Minulý rok sa ku mne dostala nahrávka (dovtedy pre mňa neznámej) kapely RAVENARIUM s názvom „Hypertowers“ a po 4-5 vypočutiach mi nezostávalo nič iné len uznanlivo pokývať hlavou – (nielen) na slovenské pomery ide o vysoko nadštandardnú nahrávku! Navyše, keď som sa pripravoval na rozhovor so zakladateľom a kapelníkom Petrom „Feďom“ Fedorčákom, zistil som, že sa jedná o všestranne aktívneho človeka, takže tém na rozhovor sa našlo viac než dosť a potom z toho celého vznikol tento – na tejto stránke asi zatiaľ najdlhší – rozhovor. A doplním, že podľa mňa - vďaka Peťovým odpovediam - aj jeden z najzaujímavejších.
Si rodákom z Trebišova, ale už dlhé roky žiješ v Bratislave. Študoval si basketbal na FTVŠ Univerzity Komenského, medzi tvoje obľúbené frázy/citáty patria „Keď sa snúbi šport, umenie a technika do kopy, tak to môžem byť jedine ja“ a „Čo neviem dnes, môžem vedieť zajtra“. Čo sa týka športu, umenia a techniky, poskytuje Bratislava nepochybne viac možností – je však niečo, čo ti v Bratislave v porovnaní s Trebišovom chýba a kvôli čomu sa domov rád vraciaš? Ako prebiehala tvoja basketbalová kariéra, kedy si bol najbližšie k tomu, že by sa z teba mohol stáť „profík“? Zahráš si občas „basket“ aj teraz? Našiel som na stránke SBA tvoje meno pod TV Strojár Malacky v kategórii „senior, hráč neaktívny – archivovaný“...
Áno, šport, technika a umenie sa u mňa prepojili a vytvorili krásny súzvuk, ktorý mi obohacuje život ako v súkromí tak aj práci. V Trebišove basketbalový klub nikdy nebol, závodne som začal hrať až v Bratislave, keď som mal sedemnásť a to trvalo s malými prestávkami asi 15 rokov. Profíkom som sa nestal, na to som nebol až taký dravý a robustný, ale užil som si cestovanie, zápasy, kamarátov - bolo to kvalitné vyplnenie voľného času. Najviac som miloval smečovanie, pár košov som pri tom aj zlomil (haha). Môj hlavný klub bol v Malackách, čo bolo vtipné, že východniar sa dostal až na Záhorie (haha). V súčasnosti si chodím zahrať sem-tam rekreačne a do Trebišova sa rád vraciam za rodinou aj priateľmi, za spomienkami. Navštevujem pekné miesta a pozorujem, ako sa v čase menia. No a čo môžem vedieť zajtra? Určite viac ako dnes - je pre mňa potrebné to brať tak, že keď príde výzva, treba sa okamžite zaktivizovať a snažiť sa niečo naučiť. Musím priznať, že tento prístup mi pomáha celý život. Samozrejme treba pri tom pracovať a študovať a mať k tomu a aj veľkú dávku trpezlivosti a pokory, ale ja som veľmi rád, že to funguje dobre a že moja životná krivka má len jeden smer a to nahor, čo sa týka všeobecnej kvality života.
Šport každopádne zohráva v tvojom živote veľmi dôležitú úlohu - od roku 2011 si pracoval ako audio and video editor, team leader v Premier Sport TV. Čo všetko táto práca obnášala, čo ťa na nej bavilo, čo si sa vďaka nej naučil a čo z toho si prípadne dokázal využiť aj v „hudobnom svete“? Ak som správne pochopil zo statusu na tvojom FB, tak Premier Sport TV skončila a s ňou logicky aj tvoje pôsobenie na spomínanej pozícii. Máš už inú prácu resp. už vieš, kam budú viesť tvoje ďalšie kroky?
Strihal som pre rôzne televízie rôzne veci, začínal som spravodajstvom, potom publicistika, dokumentaristika a nakoniec športové veci, magazíny, dokumenty, highlighty. Do môjho portfólia sa nakoniec dostal aj strih krátkych filmov či reality šou. Všetko to ma formovalo a pomáhalo mi viac chápať umenie a prepojenie obrazu a zvuku resp. hudby. Ako jeden režisér povedal „hudba je duša filmu“ a ja som sa v tom do veľkej miery našiel. Som aj hudobný dramaturg, čo znamená, že som do filmov navrhoval hudbu či dokonca pár krát niečo zložil a nahral. A keď som niečo vytvoril a spojil zvuk s obrazom, tak to prirodzene malo dokonalý rytmus, takže sa to zamestnávateľom vždy páčilo. Momentálne si od práce dávam trochu pokoj, ale moje ďalšie kroky zostanú určite v televíznej oblasti. Všetko, čo som sa touto prácou naučil, mi samozrejme dáva aj možnosť pomôcť kapele - napríklad v tom, ako si natočiť upútavku, koncert alebo klip.
