Hrali na prvom ročníku Angelus Festu (2021) a (zatiaľ ako jediná kapela) tento rok si dajú „repete“. Sú jednou z mála slovenských čisto inštrumentálnych kapiel a určite jedinou, ktorá už stihla natočiť dokument o svojej histórii. V tomto roku by im mal vyjsť nový album a v tom budúcom budú oslavovať 30 rokov na scéne – áno, ide o Banskobystričanov ABSTRACT! Odpovedať na otázky sa podujal zakladajúci člen a hlavný kapelník - gitarista Lego.
„Lego, to je otec kapely, sprievodný gitarista, veselá to kopa – kto ho pozná, vie o čo ide...“, takto ťa charakterizoval Julo, tvoj spoluhráč z kapely ABSTRACT v dávnejšom rozhovore pre náš web. Ako by si opísal sám seba, aké hodnoty sú pre teba dôležité? A v čom je Lego v „súkromnom“ živote iným človekom v porovnaní s Legom - frontmanom kapely?
Ahoj, Vlado a celý Angelus tím, zdravím vás. Nooo, tak takto ma teda Julo opísal? Nuž, asi má aj pravdu, veď ma pozná už viac ako 27 rokov. Každopádne, sám seba by som asi opísal ako konzervatívneho človeka, ktorý zastáva jednoznačne tradičné názory a zásady. Čo sa týka súkromného života, tak si myslím, že som úplne normálny chlap, ktorý pomáha v domácnosti s varením, umývaním riadu, nakupovaním alebo praním, no neznášam žehlenie, napríklad... A ako už možno väčšina ľudí vie, tak chodím do práce, kde vykonávam prácu pekára. Myslím si, že v súkromí žijem úplne bežný život, ako mnohí z vás.
Poďme sa spolu pozrieť na históriu kapely ABSTRACT, ty si sa k jej úplným začiatkom vyjadril, že „keď som pred rokmi zakladal ABSTRACT, bol som plný energie, ktorú mi dávali kapely ako stará METALLICA, potom SLAYER, MEGADETH, DEATH, SEPULTURA alebo KREATOR. Časom som si povedal, že aj ja chcem hrať tak, ako tieto kapely a chcem tvoriť hudbu. Tak som si za 250 korún kúpil svoju prvú španielku a skúšal som sa sám postupne učiť hrať prvé riffy. Postupne som sa s kamarátmi, s ktorými sme vyrastali na jednej ulici dohodli, že založíme kapelu a tak v roku 1995 naše predstavy nabrali reálne kontúry...“, Julo vo svojich spomienkach doplnil, že „my sme sa s Legom stretli v jednom nemenovanom pube, ktorý vtedy existoval, Dvadsaťjednotka, a to bolo stretnutie – že – ,Ty hráš na base?‘ ,Hej.‘ ,Tak dobre, zajtra máme skúšku, tam v tom dome skúšame (bolo to v Podlaviciach), príď‘. Mal som vtedy štrnásť rokov, bola strašná kosa, hrali sme v starom dome, ktorý nemal ani podlahu ani nič...“ Keď zatvoríš oči a prenesieš sa v čase do tohto obdobia, aké spomienky sa ti vynoria? Ak by existovala možnosť cestovania v čase, vrátil by si sa do 90. rokov minulého storočia?
No vidím, že si sa na mňa teda riadne pripravil a našu históriu si si kvalitne naštudoval. Nuž, keby som sa mohol vrátiť do 90-tych rokov, tak určite rád, už len kvôli tomu, aby som si to tak trošku zopakoval, ale nie na stálo. Jednoznačne, v tom období našich začiatkov sme prežívali také obrovské nadšenie z hrania. Vieš, pre nás to bolo všetko nové, či už tie albumy spomínaných kapiel, ktoré vychádzali v danom období ako novinky, prvé skúšobne, prvé koncerty alebo už len to, že sme hrali na gitarách spolu s kamošmi a tešili sme sa z každého nového riffu alebo skladby, ktorú sme spolu vytvorili. Možno, keby sa dalo, tak by som niečo zmenil, hlavne tie veci, v ktorých som pochybil ja osobne v tých 90-tych rokoch, ale spomienky sú na to neskutočné. Jediné, čo mi prekazilo radosť z hrania a toho nadšenia bolo, že som musel nastúpiť na povinnú vojenskú službu. To bol rázny rez v tom nadšení a celkovo to, že som nemohol tvoriť s kamošmi v kapele hudbu, ktorú sme vtedy chceli hrať. Obdobie vojenčiny by som u seba z 90-tych rokov určite vymazal. Každopádne sme si začiatky kapely ABSTRACT užili totálne naplno, tomu ver!
