Andrej Lencsés patrí medzi najaktívnejších ľudí na našej metalovej scéne – okrem toho, že pôsobí v 4 rôznych kapelách, stíha aj (spolu)organizovať koncerty (a aj jeden zaujímavý open-air festival). A nie je mu cudzia ani pomoc iným a charita – o jeho v poradí už štvrtej účasti na niektorom z našich benefičných koncertoch pod hlavičkou „Angelus“ (premiérovo s kapelou WE STILL HERE), ako aj minulých, aktuálnych či budúcich aktivitách sa dozviete viac v nasledujúcich riadkoch...
V roku 2009 začalo na Slovensku platiť euro, Barrack Obama sa stal prezidentom USA, mali sme možnosť pozorovať najdlhšie úplné zatmenie Slnka v 21. storočí, SLAYER vydali album „World Painted Blood“, AMORPHIS „Skyforger“, DREAM THEATER „Black Clouds & Silver Linings“ a ty si tesne po strednej škole založil svoju prvú kapelu WORVER - hrali ste melodický death metal a o 2 roky neskôr vydali EP s názvom “Alone in the Dark“. Ako si na svoje prvé kroky na hudobnej scéne spomínaš?
Na toto obdobie si spomínam rád. Boli to začiatky, nemali sme skúsenosti, ale chceli sme sa učiť. Povedal by som, že nejaká scéna v tej dobe v Šali ani nebola alebo sme aspoň neboli jej súčasťou. Boli sme my ako WORVER, CRANILA VOID a ešte kapela UNDER THE KNIFE. Trikrát do roka sme si organizovali svoje akcie v miestnom kulturáku, kde sme vždy zavolali aj nejakú ďalšiu kapelu, čo niekto z nás poznal a tak sme sa postupne dostali aj mimo Šale. Úplne iné to bolo aj s nahrávaním, nebolo to také jednoduché ako teraz, keď si vieš v podstate doma nahrať kvalitný album, bolo to pomerne komplikovanejšie. Na toto všetko si ale spomínam v dobrom, bolo to obdobie plné objavovania, ako to všetko funguje - od vzťahov v kapele cez tvorbu až po nejaké finálne vydanie nahrávky. Som aj rád, že spomínaš „Skyforger“, tento album bol v tomto období pre nás veľkou inšpiráciou.
Začal si hrať na gitare, potom si prešiel na basu, podľa tvojich slov aj kvôli tomu, že to bolo pre teba jednoduchšie a aj kvôli tomu, že basákov bolo menej... Pôsobíš v kapelách OHEN, OLD TOMB, HECATONCHEIR a WE STILL HERE – predstav nám, prosím, stručne všetky tieto kapely, aká je tvoja pozícia v kapele (čo sa týka „líderstva“, procesu skladania hudby, písania textov a pod.), aký hudobný nástroj v nich „obsluhuješ“, v čom sa z pohľadu hry na gitaru/basu resp. kompozičného procesu odlišujú? Pôsobil si aj v kapele DAMATO, ktorá už podľa všetkého nie je aktívna. Čo sa s ňou stalo?
