacitou povedzme okolo 200-300 ľudí alebo priestor, kde by sa dali organizovať akcie. Spoluprácu medzi kapelami hodnotím vcelku dobre, lebo som ešte nemal tú česť nájsť kapelu, ktorá by nechcela spolupracovať a bola trucovitá. Práveže naopak, boli ochotní pomôcť, poradiť a dohodnúť sa. S výmennými koncertmi mám zatiaľ len málo skúseností, nakoľko nás ako kapelu GÁGOR zavolali len zopár-krát. Verím, že sa to časom rozbehne viac, lebo aj to boli super zážitky.
V súčasnosti sa objavuje mnoho kapiel, ktoré sa snažia kombinovať rôzne metalové aj nemetalové vplyvy a tým vznikajú nové žánre a podžánre. Aký je tvoj názor na prinášanie nových prvkov do klasických metalových žánrov? Preferuješ – ako hudobník aj fanúšik - viac „old school“ alebo sa nebrániš aj experimentom? A akú zaujímavú slovenskú kapelu si v poslednej dobe objavil a odporučil by si nám spoznať jej tvorbu?
Určite sa nebránim novým vplyvom, experimentom a prvkom v metalovej hudbe, lebo môže vzniknúť niečo unikátne. Sám sa občas pridám do nového projektu, čo s metalom nemá nič spoločné. No zatiaľ to nevydržali ani v jednom projekte niekam ďalej dotiahnuť. Však nie nadarmo sa vraví že „heavy metal si nevyberá“. Odporučil by som vám si vypočuť kapelu ACT ON DISPUTES. Raz mi kamarát poslal na nich link a keď som si to vypočul a zistil, že tam aj hrá, tak som ich zavolal vystúpiť na jednej z mojich akcií. Zostal som nadmieru spokojný. Vystúpenie, energia a muzika na výbornú!
Aké máte s kapelou GÁGOR plány na najbližšie obdobie (koncerty, nové skladby, videoklipy a pod.)?
GÁGOR má v pláne robiť ďalšie albumy, no na druhej stránke chvíľu to trvá, kým niečo vyprodukujeme. Nejaký ten materiál by už aj bol a do tvorby textov a hudby sa zapoja aj ostatní členovia kapely. Budeme chcieť natočiť aj videoklip, keď bude na to trochu času. Hlavne by sme chceli teraz čo najviac koncertovať.
Ďakujem za rozhovor.
Rozhovor pripravil: Vlado Lauko
Fotografie: archív kapely GÁGOR
