Priznám sa, že o punkovej scéne na Slovensku nemám veľmi prehľad a kapela NEKULTÚRA bola ešte pred pár týždňami pre mňa veľkou neznámou. Keď som si však vypočul pár skladieb, pozrel (vcelku zábavné) klipy a prečítal odpovede speváka a gitaristu Paľa (Ondrixa), začal som sa skutočne tešiť na júnové vystúpenie tejto sympatickej kapely. Nepochybujem o tom, že na ich muzike sa zabavia aj drsní metalisti! 😊
Na internete som si prečítal, že k vzniku názvu kapely NEKULTÚRA sa viaže zaujímavá historka – podeľ sa, prosím, o ňu aj s našimi čitateľmi. 😊
Taká trapošina. Basák učil na základnej škole a jeho kolegyňa, učiteľka hudobnej, prišla zhrozená, že decká jej púšťali punk, že to bolo nekultúrne, ako spevákovi preskakoval hlas. Tak ma hneď, ako mi povedal tú príhodu, napadol názov.
Na úvod poprosím pár slov o histórii kapely NEKULTÚRA – ako vznikla, prečo vznikla 😊, kde všade koncertovala? Aké obdobie považuješ z pohľadu popularity kapely za najlepšie?
Za tých vyše 20 rokov sme hrali všade možne po Slovensku a Čechách. Hrával som v rôznych kapelách, ale chcel som robiť svoju hudbu, tak som urobil kapelu MASOVÁ ONANIA, neskôr NEKULTÚRA a vydržalo to nejakým zázrakom doteraz. Mal som potrebu sa vyjadriť sám za seba. Najlepšie obdobie je teraz, popularitu neriešim. Dokážeme si to hranie užiť, prešli sme kus cesty, v začiatkoch cez osobné sr***y a nestále zostavy. Neskôr, keď už sa to ustálilo, tak prišlo úmrtie nášho blízkeho priateľa a spoluhráča Miška. Teraz už je zostava opäť dlhodobo stabilná.
Vydali ste už 8 albumov, posledný s názvom „Vzorný občan/Neprispôsobivý punk“ v roku 2020. Ako vnímaš vývoj kapely od debutu po súčasnosť? V čom ste ako muzikanti, ale aj ako ľudia iní oproti vaším „mladším verziám“ z roku 2001?
Poviem za seba: Inak rozmýšľaš, keď máš 20, inak keď máš 30, 40 atď... Hudba ti dovolí byť stále mladý, aj keď už mám plešinu a vekom sa viac a viac podobám na opicu. Punk nie je iba hudba, je to niečo viac. Ale to platí aj o metale - je to spojené, hudba plus rebélia a životné postoje. To v hard rocku a pope môžeš byť aj komunista, tam je to „separé“ od hudby. Stretávam sa pravidelne len s Jakubom, spoluzakladateľom kapely NEKULTÚRA, ale ten už bohužiaľ aktívne nehrá, ale srdcom je punker stále.
Aká je aktuálna zostava kapely NEKULTÚRA a čomu okrem hraniu v kapele sa venujú jej členovia (práca, koníčky, „pikošky“)? Akú hudbu počúvajú?
Na bicie hrá Luboš Čipso Ščipák (ex HOSPITAL BUKRA) a na basgitaru Tomáš Truhel Bihári - výborný hudobník. Pôsobí ešte v kapele MALO MALO a PROGRASSBAND. Zaujímavé je, že už v NEKULTÚRE veľa-krát zaskočil za bubeníka v minulosti. Naše koníčky sú porno, tráva, chľast, automaty, bíle a asteroidy. Robím si srandu samozrejme alebo nerobím... 😀 Bubeník o sebe tvrdí, že je metalista, neviem kde na to prišiel... 😀
Pri punkových kapelách často zohrávajú veľmi dôležitú úlohu texty, väčšinou reflektujúce aktuálnu situáciu a problémy v spoločnosti a rebelujúce voči nespravodlivosti, totalite či obmedzeniam slobody. Vo vašom prípade sa nájde dosť textov, oslavujúcich život, zábavu a nadhľad... Kto je autorom textov a kde všade čerpá inšpiráciu?
No máme aj také texty a pesničky, len v playliste sa dlhodobo udržali väčšinou tie "nadhľadové", čo nám vyhovuje. Myslím, že to máme vyvážené, ten pomer. Autorom textov a hudby som ja. Texty počujem v hlave aj hudbu. Je to rozhovor sám zo sebou, pokazí sa to, až keď to zhudobním... 😀
Na youtube sa dá nájsť mnoho vašich klipov – väčšinou humorne ladených, pri ktorých sa divákom vyčarí na tvári úsmev. Je pre vás pri tvorbe klipov cieľom ľudí najmä zabaviť?
Keby som chcel robiť humor, tak viem byť oveľa vtipnejší. Je ale lepšie, keď sa niekto zasmeje, ako ked nadáva. Tvorba klipov je náhodná, aj keď možno nejaké dva mali nejaký scenár.
Pochádzate z Hlohovca – existuje v meste resp. v jeho okolí silná rocková/punková/metalová scéna/komunita? Ako to u vás vyzerá s koncertami a ich návštevnosťou?
