S Peťom alias Cromom, lídrom kapely ORKRIST, sme priebežne v kontakte už niekoľko rokov. Pravidelne sa ako fanúšikovia stretávame na výbornom MONTANA METAL FESTE (Špania Dolina), komunikujeme ohľadom „angelusáckych“ koncertov (cenním si Cromovu spätnú väzbu a dobré rady – konzultovali sme spolu napríklad aj miesto konania nášho prvého bratislavského koncertu a poslal mi podrobnú „analýzu“ vhodných alternatív s plusmi aj mínusmi) a som rád, že už druhý-krát máme skvelých ORKRIST v zostave bansko-bystrického benefičného koncertu, tentoraz „Jesenného Angelus Festu“ s podtitulom „30 rokov PYOPOESY“. V nasledujúcich riadkoch sme nadviazali na náš rozhovor z mája 2022 (môžete si ho prečítať tu).
Histórii, tvojim prvým krokom na domácej scéne, vzniku kapely ORKRIST aj (už teraz) legendárnym albumom „Reginae Mysterium“ a „Grond“ sme sa venovali v našom predchádzajúcom rozhovore. V uvedenom rozhovore si sa vyjadril aj k návratu kapely na scénu po dlhej dobe nečinnosti: „Oprášil som doma klávesy, nejaké staré nápady a prišli aj nejaké nové. Už tu nebol ten tlak, očakávania od nás, lebo sme neexistovali. Vedeli sme začať s čistým štítom. Obvolal som spoluhráčov a dali sme si nezáväzné stretnutie, kde zo mňa vyšlo asi toto: „Mám nutkanie opäť hrať, ale nechcem tak spraviť kvôli sebe. Iba ak by ste to vnímali a cítili rovnako.“ A ono to vyšlo. Akosi sme všetci potrebovali popri normálnych životoch nejakú psycho-hygienu. Občas som nostalgicky pozeral nejaké staré videá na YouTube a v komentároch som videl veľa želaní návratu. Toto bola veľká motivácia – pár ľuďom splniť takéto želanie.“ Splnil teda comeback tvoje/vaše očakávania? Vnímaš kapelu stále ako odreagovanie/spestrenie/psycho-hygiena alebo to už trochu skĺzlo do rutiny a občas sa stáva všetko okolo kapely „druhou prácou“?
Comeback nesplnil moje očakávania, ale ich prekonal. Sám som nečakal (bral som to iba ako skromné želanie), že sa nám podarí nahrať nový album, no podarili sa dva a tretí sa pripravuje. Sme partia ľudí, ktorých to baví, užijú si spoločný čas, či už je to cestou v aute na koncert, alebo pred/po koncerte. Osobne je to pre mňa kreatívna pôda a zároveň psycho-hygiena. K tvojej otázke odreagovanie versus rutina – koncertovanie, skúšanie a tvorba určite nie je rutina, ale radosť a psycho-hygiena zároveň. Avšak zisťujem, že je dosť veľa práce okolo manažovania kapely (rozhovory, promo, vybavovanie koncertov ...) a to už je práca na polovičný úväzok. Denne strávim úplne bežne 1-3 hodiny riešením vecí na notebooku a to už je trochu masaker.
Ako s odstupom času hodnotíš váš comebackový album „Artifacts of Life” (2020)? Aké boli reakcie fanúšikov resp. recenzie na metalových weboch a v časopisoch? Predpokladám, že bolo ťažké sa vyhnúť porovnávaniu s predchádzajúcimi albumami... Prichádzali vám ponuky na koncerty (aj zo zahraničia) alebo bolo potrebné vyvíjať aktivitu z vašej strany?
„Artifacts“ mám osobne z našej tvorby najradšej. Pre mňa vznikal v bezstarostnom období, aj keď som sa na ňom nadrel, lebo som strávil dva týždne života v štúdiu, kedy som chodil o 11-tej večer domov. Akosi mám ale rád jeho atmosféru, zvuk a rôznorodosť, ktorá pripomína náš prvý album. Reakcie boli, čo viem, pozitívne, fanúšikovia sa potešili, že je to náš typický rukopis s dôrazom na melódie a atmosféru. Čo sa týka koncertov a nebodaj ponuky zo zahraničia – nalejme si čistého vína. Polovička koncertov je to, čo si musím sám zorganizovať – t.j. zaplatiť klub, dohodnúť kapely a dúfať, že neprerobím. Zahraničie o nás prakticky nevie, aj keď sme začali trochu aktívnejšie promo. A treba aj povedať, že náš štýl nie je práve to, čo letí a čas sa posunul o 20 rokov. Dnes je doba vizuálnej originality a darí sa skôr extrémnym žánrom. Ženský spev (pokiaľ neškrieka a nesnaží sa napodobniť ARCH ENEMY) už nikoho nezaujíma, klávesy, flauta takisto. Máme stále podporu malých domácich fesťáčikov a ľudí ako si ty, za čo sme vďační. To nám pomáha sa aspoň udržiavať na domácom trhu.