A ešte jedna športová otázka: Predpokladám, že šport sleduješ aj ako fanúšik. Dočítal som sa, že si v roku 2002 počas vystúpenia kapely RAVENARIUM na Brutal Assaulte ohlásil jednu skladbu výkrikom “Sme majstri sveta!!! ...neberte to v zlom, ale aspoň tento rok sme to v hokeji my...“. To bolo hneď vidieť, koľko je v obecenstve Slovákov a koľko Čechov :-). Čo Ti z pohľadu fanúšika urobilo v športe v poslednom období najväčšiu radosť? Ako si vnímal nedávne výkony našich reprezentantov v 2 najpopulárnejších športoch – hokej (MS) a futbal (ME) resp. aktuálne dianie na OH v Paríži? Hudobníci často prirovnávajú koncerty k športovým zápoleniam (obe prinášajú silné emócie, adrenalín, odreagovanie sa od bežných problémov...) - kde vidíš paralely ty – z pohľadu športovca/hudobníka aj z pohľadu fanúšika?
„Sme majstri“ na Brutale zaznelo, to je pravda (hehe), snáď sa vtedy nikto z našich bratov Čechov neurazil. Na posledných hokejových majstrovstvách si to v domácom prostredí vybojovali zasa oni a ja som im to prial. Vždy sa teším z úspechov našich krajanov športovcov a aj keď sa im nedarí viem, že do toho dávajú všetko a ja som im za to vďačný. Kolektívne športy sú vždy obľúbenejšie a keď sa darí, je to väčší ošiaľ. OH v Paríži som si celé nevychutnal, lebo som bol odcestovaný, ale veľmi ma potešila GOJIRA na otváracom ceremoniáli a samozrejme basketbal, tam to Amíci zvládli, lebo to, čoho sa oni najviac boja, je, že pohoria na veľkom podujatí v baskete (haha). Pozrel som si volejbal, hádzanú, koníky - to bolo veľmi pekné. A tiež atletika - to je kráľovská disciplína a keď ju komentuje Alfonz Juck, tak to je veľký zážitok. Neviem presne popísať paralelu medzi športom a hudbou, ale keď športovec vyhrá a zaznie QUEEN „We are the Champions“ je to krásne, šport aj hudba sa prepoja. Na druhej strane treba povedať, že šport je niekedy veľké umenie, ale hudba resp. umenie nie je šport, teda aspoň by nemala byť. Iste, nejaká kapela, či hudobník občas vyhrá nejakú prvú cenu, ale nie je to to isté ako šport, nie sú to zápolenia a nie sú tam porazení.
Poďme už do sveta muziky, skôr ako sa dostaneme ku kapele RAVENARIUM, pristavme sa pri kapele s názvom MEÁN GEIMHRIDH, v ktorej si na prelome milénia pôsobil so známymi hudobníkmi z kapiel ORKRIST či SIGHISOARA. Ako si na pôsobenie v tejto kapele spomínaš? Ak sa nemýlim, vydali ste len jedno splitko s RAVENARIUM... Grom sa s ORKRISTom vrátil po dlhej prestávke na scénu, existuje šanca aj na vzkriesenie MEÁN GEIMHRIDH?
MEÁN bola na to obdobie schopná blacková kapela a aj keď sme nemali šancu byť zabezpečení a pripravení vydať sa na vyššie méty, užili sme si to a máme na čo spomínať a aj čo počúvať. To je veľmi dôležité mať nahraný materiál, aby bola pamiatka do budúcna. Návrat na scénu možný nie je, väčšina chalanov sú už neaktívni, ale ja som dávnejšie pár skladieb, ktoré sme mali kedysi v repertoári a neboli nahrané, dal do kopy a s bývalým bubeníkom sme si povedali, že si to vo dvojici niekedy nahráme, keď bude čas.
Najskôr si zhrňme „historické fakty“: Formácia RAVENARIUM, hrajúca technický death/black metal, vznikla v roku 1997 a hneď po dvoch rokoch vydala na kazetách svoje rovnomenné demo. Nasledoval debutový album „Sounds For A Dying Age“ v roku 2002 a potom už vyššie spomínané účinkovanie na Brutal Assaulte. Posledný koncert ste odohrali v Bratislave v DK Dúbravka v roku 2003. Ako s odstupom čase vnímaš toto obdobie? Ak by si nasadol na stroj času a dostal možnosť urobiť niečo inak, využil by si túto možnosť? A čo spôsobilo „zmrazenie“ kapely na nasledujúcich 13 rokov? Zachytil som tvoje vyjadrenie na túto tému v znení: „Boli sme zaskočení aj obťažnosťou hudby, ktorú sme na seba uplietli, aj existenčnými a technickými problémami, aj inými aktivitami členov a bolo ťažké zachovať kapelu aktívnu.“
Prvé aktívne obdobie RAVENARIUM bolo samozrejme krásne. Užívali sme si hranie ako v skúšobni, tak aj na koncertoch a máme na čo spomínať. Bol to taký bezstarostný život. Ale od roku 2003 nastalo pre mňa neisté obdobie, všetci mi z kapely odišli a sám som musel zamakať vtedy hlavne na svojom profesnom živote a na osobnom rozvoji. Vtedy niekedy vznikol aj DEATH revival, tak tam som hral gitaru a ešte existovala kapela LEGION OF THE DOOMED LANDS, čo bol trochu technickejší death metal a tam som začal bubnovať, keďže mi to išlo. Ale potom som odišiel na rok do zahraničia za prácou. Pri návrate domov som vstúpil do THE CRYPT ako gitarista a po tom, ako im vypadol bubeník, som tam sadol znova za bicie, aby kapela hrávala ďalej aktívne. Porobilo sa toho dosť a niečo vyšlo, niečo nie, veľa by sa toho dalo opraviť a stroj času by bol fajn, ale neexistuje (haha), resp. dá sa svojím spôsobom cestovať v čase, ale len dopredu a to nechcem, prítomnosť je najkrajšia.