Začnem s WE STILL HERE, kde obstarávam vokály a starám sa o lyrickú stránku tvorby. Žánrovo je to asi “najmodernejšia” kapela v ktorej hrám a pohybuje sa vo vodách melodeathu a metalcoreu. OLD TOMB hrá stoner/doom metal, tam hrám na gitare a spievam. Prvé dve EP, ktoré máme vonku, som z veľkej časti napísal sám, odvtedy sa nám však obmenila a rozšírila zostava a nový dlhohrajúci album, ktorý by mal vyjsť budúci rok, je už teda spoločným dielom. Dostal som aj výpomoc na vokály od nášho basáka Shortyho, myslím, že tento album je veľmi zaujímavý a teším sa, keď ho budeme môcť dať von. V symfonicko/dark/black metalovom OHNI hrám na basu a občas dopomôžem nejakým vokálom, v HECATONCHEIR je to podobné, takisto hrám na basu, spev si delíme s naším gitaristom Maťom a žánrovo by som to popísal ako dissonant death/black/sludge. V HECATONCHEIRe sa takisto starám aj o textovú a príbehovú stránku tvorby, keďže sme sa rozhodli ísť cestou konceptných albumov, prípadne občas prispejem nejakým riffom. Kompozičný proces je asi trošku odlišný pre každú kapelu, vždy záleží od ľudí v kapele a nie je to len o tom, že niekto príde s riffom alebo nápadom, ale aj dlhé hodiny skúšania, diskusie, hádok, brainstromingu a podobne. Ale je to zároveň asi aj najuspokojivejšia stránka života v kapele, aspoň pre mňa. S DAMATOm ťa trošku opravím, kapela je stále aktívna, akurát ja, Filip Potrok a Tomáš Dobi sme odišli, aby sme sa mohli naplno venovať OLD TOMB. Chalani z DAMATO majú novú zostavu a stále hrajú, prezradím aj to, že robia na novom albume, snáď mi to nebudú mať za zlé. Takéto odchody sú prirodzená vec, človek občas potrebuje zmenu a myslím, že toto prospelo aj nám aj im. Stále sme v kontakte, či už súkromne alebo cez iné kapely (polovica kapely DAMATO tvorí HECATONCHEIR) a budúci rok by sme radi spáchali nejaké spoločné koncerty DAMATO a OLD TOMB.
Poďme sa už venovať kapele WE STILL HERE. Hráte melodický death-metal s prvkami klasického metalcoreu v štýle KILLSWITCH ENGAGE či AS I LAY DYING. Dočítal som sa, že kapela vznikla v septembri 2013 z jedného garážového večera, improvizáciou zakladajúcich členov Zorana Kočiša (gitara) a Daniela Meszárosa (bicie). V decembri 2013 sa k dvojici pridáva druhý gitarista Maxime Nicolas. Kedy a za akých okolností si sa do kapely pridal ty?
História, ktorú opisuješ, naozaj siaha do dávnych čias, ešte predtým ako som sa ku kapele pridal ja. Je to ale celkom presné, kapela naozaj začala jamovaním medzi Zoranom a Danom. Ja som v tej dobe chodil hrávať s Danom a Pepom Benčíkom (ROTTENATOMY, ex-DEHYDRATED) v inej kapele a Dano potom väčšinou ešte išiel hrať so Zoranom. Maxime, ktorý teraz hrá v kapele ADACTA, bol v kapele pomerne krátko, potom som nejakým spôsobom cez Dana dohodil Zoranovi Denisa Maráka, s ktorým som predtým hral vo WORVERi. Dano medzitým odišiel žiť do Anglicka a Zoran s Denisom dali dokopy materiál, ktorý skončil ako album „Unbroken“. V roku 2017 ma Denis oslovil, či by som nechcel skúsiť vokály, tak som napísal texty na skladby „Forever“ a „Monsters“, išiel na skúšku a odvtedy v podstate hráme v nezmenenej zostave s naprogramovanými bicími.
Čo všetko podstatné sa v kapele udialo, kým sa vám podarilo dopracovať k prvému albumu s názvom „Unbroken“ (2020)? Ako s odstupom času hodnotíš váš debut? Predpokladám, že koncertné plány vám výrazne skomplikovala pandémia covidu, ale napríklad v auguste 2020 ste vystúpili na bratislavských Garážach. Podarilo sa vám (napriek okolnostiam) dostať už vtedy do širšieho povedomia fanúšikov, novinárov (reakcie na soc. sieťach, recenzie albumu a pod.)?