Prvé demo ste vydali už v roku 1996, avšak debutový album „Fragmenthea“ až v roku 2005 – vydalo ho české vydavateľstvo Dawnart Records. Čo podstatné sa udialo v kapele v období od jej vzniku až po vydanie debutu? A ako prvý album hodnotíš dnes? Obstál podľa teba v „skúške času“?
Udialo sa toho veľmi veľa. Môže sa zdať ako veľmi dlhá doba, že od nášho vzniku uplynulo až 10 rokov, kým sme sa dopracovali k vytúženému prvému albumu, no ako si už spomenul, tak prvé demo sme vydali rok po založení kapely, potom mala kapela 1 rok pauzu kvôli mojej ročnej vojenskej službe, ako som už spomínal. Po mojom návrate z vojny v lete 1997 sme začali hneď pracovať na našom druhom deme „Aestuum II (MCMXVIII)“, ktoré vyšlo v apríli 1998 a malo značný úspech na UG scéne. Stále sme makali na sebe a nezastavovali sme. O dva roky neskôr, v roku 2000, sme išli do štúdia Exponent v Šulekove nahrať náš prvý album „Fragmenthea“, ktorý však v tej dobe vyšiel ako demo CD, pretože sa nám ho nepodarilo vydať oficiálnou cestou. Kým sme hľadali vydavateľstvo, ktoré by nám bolo schopné vydať už spomínaný album „Fragmenthea“, sme dosť často koncertovali a popri tom sme v roku 2002 stihli vydať minialbum „Symmetry“ pod malým vydavateľstvom Feedback Production, ktorý sme tiež nahrávali v štúdiu Exponent. Čiže ako vidíš, kapela bola počas tej dlhej doby, kým sa dopracovala k oficiálnemu vydaniu albumu „Fragmenthea“, veľmi aktívna, si myslím... Čo sa týka samotného albumu „Fragmenthea“, som s ním absolútne spokojný, pretože sme do neho investovali strašne veľa energie a tá túžba po vydaní prvého albumu v celej kapele bola neskutočná. Obal sa nám veľmi vydaril a myslím si, že aj spolupráca s producentom Petrom Sanchezom Sanigom, ktorý nám album produkoval, sa veľmi dobre vydarila. Album „Fragmenthea“ je jednoznačne prvým inštrumentálnym metalovým albumom na slovenskej hudobnej scéne. Myslím, že to hovorí za všetko.
Váš druhý album „The Pantomime in Neosolium“ (2008) bol venovaný mestu Banská Bystrica, kde kapela vznikla a naďalej pôsobí. Kam ste sa s albumom číslo 2 v porovnaní s debutom posunuli? A čo sa týka Banskej Bystrice, považuješ sa za lokálpatriota? Existuje podľa teba momentálne fungujúca bansko-bystrická metalová scéna, si v kontakte s hudobníkmi aj z „novších“ domácich kapiel alebo pretrvávajú skôr kontakty s dlhoročnými stálicami?