Ak sa niekto z fanúšikov zatiaľ nestretol s vašou muzikou, odporúčaš mu začať s vypočutím si albumu „Sounds for Dying Age“ a až potom prejsť na novšiu tvorbu? Ty sám si sa na adresu „Sounds...“ v jednom rozhovore v roku 2016 vyjadril, citujem: „je pre mňa osobne stále zaujímavý, a potvrdilo sa mi pri nacvičovaní songov z neho, že sú na ňom pekné piesne. Áno, sú tam aj prekombinované veci, ale bola to pre nás vtedy škola ohňom, čas výziev a išlo to samospádom. Takže s odstupom času sa na album pozerám, že dalo by sa to aranžnúť lepšie a viac vecí zjednodušiť, hlavne schémy niektorých skladieb.“
V tomto to mám úplne voľné, kto ako chce a čo má rád. „Sounds...“ je stále underground, ak má niekto rád to, tak si to môže vypočuť ako prvé a bude rád. Ale pokiaľ stretávam ľudí a poznám ich trochu a aj ich hudobný vkus, tak im viem odporučiť tú či onú skladbu a je pravda, že väčšinou sú to odporúčania z posledného albumu, lebo je vyzretejší.
Čo podstatné sa v kapele udialo od obnovenia činnosti v roku 2016 až po vydanie nového albumu „Hypertowers“? Ak sa nemýlim, tak zo zakladajúcich členov si už v kapele len ty, ako sa ti teda podarilo vyskladať aktuálnu zostavu? Je nový album z väčšej časti tvojim dielom alebo prispeli svojimi nápadmi aj ďalší členovia? Ako prebiehal kompozičný proces? Album mal vydať Juraj Immortal Haríň, ktorý mal byť aj jeho krstným otcom, ale vydania „Hypertowers“ sa, žiaľ, nedožil...
Momentálne sme v kapele dvaja pôvodní členovia - ja a Luboš Šmidák, ktorého som prizval späť, keď odišiel Peťo Nagy. Čiže za ten čas medzi reunionom a albumom boli malé rošádky s členmi, inak sa nič podstatné nedialo, priebežne sme cvičili a dotvárali materiál a sem-tam sme si zahrali live. Kompozičný proces sme mali vždy nastavený vo voľnom tempe - ja som si sám dosť hrával na gitare a písal poznámky, potom som si to nahrával do počítača a vymýšľal basy a bicie, no a spevy som chodil cvičiť sám do skúšobne. „Hypertowers“ je takmer celý moja kompozícia aj aranž, ale každý mohol prispieť svojou aktivitou, napr. Peťo Nagy si zobral skladbu „Book of Dead“ a dotvoril aranž do úplnosti. Pôvodne sme nemali v úmysle mať nejakého vydavateľa, ale keď som sa s Jurajom Haríňom stretol na jednom koncerte a povedal som mu, že budeme nahrávať novinku, sám sa ponúkol a mňa to vtedy potešilo, lebo by všetko do seba perfektne zapadlo. O to väčší zármutok sme všetci na scéne mali, keď tak náhle odišiel, bol to veľmi smutný deň, určite nám všetkým chýba. Na albume je aj spomenutý a pri krste sme mu aj poslali pozdrav do metalového neba. Česť jeho pamiatke!
Podľa tvojich slov prináša nový album strednotempové groove skákanice striedané s thrashovými paľbami, harmonické, akordické, atmosferické blackové pasáže aj výtlakové death metalové paľby a to všetko bez použitia nejakých klasických klávesových zvukov. Sú tam gitarové aj bubenícké nápady, podtrhnuté progresom s technickými výzvami a vokálne s melodickými spevmi, škrekmi aj growlingom. Kde vnímaš po hudobnej stránke najväčší posun oproti albumu „Sounds...“?
Vývoj a posun je značný. Máme k dispozícii lepšie vybavenie, samozrejme sme dnes aj omnoho lepší hudobníci a viac sa v hudbe vyznáme. Ja dnes už viem presne, čo kto kde hrá a preto je hudba kompaktnejšia, má lepší zvuk a je funkčnejšia, keď má vytvárať pocity. Čo sa týka klávesov, tak ten nápad ich nepoužiť vôbec vznikol vtedy, keď som počul kompletný aranž a bol tak dobre vyplnený harmonický a zvukový register, že mi tam žiaden syntetizátor už nechýbal. A ten môj popis našej hudby, čo si sem dal, to je v podstate zoširoka napísané, že nemáme presne zadelené mantinely, ale sme hudobne slobodní. Keď si niečo chceme zahrať alebo zložiť, môže to byť akýkoľvek žáner alebo subžáner. Samozrejme metal je tá istota, ale fúzia je pre nás asi tá najdôležitejšia ingrediencia. Nechceme skĺznuť do stereotypu a preto sme otvorení novým inšpiráciám.
