Peter „Doomas“ Beťko – hudobník, organizátor koncertov a festivalov, majiteľ vydavateľstva a jedna z najznámejších a najaktívnejších osobností slovenskej metalovej scény. Sme radi, že si našiel čas na rozhovor, ktorý prebehol telefonicky v polovici februára. Ochotne odpovedal na otázky, týkajúce sa jeho začiatkov na metalovej scéne, histórie aj plánov do budúcnosti kultového festivalu Gothoom, aktivít jeho vydavateľstva a samozrejme aj kapely DOOMAS, ktorá zahrala aj na Angelus Feste 2021 a aktuálne predstavuje svoju albumovú novinku „R´LYEH“ na turné s legendárnymi HYPNOS.
Si dlhodobo jedným z najaktívnejších ľudí na našej metalovej scéne – ako to celé začalo, aká bola tvoja úplne prvá aktivita?
Tak to by som sa musel vrátiť až do dávnej minulosti, keďže ja som podobnú hudbu počúval približne od roku 1986, keď sa mi prvýkrát do rúk dostala kazeta od kapely SLAYER „Reign In Blood“ a od METALLICA „Master of Puppets“, tá muzika ma uchvátila. Následne v roku 1989 vyšiel album „Urm The Mad“ od kapely PROTECTOR a následne v roku 1990 „War Master“ od kapely BOLT THROWER - bol som doslova posadnutý týmito vecami, dodnes sú to moje najobľúbenejšie skupiny a touto hudbou žijem stále. Svoju prvú skupinu, ktorá sa volala HEFAISTOS, som mal ešte na strednej škole. Koncertovali sme so skupinami ako GLADIATOR či ŠAKAL. Potom som išiel na vojnu, oženil som sa a asi na 10 rokov som musel prestať s týmito aktivitami. Rozbiehal som biznis, firmu, rodinu. Myslím, že okolo roku 2006 som sa k hudbe vrátil, takže je to už 17. rok, čo som takpovediac v novej ére.
Letný festival Gothoom si prešiel svojim vývojom a vystriedal viacero miest konania. Ktoré bolo z tvojho pohľadu najlepšie a prečo?
Najlepším areálom bolo Revišťské podzámčie. Bolo to blízko diaľnice, blízko je rieka Hron, miesto má výbornú dostupnosť. Keď ľudia nepočúvali muziku, mohli sa ísť prejsť na hrad. Všetko tam „pasovalo,“ bolo zohraté, akciu sme mali nastavenú na väčšiu kapacitu. Na rok 2020 sme mali všetko výborne pripravené, chceli sme urobiť dva stage. Žiaľ, prišla korona a zároveň sa zmenil majiteľ areálu. Keď sa pripravoval ročník 2022, v januári nám bolo povedané, že tam túto akciu robiť nemôžeme. Narýchlo sme museli meniť areál. S areálom máme veľké problémy - to si nikto nevie predstaviť, čo to všetko obnáša. Je to problém, pretože nevieme budovať festival ako napríklad Brutal Assalut, nemôžeme tam pridávať nové veci, keďže stále sme inde a stále sa ľudia učia chodiť na nové miesto, ktoré porovnávajú s predchádzajúcim. Skrátka, nie je to dobré. Druhým najlepším miestom bol Ostrý Grúň a aj Nová Baňa mala niečo do seba. Ostrý Grúň sa páčil mnohým ľuďom, nevýhodou tam bol zlý prístup (zlá cesta). Všeobecne vždy to stroskotalo na ľuďoch/majiteľoch, ktorí nevideli dlhodobý potenciál festivalu na rozvoj svojho miesta. Neustále pozerali na prvotný krátkodobý zisk a nakoniec to aj tak všetko skončilo...
Počas festivalu ťa väčšinou vidíme „lietať“ na dodávke hore-dole alebo debatovať s hudobníkmi/fanúšikmi. Máš občas priestor si vychutnať aspoň nejaké vystúpenia obľúbených kapiel?