Jednoznačne, náš druhý album „The Pantomime in Neosolium“ je venovaný Banskej Bystrici. Bol to môj nápad vydať sa myšlienkovo touto cestou. Banskú Bystricu považujem za veľmi pekné mesto, narodil som sa tu, žijem tu celý život, takže mi veľmi prirástlo k srdcu. Určite sa teda považujem za lokálpatriota a kto iný by mal spraviť album venovaný Banskej Bystrici, ak nie banskobystrická kapela. Oproti debutu sme sa posunuli ďalej viac-menej v hráčskych a aranžérskych schopnostiach. V tom období sme však zmenili aj nahrávacie štúdio, pretože sme chceli skúsiť niečo nové a tento album sme nahrávali v Poprade pod taktovkou Maťa Barlu v jeho nahrávacom štúdiu. V tej dobe mal štúdio ešte v garáži, takže to bola dosť veľká zmena oproti štúdiu Exponent. No a čo sa týka banskobystrickej hudobnej scény, tak si myslím, že funguje, ale už sú na scéne zase nové kapely, čo ma samozrejme veľmi teší. V období, keď sme ako kapela ABSTRACT začínali, tak tu aktívne fungovali kapely ako napríklad PATHOLOGY STENCH, HASIACI PRÍSTROJ, PYOPOESY, HECATE, SURGICAL DISSECTION, PARANOYA alebo MÁRIA CHUANA. Dnes sú zase aktuálne kapely ako GÁGOR, SOLIPSISM, REALMS OF CHAOS, CEREMONY OF SILENCE, či UNDER MY ISSUE. Každopádne, stále som v kontakte či už s hudobníkmi zo starších kapiel, ktoré v Bystrici fungovali, alebo aj s hudobníkmi z aktuálne fungujúcich, novších kapiel. Väčšinou sa však stretávame niekde pri pivku alebo na koncertoch...veď to poznáš.
Vydania 3. albumu „Lightheory“ (2014) sa ujal časopis Pařát z Čiech, kde bol album vydaný ako príloha k augustovému číslu v náklade 3000 kusov. Každá pieseň má svoj vlastný príbeh a pojednáva o rôznych fázach, farbách a lomoch svetla. Urobili ste s týmto albumom najväčšiu „dieru do sveta“? Pomohol vám získať nových fanúšikov, evidovali ste viac ohlasom na vašu muziku ako v minulosti?
Aaach, „Lightheory“... Jednoznačne, pre mňa zatiaľ náš najlepší album a to, že ho vydal časopis Pařát už len umocnilo jeho „veľkosť“. Presne ako vravíš, urobili sme s ním „dieru do sveta“, veľmi veľa kladných recenzií bolo o ňom napísaných a to z mnohých krajín. Taktiež nám pomohol získať nových fanúšikov, ako si sám spomenul a aj tých ohlasov bolo strašne veľa, oveľa viac ako v minulosti. Milujem ten album, pretože sa nám podarilo spraviť - či už po producentskej alebo nápadovej stránke - naozaj skvelé skladby. „Lightheory“ je jednoznačne zatiaľ náš „masterpiece“.
Keď už sme pri (už žiaľ neexistujúcom) časopise Pařát, na letných festivaloch Gothoom si predával v stánku Pařátu CD a merch kapiel. Traduje sa, že keď si niekto u teba niečo kúpil, tak si mu nalial za pohárik domácej. Ako si spomínaš na letné Gothoomy? A ako s časovým odstupom hodnotíš tvoju spoluprácu s Petrom Herdronom (vydavateľom Pařátu) a – pre mnohých prekvapujúci a nečakaný – koniec vydávania tohto (podľa mňa skvelého) časopisu?
No áno, predával som v stánku Pařátu na letných Gothoom festivaloch... Bože, ako ma to strašne bavilo! Stretol som kopec kamarátov, známych ľudí a pozrel som si aj skvelé kapely. Hneď by som do toho išiel znova, keby to bolo možné. A to, čo sa traduje, je čistá pravda. Ja som si ľudí aj kamarátov, ktorí si niečo kúpili u mňa v stánku vážil a preto som ich takto odmenil. Vždy bola poruke nejaká domáca, borovička alebo rum. Robil som to úplne spontánne a urobil by som to opäť znova, krásne to obdobie. Dúfam, že sa tak isto páčilo aj mojim „zákazníkom“, ktorí si do stánku Pařátu prišli kúpiť nejaké veci a zároveň aj pokecať pri poháriku dobrej pálenky. Spoluprácu s Petrom Herdronom hodnotím vysoko kvalitne, ono sa to možno nezdá, ale on je jeden obrovský profesionál a zanietenec do metalovej hudby. Výrazným spôsobom pomohol a pomáha ešte stále celej československej hudobnej scéne, za čo mu patrí obrovská vďaka a veľká poklona. Ja som veľmi rád, že môžem byť jeho kamarátom aj v súčasnosti, lebo si ho veľmi vážim aj za to, čo pre nás ako kapelu urobil. Škoda, že časopis Pařát už nevychádza, každopádne Petr Herdron pokračuje ďalej ako isto vieš, a nepoľavuje zo svojich ambícií, len sa venuje iným veciam.