Na prvý pohľad zaujme, že ste pri nahrávaní albumu spolupracovali s Peťom Nagyom. Tento fakt by sa dal nepochybne dobre marketingovo využiť. :-) Každopádne ten „váš“ Peter Nagy sa postaral okrem svojich gitarových partov a ďalších vokálov aj o celé nahrávanie albumu. S jeho pomocou ste nemuseli ísť do profesionálneho štúdia a celý album nahrali svojpomocne. Peťo už však nie je členom RAVENARIUM, keďže sa rozhodol plne venovať svojej kapele VORTEX UNIT. Ako hodnotíš vašu spoluprácu a je šanca, že niekedy v budúcnosti zas niečo spolu „spáchate“? Z môjho pohľadu ste na bratislavskej scéne dosť personálne „poprepájaní“ (RAVENARIUM, ATYPIC, LATE, VORTEX UNIT...) a zdá sa, že si ako hudobníci viete vzájomne pomáhať...
Hej, je to vtipné, keď niekomu poviem, že som mal v kapele Petra Nagya (haha). Ten náš Peťo Nagy kapele veľmi pomohol s nahrávaním a aj keď to trvalo dlho, výsledok je super. Keď si povieme, že to nie je nahrávané v profi štúdiu, tak je to až neuveriteľné, ako sa to dobre podarilo. Samozrejme si to vyžadovalo oveľa viac času, no dali sa potom opravovať a meniť veci prakticky do nekonečna, kým to nebolo hotové, čo by sa v časovo obmedzenom profi štúdiu nedalo. Malo to svoj praktický účel, bola to škola potrebná na to, ako to robiť poriadne v budúcnosti. Peťo už síce nebol členom kapely počas nahrávania, ale som rád, že je ešte na albume a nahral svoje linky. Ďalšie nahrávanie bude po skúsenostiach s „Hypertowers“ zrejme znova trochu iné, budem sa snažiť to riešiť už sám, takže taká klasická spolupráca s Peťom to už nebude. Každý máme už nejaký svoj vlastný smer, svoje kapely, ale je fakt, že muzikanti na Slovensku sú stále všelijako poprepájaní. Náš bubeník napríklad prepája celý komplex kapiel (haha). Ja osobne hrám iba v troch formáciách a aj to v každej kapele na iný nástroj (haha). Ono keď niekto zháňa skúseného hudobníka do kapely, je takmer isté, že ten už v nejakej kapele pôsobí a niekedy nie len v jednej.
V textoch sa venujete téme času v rôznych variáciách - cestovanie v čase, spomienky na staré časy, samotný vznik a nekonečnosť času... Aké je teda tvoje vnímanie času? Ja si zo školských čias pamätám, že sme písali na túto tému esej a filozofovali nad tým, či čas, ktorý (od narodenia do smrti) dostávame, je vlastne jediné, čo máme alebo práve naopak, môžeme vlastniť čokoľvek „hmotné“, ale nie sme „vlastníkom času“, ktorý plynie nezávisle na našej vôli... A má v dnešnej uponáhľanej dobe človek vôbec čas sa nad takouto témou zamýšľať?
Čas - to je veľká téma. Chytil som sa toho konceptu, lebo ponúka širokú paletu podtém a možnosti na filozofovanie. Ja čas vnímam ako dar, v ktorom môžem existovať. Je to najväčšia istota, lebo ani svetlo ani zem pod nohami nie sú úplná istota, ale čas pôjde do nekonečna. Je to prepojenie celého vesmíru, zákon nad zákonmi. Je tu a je pre nás, mali by sme ho vyplniť čo najzmysluplnejšie. V tejto prepálenej dobe je to o to dôležitejšie si to pripomínať, aby sa z nás nestali len konzumenti bez emócii.
Na albume nájdeme aj prepojenie s prírodou. Hypertowers je slovná hračka, vo voľnom preklade znamená hyperveže, ktoré v prenesenom význame na albume stvárňujú stromy. V nich sa fiktívna postava pohybuje akoby vo veži po schodíkoch smerom nahor a odpočítava čas každého jedného človeka, ktorý sa niekde zakončí. Ide aj o také prepojenie človeka s prírodou, že všetko so všetkým súvisí, nič nie je len tak a jeden bez druhého by sme neexistovali. Aký je tvoj vzťah k prírode? Chodievaš na turistiku, prechádzky, prípadne čerpať inšpiráciu niekam do lesa? Zaujímaš sa napríklad o témy, súvisiace s ekológiou, vplyvom človeka na životné prostredie, globálne otepľovanie? Máš ambíciu posúvať cez texty nejaké konkrétne „posolstvo“, prinútiť poslucháčov sa zamyslieť nad konkrétnymi témami? Alebo ti „stačí“, keď sa lyrika vhodne dopĺňa s hudbou?
