Robiť rozhovory s Peťom Kaštílom z kapely ANTARES je naozaj radosť. Odpovede, ktoré majú hlavu a pätu, pošle bleskurýchle do pár hodín a následné gramatické a štylistické úpravy takmer nie sú potrebné. Je to skutočný srdciar a do všetkého ide naplno! Pri poslednej debate (v roku 2022) sme sa venovali aj vzniku kapely a histórii, tentoraz sme pozornosť upriamili najmä na prítomnosť a budúcnosť. Ale témou bolo aj niekoľko (koncertných) spomienok a určite sa (z pre neho asi neznámych dôvodov) muselo trochu čkať Mauriziovi z kapely KATAKLYSM, haha... Vystúpenie ANTARES si budeme môcť už o pár dní vychutnať na benefičnom koncerte Angelus Feline (10.5., Piváreň Žiarčan).
Dnes nadviažeme na našu debatu spred 3 rokoch (link na rozhovor je tu) – bolo to tesne po vydaní vášho zatiaľ posledného albumu s názvom „V“ a pred vašim vystúpením na Angelus Feste 2022 (amfiteáter, Banská Bystrica). O vašom comebacku si vtedy povedal – citujem: “Vrhli sa naspäť do víru metalového undergroundu. Musím však povedať, že je iný ako kedysi. Je to naozajstná „tvrdá džungľa“, kde treba mať ostré lakte a to, že sme niekedy veľa hrali a vydávali albumy, už nič neznamená. Publikum zabudlo a je ťažké vracať sa na stratené pozície, ak sa to vôbec ešte niekedy podarí. V čase návratu som si písal s Martinom z NOMENMORTIS, ktorý mi povedal, že je skvelé, že sa vraciame, ale že nič ľahké nás nečaká. A mal svätú pravdu. Získať si rešpekt u súčasného publika a dostať sa do pozície, kedy nás organizátori koncertov budú oslovovať sami, to bude pekelne náročná práca...“ Ako sa na tieto svoje slová pozeráš s odstupom troch rokov? A ako hodnotíš váš návrat na pódiá – splnili sa vaše očakávania alebo vás niečo (pozitívne či negatívne) prekvapilo/zaskočilo?
Nuž, musím len konštatovať, že je to tak aj dnes. Nič nie je zadarmo a o pozície treba naozaj bojovať. Napriek tomu sa nám od tej doby podarilo odohrať pomerne dosť akcií a prebrázdili sme prakticky takmer všetky kluby, kde sa na Slovensku metal hrá. Niekde to bolo skvelé, inde rozpačité, ale to je metalový život. Nie sme METALLICA ani IRON MAIDEN a tak to aj berieme. Robíme to, čo nás baví a chceme to robiť dovtedy, kým nás to neprejde. Veď sa len pozri na európske a svetové festivalové pódiá. Headlineri sú takmer výlučne kapely staršie ako my. Nie je tu takmer žiadna veľká star, ktorá by vznikla po roku 2000 a vypredávala fesťáky. Prekvapením je to, že niekde vidno na koncertoch aj mladých ľudí. To ma teší úplne najviac.
Došlo v poslednej dobe k nejakej zmene v zostave kapely? Stále platí, že ste „100%-nou martinskou kapelou“? Ako máte „nastavené“ vzťahy v kapele – ste kamaráti, poznajú sa navzájom aj vaše rodiny/deti, chodievate si občas spolu sadnúť na pivo/večeru aj mimo koncertov, prípadne máte aj iný spoločný program (dovolenka, turistika, šport)? Alebo ide už skôr o vzťahy „pracovné“ a mimo kapelu si už každý žije svoj život?
Na stavebných kameňoch ANTARES sa asi nikdy nič nezmení. Pred viac ako 30 rokmi sme založili kapelu ako spolužiaci zo strednej a to som ešte ja bol v pozícii úplného nováčika, keďže gitaristi a bubeník sa poznali od základky. Okrem toho, že máme kapelu, sme sami sebe najlepšími kamošmi, takže preto vždy bol, je a bude 4-členný základ ANTARES nemenný. Počas kariéry sa menili, pribúdali a ubúdali len hráči na klávesy a basu. A dobre, že sa na to pýtaš, lebo máme teraz medzi sebou nováčika – skvelého gitaristu a basáka – Ľuba (z kapely ABIÓZA), ktorý nahradil zaneprázdneného Ďura Šimeka a zdá sa, že zapadol skvele. Uvidíte sami v Žiari, kde si odbije svoj krst ohňom, prvý krát naživo s ANTARES.