V septembri 2021 vznikol dokument „Instrumentary“, mapujúci vašu históriu. Nakrúcanie zastrešili štyria kameramani a na dokumente ste pracovali zhruba dva roky. Dávali ste dokopy materiál, ktorý ste za tie roky nazbierali - a to od historických fotografií až po záznamy z koncertov a turné a pridali aj rozhovory so súčasnými, ale aj bývalými členmi kapely. Aké boli reakcie fanúšikov, novinárov či hudobníkov z iných kapiel? Čo by si odporučil ďalším slovenským kapelám, ktoré uvažujú nad natočením podobného dokumentu?
Ja si myslím, že reakcie na náš dokumentárny film boli veľmi pozitívne, osobne som s ním veľmi spokojný, ako to chlapci spravili. Svedčí o tom aj to, že na premiéru nášho dokumentu prišlo do kinosály Pamätníka SNP plno ľudí, aj keď ešte covidové reštrikcie boli viac-menej stále platné. Myslím, že v tom období bol banskobystrický okres vo farbe, ktorá nám dovoľovala uskutočniť túto premiéru a tým aj potešiť našich fanúšikov. Každopádne, dokumentárny film „Instrumentary“ je na našom YouTube kanáli a môže si ho pozrieť ktokoľvek, kto bude mať záujem. No a čo by som odporučil kapelám, ktoré zvažujú urobiť dokumentárny film? Kapela však musí mať za sebou nejakú históriu a kopec nazbieraného materiálu, či už staršieho alebo novšieho, aby bolo z čoho vyberať, strihať a robiť. Určite sa netreba báť ísť do toho, ak sa na to kapela cíti a má za sebou kvalitný tím ľudí, ktorí sú ochotní daný film urobiť.
Poďme teraz ku koncertom, ktorých máte na svojom konte už naozaj neúrekom... Spýtal som sa Chatu GPT, prečo by mal fanúšik metalu navštíviť váš koncert a dostal nasledovnú odpoveď: „1. Virtuózna hudba: ABSTRACT je instrumentalistická metalová kapela, ktorá exceluje v technickej zručnosti a hudobnom majstrovstve. Ich živé vystúpenie ti poskytne možnosť sledovať ich úžasnú hudobnú zručnosť a virtuózne sóla naživo. 2. Energetický a atmosférický zážitok: Ich koncerty sú známe svojou silnou atmosférou a energiou. Okrem technickej dokonalosti ponúkajú aj intenzívny zážitok, ktorý vytvára spojenie medzi kapelou a fanúšikmi. 3. Jedinečný zážitok: Hudobné skladby ABSTRACTu sú plné emócií, dynamiky a inovácie. Ich koncert ti ponúkne jedinečný zážitok, ktorý ťa vtiahne do sveta ich originálnej hudby a umenia.“ Čo by si ešte pridal?
Ježišmária, neviem, čo by som k tomu pridal... Viac-menej mi to príde príliš prehnané, čo si mi to tu predložil a čo ti to vygenerovalo. My sa snažíme v kapele hrať koncerty najlepšie ako vieme a odovzdať návštevníkom našich koncertov čo najviac. Myslím, že za tie roky čo sme na scéne, ľudia vedia čo môžu od nás čakať. A pre tých, ktorí nás ešte nevideli, tak to môžu napraviť v najbližšej dobe napríklad na Angelus Feste a urobiť si svoj vlastný názor.