Príroda je pre mňa veľmi dôležitá, vzhliadam na ňu ako na niečo božské. Stromy beriem viac ako len rastliny, oni sú takým tichým dlhodobým pozorovateľom na svete, sú ako archívy, v ktorých je zapísaná minulosť. Pri tvorení „Hypertowers“ som nafotil tisícky stromov, kôr a konárov a normálne som na tom bol závislý (haha). Takže tak vznikli stromy ako veže času - hypertowers. Mať v hudbe eko-tému je dobré a verím, že aj užitočné, no nebral by som to priamo ako posolstvo, to je totiž vážnejšia vec, ktorej sa je potrebné úplne odovzdať, aby to fungovalo poriadne. Posolstvá sú tu všade, používajú sa často, ale nie vždy sú čisté, lebo za ne sa dá schovať aj biznis či všeličo nekalé. Nie každý človek to vie rozoznávať, potom sa popáli a prestane veriť v dobro a bohužiaľ, táto doba sa čím ďalej tým viac približuje k nedôvere medzi ľuďmi a uzatváraniu sa pred svetom. To vnímam aj ja a preto s tým bojujem aj spôsobom, že o takých témach chcem spievať a prepájať to s hudbou, takže sa v našich textoch určite objavia témy, ktoré budú poukazovať na niečo zlé, čo by bolo treba napraviť, ale tiež aj na dobré veci treba poukázať, aby bolo jasné, ako to má byť.
Zaujímavosťou je, že sa vám podarilo do metalovej podoby pretvoriť známu folklórnu pieseň. „Na Kráľovej holi“. Dočítal som sa, že máš rád folklór a pieseň ťa zaujala silným odkazom o nezmyselnosti vojny. Podľa legendy text vznikol ako list, ktorý napísal domov zranený vojak na fronte, keď si uvedomoval, že sa už domov nedostane. Odráža sa vplyv slovenského folklóru na hudbe, ktorú tvoríš? Dočkáme sa v budúcnosti aj ďalšieho podobného zaujímavého „coveru“?
Táto ľudová pieseň ma zaujala už dávno, keď som ju počul ako ju spieva chlapský zbor, veľmi sa mi to páčilo. V hlave sa mi premietol metalový „aranž“, ktorý sa mi zdal zaujímavý a skúsili sme si to zahrať a hneď bolo jasné, že ideme do toho. Nemal som úplne jasno ako to naspievame, lebo sme z toho nechceli urobiť „uškriekanú metalovku“, takže nakoniec sme si to naspievali sami čistým zborovým spevom a myslím, že táto fúzia sa fakt podarila. Keď som si doštudoval pôvod skladby, tak sa mi páčil aj odkaz piesne. Veľa ľudí si totiž myslí, že je to svadobná pieseň, ale je to inak. Vojna je to najhoršie a to si treba pripomínať - hlavne keď sa dnes veľa ľudí nie a nie ponaučiť z histórie. Folklór vždy reflektoval na to, čo sa deje vo svete, krajine či na dedine a ja som ho mal vždy rád a to nie len ten slovenský, ale aj z iných kútov sveta a tak to aj určite zostane. Je možné, že sa folklór metal fúzii ešte povenujeme, u nás nič nie je nemožné, ale radšej by sme skúsili niečo veselšie na pobavenie, uvidíme.
Krst albumu „Hypetowers“ prebehol za účasti kapiel DOGMA INC, VANGUARD a TOGETHER AS ONE vo februári 2023 v bratislavskom klube Randal. Ako sa tento koncert vydaril? V tomto roku ste hrali napríklad v Znojme na oslave 30 rokov na scéne českej deathmetalovej legendy GODLESS TRUTH a v júni na Front Line Fest Open Air (Špilberg) – spolu s INNERSPHERE, ARCH OF HELL či VANGUARD. Akým spôsobom sa vám darí dohadovať vystúpenia kapely, fungujú aj vo vašom prípade obľúbené výmenné koncerty? Na túto tému si sa v minulosti vyjadril, že „hrať žánrový mix je svojim spôsobom dar aj prekliatie. Koncerty sú väčšinou organizované ako jednožánrové a tak sa ťažšie dostávame na čisto blackové, alebo death metalové akcie. Ale chceme sa hudbou hlavne baviť a rozvíjať svoju všestrannosť, takže to musíme akceptovať a na našu šancu vystupovať na pódiu si musíme trpezlivo počkať, keď sa objaví akcia kde sa hrá aj viac metalových žánrov.“
Krst posledného albumu dopadol na výbornú, všetko sa stihlo a podarilo, koncert bol podarený a aj ostatné kapely boli kvalitné a ľudia prišli v hojnom počte a tiež sa veľmi pobavili. Štandardne hráme, keď nás niekde ľudia majú záujem zavolať a vidieť nás naživo, takže od reunionu sme mali len jeden výmenný koncert a to s kapelou VANGUARD, ktorí prišli k nám do Randalu na krst, lebo oni sú skvelí, no a my sme sa im tiež páčili a tak nás na výmenu zavolali do Brna na „Front Line Fest“ a dokonca si tam s nami zaspieval jeden song aj ich spevák, takže to bola super akcia. V Bratislave si chceme v domácom prostredí zahrať každý rok, ale niekedy sú to čisto brutal death akcie, alebo pure black a tak sa organizátorom proste nehodíme, to je normálne. My sa hodíme skôr na prog a tech metal a na „mixžánrové“ akcie a tých je menej a ak také akcie nie sú, tak si vieme zorganizovať koncert doma aj sami. To sú skvelé akcie, kde sa stretnú všetci starí známi aspoň raz za rok po kope.