Už 20 rokov som vedľa, na malej dedinke Bojničky. Ale srdcom Hlohovčan. Hlohovec bol už od 90-tych rokov taký „malý Seattle“ a na každej ulici hrala kapela. 😀 Prežil som tam mladosť, detstvo. Bol tú podnik „Rokáč“, kde to „fičalo“, ale aj neskôr daľšie ako Praha, Ameti. Už to nefunguje, „svetielkom“ je podnik Pod smrekom, kde sa ešte hráva, väčšinou miestne kapely. Aj ja som robieval cez MSKC koncerty na amfíku dva koncerty do leta. Tiež to skončilo. Hovorilo sa, že tu skapal pes, nie sú peniaze atď... No v posledných rokoch išla kultúra a umenie u nás hore. Návštevnosť je vec, ktorú neviem spriemerovať.
Aký je tvoj vzťah k metalovej scéne? Máš na nej kamarátov? Vystupujete s kapelou na koncertoch spolu s metalovými kapelami? Čítal som, že si v minulosti hral na gitare v kapele DEHYDRATED – bola to známa death metalová stálica našej scény alebo iná kapela rovnakého názvu?
Áno, hrával som v DEHYDRATED a čas od času si s Braňom zavoláme. DEHYDRATED bola moja srdcovka a stále ich rád sledujem. Mam radosť, že to Braňo znovu rozbehol. Sú to kamoši, podobne ako kapela CRANIOTOMY (death-grind), s ktorými som začínal a po prvom deme aj skončil. Viem si predstaviť, že by som vedel hrať ešte extrémny metal, aj keď som srdcom punker. Mám jedného kamoša, čo žije v Anglicku a je to najväčší fanúšik metalu na svete - teraz sa na mňa ale hnevá, že s ním nechcem ísť na KREATOR... 😀
„Zlé (väčšinou popové 😊) jazyky“ občas tvrdia, že rockeri a metalisti si kupujú naďalej CD svojich obľúbených kapiel z toho dôvodu, že sa doteraz nenaučili si ich napaľovať/sťahovať z netu 😊. Ako sú na tom z tohto pohľadu fanúšikovia punku?
Rôzne, rovnako ako v metale. Mne na cédečká sadá prach a „fičím“ na spotify a youtube. Poznám punkerov, čo majú svoje platne a CD doma ako posvätný oltár. Aj ja som to tak mal donedávna. Dnes ti stačí k životu počítač a posteľ. 😀 Nepoznám žiadneho popera, čo by mal niečo iné okrem rádia v aute, dokonca ani s takým názorom.
Venuješ sa remeslám, ručne šiješ kožené výrobky (podľa fotiek na FB vyzerajú naozaj skvele!) – je to tvoj koníček alebo niečo viac? Stíhaš sa v oblasti umenia venovať (samozrejme ešte okrem hudby) aj niečomu ďalšiemu?
Keďže šijem iba ručne, je to iba koníček o pár kusoch do roka. Beriem tú činnosť ako taký „antikonzum“ a snažím sa tvoriť štýlom čo kus to originál. Svet ovláda chladný intelekt a kšeft, preto inštinktívne milujeme prírodné materiály. Človek vníma polaritu týchto dvoch svetov. Žijeme v rýchlej dobe odpadu. Venujem sa ešte fotografii a umenie ma zaujíma celkovo.
Poďme ešte naspäť ku kapele - ako sa pripravujete na koncerty? Máte nejaké „rituály“, pripravujete si nejakú „choreografiu“, plánujete si, kto kde bude stáť a podobne alebo ide zväčša o úplnú improvizáciu?
Máme spoločný čet, kde sa poriešime organizačné a potom sa to zvrhne... 😀 Naučili sme sa nič neplánovať, lebo prídeš na miesto koncertu a všetko je inak. Ale náš rituál je hneď po koncerte. Podáme si ruky a poďakujeme navzájom. Prišiel s tým tak prirodzene basák Miško už dávno a my v tej tradícií pokračujeme. Rituál pred koncertom si nechám pre seba. 😀
V júni vystúpite – ako prvá punková kapela v histórii festu - v banskobystrickom amfiteátri na benefičnom Angelus Feste – aký je tvoj názor na benefičné koncerty a na čo sa môžu tešiť fanúšikovia, ktorí sa prídu pozrieť na váš set?
My sa vždy tešíme na akcie tohto modelu. Sme jeden svet undergroundu, či už si metalista alebo punker. V každom kolektíve platí jedno: nesmieš byť ko**t. To je dôležitejšie ako nálepka hudobného štýlu. Môžu sa tešiť, že zahráme trochu starého dobrého punku. Benefičné koncerty stoja za to, aby prišiel každý, kto môže. Zaplatíš vstupné, zabavíš sa s kamošmi a tvoje peniaze niekomu naozaj pomôžu. Pravdepodobne sa bežne nevyzbiera na "cétečko", ale sú malé dôležité veci, ktoré uľahčia a spríjemnia život pacientovi. Ďakujeme, že môžeme našou hudbou prispieť na dobrú vec!
Ďakujem za rozhovor.
Rozhovor pripravil: Vlado Lauko
Fotografie: archív kapely