Koncertovali ste doma, ale aj v zahraničí, najmä na východ od našich hraníc sa vám – podľa vašich vyjadrení – v minulosti hralo veľmi dobre a radi ste sa tam vracali. V roku 2007 ste absolvovali mini tour po Bielorusku a Ukrajine, o pár rokov neskôr sa vrátili do Bieloruska na veľký festival Metal Crowd. V roku 2017 ste absolvovali turné po Rumunsku, vystupovali ste v 4 mestách. Ako si na tieto „výlety“ spomínaš? Si ešte v kontakte s priateľmi zo spomínaných krajín? Je nepochybne smutné, čo sa aktuálne v Bielorusku a najmä na Ukrajine deje...
Na tieto koncerty mám len veľmi dobré spomienky, vždy je to pre nás výzva aj veľká radosť ísť hrať niekde, kde sme ešte neboli. Koncerty v krajinách ako je Bielorusko, Ukrajina a doplním tam aj Rusko, v ktorom sme konkrétne odohrali tiež turné, obsahujúce 8 koncertov spolu s legendárnou kapelou DEMENTOR, ťa veľa naučia a zocelia - totálne. Fanúšikovia v týchto krajinách sú neskutočne skvelí a tešia sa z koncertov a my sme si vždy odniesli kopec zážitkov. Určite by som sa tam rád niekedy vrátil, ale situácia, ako všetci vieme, to nedovoľuje. Veľmi ma mrzí, čo sa deje na východ od našich hraníc a dúfam, že to čoskoro skončí, pretože trpia nevinní ľudia a to nie je dobre. Čo sa týka kontaktu s kamarátmi, napríklad z Bieloruska, Ukrajiny alebo Ruska, tak kontakty už nie sú také aké boli, čo je škoda. Možno je to spôsobené aj danou situáciou, neviem. Každopádne, s kamarátmi a fanúšikmi z Rumunska som stále v kontakte a vyzerá to tak, že tam určite ešte niekedy pôjdeme zahrať.
V októbri 2023 ste absolvovali turné s českými (FORGOTTEN SILENCE a ET MORIEMUR) a domácimi kapelami v 4 slovenských mestách (Bratislava, Nitra, Poprad, Banská Bystrica). Ako tieto koncerty dopadli (počet fanúšikov, atmosféra, prípadne nejaké problémy/komplikácie)? A ako vnímaš aktuálnu situáciu na slovenskej metalovej scéne (v porovnaní s minulosťou)?
Áno, odohrali sme spomínané turné, len ťa trošku poopravím, pretože sa hralo aj v Čechách a to konkrétne v Brne, Prahe a Plzni (ktoré dopadli úplne skvele – napr. Praha cez 200 ľudí), čiže celkovo turné obsahovalo 7 koncertov. Ale pýtal si sa iba na slovenské koncerty, tak tie dopadli viac-menej priemerne, čo nás trošku sklamalo. Ale nezúfame, ide sa ďalej. Atmosféra bola veľmi dobrá, priateľská a žiadne komplikácie som, našťastie, nezaznamenal. S kapelou FORGOTTEN SILENCE som si vždy chcel zahrať a som rád, že sa mi to podarilo, keďže oni veľmi málo koncertujú. Aktuálnu situáciu na slovenskej metalovej scéne vnímam úplne v poriadku, vidím, že na Slovensku je určite viac koncertov ako bývalo v minulosti. V súčasnosti nestíham sledovať, kde sa práve deje nejaký koncert, pretože je toho strašne veľa. Ale tak človek má aspoň na výber, kde sa rozhodne ísť zabaviť.
V novembri 2015 ste v rámci osláv 20-ich rokov kapely zorganizovali 2-dňový koncert v (už dlhšie nefungujúcom) banskobystrickom Tartarose (okrem vás tam vystúpili kapely DEMENTOR, MIDNIGHT SCREAM, HECATE, BRAINSCAN a iní...). Ako plánujete budúci rok osláviť 30. výročie kapely?
Nooo, veru, blíži sa nám výročie 30 rokov fungovania kapely, čo už je teda pekný vek a patrilo by sa niečo spraviť. Uvidíme, nejaké nápady mám, viem však 100%-ne, že v Bystrici odohráme koncert a patrične to oslávime. Detaily však ešte nebudem prezrádzať, treba na tom ešte popracovať a všetko dôkladne pripraviť. Ako by to bolo, keby sme svojich 30 rokov neoslávili...? Samozrejme, fanúšikovia sa dozvedia všetko včas.