Keď už sme pri tom Martine (mimochodom som tam 5 rokov býval a pracoval, tak celkom toto veľmi pekné stredoslovenské mesto poznám :-) - ako sa ti tam žije, čo sa ti tam páči? Ak by prišiel k tebe na víkend Maurizio Iacono (KATAKLYSM, EX DEO), kam by si ho zobral/čo by si mu v meste ukázal? Kde v meste by ste si mohli užiť dobrý metalový koncert? A ako celkovo hodnotíš aktuálnu situáciu na martinskej rockovej/metalovej scéne?
No, to by ti skôr poradili ostatní z kapely, keďže ja už viac ako 20 rokov pracujem a žijem v Bratislave. Ale do rodného mesta sa vždy rád vraciam. Keď to tam tak sledujem, je to celé o polovicu pomalšie ako v hlavnom meste, ale to je len a len dobre. No a Maurizia by som najprv zobral k nám na skúšku, zakričať si spolu, potom na pivo na Smíchov a na druhý deň po opici na nejakú skvelú túru v Malej alebo Veľkej Fatre - napríklad na Tlstú a Ostrú, tam som ešte nebol. No a večer by sme si dali spoločný koncert v našej "alma máter" – RC Mlyn vo Vrútkach. To by bol poprask v miestnych metalových kruhoch, prišli by možno aj všetci aktívni muzikanti z kapiel ako RAMCHAT, LUNATIC GODS, EDITOR, EUFORY, ODPAD a podobne, haha.
Sonneillon, spevák poľskej kapely BLAZE OF PERDITION v jednom rozhovore povedal, že neverí tomu, že by umenie mohlo kohokoľvek čokoľvek naučiť. Podľa neho je tu umenie kvôli tomu, aby vyjadrovalo emócie a vyvolávalo ich. „Ak chceš získať vedomosti, nesiahneš po umení, ale po vede a ďalších zdrojoch.“, dodal. Aký je tvoj názor na túto tému?
Súhlasím v tom, že vedomosti získaš inde. Ale práve tá emócia, energia a sila, ktorá ide z muziky, či už ju tvoríš alebo len konzumuješ, dokáže takisto veľmi veľa naučiť. A tiež pomôcť. Nech to znie akokoľvek. Je to len nedávno, čo som bol zavalený prácou a naozaj vrchovato sr***ami z nej pri vzniku nového projektu. Chodím behať, to pomáha, ale keď si pri tom pustíš správnu muziku, ide to negatívne z človeka von ešte lepšie. Keď bolo fakt zle, pustil som si staré albumy MANOWAR a sám som sa naozaj čudoval, ako mi to pomohlo a vyčistilo hlavu. Ponaučenie je teda to, že umenie vie naučiť človeka pracovať so svojim vnútrom, ak tomu umeniu verí. Nehovoriac o tom, že keď sa stretneme v skúšobni a hráme, vtedy nemusím myslieť na nič okolo seba.
Si nielen hudobníkom, ale aj veľkým fanúšikom melodického detah-metalu, medzi tvoje obľúbené kapely patria SOILWORK, IN FLAMES, EDGE OF SANITY, KATAKLYSM. Znie to síce neuveriteľne, ale tebe sa aspoň na chvíľu na bratislavskom koncerte pošťastilo stáť a spievať priamo na pódiu s hudobníkmi posledne menovanej kanadskej legendy – ako sa ti to podarilo? Musel to byť skvelý zážitok, však?