„Unbroken“ bol po hudobnej stránke napísaný už vtedy, keď som došiel do kapely. Takže som začal pracovať na textoch a potom spoločne na vokáloch. Medzitým sme si zahrali aj hŕstku koncertov, väčšinou v Šali a okolí a postupne sme debut svojpomocne nahrali. Dve veci, ktoré by som spravil inak, sú nahrávanie vokálov (myslím, že až pri EP-čku „Drowning“ sme prišli na to ako to robiť dobre) a druhá vec je mix albumu, ktorý sme si robili sami. Na EP-čku a takisto aj na chystanom albume, sme to už všetko nechali na Wideka z rovnomenného poľského štúdia a je to počuť. Celkovo ale debut hodnotím pozitívne, hranie vo WSH mi dalo príležitosť opäť tvoriť a spievať po pomerne nekreatívnom období v rokoch 2015-2016 a takisto sa naučiť nové veci, čo sa týka nahrávania. Aj keď už z tohto albumu veľa nehrávame, stále ho mám rád. Čo sa týka covidu, tak máš pravdu, samozrejme to skomplikovalo veci ako vtedy všetkým. Nám sa stalo, že sme mali ísť hrať do Poľska a bolo to presne na tom prelome, že na koncert by sme sa ešte dostali a na druhý deň už domov nie, ale našťastie sme sa to rozhodli vynechať na poslednú chvíľu. Myslím, že by to prospelo aj tomu dostať sa viac do povedomia, keby sme mohli hneď po vydaní hrať, ale ako hovoríš, nejaké koncerty sa podarili a stále sa na tom snažíme pracovať.
V roku 2023 ste na debut nadviazali už vyššie spomínaným EP „Drowning“, ktoré je o niečo melodickejšie a „metalcorovejšie“ oproti death-metalovejšiemu „Unbroken“, obsahuje chytľavé a výrazné refrény. V recenzii, uverejnenej na stránke Metalexpressu sa píše: „Drowning sa pohybuje na hranici melodického death metalu a metalcoreu. Inštrumentálne je silno ovplyvnený albumami z druhej polovice 90-tych rokov, do toho pestrá zmes kvalitných vokálov, množstvo melódií a skvelých harmónií. Gitarové riffy (ale aj celkovo inštrumentálna stránka) pripomenú žánrové klenoty „Whoracle“ a „Colony“ švédskych majstrov IN FLAMES. Skladby majú skvelý spád a fungujú od začiatku do konca.“ Súhlasíš s uvedeným hodnotením resp. čo by si k nemu pridal? Čo spôsobilo mierny žánrový posun a kam sa podľa teba bude uberať muzika kapely v ďalších rokoch?
Myslím, že sa s týmto viem stotožniť, hlavne mi lichotí prirovnanie k IN FLAMES, čo je jedna z mojich obľúbených kapiel. Mierny žánrový posun je asi prirodzený, nejako sme to neplánovali, len to tak z nás vyšlo. Faktorom môže byť aj to, že EP má lepší zvuk oproti debutu, ktorý je tak celkovo viac „raw“. Ťažko povedať, čo prinesie budúcnosť, ale keďže už máme nahratý druhý album, ktorý sa práve mixuje a do konca roka z neho snáď vyjde aspoň singel, tak v blízkej budúcnosti by som očakával pokračovanie toho, čo nastolilo EP-čko. Songy na novom albume sú viac melodické, zachovali sme aj chytľavé refrény, viac sme sa hrali s rozdelením vokálov. Sú tam aj rýchle skladby, ale celkovo sme aj trošku spomalili do takého mid-tempa a je to pomerne rôznorodé. Myslím, že sa poslucháči majú na čo tešiť.
Čo sa týka koncertov, zaregistroval som, že ste už viac-krát vystúpili na vašej „domácej pôde“ - v Pivničke u Šuma. Povedz nám, prosím, viac o tomto mieste aj akciách, ktoré ste tam zažili. Dá sa povedať, že sem chodí na koncerty najviac vašich „skalných“ fanúšikov?