Zostava kapely ABSTRACT bola v poslednej dobe vcelku stabilná, nedávno - po ôsmich rokoch pôsobenia v kapele - sa rozhodol odísť gitarista Matej Húšťava (stal sa členom inej zaujímavej kapely z Banskej Bystrice - SOLIPSISM). Rozchod – podľa vašich slov - prebehol v úplne pohodovej a priateľskej atmosfére a zostávate naďalej priateľmi. Mateja nahradil Miro Valocký, ktorého poznáme z pôsobenia v kapelách ako ANSTRATUS, PYOPOESY alebo GÁGOR. Čo je podľa teba základom stability zostavy kapely? Aký vplyv na fungovanie kapely resp. jej novú tvorbu má zmena na poste gitaristu?
Áno, prebehla zmena na poste sólového gitaristu, to máš pravdu. Maťo sa po ôsmich rokoch rozhodol, že chce ísť iným smerom a my sme to ako kapela úplne rešpektovali. Samozrejme mu želáme všetko dobré a veľa úspechov s kapelou SOLIPSISM. Miro - ako nový gitarista - zapadol do kapely výborne, veľmi rýchlo sa naučil hrať naše skladby a tak isto sa už podieľa aj na nových skladbách, čiže dostal veľký priestor v sebarealizácii. Myslím si, že úspechom stabilnej zostavy je hlavne dobrá chémia vo vnútri kapely a chuť spoločne tvoriť niečo, na čom každému záleží. To je základ všetkého, zlá krv nikdy nič dobré nespraví.
Všetci už netrpezlivo čakáme na váš nový album, k tejto téme si sa vyjadril, že „každopádne to bude inštrumentálny album a po všetkých stránkach bude trochu iný, bude určite temnejší a dosť náladový. Niekedy mám pocit, akoby sme robili nejaký inštrumentálny soundtrack.“ Čo ďalšie nám o pripravovanej novinke môžeš povedať?
Teoreticky by som mohol povedať všetko. No hlavné novinky si necháme pre fanúšikov priamo na Angelus Fest. Čo môžem prezradiť je, že album bude obsahovať 9 skladieb, ktorých názvy sú napríklad – „A Room with a View“, „Something Between Us“, „Stereolies“, „Good Morning Night“ alebo skladba „Nobody Sees That“, ktorá aj odznie premiérovo na Angelus Feste. Tiež máme hotový cover nového obalu, ktorý nám robil skvelý grafik Hans Trasid a taktiež názov nového albumu, ale ten prezradíme až na samotnom koncerte. Viac zatiaľ neprezradím.
Mám pocit, že sa ťa stále niekto spytuje na to, či a kedy pridáte do vašej hudby vokály. Ty to tvrdošijne odmietaš, o inštrumentálnej hudbe si povedal, že „je to naša značka, myslím, že ľudia si nás zapamätali tak, ako sme, a spev – proste to by bolo ako kebyže deathmetalová kapela sa úplne otočí. Budeme sa vyvíjať ďalej, nechceme zastať na jednom mieste, ale v rámci vlastného štýlu. My prekvapíme možno niečím novým, ale v rámci toho, že nebudeme spievať. Ja neviem, vokály tam možno budú, ale texty určite nie.“. Predpokladám, že tieto vyjadrenia stále platia, však? A len tak čisto hypoteticky - ak by už fakt iná možnosť nebola – koho z tejto trojice by si zobral do kapely a prečo: Michael Kiske (HELLOWEEN), James LaBrie (DREAM THEATER) alebo Mikael Stanne (DARK TRANQUILLITY)?
Jednoznačne stále platí, že v ABSTRACTe nikdy spevák nebude, to 100%-ne viem, či sa to už niekomu páči alebo nepáči. Založili sme túto kapelu ako čisto inštrumentálnu záležitosť a tak to aj zostane. Je to v každom prípade naša značka, ktorá nás sprevádza celú našu kariéru. Maximálne použijeme nejaké hovorené slovo na navodenie atmosféry, ale to je tak všetko. Ak sa mám vyjadriť k daným spevákom, tak sú to všetko totálne kvalitní hudobníci so skvelými hlasmi. Čisto hypoteticky teda kohokoľvek z tejto trojice, no viem, že sa to nikdy nestane. Jedine, že by som mal aj iný projekt ako ABSTRACT.