To sú tie momenty, ktoré ti nikdy nikto nezoberie a sú vzácnejšie ako akýkoľvek blahobyt a bilióny na účtoch. Veľmi som sa tešil na tú akciu, lebo v jeden deň stáli spolu na jednom pódiu moje dve najväčšie srdcovky – SOILWORK a KATAKLYSM. Ak by ma o spoločný part požiadal Strid, netrúfol by som si na jeho party, ale na začiatku setu KATAKLYSM vyšiel na pódium manažér a oznámil, že Maurizio je hlasovo v pr**li a že koncert bude bez neho. Prvým prekvapkom bolo, že po dvoch skladbách sa predsa len zjavil a vydržal, myslím, 3 skladby. Bolo však počuť a vidieť, že je zdravotne v koncoch. No a potom, keď to zabalil, som si povedal, že skúsim. Bol som v prvom-druhom rade a na mobil som si napísal text „I CAN SING AS I SLITHER WITH YOU GUYS“. Pár krát som sa snažil ukázať to basákovi a gitaristovi medzi skladbami, ale nevedeli to prečítať z displeja. Až keď prišla na rad práve „As I Slither“, tak bol Stephane Barbe dosť blízko na to, aby na tie písmenka videl. Zaostril zrak a hneď mi ukázal, aby som šiel. Nebolo mi viac treba, možno aj preto, že už som mal 4 pivká v sebe. Ledva som sa stihol vyštverať na pódium, aby som stihol schmatnúť Mauríziov mikrofón a začať prvú slohu tak ako treba. To, čo nasledovalo potom bol nádherný sen. Verný fanúšik so svojou obľúbenou kapelou spieva skladbu, ktorú má od nich najradšej. Prial by som ten pocit zažiť každému. Po skladbe podanie rúk so všetkými z kapely, objatie so Stephanom a ľudia kričali, ostaň a spievaj ďalej. Ale ja som si svojich pár minút slávy užil plnými dúškami – video je možné si pozrieť na youtube. Apropos, zistil som, že je tomu presne dva roky a desať dní v čase, keď robíme tento rozhovor.
Poďme už ku kapele ANTARES – trochu som si o vás „pokecal“ s populárnym Chatom GPT a dozvedel sa, že “tvorbu kapely ANTARES z Martina by opísal ako veľmi poctivú a emotívnu jazdu na pomedzí tvrdosti a melanchólie. Majú silné melodické linky, ktoré sa ti zaryjú do hlavy, ale zároveň si zachovávajú dosť surovosti a hutnosti, aby ich hudba nepôsobila uhladene alebo sterilne. Vieš tam cítiť ten hlad, úprimnosť a srdce, ktoré do toho dávajú. Žiadne pózy, žiadna umelá produkcia – len číra energia a vášeň pre žáner. Ich gitarové harmónie majú krásnu melancholickú vrstvu, často podporenú rýchlymi a nápaditými riffmi. Rytmika je precízna, ale vie byť aj nečakaná, dynamická – nie je to žiadne bezduché búšenie. Spev je raz dravý a naliehavý, inokedy ťa prekvapí temnejším, hlbším feelingom. Skrátka, je tam cítiť vplyv klasikov melodického deathu (možno niečo ako starší IN FLAMES, INSOMNIUM, AT THE GATES), ale stále si zachovávajú vlastný rukopis. A prečo sa oplatí prísť na ich koncert? Lebo ANTARES naživo žerú pódium. Nehrajú sa na kapelu, ktorá stojí v kúte a hrá si svoje – oni si idú svoju vec naplno, sú energickí, ťahajú ľudí do deja a dokážu vytvoriť poriadne hustú atmosféru. Vieš sa na ich koncerte stratiť v hudbe, pocítiť ten príval emócií a vypustiť všetko von. A v dnešnej dobe, keď je veľa kapiel uhladených a "na efekt", sa oplatí podporiť kapelu, ktorá hrá naozaj od srdca.“ Čo hovoríš na tento opis od AI?
Čo pije táto AI, má u mňa počas koncertu otvorený účet, haha. Krásne sa to číta a chcem len veriť, že to takto vnímajú aj fans, ktorí našu muziku poznajú a chodia na koncerty. Uvidíme, ako to zafunguje v Žiari, kde paradoxne, počas našej viac ako 30 ročnej cesty zahráme úplne premiérovo.
V jednom rozhovore si povedal, že „nehrnieme sa za nejakým uznaním vďaka trendovosti alebo s cieľom „poďme hrať to, čo práve teraz ľudí baví.“ Je to náš štýl, ktorému rozumieme asi najlepšie, vieme sa v ňom orientovať a stále veríme, že je dosť takých, ktorí počúvajú podobnú muziku.“ Aké máte s kapelou ambície/ciele? Dá sa povedať, že ste už vo veku, keď ste už vyrástli z toho, že „idete dobyť svet“ a hudba je skôr váš koníček a beriete všetko viac s nadhľadom alebo ak by sa predsa len črtala skvelá možnosť presadiť sa v Európe a napríklad nejaká stredne veľká kapela by vás pozvala ako predskokanov na svoje turné, tak by ste sa zmobilizovali a „práskli do koní“?