Tento podnik už bohužiaľ neexistuje asi 2 roky, čiže v Šali momentálne nie je veľmi priestor na takéto akcie, možno okrem podniku Karolínka, kde sa pár-krát do roka konajú punkové a metalové akcie, prípadne v lete sa tam ešte koná festival FestiVáh. Pivnička bola kedysi normálnym barom, neskôr sa z nej stal jazzbar, vtedy ešte po menom Astoria. Jazz ale v Šali moc nefičal, preto tam začali byť rôzne akcie, hlavne hardcore a metal. Vtedajší majiteľ sa preto rozhodol, že podnik premenuje na Peklo. Toto bolo pre podnik asi najlepšie obdobie, robilo sa tam veľa akcií, nielen z domácej scény, ale aj zahraničné „tourujúce“ kapely to mali ako regulérnu zastávku. Na akcie tam vtedy chodilo pravidelne 100-150 ľudí aj z iných miest. Postupne to ale začalo ísť dolu vodou, ľudia čo robili akcie s tým prestali alebo sa presťahovali a bolo ťažké dostať na akciu aj 30 ľudí. Nakoniec s tým majiteľ sekol a podnik odkúpil náš kamoš Šumo, ktorý z toho spravil Pivničku. Zo začiatku tam bolo pár podarených akcií, ale bohužiaľ sa mu nepodarilo obnoviť vlnu, ktorá tam bola pred pár rokmi. Do toho zasiahol aj spomínaný covid a podnik teda asi pred 2 rokmi zavrel. Myslím, že toto bol osud viacerých podnikov, ktoré takto fungovali niekedy pred 10-15 rokmi a to je škoda, že tieto miestne scény trošku vymreli. Preto sa teším, keď dôjdeme na akciu mimo Bratislavy a stále vidím, že to tam žije.
V bratislavskej Fuge ste v minulom roku hrali (spolu s DEMONIC-EYED a MANYAC) ako support Austrálčanom HARLOTT resp. teraz v máji spolu s Kanaďanmi WAKE. Ako sa vám darí dohadovať účasť na koncertoch tejto kategórie? Vnímaš „predskakovanie“ zahraničným kapelám ako vhodnú príležitosť získať nových fanúšikov, prípadne cenné kontakty a aktívne pracuješ na tom, aby ste „supportovali“ čo najviac alebo to berieš tak, že „ak nás niekam zavolajú, radi zahráme“ a to ostatné až tak neriešiš?
Koncerty riešime - asi ako väčšina kapiel - hlavne po známostiach, nejakých networkingom a tak. Sám organizujem koncerty, ak je tam priestor na predkapelu, oslovím kamošov, čo sa tam hodia, a tak to funguje aj naopak. Čo sa týka supportovania väčších kapiel, tak si myslím, že to v konečnom dôsledku nerobí až toľko ako nejaké akcie so slovenskými kapelami alebo tour s nejakou spriatelenou kapelou, ale je to dobrá príležitosť ako si zahrať hlavne v Bratislave a možno aj pred publikom, ktoré by ťa inak nevidelo. A v najhoršom prípade si aspoň pozrieš dobrú kapelu a spoznáš nových ľudí.
Zaujalo ma, že ste v októbri 2023 vystúpili na benefičnom koncerte na záchranu festivalu Punkáči deťom (spolu s kapelami S.B.A, MARHULE, ČISTÁ RYŽA). Kto bol organizátorom tejto akcie a ako sa podarilo splniť jej účel? Si v kontakte s ľuďmi z punkovej scény resp. priamo organizátormi festivalu Punkáči deťom? Predpokladám, že myšlienka benefičných koncertov/festivalom ti je blízka...
Akciu organizoval už spomínaný Šumo, myslím, že to bolo súčasťou širšej iniciatívy na podporu festivalu Punkáči deťom, keďže mali nejaké finančné problémy. Festival sa nakoniec tento rok uskutočnil, takže myslím, že to bolo úspešné. Priamo s organizátormi v kontakte nie som, ani s punkovou scénou ako takou, ale benefícia mi je blízka, ak je to na dobrú vec, tak nevidím dôvod prečo nepodať pomocnú ruku a podporiť to aspoň takouto akciou.
