Podivuhodné slovo “Hadonos” označuje súhvezdie a nepoužívané 13. znamenie zverokruhu. Pod týmto názvom pôsobí aj pätica hudobníkov, ktorí si za svoj štýl vybrali v našich končinách menej rozšírený grunge. Bude aj z grungeového HADONOSa nová hviezda na hudobnej oblohe? Na túto otázku môžete hľadať odpoveď už 23.3. v Brezne na Angelus Spring MetalStorm, kde HADONOS predvedie svoje umenie, alebo aj v nasledujúcom rozhovore so spevákom kapely Erikom Vernarským.
Kapela HADONOS hrá metal silne ovplyvnený štýlom grunge, ktorý bol na výslní najmä v 90-tych rokoch. Prečo ste sa rozhodli práve pre takéto štýlové zameranie?
Všetci máme veľmi radi ALICE IN CHAINS a hoci sme každý fanúšikom viac-menej iných štýlov hudby, toto nás celkom spájalo. Navyše podobný štýl nehrá mnoho kapiel v okolí a tak nám to prišlo ako dobrý nápad to tu trošku štýlovo osviežiť.
Grunge rozšírila zo západného pobrežia USA do celého sveta najmä skupina NIRVANA. Mala NIRVANA nejaký vplyv na vznik kapely HADONOS, prípadne na jej tvorbu?
NIRVANA je určite každého z HADONOSu, či už viac alebo menej, určitou hudobnou etapou - ja osobne mám najradšej album „Bleach“ a pamätám si na obdobia, kedy som počúval NIRVANU dokola. Nepovedal by som však, že mala nejaký výrazný vplyv na vznik našej kapely. Skôr sme sa inšpirovali tvorbou ALICE IN CHAINS.
Nedávno vyšla v slovenčine kniha „Ťažší ako nebo“, ktorá opisuje životnú dráhu lídra NIRVANY Kurta Cobaina. Pred pár dňami som ju dočítal a musím konštatovať, že sa mi veľmi páčila napriek tomu, že záver sa čítal veľmi ťažko. Dostala sa už k tebe táto kniha? Aký je tvoj názor na kontroverznú postavu Kurta Cobaina?
Kniha sa ku mne bohužiaľ nedostala. Celkovo som došiel do nejakého štádia, kedy sa zaujímam hlavne o hudbu a nie o pozadie. Kurt bol obyčajný “chalan”, ktorý rád hľadal únik v hudbe - rovnako ako my - a takisto bohužiaľ robil aj chyby, pretože bol tiež len človek. Myseľ sa niekedy ovláda veľmi ťažko a nie každý to zvládne. Osobne som tiež zažil hrozné obdobia bezmocnosti a preto ani nechcem vedieť, čo musí človek zažívať, aby to došlo až tak ďaleko. Neviem si predstaviť, že by som si takto o rok strčil brokovnicu do úst.
Ako si sa ty dostal k hudbe? Aké skupiny a hudobníci ťa ovplyvnili a čo ťa priviedlo k členstvu v kapele HADONOS?
K hudbe ma to ťahalo už od malička. Vlastne si ani nepamätám obdobie, kedy by ma hudba nezaujímala. Hneď prvá kapela, ktorú som začal evidovať ešte v škôlke, bol GORILLAZ. K rock n´rollu ma priviedli hlavne staré VHS s nahratými dielmi MTV Headbangers Ball, ktoré sme mali doma a hlavne klip KISS - „I Love it Loud“. Začínal som teda, ako každý, na kapelách KISS, AC/DC, GUNS N´ ROSES a podobne, ale keďže ma hudba bavila, tak som toho počúval veľa a mal som postupne rôzne obdobia, z ktorých bolo asi najsilnejšie to, kedy som spoznal ALICE IN CHAINS a grunge kapely okolo, ako PEARL JAM, STONE TEMPLE PILOTS, SOUNDGARDEN a tak ďalej. Momentálne najviac počúvam DEFTONES. Hrať na gitaru som začal až koncom základky, začali sa formovať prvé kapely, spoznal som sa s Milanom (gitaristom) a potom postupom času aj s Kubom (tiež gitarista), s ktorým sme založili kapelu BLUE APPLE SPHERE a mali pár koncertov tak desať rokov dozadu. V podstate som hrať neprestal, pár rokov som žil v Krakowe, kde som si tiež našiel kapely, ale kvôli covidu som sa vrátil na Slovensko a stretol starých známych. Kapela HADONOS už vtedy vlastne existovala v inej zostave. Prelom asi nastal vtedy, keď sa na koncert nemohol dostaviť ich spevák a tak sme znovu dali po rokoch dokopy BLUE APPLE SPHERE, odohrali jeden rok koncertov a potom sme sa rozhodli oživiť HADONOS, ktorý odvtedy funguje takto.
HADONOS je na scéne aktívny od roku 2020 a na konte má zatiaľ jeden album pod názvom „Weightless“, ktorý vyšiel pred približne rokom a pol. Ako vidíš s odstupom času vašu debutovú nahrávku?
