V zostave účinkujúcich Angelus Festu 2022 došlo v závere k jednej zmene – LUNATIC GODS boli nútení zrušiť svoje vystúpenie kvôli povinnostiam bubeníka Marthusa v CRADLE OF FILTH. Sme radi, že sa nám podarilo zohnať veľmi kvalitnú náhradu – výbornú death-metalovú kapelu ANTARES z Martina. O jej začiatkoch, dlhej pauze a návrate na scénu som sa porozprával s vokalistom Petrom Kaštílom.
Ako si spomínaš na svoje začiatky na slovenskej metalovej scéne? Čo bolo Tvojím úplne prvým aktívnym krokom (skladba, vystúpenie a pod.) a kedy sa udial?
Hudba samotná bola tým hlavným spúšťačom. Metal počúvam asi od 10-ich rokov, kedy som sa dostal k prvej kazete, kde bol v šialene zlej kvalite nahratý koncert kapely METALLICA s názvom „Jump in the Fire“ a potom to už išlo. Môj osud, čo sa hudobného zamerania týka, bol napísaný.
Ako vznikla prvá zostava kapely ANTARES (1994)? Kto bol „otcom myšlienky“ jej vzniku a hnacím motorom? Prvý koncert v roku 1996 v Čadci, v roku 1997 prvé demo – zdá sa, že to malo celkom rýchly spád :-)
Prvá zostava, ktorá tvorí základ kapely do dnešných dní, vznikla na strednej škole, kde sme sa s chalanmi našli ako rovnako hudobne zmýšľajúci ľudia. Nik z nás dovtedy nehral na hudobnom nástroji nejako cielene. Začali sme so „španielkami“ len tak, s folkovými „vybrnkávačkami“, ale veľmi rýchlo sme zistili, že všetci z nás mali rovnaký sen, založiť kapelu a skúsiť, aké by to bolo hrať pre ľudí. To sa písal rok 1994 a my sme vtedy chodili na festival Fest Rock v Martine. Tam sme videli všetky vtedajšie veličiny metalu na Slovensku - od GLADIÁTORU, ktorý vtedy ešte hral death-metal, cez Martinčanov ANTISOCIAL, BESTIALIT alebo aj DORIAN GRAY z Bratislavy. Nasávali sme inšpirácie a potom sa to celé začalo. Zohnali sme aké-také nástroje za peniaze, ušetrené tým, že sme neplatili šeky na obedy:-)
Ako vznikal debutový album „Sad Hope“ (2000) a ako ho s odstupom času hodnotíš?
Albumu „Sad Hope“ predchádzali nejaké „demáče“, ktoré sa niekam zapotrošili a to mi je dosť ľúto. Aj tam sa našli fajn skladby, ale skutočný album teda prišiel až v miléniovom roku a myslím, že aj teraz by v určitých pasážach hudobne vedel povedať niečo zmysluplné. Zvuk je aký je, ale doteraz z neho hrávame napríklad skladby „The Affect“ alebo „Waltz of Death“.
Následne ste v 3-ročných intervaloch vydali ďalšie 2 albumy „Made In Fear“ (2003) a „Mind Collectors“ (2006). Ako si spomínaš na toto obdobie (koncerty, ohlasy fanúšikov – doma aj v zahraničí, celková situácia na metalovej scéne)?
Paradoxne - hneď prvý album nám vydalo rakúske vydavateľstvo CCP Records, takže sme sa celkom rozbehli. „Made in Fear“ zasa vyšiel pod hlavičkou ruského labelu CD Maximum. Snažili sme sa čo najviac hrať a výsledky prišli. Na to obdobie mám najkrajšie spomienky, keďže na koncerty chodilo naozaj veľa ľudí a boli to skvelé akcie. Dosť sme hrali aj v Rakúsku a tam to bolo naozaj šialené, že kapelu zo Slovenska dokážu ľudia podporovať nielen počas koncertu, ale vždy sme predali aj veľa CD-čiek a tričiek.
Spomínal si, že album „Made In Fear“ (podobne ako aj albumy iných slovenských kapiel v tej dobe) vydalo aj ruské vydavateľstvo CD-MAXIMUM. Ako hodnotíš spoluprácu s uvedeným vydavateľstvom?
Bola to taká klasika: Vydáme vás, pošleme vám nejaký počet diskov, ale nič viac od nás nechcite. Ani sme nechceli. Hrali sme, ľudia nás chceli vidieť a to bolo to najdôležitejšie v tej chvíli. Samozrejme, bolo by fajn, vyjsť niekde na západe alebo pod hlavičkou napr. Shindy records, kde by sme dostali podporu aspoň v Československu, ale bolo to tak, ako bolo a asi to tak aj malo byť.
V tom čase ste mali zaujímavú spoluprácu aj s Mayom Petraninom z kapely CASTAWAY, ktorá tiež vystúpi na Angelus Feste. Ako si na túto spoluprácu spomínaš a aký je tvoj názor na čisté vokály v death metale? S akými ďalšími hudbníkmi ste v histórii kapely spolupracovali?