Okrem toho, že s Matúšom Novanským pôsobíš v kapele OHEN, ste parťáci aj čo sa týka organizovania koncertov. Si zapojený aj do organizovania klubových Burn Festov? S kapelou WE STILL HERE ste v marci (spolu s PEORTH, ANTARES, ACHSAR) vystúpili na Burn Fest, vol. 4 (Trnava). Ako táto akcia dopadla? Mám pocit, že sa v Trnave (napríklad oproti neďalekej Nitre) toho na metalovej scéne veľa nedeje...
V Trnave sa v poslednej dobe dialo to, čo sme my robili, ale asi pred mesiacom som si všimol nejakú akciu s CATASTROFY, takže sa to možno zlepšuje. Musím priznať, že Burn Fest 4-ka a aj posledná 5-ka bola účasťou slabšia, čo bolo trošku prekvapenie, lebo predchádzajúce tri boli naopak veľmi silné. Do organizovania som zapojený samozrejme aj ja, aj keď tieto indoor Burn Festy sú pod Matúšovou réžiou, ak niečo treba tak pomôžem.
V júli ste zorganizovali zatiaľ asi vašu najväčšiu akciu - prvý ročník „Burn Fest Open Air“ (Camping Sereď). Zorganizovať podujatie takéhoto formátu nie je vôbec jednoduché a bežný fanúšik si asi ani nevie predstaviť, koľko času a energie tomu musí organizačný tím venovať – skús stručne popísať, čo všetko to obnáša (administratíva, telefonáty, maily, vybavovačky...). A kto všetko tvorí organizačný tím a ako máte rozdelené úlohy?
Gro práce stojí na mne a Matúšovi, čo - ako hovoríš - obnáša telefonáty, maily, komunikáciu, vybavovačky, účtovníctvo a podobne. Máme ale aj samozrejme okolo seba ďalších ľudí napríklad Mrtvolku (Metalexpress), prípadne aj ľudí z okolia kapiel OHEN a OLD TOMB alebo len kamošov, čo radi priložia ruku k dielu a pomôžu, kde treba, prípadne spravia promo alebo pomáhajú priamo na mieste.
Ako ste boli spokojní s prvým ročníkom? Čo sa podľa teba vydarilo a na čom musíte ešte popracovať? Pripravujete na budúci rok nejaké novinky/vylepšenie? Oznámili ste už prvé kapely – na koho sa teda môžu tešiť fanúšikovia v júli 2025? A aké máte s „Open Airom“ plány do budúcnosti a ambície? Ja ho zatiaľ vnímam ako taký „menší Gothoom“ a sám som zvedavý, kam sa fest posunie za 3-4 roky.
Celkovo sme boli veľmi spokojní. Žiadne veľké problémy sa nevyskytli, najväčším asi bolo odrieknutie vystúpenia kapely MATER MONSTIFERA na poslednú chvíľu, kde sme museli zháňať náhradu, čo je ale myslím bežná situácia. Druhým bola kapela OPIUM WARLOCK, ktorá v deň festivalu vôbec nedorazila ani nedala o sebe vedieť, ale to sme vyriešili jednoduchým upravením hracích časov. Nuž, sú aj také kapely... Ale atmosféra, zvuk, organizácia, všetko vyšlo na jednotku, čo nám potvrdili aj pozitívne ohlasy od všetkých zúčastnených, či už kapiel, crew alebo - a to je najdôležitejšie - aj návštevníkov. Samozrejme, vždy je čo vylepšovať, chceli by sme sa zamerať aj na nejaké aktivity mimo koncertov, viac stánkov a podobne, tomu všetkému sa ešte budeme v nasledujúcich mesiacoch venovať. Na budúci ročník sme zatiaľ oznámili 8 kapiel, myslím, že sa ľudia majú na čo tešiť, aj žánrovo je to pomerne pestré. Najväčším menom je zatiaľ česká legenda SILENT STREAM OF GODLESS ELEGY, česko-slovensko-dánsky black metal budú zastupovať UDANDE a BJES, rôzne odnože, ktoré sa kamarátia s death-metalom zase ANTARES, PEORTH a HOLOTROPIC. Príde aj mladá post-metalová mašina HMOTA a počiatočnú zostavu uzatvára ETTERNA so svojou modernou víziou metalcoreu. Ťažko povedať, čo prinesú nasledujúce roky, ale festival chceme robiť aj naďalej a prinášať ľudom zaujímavý výber kapiel, samozrejme ideálne stále vo väčšom merítku. A prirovnanie ku Gothoomu beriem samozrejme pozitívne.