Keď album vychádzal, bol som z toho hotový, prepočúval som sa toho a potom začal hľadať chybu po chybičke, takže si ho už dnes moc nepustím :-). Ono je to najmä tým, že sa človek vždy časom zlepšuje a povie si “toto som mohol urobiť inak, toto lepšie, …”, ale v konečnom dôsledku je to práveže plus a človek sa niekedy pousmeje, keď sa pozrie naspäť. Za „Weightless“ som veľmi rád, boli to pre nás prvé poriadne skúsenosti so štúdiom a užili sme si ten čas naplno. Snažili sme sa priniesť to, čoho sme vtedy boli schopní, a chceli sme, aby naše pesničky uzreli trošku väčšie svetlo sveta. A myslím, že sa to celkom podarilo - album má svojich fanúšikov, som veľmi rád, že sa ľuďom páči a som rád za každú jednu osobu, ktorú zaujal a ktorej niečo dal :-).
V rozhovoroch s členmi HADONOSu z minulého roka som sa dočítal, že ste cítili potrebu zlepšiť sa ako kapela nakoľko ste si boli vedomí svojich medzier, ktoré vám vadia. Podarilo sa vám posunúť tým správnym smerom? V čom najmä cítiš ty zlepšenie?
Ono tie medzery sú, ako hydra :-). Vyplníš jednu, zjavia sa ďalšie dve. Ale to je progres. Myslím, že sa stále dá zlepšovať viac a viac aspektov hudby a stále posúvať svoje hranice. Ako kapela sa určite, napriek menším prekážkam, postupne posúvame dobrým smerom a pracujeme na tom, aby to bolo stále iba lepšie. Môžem povedať, že HADONOS podľa mňa znie lepšie, ako tomu bolo v minulosti a osobne cítim zlepšenie vo všetkých smeroch. Taktiež som spokojný s vlastným progresom, pretože vidím omnoho viac vecí, ktoré môžem zlepšovať, ako tomu bolo pri vydaní „Weightless“. Prezradím tiež, že sme pred pár dňami strávili nejaký čas v štúdiu a veľmi nás potešilo, že to už bez masteringu znie lepšie ako „Weightless“.
Poďme späť k albumu „Weightless“. Napriek tomu, že sa jedná o debut, nahrávka mi príde zaujímavá a pestrá. Silne je z nej cítiť ovplyvnenie grungeom, ale nájde sa na nej aj parádna thrash metalová vypaľovačka. Ako skladby na album vznikali? Prebehol nahrávací proces hladko alebo došlo aj k nejakým komplikáciám?
Naše skladby sú vždy ovplyvnené niečím iným a taktiež vždy príde s pesničkou niekto iný a preto sú pestrejšie. To vnímame ako plus, pretože každá pesnička sa líši od tej predošlej a každá má svoje čaro. Nevidíme v kapele dôvod sa nejak silne škatuľkovať (dokonca ani silou mocou hrať grunge) a štýl, ktorý hráme, nám dovolí sa posúvať naozaj po širokej škále hudby. Čo sa týka tvorby, tak to väčšinou vznikne klasicky - niekto z nás príde s riffom, dá sa dokopy hudobná stránka, urobí sa text a už sa postupne brúsia detaily. Na to, že to bola prvá väčšia skúsenosť so štúdiom, nahrávanie „Weightless“ prebehlo bez väčších problémov a myslím, že sme vtedy odviedli dobrý kus roboty. Takisto patrí veľká vďaka Mirovi a jeho SPK Audio, ktorý nám so všetkým pomohol a veľa nás toho naučil.
Ako to vyzerá s novou hudbou? Máte už materiál na nasledovníka „Weighteless“? Dočkáme sa výraznejších štýlových presahov ako to bolo v prípade thrashovej skladby „Scissors“?
Svojho materiálu máme pomerne dosť a ďalej tvoríme. Už som spomenul, že sme nedávno navštívili štúdio a pripravujeme menšie EP s pár skladbami. Čo sa týka štýlu, nechajte sa prekvapiť - môžem iba povedať, že každý song bude jedinečný, ale každý z nich bude HADONOS :-). Samozrejme v rukáve máme niekoľko ďalších vypaľovačiek, ktoré zapájame aj do setov na koncertoch.
Vaše texty sú v anglickom jazyku, ich autorom si ty. Prečo si sa rozhodol pre texty v angličtine? Čoraz viac slovenských undergroundových kapiel sa prikláňa k slovenským textom a podľa mňa v prípade, ak sú naozaj kvalitne spracované, je slovenčina jedným z faktorov úspechu na slovenskej scéne. Je vašim plánom ostať pri anglických textoch?