Tri roky po albume „Artifacts...“ prichádza jeho nasledovník s názvom „LUEA“. Čo podstatné a dôležité sa v kapele udialo v období medzi albumami? Ako sa vám podarilo prežiť obdobie pandémie – predpokladám, že vám „korona“ prekazila koncertné plány, ale zas na druhej strane poskytla viac času na komponovanie nových skladieb...
Presne ako vravíš, dobrý čas na komponovanie. A malo svoje čaro chodiť do skúšobne, keď tu boli isté obmedzujúce opatrenia a pohybovať sa na hranici toho, čo je dovolené. Samozrejme so zodpovedným prístupom, aby sme sami sebe neuškodili, keď už niekto mal covid. Náš posledný koncert pred covidom bol dva dni pred prvou vlnou pandémie, kedy sa zavreli kluby a ten další prišiel medzi prvou a druhou vlnou, keď sa uvoľnili podmienky pre vonkajšie priestory. „LUEA“ bol experiment v tom, že sme ho nahrávali prakticky sami a pomoc profesionálov bola len čiastočná. Dôvod – peniaze... Veď kde len tak nenájdeš 3-4 tisíc eur na štúdio? Radšej sme dali peniaze na náš videoklip, keďže oficiálny sme predtým nikdy nemali a bez toho môžeš na nejaké promo úplne zabudnúť.
Novinári sa často pýtajú na to, v čom je najnovší album iný a lepší ako ten predchádzajúci, takže ani ja túto otázku nevynechám. 😊 Stále platí, že si autorom väčšiny textov aj hudby alebo to bolo už viac kolektívne dielo? Minule si na otázku k textom na „Artifacts...“ odpovedal – citujem „Ja som už dúfal, že toto bude prvý rozhovor, kde sa ma nespýtajú na texty. 😊 Písať ich je pre mňa utrpenie, aspoň teda premôcť sa a začať. Potom to už ide.“ Platilo to aj pri albume „LUEA“?
Neviem povedať, či je lepší. Je iný. V jednej recenzii (Bes webzine) sme dostali zaujímavú reakciu, že sme si konečne našli vlastnú tvár a nie je tam moc cítiť kapely ako CRADLE OF FILTH, čo mne dáva trochu objektívne zmysel. Ale zase na druhej strane chýbajú tam medzihry, nemá až takú temnú atmosféru ako „Artifacts“. Je to subjektívne a každému sa páči niečo iné. Autorstvo je stále u mňa, okrem pár upráv vlastných nástrojov ako gitara a basa. Tak to zostane aj pri ďalšom albume, ktorý už mám kompletne zložený. Ale časom by som to chcel zmeniť a otvoriť priestor, lebo môj rukopis sa bude len opakovať a spoluhráči by mali byť viac motivovaní. Texty – áno, tiež stále ja. Stále platí to čo píšeš – problém je prvý krok a tým je námet. Keď už ale je nápad, potom to ide rýchlo.
V dnešnej dobe sa veľa hovorí o tom, že sa aj z metalu stal biznis ako každý iný, platia pravidlá dopytu a ponuky aj zásady reklamy a marketingu, navyše extrémne dôležitú úlohu zohrávajú sociálne siete. Ak má kapela peniaze, môže si zaplatiť zverejnenie článku v tlačených časopisoch, kde radi uverejnia aj (samozrejme pozitívne) recenziu jej nového albumu, je možné si kúpiť aj miesto v line-upe veľkých open-air festov alebo aspoň si zaplatiť za všetky možné formy reklamy na sociálnych sieťach. Ak to porovnáme s dobou na prelome milénia, je to úplne iný svet. Ako to vidíš ty a čo všetko ako kapela robíte pre to, aby sa o vás a vašej hudbe dozvedelo čo najviac fanúšikov?
Ako píšeš – dnešný svet je o peniazoch. Ja som vnútorne proti kupovaniu si miesta v line-upoch veľkých koncertov. Aj keby som si ho kúpil, nemám na to, aby to bol A stage a dobrý hrací čas. A kebyže je to B-stage, kde to nevyjde (počasie, na A-čku hrá super kapela a pod...), asi by to bol len kúpený zážitok, ale v reále vyhodené peniaze pre potrebu si niekde zahrať. Ale chápem, že aj slovenské kapely to skúšajú a dúfajú, že motyka vystrelí, niekto si ich všimne a otvoria sa im iné dvere. Na druhej strane je pravda, že kapely vrátane nás robia málo aktivít ohľadom proma a spraviť široké promo cez nejakú agentúru, čo sa tomu venuje, môže mať lepší efekt ako jeden kúpený koncert.