V rozhovore pre náš web (marec 2023) si povedal, že „môj pohľad na slovenskú scénu je ambivalentný. Na jednej strane je tu kopa šikovných kapiel, ktoré robia zaujímavú a kvalitnú hudbu a majú ambície sa posúvať. A na druhej strane sú tu kapely, ktoré ostali zaseknuté v minulosti, nielen hudbou ale aj produkciou, marketingom a ďalšími vecami. A nejedná sa nutne len o staré kapely, ale aj o nové, ktoré len používajú tieto zastarané spôsoby. A je to škoda, lebo v niektorých prípadoch majú aj zaujímavú hudbu, ale keďže ju nevedia pretlačiť medzi ľudí, prípadne ju kvalitne nahrať, tak ostatne zabudnutá a nedocenená. Ešte by som ale podotkol, že kapiel, ktoré to robia správne, je stále viac a viac a v dnešnej dobe sú už možnosti naozaj pestré, takže je to snáď na dobrej ceste.“ Platí to aj dnes? Aké zaujímavé domáce kapely si objavil v tomto roku resp. čo ťa z pohľadu hudobníka, organizátora či fanúšika najviac v poslednej dobe potešilo?
Myslím, že za ten (hoci krátky) čas sa to posunulo dobrým smerom. Stále viac vidno nové aj staré kapely ako sa viac venujú sociálnym sieťam, tlačia sa aj do zahraničia, robia kvalitné akcie a hlavne sa zameriavajú na podstatné veci ako kvalitné nahrávky a živé vystúpenia. Takže pomaly si myslím, že to je na dobrej ceste a je tu veľa kapiel s dobrým potenciálom. A čo ma potešilo? Tak práve to, že metalová scéna na Slovensku je zdravá, zabehnuté kapely ako BESNA alebo CEREMONY OF SILENCE robia kvalitné nové veci, je tu priestor aj na vznik stále nových kapiel, napríklad spomínaná HMOTA. Takisto ma potešilo aj to, že koncerty sa stále robia aj v menších mestách mimo Bratislavu a že na tieto koncerty chodí stále viac mladých ľudí a nie len obvyklé osadenstvo starých harcovníkov.
Ak dobre rátam, tak v novembri to bude už tvoja štvrtá účasť na niektorom z našich benefičných koncertov pod hlavičkou „Angelus“ (2022 – amfiteáter BB s kapelou OHEN a 2x s kapelou OLD TOMB – 2023 vo zvolenskom Wake Upe a 2024 v banskobystrickej Sove). Ako si na tieto vystúpenia s odstupom času spomínaš? A na čo sa môžu tešiť fanúšikovia, ktorí sa prídu 30.11. pozrieť do Bosorky na vystúpenie kapely WE STILL HERE?
Áno, máš pravdu. Na všetky tieto vystúpenia spomínam v dobrom, Angelus Fest v BB bol prvým koncertom OHEN po 4 rokoch v novej zostave, Sova zase tento rok prekvapila, bolo to naozaj príjemné miesto. Najlepšie si ale spomínam na Wake Up - to bola naozaj parádna akcia so super atmosférou. Preto som aj rád, že môžeme vystúpiť tentoraz s WE STILL HERE na ďalšej akcii pod hlavičkou Angelusu. To, že je to akcia pre mačky, je už len ďalšie plus pre mňa, keďže sám mám 2 mačky. Ľudia sa môžu tešiť hlavne na veci z chystaného albumu, ale samozrejme zaznie aj niečo staršie. Máte sa na čo tešiť, bude to naložené!
Rozhovor pripravil: Vlado Lauko
Fotografie: archív kapely