Tak ti poviem, ja by som do toho šiel. Ale či by som od bežného života a rodín dokázal odtrhnúť ostatných, to netuším. Ale bolo by skvelé to zažiť. Minule sme sa však o tom bavili, práve v kontexte koncertov kapiel, ako je napríklad KATAKLYSM. Za rok absolvujú 3 veľké turné, plus letné festivaly. Na turné je to často 20 a viac koncertov v priebehu 30 dní. To je masaker a obrovská rehoľa, aby si dokázal na každej akcii zo seba odovzdať maximum. Napriek tomu by som to veľmi rád skúsil. Asi sa to už nestane, ale sny treba mať vždy.
Vlani ste boli koncerte pomerne aktívni – hrali ste na Flesh party v Seredi, na Rock Pod Kameňom v Snine či na Night Of Chaos v Krupine. Ako si na tieto koncerty spomínaš, aké boli reakcie fanúšikov? A ako všeobecne hodnotíš domácich organizátorov koncertov - prebieha zväčša všetko z vášho pohľadu hladko alebo (napríklad v porovnaní so susednými krajinami) máme aj v kvalite organizovania podujatí a vytvárania podmienok pre kapely rezervy?
Zrovna si si vybral čerešničky, haha. Na Flesh párty to bol skvelý zážitok, lebo ľudia sa naozaj bavili a bolo to cítiť, hoci sme museli hrať bez jedného gitaristu. V Snine to bol opačný extrém, pretože akurát počas nášho setu bola parádna búrka, takže pred pódiom bolo presne 5 vytrvalcov. Ale tí vydržali celý náš set a aj to je svojim spôsobom skvelá odmena v tom lejaku. No a Night of Chaos je fenomén sám o sebe. To, čo robí Peťo spolu s chalanmi s BRAIN DEALERS, to nemá obdobu. V pár tisícovej Krupine totiž zažiješ takú energiu od fanúšikov, akú len tak nenájdeš. Ten malý priestor od prvého tónu tak zhustne, že nevieš, čo sa deje a keď ťa zrazu schmatnú a ty odspievaš polku skladby putujúc nad hlavami fanúšikov, to sa deje len tam. A preto je to fenomén, ktorý bude, verím, ešte dlho pokračovať.
Ešte jeden návrat k minuloročným koncertom: 31.10. 2024 – prebehla oslava 30 rokov na scéne (k 30-ke samozrejme gratulujem!) na domácej pôde v RC Mlyn, kde boli gratulantami aj BLOODY REDEMPTION či BREAKING THE TAROT. Ako to dopadlo? A už viete, kde oslávite 40-tku?
Vždy si vieš predstaviť, že by prišlo viac ľudí, ale v dnešnej dobe a špeciálne v Martine a Vrútkach, je 100 ľudí na koncerte undergroundovej kapely obrovskou odmenou. Jasné, pamätáme si koniec 90-tych rokov, kedy bol každý metalový koncert v Mlyne beznádejne plný a nedalo sa tam dýchať. To sa už ale nikdy nevráti, takže oslavu sme si aj tak užili skvele, prvý krát ma naživo videli aj moji dvaja synovia, takže paráda. A 40-tku, neviem, musíme porozmýšľať a hlavne sa dožiť, haha.
Pravidelne organizujete na jeseň v Bratislave koncert s názvom Svätomartinský Randal (posledne 8.11.2024 spolu s vami vystúpili kapely OHEN, PERVERSITY a AUTUMN NOSTALGIE). Prečo ste sa ako martinská kapela rozhodli organizovať každoročne akciu v Bratislave? Osvedčil sa vám tento koncept? Budete pokračovať aj v tomto roku a ak áno, kedy a na aké kapely sa môžu fanúšikovia tešiť?
V Randali som chcel robiť akcie, lebo vždy, keď sme hrali v Bratislave, bol to super zážitok, či ešte v kulturáku na Vajnorskej spolu s DEPRESY alebo v Majesticu s GALADRIEL či práve v Randali ako predskokani ROTTING CHRIST. Skvelé boli aj Doombravky – v kulturáku v Dúbravke. Prvý ročník Svätomartinského Randalu bol fajn, ale ďalšie dva, čo sa týka účasti, boli naozaj trápením a čistou stratou, takže minimálne na tento rok si dávam pauzu. Uvidíme, čo bude o rok.
Aké máte ďalšie plány na rok 2025? Máte už rozpracované nové skladby? Ak áno, čo nám už o nich môžeš povedať, v čom bude nový album iný ako jeho predchodca? Ako prebieha v kapele kompozičný proces? Ste v tejto oblasti „demokratická kapela“ alebo sa viac blížite k „diktatúre“? Vznikajú najskôr texty a potom hudba alebo naopak?