Ešte jeden návrat k nášmu rozhovoru spred vyše 2 rokov – pri predstavovaní členov kapely si o sebe napísal, že „ja zase fungujem ako prvostupňová manažérska krysa v medzinárodných korporátoch a už niekoľko rokov frflem, že to nechcem robiť, ale akosi toho viac neviem. Okrem toho lozím po stromoch a pílim orezávam tam, kde sa nedostane technika, som taký samoučiaci sa arborista, čo mi poskytuje krásne výhľady a spoznávanie miest, o ktorých som predtým ani netušil.“. Pokračuješ naďalej v práci v korporáte a frflaní alebo nebodaj došlo k nejakej zmene v tvojom pracovnom živote? Pribudi ti prípadne ďalšie koníčky, stíhaš sa niečomu zmysluplnému popri práci a kapele?
Stále bezo zmeny. Korporát mi dáva istým spôsobom istotu (aj keď aj tam sa dejú reštrukturalizácie, kde sa človek môže nečakane objaviť pred budovou), pomáha mi trochu rozvíjať a udržiavať znalosti, jazyky. A frfleme všetci – sme ľudia a chceme vždy to, čo nemáme. Tým, že v korporáte fungujem v angličtine, tak už neviem písať s diakritikou, nemám ani slovenskú klávesnicu a písať tento rozhovor je pre mňa trochu bolestivé. 😊 A ako som písal - okrem uvedených prác ma aj samotná kapela stojí administratívny čas, ktorý nikto nevidí. Čo možno pribudlo ako koníček - v poslednom čase sa trochu učím obsluhu nejakých vizuálnych efektov, kde mám napríklad automaticky naprogramovaný parostroj alebo svetlá, ktoré idú zároveň s mojimi údermi do bubna a menia sa. Toto je mega zaujímavé téma (komu niečo hovorí MIDI alebo DMX, určite vie) a výsledný efekt by ste mohli vidieť aj na Angelus koncerte v Podlaviciach. Ako som písal, zapamätateľný vizuál kapely/odlíšenie sa od ostatných sú dnes dôležité.
Ako to aktuálne vyzerá s tvojim ambientným projektom CROMWORX? Pred 2 rokmi si spomínal, že máš v pláne vydať nový album – podarilo sa?
Tu išlo o moje staré nápady, na ktorých vznikol aj ORKRIST (okolo roku 2000), ale bolo ich viac, iného rázu ako kapela a chcel som to nejako dostať na nosič. Celé som to nahral (z diskiet 😊 do počítača, trochu vylepšil zvuk a dorobil zopár spevov, väčšina je inštrumentálna) a nejako sa to podarilo vydať. Ani neviem ako, ale našlo si ma vydavateľstvo v Nemecku (Northern Silence Production) a vyšlo to. Po kazetách sa zaprášila zem, ale CD-čka ešte sú. Je to pre mňa smiešne v tom, že s ORKRISTom sa roky snažím a nič a malý dungeon projekt sa takto medzinárodne chytí. Nie je pre typických „Ork fanúšikov“, skôr pre tých, čo majú radi stredoveké medzihry, takú tú dobovú atmošku, alebo majú nostalgiu k hudbe z PC hier ako Warcraft II alebo Diablo I. A zase platí, čo som písal, že dnes sa darí kadejakým extrémnym/okrajovým formám a dungeon sem patrí tiež.
Poďme späť k ORKRIST - v Banskej Bystrici ste hrali už viac-krát, najpamätnejšie boli asi vaše vystúpenia pred NIGHTWISH (BB amfiteáter) resp. AGATHODAIMON (Robotnícky dom). Aké spomienky sa ti vynoria v súvislosti so spomínanými koncertami? Aké boli ďalšie nezabudnuteľné koncerty ORKRIST v prvej „ére“ aj po návrate na scénu?