V tých časoch sme veľmi často hrávali aj v hlavnom meste, pretože sme mali vynikajúcu spoluprácu najmä s Dodom z GALADRIEL, ktorý nám robil aj grafiku na albumy od „Made in Fear“ až po „Resurrection“. No a v GALADRIEL hral Matúš, ktorý „mydlil struny“ aj v CASTAWAY. A Mayo má skutočne skvelý čistý vokál. Ja počúvam veľa švédskych kapiel a mojou srdcovkou je SOILWORK, kde čisté vokály v death-metale majú svoje nezastupiteľné miesto. Melodika nám bola vždy vlastná a preto sa prirodzene dostali aj na album „Mind Collectors“ - vďaka partom, ktoré naspieval Mayo Petranin.
Po albume „Resurrection“ nastala dlhá pauza. Kedy a prečo došlo k prerušeniu činnosti kapely?
Dnes sa tomu hovorí moderným termínom – vyhorenie. Asi to bol najväčší dôvod. Zakladali sme s chalanmi rodiny, začali sa rodiť deti a bolo čoraz menej času na skúšky, tvorbu a koncerty. Ani tých už nebolo tak veľa a hrávali sme na nich dookola ten istý repertoár, čo vyústilo do rozhodnutia, že bude najlepšie na istý čas poslať ANTARES do hibernácie. Úprimne, myslel som si, že je koniec, ale nikdy som to nechcel oficiálne priznať a teraz som rád, že som to nikdy ani neurobil, lebo by som si vlastne „nas..l do huby“:-)
Čo všetko dôležité sa udialo vo vašich životoch počas tejto dlhej prestávky? Zostal niekto aktívny na hudobnej scéne? Kto bol iniciátorom albumového a koncertného návratu a ako to celé prebiehalo?
Nik z nás počas tej pauzy aktívne nehral v inej kapele. Nedávno som sa dozvedel, že náš bubeník v tom čase dostal ponuku od LUNATIC GODS, ale odmietol – vraj by to bola zrada voči ANTARES. Vážim si to, ale nik by mu to nevyčítal.
Hlodalo to v nás však dlho a keď deti pomaly odrastali, prišla iniciatíva zo strany nášho najmladšieho člena Ďura Šimeka. Ten sa nás postupnými krokmi snažil nakopávať, mali sme celkom dlhé debaty okolo možného návratu, až sme sa nakoniec skutočne odhodlali. Našli novú skúšobňu a vrhli sa naspäť do víru metalového undergroundu. Musím však povedať, že je iný ako kedysi. Je to naozajstná „tvrdá džungľa“, kde treba mať ostré lakte a to, že sme niekedy veľa hrali a vydávali albumy, už nič neznamená. Publikum zabudlo a je ťažké vracať sa na stratené pozície, ak sa to vôbec ešte niekedy podarí. V čase návratu som si písal s Martinom z NOMENMORTIS, ktorý mi povedal, že je skvelé, že sa vraciame, ale že nič ľahké nás nečaká. A mal svätú pravdu. Získať si rešpekt u súčasného publika a dostať sa do pozície, kedy nás organizátori koncertov budú oslovovať sami, to bude pekelne náročná práca...
23. apríla 2022 ste v RC Mlyn krstili nový album „V.“. Ako si na túto akciu spomínaš a v čom sa podľa Teba najviac líši nový album od predchádzajúcich? Všetky skladby na ňom sú z obdobia po comebacku kapely alebo ste použili aj niečo „z dávneho archívu“? Ako prebiehal kompozičný proces?
Album „V.“ (prozaický názov, keďže ide o náš piaty album) je iný v tom, že okrem jedinej skladby „Five“, je celý v slovenčine. Vrátili sme sa tak k úplne prvým „demáčom“, ktoré boli v rodnej reči. Sami pred sebou si priznávame, že ambícia preraziť v zahraničí, už nie je tak silná a v jednom momente mi náš gitarista Ďuro Mác povedal, že aj on by si chcel na koncerte konečne „zabliakať“ našu tvorbu. Tak som skúsil v slovenčine najprv jednu a potom ďalšie skladby. Pár textov do skladieb „Z rán“ alebo „Chcel si sa podieť“ napísal druhý gitarista Michal Puškár a na svete je tak deväť slovenských a jedna anglická vec na albume. Všetky sú nové - z obdobia od roku 2020 až po dnes. Ale napriek tomu, vystihujú našu tvorbu a nie sú únikom od skladieb z predchádzajúcich albumov. Sú možno trochu agresívnejšie, nástojčivejšie a najmä so súčasným zvukom, ktorý sme naozaj „pilovali“ veľmi dlho v domácom štúdiu.
Ako dopadli prvé koncerty po návrate na scénu? Aké boli Tvoje pocity, keď si stál na pódiu po dlhých rokoch? Dostavil sa efekt „déjà vu“ a všetko sa rýchlo vrátilo do „starých koľají“ alebo to bol zo začiatku boj? Aké boli/sú ohlasy fanúšikov?