Asi ako jediný na Slovensku hráš na Chapman Stick, čo je elektrický strunový nástroj (odvodený od gitary a basgitary), ktorý vynašiel Emmett Chapman na začiatku 70. rokov minulého storočia. Nie je typický metalový nástroj, ale v kapele ATYPIC, v ktorej tiež pôsobíš, si mu už dokázal nájsť „správne miesto“ a máš vraj v pláne ho zapojiť aj do hudby RAVENARIUM. Ako si sa o tomto nástroji dozvedel, kde si ho zohnal, ako si sa na ňom naučil hrať? Na aké ďalšie netypické nástroje vieš hrať? A v akých ďalších kapelách pôsobíš? A ako to stíhaš? :-)
Niekedy dávno (možno v roku 2002) som zazrel video s kapelou KING CRIMSON a tam Tony Levin hral na Chapman Sticku a mňa to zaujalo natoľko, že som si povedal „to musím mať“. Bolo to náročné sa k nemu dopracovať, bolo potrebné kontaktovať priamo výrobcu, s čim bol veľký problém, ale podarilo sa mi nakoniec spojiť s vtedajším dílerom pre Európu a ten mi veľmi pomohol a podarilo sa dohodnúť pre mňa Stick, ktorý už bol v pláne na výrobu, takže som nemusel dlho čakať, iba necelé dva roky (haha). Nástroj mi oficiálne došiel domov na Slovensko a ja som začal od nuly makať, ako som len mohol, no a dnes už hrám na Chapman Sticku šestnásť rokov a stále som tu na Slovensku jediný, pretože nikto ďalší sa tu na to stále neodhodlal. Miesto v kapele som pre Stick hľadal vo viacerých formáciách - hlavne nemetalových - ale nič veľké nevzniklo. V kapele ATYPIC si miesto našiel, slúži tam hlavne ako basový inštrument, ktorý má veľa možností pokryť tú ich progresívnu rytmickú hudbu. Zistil som teda, že sa Stick dá použiť dobre aj v metalovej kapele a preto mám v pláne napísať niečo aj pre RAVENARIUM, kde by sa dobre uplatnil. Kedysi som sa zaujímal o hru na všetky možné nástroje: husle, klavír, bicie a kadejaké perkusie, ktorých mám plné šuplíky. Z tých obzvlášť netypických nástrojov by som asi spomenul turecký štvrť-tónový akustický strunový nástroj Baglama, plus mám rôzne kalimby, drumble, no a aj zopár čudných nástrojov, vlastnoručne vyrobených, na ktoré si skúšam všeličo. Pár rokov dozadu ale prišiel čas, keď som si uvedomil, že je potrebné sa venovať jednej veci a to poriadne. Takže ten svoj multiinštrumentalistický prístup som, dá sa povedať, utlmil a venujem sa dnes, čo sa týka cvičenia a štúdia, hlavne gitare, basgitare a Chapman Sticku.
Pred pár týždňami si vo Švédsku absolvoval Freak Guitar Camp, čo je unikátny hudobný tábor, zameraný na gitaristov, ktorý založil švédsky gitarista a skladateľ Mattias "IA" Eklundh. Tento tábor ponúka intenzívnu výučbu hry na gitaru a zameriava sa na rozvoj technických zručností, kreativity a hudobného výrazu účastníkov. Tábor priťahuje gitaristov z celého sveta, ktorí majú záujem posunúť svoje zručnosti na vyššiu úroveň. Program tábora zahŕňa individuálne aj skupinové lekcie, workshopy, jam sessions a vystúpenia. Podeľ sa s nami o svoje skúsenosti. A čo je potrebné urobiť pre to, aby sa slovenský gitarista dostal na tento camp?
Na to, aby sa gitarista dostal na Freak Guitar Camp, je potrebné hlavne to, aby na to mal dostatok financií, inak by nemal byť problém sa tam dostať. Treba dávať pozor, keď sa otvárajú termíny, nezaváhať a rezervovať si tam miesto čo najskôr, pretože je o to veľký záujem. Tiež je veľmi dôležité na gitaru už vedieť hrať na nejakej technickej úrovni, vyznať sa v rytmike a trochu aj teórii, aby sa tam človek čo najviac naučil a aby tam nebol iba ako pozorovateľ, ale aby bol schopný na mieste rýchlo reflektovať a učiť sa Mattiasove špeciality. Na kempe som sa zoznámil s výbornými gitaristami, aj po ľudskej stránke boli všetci perfektní, boli tam dobrosrdeční hudobníci na rôznych úrovniach, ale všetci si boli rovní a rešpektovali sa. Od rána sme sa venovali učeniu Mattiasovych skladieb, v ktorých bol zakomponovaný aj indický Konnakol (čo je rytmické napodobňovanie perkusií za pomoci hlasu resp. úst) a podvečer prišiel vždy nejaký hosť. Takže som sa tam nakoniec stretol aj veľkými tvárami metalovej hudby ako napr. známy gitarový youtuber Ola Englund, Jan Zehrfeld (PANZERBALLET) či Per Nielsen (SCAR SYMMETRY, MESHUGGAH), takže to bol krásny zážitok vidieť ich hrať naživo a aj si s nimi osobne v kľude pokecať. Na neskorý večer sme sa potom všetci stretli v jamovacej miestnosti, kde sme si hrali všetko možné od DEEP PURPLE po DEATH a aj improvizácie - to bola veľká zábava a dokonca som si tam aj veľa zabubnoval. Môžem povedať len jediné: na budúci rok tam chcem ísť znova.