Priznám sa, ten AGATHODAIMON si ani moc nepamätám, len matne sálu. Ale viem, že to bolo v dobe, keď chodilo veľa ľudí na koncerty a malo to čaro. Tu sme ešte ani nevedeli poriadne hrať (stále nevieme 😊, ale vtedy to bolo ešte horšie) a ľudia nás zobrali veľmi pozitívne. Spomienka na NIGHTWISH je veľmi zreteľná. Ako môže človek zabudnúť na to, keď stojí vedľa Tarji? Alebo keď ideš na pódium, kde je vzadu veľký záves, ty tam trepeš svoj ťažký kláves, v druhej ruke stojan a ten záves ti odtiahne/podrží Tuomas Holopainen. Alebo keď počas zvukovej skúšky zahráš kúsok NIGHTWISHu a ich zvukár sa milo pousmeje. Toto bol proste sen. Dnes by sa to nepodarilo alebo by to stálo každého v kapele obličku (viď predchádzajúca otázka, kde sme riešili platenie si za koncerty). Písal som viackrát, že tu nás videlo viac ľudí ako na 20 undergroundových koncertoch, predali sme x-krát viac CD-čiek. Ešteže vtedy neboli sociálne siete, lebo toľko likeov by sme nezniesli. 😊 Snažím sa spomenúť si na podobný nezabudnuteľný koncert po našom návrate. Bolo ich viac dobrých, čaro malo určite predskakovanie pred ELUVEITIE na Dobrom Festivale v Prešove a originálny bol nápad v Bratislave v podniku Alchymista, kde sme hrali na malom nádvorí medzi starobylými stenami - bol to vizuálny zážitok. Ale každý koncert, kde sa ľudia bavia je pre mňa zážitkom.
V júni 2022 ste sa predstavili na druhom ročníku nášho open-air Angelus Festu na BB amfíku, evidovali sme vtedy 250 platiacich fanúšikov, okrem vás vystúpili napríklad aj PYOPOESY, ČAD či CASTAWAY. Ako si na toto podujatie spomínaš?
Spomínam na toto podujatie ako príjemnú akciu domácich kapiel s krásnym dobročinným cieľom. Len amfík - aj keď maximálne pohodové miesto, naozaj ho mám rád - ale 250 – 300 ľudí nevyzerá ideálne vzhľadom na kapacitu. Mám tu nevýhodu, že to porovnávam práve s časom, keď som tam videl pred sebou publikum NIGHTWISH. A tým, že pódium je ďalej od ľudí, chýba taký ten bližší kontakt, ktorý pri takomto počte ľudí dáva zmysel. Ale hralo sa dobre, zvuk bol dobrý. V lete mi je vždy ľúto ľudí, ktorí sa nemajú kde schovať pred slnkom a cíti to aj kapela. Ale vieme, že nájsť ideálny priestor (s bazénom 😊, tieňmi stromov, ...) je ťažké. A obdivujem ťa, akú energiu dávaš do týchto dobročinných akcií.
Na jar tohto roku sa vám podarilo dostať do semifinále súťaže Wacken Battle. Ako sa vám tam hralo a aký je tvoj názor na súťaž samotnú? Dostať príležitosť zahrať si na Wackene je asi veľkou motiváciou...
Ono, toto je pre každú kapelu pokušenie – aj pre nás. Veď kto by nechcel hrať na Wackene? Sen každého, ale zase sme pri tom, že je to ruská ruleta a buď ti to otvorí nejaké dvere alebo si z toho necháš len peknú spomienku a ten pocit, že si vyhral nejakú domácu súťaž. Cena = musíš si ako kapela zaplatiť cestu 1000 km, hotel, cestu nazad a hráš tam 20 minút (Wtf??? Stráviš povedzme 20 hodín cesty za to, aby si hral 20 minút?). Nehejtujem. Ono je dobré, že takáto možnosť je. Kebyže mám tú možnosť, radšej by som ukrojil budget zo súťaže (nemusí byť v drahom klube, určite má svoje výdavky aj smerom k logistike porotcov – nepoznám úplné pozadie a môžem mať naivnú/skreslenú predstavu) a dal kapele na cestu. Ako sme dopadli, vieme – nepostúpili sme zo semifinále v Bratislave. Ale, ako sa hovorí, všetko je skúsenosť. Zahral som si v MMC-čku a tomu som rád. Ale zase, ten kto vyhral to už má v kapelnom CV-čku, čo môže trochu pomôcť.
V auguste ste oznámili zmenu na poste vokalistky - Lýdiu nahradila maďarská speváčka Ivett Dudás (THY CATAFALQUE, TALES OF EVENING). Čo bolo dôvodom odchodu Lýdie z kapely? Ako ste sa sa dozvedeli resp. skontaktovali s Ivett (čítal som, že tip na ňu dal Mayo Petranin z CASTAWAY)? Ako táto zmena ovplyvnila chod a fungovanie kapely?