V iRock rádiu moderuješ program s názvom „Tvrdé melódie“ - podľa čoho vyberáš hudobný obsah? Dávaš tam priestor aj slovenským kapelám - objavil si v poslednej dobe vďaka tejto aktivite aj – pre teba dovtedy neznáme, ale skutočne zaujímavé kapely z domácej scény?
Hudobný obsah vyberám podľa toho, čo mi príde zaujímavé a zároveň zaujímavé aj pre poslucháčov. Chcel by som sa viac-menej venovať takému obsahu, ktorý v iných rádiách málokedy počuješ. Neviem, či sa mi to darí, pretože tých rádií, či už internetových alebo vysielajúcich na frekvenciách, je veľmi veľa. No snažím sa ako sa dá, keďže je to môj koníček a stále je priestor na zlepšenie sa. Keď už však moderujem, tak sa mi lepšie pracuje, keď mám v rádiu nejakého hosťa, či už kapelu alebo jednotlivca, vďaka čomu som tiež objavil pár skvelých kapiel, napríklad FORREST JUMP alebo naposledy skvelých BLIND STREET. Rádio iRock veľmi rado podporí akúkoľvek kapelu alebo hudobníka nejakým tým rozhovorom alebo propagáciou, stačí sa len ozvať a prísť priamo do rádia na rozhovor.
Na záver trochu na odľahčenie: keď som sa pripravoval na tento rozhovor, zadal som do googla heslo „rozhovor abstract lego“ a okrem skutočných rozhovorov, uverejnených na internete, som našiel aj článok s názvom „Čo vás môže naučiť Lego v živote“, kde bolo napísané okrem iného aj: „1. Extrémne dôležitý je systém práce. A všetko ide rýchlejšie, ak funguje správne. 2. Niekedy situácia nedáva logiku a skúša vaše nervy, no v konečnom dôsledku všetko do seba dokonalo zapadne. 3. Nič nejde hneď, výsledok potrebuje čas. 4. Všímajte si detaily, hoc si ich nikto iný nevšimne. No nestrácajte pri tom veľmi veľa času. 5. Aj z malých vecí môže byť nakoniec niečo veľké.“ Keďže Lego je tvoja prezývka (vznikla však z tvojho priezviska a nie podľa svetoznámej stavebnice, ktorej sa uvedený článok týkal), tak ma napadlo to skúsiť prepojiť so životom metalovej kapely – ktorý z vyššie uvedených citátov sa ti najviac hodí k vašej kapele a prečo?
Z toho, čo si napísal, tak by som jednoznačne vybral čísla 3 a 5, pretože vo veľkej miere korešpondujú s novým albumom. Tvrdenie, že nič nejde hneď, výsledok potrebuje čas – sa dosť odrazilo na tvorbe nového albumu. Niekedy si človek naozaj musí počkať, kým sa k niečomu dopracuje a skladby musia vyzrieť. No a čo sa týka čísla 5, tak aj s tým totálne súhlasím, pretože aj zo základného riffu, ktorý sa ti zdá nie úplne skvelý, sa nakoniec dokáže vytvoriť veľmi dobrá skladba, ale kľudne by to mohli byť aj životné mottá, ktoré sa netýkajú hudby.
...a na úplný záver ťa poprosím o pozvanie fanúšikov na vystúpenie kapely ABSTRACT na benefičnom Angelus Feste (1.6.2024, Banská Bystrica).
Angelus fest bol vždy o skvelej myšlienke a pomoci. Preto budem veľmi rád, keď sa stretneme v hojnom počte a fanúšikovia si vychutnajú všetky zúčastnené kapely. Vytvoria skvelú atmosféru a zároveň podporia výnimočnú myšlienku. Preto aj touto cestou všetkých pozývam a teším sa s ABSTRACT na všetkých pod pódiom. SALUTE!
Rozhovor pripravil: Vlado Lauko
Fotografie: archív kapely