Pristavíme sa ešte pri jednej aktuálnej téme – umelej inteligencii. Populárnemu Chatu GPT som položil v súvislosti s týmto rozhovorom 2 otázky. Poprosím ťa o tvoje komentáre k jeho odpovediam:
1. Ako by si opísal muziku slovenskej metalovej kapely RAVENARIUM fanúšikovi metalu, ktorý kapelu doteraz nepoznal? V čom je podľa teba výnimočná?
Chat GPT:
RAVENARIUM je slovenská metalová kapela, ktorá by mohla zaujať fanúšikov metalu svojou unikátnou kombináciou hudobných štýlov a atmosféry. Ich hudba sa vyznačuje nasledujúcimi charakteristikami:
Žánrová rozmanitosť: RAVENARIUM sa pohybuje medzi viacerými metalovými žánrami, pričom ich hudba často obsahuje prvky symfonického metalu, progresívneho metalu a black metalu. Táto kombinácia vytvára bohaté a dynamické zvukové prostredie.
Symfonické prvky: Ich skladby často využívajú orchestrálne a symfonické aranžmány, ktoré pridávajú dramatickosť a epický rozmer. Tieto prvky môžu pripomínať kapely ako NIGHTWISH alebo EPICA, ale s vlastným slovenským nádychom.
Temná atmosféra: RAVENARIUM vyniká svojou schopnosťou vytvárať temnú a melancholickú atmosféru, ktorá sa prelína celou ich tvorbou. To môže rezonovať s fanúšikmi kapiel ako DIMMU BORGIR alebo CRADLE OF FILTH, ktorí hľadajú hlboké a emotívne hudobné zážitky.
Texty a koncepty: Kapela často pracuje s temnými a mystickými témami vo svojich textoch, čo dodáva ich hudbe filozofickú a introspektívnu vrstvu. Tento aspekt ich tvorby môže byť veľmi príťažlivý pre poslucháčov, ktorí oceňujú hlbší význam v metalových textoch.
Živá energia: RAVENARIUM má silnú pódiovú prítomnosť, ktorá dokáže zaujať publikum naživo. Ich koncerty sú známe svojou intenzitou a profesionálnou prezentáciou, čo je ďalší dôvod, prečo by ich fanúšik metalu mal vidieť naživo.
Výnimočnosť kapely RAVENARIUM spočíva v ich schopnosti kombinovať rôzne metalové štýly s bohatými symfonickými prvkami a temnou atmosférou, pričom stále dokážu priniesť autentický a originálny zvuk. Pre fanúšikov metalu, ktorí hľadajú niečo nové a komplexné, kapela ponúka hudobnú cestu plnú emocionálnej hĺbky a technickej zručnosti.
Uf, no zaujímavo to GPT popísal (haha), našiel tam nejaké kapely, ktoré by som nečakal (haha). Ale áno, je fakt, že rôzne naše pasáže môžu evokovať u poslucháčov pocit, že sa niečomu približujú, podobajú, alebo že sú proste inšpirované tým či oným interpretom alebo kapelou. Ja by som v podstate chcel, aby si v tom ľudia nachádzali svoje pocity a - ak sa dá povedať - aj svoje obľúbené kapely. Z rozprávania s fanúšikmi som sa dozvedel, že je veľmi veľa ich obľúbených kapiel, ktoré si v našej hudbe našli (hehe).
2. Raven znamená po anglicky havran, čo podľa teba v hudbe kapely RAVENARIUM súvisí s havranom ako vtákom. Dajú sa nájsť nejaké spoločné prvky, kľudne aj vo forme metafor?
Chat GPT: Havran je vták, ktorý sa v kultúre a literatúre často spája s temnotou, mystikou a tajomnosťou. Tieto vlastnosti sa môžu preniesť aj do hudby kapely RAVENARIUM. Tu sú niektoré metaforické a tematické prepojenia medzi havranom a hudbou RAVENARIUM:
Temnota a mystika: Havran je často symbolom smrti, záhad a temnoty, čo sú témy, ktoré sa môžu odrážať v textoch a atmosfére hudby RAVENARIUM. Ich skladby môžu prebúdzať pocity tajomna, podobne ako keď havran preletí nad opustenou krajinou.
Symbolika a metafory: Havran sa v literatúre často používa ako symbol pre zlé znamenia alebo poslov smrti. V hudbe RAVENARIUM by sa tieto symboly mohli prejaviť vo forme temných a melancholických textov, ktoré skúmajú ľudské emócie, strachy a osudy.
Osamelosť a introspekcia: Havran je tiež symbolom osamelosti a introspekcie, čo sú témy, ktoré by sa mohli odrážať v hlboko premýšľavých a introspektívnych textoch kapely. Ich hudba môže prebúdzať pocity samoty a vnútorného hľadania, podobne ako havran na osamelom strome.