S Lýdiou bola táto téma na stole už nejaký čas a sama to navrhovala. Vieme, že má istú rodinnú a pracovnú situáciu, kde je čas veľmi obmedzený nie len na udržiavanie existujúcich skladieb, ale hlavne na ďalšie učenie. Popri tom vzdialenosť viac ako 400 km je naozaj dosť. Nejako sme sa navzájom brzdili, avšak z úplne pochopiteľných dôvodov. Stále jej u nás patrí čestné miesto, veď to s nami vydržala tak dlho a ak sme mali nejaký malý úspech, patrí jej na tom veľký podiel. S Ivett to bolo naozaj originálne riešenie. Akosi nám nenapadlo pozerať za hranice - ak, tak možno Česko. Mojim snom bolo priniesť nejakú tvár a hlas, ktorý slovenská scéna nepozná. Cez Maya a nášho gitaristu to nejako vyšlo. Je tu tiež vzdialenosť, ale polovičná ako s Lýdiou, malá jazyková bariéra a potreba vyjsť zo zóny komfortu a prepnúť do angličtiny. Má rada našu hudbu a to asi najviac zavážilo, aj keď predtým nás nepoznala. Ale priniesla novú energiu, sme tomu radi. Sme však ešte na začiatku, oťukávame sa, získava prvé dojmy zo slovenskej scény. Predsa len kapela THY CATAFALQUE je zvyknutá na väčšie pódiá a geografickú diverzitu, kde držať latku zatiaľ nevieme. Uvidíme ako to pôjde, želal by som si, aby dobre. Chcem sa trochu vyhnúť porovnávaniu, lebo aj Lýdia aj Ivett – každá má svoje kvality a hodnoty.
V decembri (konkrétne 21.12.2024) organizujete v bratislavskom MMC zaujímavý koncert s názvom Winter Solstice Eve, ktorým nadväzujete na tradíciu spred 20 rokov. Povedz nám, prosím, viac o histórii týchto koncertov aj o plánovanom tohtoročnom. A aké máte ďalšie plány (koncerty, nové skladby, videoklipy a pod.) na záver tohto a začiatok budúceho roka?
Toto bola taká naša tradícia pred 20 rokmi. Posledná sobota pred Vianocami, deň blízko zimnému slnovratu, patrili vždy koncertu domácich GALADRIEL, ETHEREAL PANDEMONIUM a nás. Boli sme (aj keď kamoši) istým spôsobom konkurenčné kapely, ale v tento deň sme sa vždy spojili s cieľom spraviť najlepší domáci koncert. V čase, keď chodilo na koncert v Bratislave priemerne 300 ľudí, sme my mali na posledných 2 ročníkoch raz 600 a druhý-krát 800 ľudí. Vieme, že toto už nehrozí, darí sa iným kapelám. Nápad nostalgicky to spraviť prišiel od nášho kapelného pomocníka Romana. Komplet zostava kapiel nebude, lebo „Ethereal“ to už nedá, ale skúsili sme pritiahnuť lákadlo v podobe XIII STOLETÍ, čo je pre mnohých metalistov kultová kapela. Naša aktivita teraz smeruje sem a potom, čo nám prehrmia koncoročné koncerty, sa chceme sústrediť na album.
Už o pár dní (19.10.2024) sa vidíme v Podlaviciach na benefičnom koncerte „Jesenný Angelus Fest – 30 rokov Pyopoesy“ - ako by znelo vaše pozvanie pre fanúšikov? Na čo sa môžu tešiť tí, ktorí si nenechajú ujsť vystúpenie ORKRIST?
Banskú Bystricu mám rád a vždy sa sem teším, aj vďaka vyššie uvedeným spomienkam. Nie je to ďaleko a aj keď je to jedno z väčších miest, je v peknom kopcovitom prostredí. Konkrétne v Podlaviciach som nikdy nehral (neviem, či sa mám hanbiť 😊), podľa internetových zdrojov sa to javí byť miesto s veľkou dávkou nostalgie, sám som zvedavý. Od tohto koncertu očakávam, že príde veľa ľudí hlavne na domácich PYOPOESY, nech majú oslavu hodnú svojej histórie, a že si ľudia užijú celý koncert vyskladaných z pestrých kapiel a ďalšiemu zvučnému menu – HYPNOS. Čo sa týka nás, bude to druhý koncert s novou speváčkou, prvý v srdci stredného Slovenska. Som rád, že je to práve tu, a že sme jedna z kapiel, ktorú si PYOPOESY na svojej oslave želali a dúfam, že si nás prídete pozrieť. Tešíme sa na vás!
Rozhovor pripravil: Vlado Lauko
Fotografie: Adam Zvolenský (ATOZ), Andrea Červeňanská a archív kapely