Priznám sa Ti, že pred prvým koncertom po tej pauze, ktorý sme mali vďaka kapele ABIÓZA v martinskom Rock pube, som mal skutočnú trému. Ako v začiatkoch pri prvých koncertoch ANTARES. Ale veľmi rýchlo som si začal spomínať na tie skvelé pocity. Jasné, vyzeráme už tak trochu „dedkovsky“ na takúto muziku, no zostarlo s nami aj naše publikum. Musím s jemným smútkom a sentimentom dodať, že mladých metalistov - „decák“ vo veku 13-20 rokov - je pod pódiami dnes ako šafranu. Snáď je to len prechodný stav a nejako sa nám ich v metalovom hnutí podarí znovu pritiahnuť.
Predstav nám, prosím, jednotlivých členov kapely – čo robia v súkromí, či sú aktívni aj v iných hudobných projektoch, akú hudbu počúvajú, ako sa podieľajú na tvorbe kapely a kľudne pridaj aj nejakú „pikošku“.
Možno by nik netipoval, že obaja naši gitaristi sú účtovníci. Vyplýva to z toho, že sme vlastne všetci spolužiaci z obchodnej akadémie a oni ostali pri pôvodnom remesle. Bubeník Mišo Miko je odborníkom v tlačiarenskom priemysle, basák Juraj Šimek je právnik a ja som režisér. Takže si vieš predstaviť tú rôznorodú zmesku:-)
Všetci sme od začiatku až po dnešok verní len ANTARES a počúvame tiež veľmi pestrý diapazón hudby. Ja - ako som už spomínal - napr. SOILWORK alebo KATAKLYSM, či FIVE FINGERS DEATH PUNCH. Ostatní sa venujú kapelám ako ARCH ENEMY, ARCHSPIRE, CRASLE OF FILTH, DIMMU BORGIR, DEATH, METALLICA a pod. Je toho naozaj dosť a snažíme sa nachádzať inšpiráciu všade. Keby si nás však stretol na „čundri“, na ktoré chodíme pravidelne už od roku 1994, kedy vznikla kapela, tak nájdeš ANTARES hrať pri ohníčku na gitarkách Nohavicu, či BRONTOSAUROV alebo ALKEHOL:-)
Vedel by si si predstaviť pôsobenie v kapele, ktorá by hrala iný žáner ako metal?
Asi nie. Jednak by na to nebol popri ANTARES vôbec čas a po druhé - neviem, či by som rozumne pôsobil v inom žánri.
Čo by si – ako skúsený hudobník – odporučil začínajúcej slovenskej metalovej kapely? Čo považuješ z pohľadu úspešného fungovania kapely za najdôležitejšie?
V istom zmysle sme aj my momentálne začínajúca slovenská kapela:-) Takže treba svoju tvorbu dostať k ľuďom. Hrať naživo čo najviac, kde sa len dá. A byť samozrejme veľmi aktívny aj na sociálnych sieťach, ktoré sú dnes veľmi veľkým pomocníkom k tomu, aby ľudia o vás vedeli. To sme v časoch našej najväčšej slávy ešte nezažívali.
Akú zaujímavú slovenskú kapelu by si nám odporučil pozvať na Angelus Fest 2023?
Ja myslím, že to máte dramaturgicky veľmi dobre "zmáknuté" a tie najzásadnejšie kapely sú tam aj tento rok alebo boli v roku minulom. Hlavne ale prajem, aby sa Tvojej skvelej myšlienke s Angelus festom darilo a aby ju podporilo čo najviac ľudí aj naživo. Lebo pre nich to robíme.
Ďakujem a ešte otázka na záver: Aký je Tvoj názor na benefičné akcie a charitu všeobecne a na čo sa môžu tešiť fanúšikovia, ktorí sa prídu pozrieť na Vaše vystúpenie 11.6.2022 na banskobystrickom amfiteátri?
Malo by to v nás byť prirodzene - dokázať a najmä chcieť pomáhať. Dnešná doba je toho najlepším dôkazom. Veľkosť človeka nie je v tom, koľko dokáže brať, ale ako a koľko dokáže dať. Veľmi si želám, aby sa spoločnosť u nás dokázala znovu spojiť (nielen pri MS v hokeji), nehádať sa a aby sme vedeli byť konštruktívni, vedeli sa znášať, diskutovať, nenadávať si a nenechať sa rozdeľovať. Nikdy nevieme, kedy budeme potrebovať pomoc my. Naši susedia na východe si tiež pred pár mesiacmi nevedeli predstaviť, že budú s igelitkou v rukách utekať z vlastných domovov pred bombardovaním. Preto je nezmysel vadiť sa do krvi. Zmysel má vedieť sa rozumne porozprávať a keď je treba, nezištne pomôcť. A keď nám k tomu bude hrať metal, bude to fantastické!!!
Ďakujem za rozhovor.
Rozhovor pripravil: Vlado Lauko
Fotografie: archív kapely