Elegancia a inteligencia: Havran je známy svojou inteligenciou a elegantným vzhľadom. Tieto vlastnosti sa môžu premietnuť do sofistikovanej a komplexnej hudby RAVENARIUM, ktorá kombinuje technickú zručnosť s estetickou krásou, podobne ako inteligentný a majestátny havran.
Temný príbeh: V literatúre, ako napríklad v slávnej básni Edgara Allana Poea "Havran", je havran nositeľom temného príbehu alebo posolstva. Hudba RAVENARIUM môže niesť podobné temné príbehy, ktoré sú plné hlbokých emócií a dramatických zvratov.
Tieto prepojenia medzi havranom a hudbou RAVENARIUM pridávajú ďalšiu vrstvu k ich umeleckému vyjadreniu a môžu byť veľmi príťažlivé pre poslucháčov, ktorí ocenia bohaté a symbolické texty a atmosféru.
Opäť zaujímavé GPT (hehe). Havrany sa mne osobne vždy páčili, keď som bol malý a boli ich plné poorané polia na jeseň a všetky naraz vzlietli - to bolo veľké. Tá temná stránka až tak u mňa nerezonovala, to sa stalo až potom, keď sme si havrana dali do názvu kapely. Až potom som sa dozvedal viac o havranoch z rôznych dokumentov či periodík. Tak som sa dozvedel aj to, že sú veľmi hravé a vedia sa zabávať, napr. robiť skupinové kotrmelce na snehu, či naháňať sa len tak v povetrí. A to by sa mi videlo ako prepojenie s nami. Áno, aj tá temná a mystická stránka je pre tvorbu dôležitá, no tá hravosť je tiež pekná, oslobodzujúca a inšpiratívna.
Veľa sa hovorí o vplyve umelej inteligencie na umenie. Čoskoro už asi ani nebude možné rozoznať, či hudbu vytvoril človek alebo AI. Lojzo z kapely ATYPIC sa vyjadril, že AI nemá v hudbe čo robiť a odporúča kvôli jednoznačnému odlíšeniu dávať na CD nálepku "Composed and played by human beings". Aký je tvoj názor?
Napreduje to a asi to nebude príjemné, keď budeme počúvať hudbu vygenerovanú AI, môže to spôsobiť u ľudí stopku v tvorivosti aj hľadaní nových smerov v hudbe a celkovo v umení. Takže v tomto sa ja necítim na to, že budem v budúcnosti využívať tieto vymoženosti doby priamo na tvorbu a kompozíciu či textovanie piesní alebo aj grafické spracovanie obalu a podobne. Budem sa úprimne hrať so svojimi schopnosťami a udržiavať to tak, aby moja hudba zostala svojim spôsobom ľudová a to znamená, že ju vytvoril človek.
Poďme naspäť do nášho reálneho sveta. 28.9.2024 vystúpite v Randali spolu s kapelami ATYPIC, ARCHEONIC, EMERALD SHINE a CASTAWAY na benefičnej akcii s názvom „Angelus – koncert pre Dominika“. Na čo sa môžu tešiť fanúšikovia, ktorí sa prídu pozrieť na váš set? A aké sú vaše ďalšie plány (koncerty, nové skladby, videoklipy a pod.) na tento rok?
Bude to pre mňa zrejme posledný koncert v tomto roku, aspoň s RAVENARIUM určite, pretože sa po ňom chystáme všetci stretnúť v skúšobni už na rešerš našich nových nápadov a začneme pomaly pripravovať nový materiál, plus by som rád spracoval obrazový materiál z posledného obdobia a odprezentoval ho aj na internete. S ATYPIC zatiaľ tiež nie je na tento rok ďalší termín koncertu a tam je kapela momentálne v procese nahrávania, takže určite sa bude do konca roka kapela snažiť dotiahnuť všetko tak, aby vyšiel prvý oficiálny album, plus je v pláne natočiť k albumu klip. Na koncerte s „Havranmi“ plánujeme hrať hlavne z albumu „Hypertowers“, ale budú tam nejaké obmeny skladieb, určite dáme aj tú našu folklórnu a zahráme tiež aj nejaký blackový cover, to sa nechajte prekvapiť. ATYPIC bude mať už trochu viac rozšírenejší základný playlist, s ktorým sme zatiaľ odohrali dva koncerty. Sme v oboch kapelách veľmi radi a vďační, že môžeme prispieť svojou troškou na Angelus feste - je to dobročinná akcia s ušľachtilou myšlienkou, čo si ceníme a tlieskame za to, že sa stále nájdu na Slovensku ľudia, ktorí nezištne pomáhajú tím, ktorí to najviac potrebujú. Osobne som veľmi hrdý na všetkých týchto metalistov, či už organizátorov, účastníkov alebo fanúšikov, lebo v tomto smere ukazujú svetu svoje dobré srdce. Už sa tešíme na koncert a dúfame, že sa všetci vidíme v Randali 28.9. v sobotu večer. Celá kapela RAVENARIUM posiela fanúšikom veľký pozdrav KRÁ KRÁ!
Rozhovor pripravil: Vlado Lauko
Fotografie: Archív kapely