Od vydania albumu „V“ je to už dosť dlhá doba, takže tento rok bude rokom tvorby. Teším sa, že opäť nastáva ten proces a dve veci sú už prakticky hotové. Sami uvidíme, či sa budeme tlačiť do plnohodnotného albumu alebo skúsime niečo ako EP. To sme ešte v kariére nevyprodukovali. Niektoré texty píšem dopredu, keď ma kopne múza, iné presne na hotovú skladbu, textovo sa zapája aj gitarista Michal Puškár a muzika takmer výlučne prichádza od jedného alebo druhého gitaristu. Skvelé veci napísal aj náš bubeník – stále hráme staručký „The Affect“ z albumu „Sad Hope“, alebo „Proti srsti“ z poslednej dosky, ktoré sú z jeho pera. No a nový album bude... Bude to ANTARES, ako vždy. Bez pokusov tváriť sa na niečo iné. Lebo keď sa mi v Spotify playlistoch pomedzi iné kapely zo sveta zamieša naša muzika, vždy si poviem, že je to super hudba. Nech má koľkokoľvek fanúšikov, páči sa mi, tak prečo ju nerobiť práve takto.
Na starších albumoch si spieval v angličtine, váš posledný album priniesol zmenu a príklon k rodnému jazyku. Aký je tvoj názor na texty v slovenčine vs. texty v angličtine? Podľa mňa je slovenčina stále vhodnejšia v prípade, že kapele záleží na odovzdaní konkrétneho „posolstva“ domácemu publiku a angličtina je asi vhodnejšia, ak chce kapela zaujať aj v zahraničí (hoci existuje aj mnoho výnimiek)...
Je to presne ako vravíš. Tá ambícia preraziť vo svete už v našom prípade nehrá rolu, takže je fajn, ak fanúšikovia vedia presne, čo chceme povedať. A prípadne si to môžu s nami aj jednoduchšie zaručať a zaškriekať, haha.
Pred vašim vystúpením na Angelus Feste 2022 si na tému benefičných koncertov a charity všeobecne povedal, že „malo by to v nás byť prirodzene - dokázať a najmä chcieť pomáhať. Dnešná doba je toho najlepším dôkazom. Veľkosť človeka nie je v tom, koľko dokáže brať, ale ako a koľko dokáže dať. Veľmi si želám, aby sa spoločnosť u nás dokázala znovu spojiť (nielen pri MS v hokeji), nehádať sa a aby sme vedeli byť konštruktívni, vedeli sa znášať, diskutovať, nenadávať si a nenechať sa rozdeľovať. Nikdy nevieme, kedy budeme potrebovať pomoc my. Naši susedia na východe si tiež pred pár mesiacmi nevedeli predstaviť, že budú s igelitkou v rukách utekať z vlastných domovov pred bombardovaním. Preto je nezmysel vadiť sa do krvi. Zmysel má vedieť sa rozumne porozprávať a keď je treba, nezištne pomôcť. A keď nám k tomu bude hrať metal, bude to fantastické!!!“ Ako by teda znelo tvoje aktuálne pozvanie fanúšikov na benefičný koncert Angelus Feline, kde vystúpite po boku kapiel MELISSA MANDY CREW, ETANOL, SÍRA a PRISON OF MY LIFE a celý výťažok bude tentoraz venovaný pre OZ SOS Mačky?
Ľudia, príďte žiť! Príďte na koncert, ako sa chodilo kedysi, keď to bolo samozrejmosťou a divný bol ten, kto nešiel. Príďte podporiť dobrú vec, ľudí, ktorí sa snažia pomáhať. Príďte si dať pivo s kamošmi, možno s ľuďmi, ktorých ešte nepoznáte a možno zistíte, že ste spravili v tom momente najlepšiu vec, ako ste spraviť mohli. Príďte zhodiť frustráciu z bežného života, vykrútiť si krky, aby vás ešte tri dni boleli, ale poviete si, že to stálo za to! To je metal, to je underground a preto to pre vás robíme. V Žiari to bude pre nás premiéra a verím, že to bude jedna zo spomienok, ktoré nebudeme vytesňovať, ale práve naopak, uchovávať ako oko v hlave, lebo to bolo pop*či!
Rozhovor pripravil: Vlado Lauko
Fotografie: archív kapely