HADONOS začínal so slovenskými textami, avšak ja som v slovenskom speve moc zaťahoval a znelo to miestami dosť smiešne a tak sme sa rozhodli pre angličtinu. V angličtine sa mi lepšie tvorí, aj spieva a mám pocit, že k tomuto štýlu hudby sa angličtina aj viac hodí. HADONOS má momentálne takúto tvár a rapídne zmeny nechystáme, no uvidíme, čo príde v budúcnosti. Slovenčine nehovorím nie a prezradím, že na pripravovaných skladbách nejaká tá slovenčina aj odznie :-).
Dočítal som sa o vás, že vašim hlavným cieľom je robiť muziku pre radosť bez väčších ambícii. Stále tento váš prioritný zámer platí?
Určite áno. Za úspech by bol určite rád každý z nás, no nič sa nedeje, ak sa nedostaví. Hudba je hlavne naše hobby, náš únik a možnosť sa spolu ísť zabaviť. Robíme to pre seba a pre ľudí, ktorým sa páči naša tvorba. To však neznamená, že sa to nesnažíme robiť čo najlepšie sa dá.
Grunge nie je v rámci slovenskej scény veľmi rozšíreným štýlom. Môj obľúbený album tohto zamerania je „Third Eye“ od GLADIATOR z roku 1994. GLADIATOR v 90-tych rokoch urobil viacero štýlových kotrmelcov a „prekoprcol sa“ od death/thrashu cez grunge až po pop rock. Ty si mladší ročník a 90-tky si nemal možnosť zažiť na vlastnej koži. Poznáš spomínaný album? Čo si myslíš o štýlových obratoch ako urobil napríklad GLADIATOR?
Samozrejme, „Third Eye“ poznám a je to skvelý album, najmä song “In Your Head”, sa mi fakt nevie dostať z hlavy aspoň pár dní, keď ho počujem :-). Môj najobľúbenejší je „Legal Drug“ - je síce viac “nirvanovský”, ale mám ho nejakým spôsobom radšej. Čo sa týka obratov kapiel, je ťažké nejak to posúdiť. Ako hudobník chápem, že sa stále človek posúva a objavuje nové a nové veci, ktoré chce často aj pridať do svojej tvorby. Môže za tým byť hocičo, či už k zmene láka túžba skúsiť niečo nové, či sú to peniaze alebo zmeny v zostave. Skrátka - oni vedia najlepšie, prečo sa tak rozhodli a či to vyšlo, musia posúdiť len oni sami. Ja sa priznám, že si z nostalgie pustím dokonca aj albumy “Viem kde boh spí” alebo “Babylon hotel”, ale ďalšia tvorba už je totálne mimo moju “šálku”.
Máš pre čitateľov nejaké odporúčanie na dobré grunge kapely zo Slovenska, prípadne z blízkeho zahraničia?
Zo Slovenska poznám asi naozaj len GLADIATOR a jeho tri albumy, ktoré si však naozaj odporúčam prejsť. V Poľsku som narazil na celkom zaujímavú kapelu POLIGON NR.4 a dodnes si ich veľmi rád vypočujem, ale neviem, či sú ešte aktívni. Napočúvanú mám, čo sa týka grunge, hlavne tú zahraničnú scénu, z ktorej by som určite odporučil v prvom rade ALICE IN CHAINS, čo je podľa mňa veľmi nedocenená kapela a jej albumy „Facelift“, „Dirt“, „Jar of Flies“ a „Tripod“ sú niečo neskutočné. Taktiež veľa ľudí nepozná základ PEARL JAMu, kapelu MOTHER LOVE BONE, ktorej pozadie je dosť smutné a hoc vydali iba jeden album, ktorý nie je ani tak celkom grunge, stojí za to si ho pustiť. STONE TEMPLE PILOTS je ďalšia kapela, ktorá je často prehliadaná, keď sa povie grunge, čo je veľká škoda a to isté platí o albumoch SOUNDGARDEN ešte pred prelomovým „Badmotorfinger“ albumom. Skvelých grunge kapiel je fakt veľa a za zmienku stoja napríklad aj SCREAMING TREES, GREEN RIVER, MUDHONEY, MAD SEASON, TAD alebo starý SMASHING PUMPKINS.
23.3. budú mať fanúšikovia možnosť vidieť HADONOS na benefičnom koncerte Angelus Spring MetalStorm v Brezne, výťažok z ktorého bude venovaný deťom s Downovým syndrómom. Akými slovami by si pozval fanúšikov dobrej hudby na túto akciu?
Určite príďte podporiť dobrú vec a akciu, plnú skvelej hudby. Okrem toho, že podporíte nadupané kapely a užijete si čas s kamošmi pod pódiom, pomôžete svojou prítomnosťou šikovným detičkám. Je veľmi dôležité pomáhať deťom a ľuďom s Downovým syndrómom viesť plnohodnotný život a začleniť sa do spoločnosti a preto som veľmi rád, že sa na takejto akcii môžeme s HADONOSom zúčastniť a prispieť tak našou troškou. Dúfam, že spolu pomôžeme tým, ktorí to potrebujú.
Rozhovor pripravil: Peťo Javorský
Fotografie: Pavol Krasuľa a archív kapely