Na toto naozaj veľa priestoru nie je. Minulý rok som si predsa len našiel čas, mal som tam 2 svoje obľúbené kapely – PROTECTOR a MEMORIAM – čo je vlastne nástupca mojej najobľúbenejšej kapely BOLT THROWER. Strašne som si to užil, ľudia boli fantastickí, z pozície fanúšika som si to vychutnal aspoň na tých 45 minút. Uvedomil som si, prečo majú takéto festivaly naozaj úžasnú atmosféru a mám pocit, že aj tí hudobníci dajú do „open airu“ viac než do klubového koncertu. Bol to pre mňa asi najlepší zážitok z posledného ročníka.
Aké máš skúsenosti so slovenskými kapelami? S tými, ktoré na Gothoome vystúpili resp. s tými, ktoré mali záujem, ale nakoniec sa do zostavy nedostali. Aké boli/sú tvoje kritériá pre zaradenie domácich kapiel do finálneho line-upu?
Ono je to ťažké – tým, že robím festival, mám 90% svojho mailu zahlteného ponukami rôznych vydavateľstiev, bookingových agentúr, slovenských či českých skupín a aj kapiel naozaj z celého sveta. Pre mňa je prvoradé, aby tam hrali skupiny, ktoré patria pod moje vydavateľstvo Gothoom production, taktiež je to o kamarátskych vzťahoch a výmenných koncertoch pre kapelu DOOMAS. Tiež sú prípady, keď sa mi nejaká kapela páči a ja ju oslovím. Skupín je v dnešnej dobe tak veľa, že skutočne nestíham sledovať všetko. Určite je dobre, keď mi nejaká zaujímavá kapela ozve resp. pošle svoju nahrávku, aby som sa o nej dozvedel. Samozrejme, existujú stálice slovenskej scény, ako napríklad BRUTE, PERVERSITY, DEPRESY či ATTACK OF RAGE. Sú to kapely, ktoré sa na feste striedajú, pretože sú to v podstate už legendy. Je vždy dobré ich zavolať, aby sa aj fanúšikom osviežila pamäť, že tieto kapely stále existujú a na druhej strane ich aj vnímam ako takých „hrdinov scény“, ktorí to napriek rôznym ťažkostiam stále ťahajú už 25 či 30 rokov a to je naozaj obdivuhodné. Čo sa týka mladých skupín, tam je to horšie. Niekedy je s nimi väčší problém ako s tými staršími, keďže majú o sebe strašne vysokú mienku a to platí nielen pre domáce ale aj pre zahraničné kapely. Občas ich musím usmerniť, aby sa dali „do poriadku“ a že si nemôžu hneď dávať podmienky, akoby boli hlavnou hviezdou. To sa však stalo tak 2-3-krát za celú éru festivalu, nie je podobných prípadov veľa...
Prešiel si si v súvislosti s festivalom Gothoom mnohými problémami aj úspechmi – na aké obdobie spätne spomínaš najradšej?
Bol to festival v období 2018-2019, keď už mal svoj štandard s dobrým miestom, line – upom, rodinnou atmosférou a servisom pre fanúšikov. Všetko to spolu „hralo“ a keby to tak vydržalo, tak si myslím, že sme jedným z najlepších festivalov v strednej Európe. Spomeniem ešte ten náročný ročník v roku 2014, keď nás tu naháňali kresťania. Bolo to obdobie, ktoré som psychicky ťažko zvládal, lebo prichádzali útoky na mňa a na moju rodinu, ale v konečnom dôsledku sa ten ročník veľmi vydaril.
A aké sú – okrem problémom s areálom - hlavné dôvody toho, že na rok 2023 už neplánuješ letnú verziu festivalu. Ide napríklad aj o finančnú stránku?
Niektorí ľudia si naozaj myslia, že na to nemáme peniaze. Peniaze však na to vždy sú, inak by som ani nemohol bookovať skupiny. Ide v prvom rade naozaj o to miesto (areál). Na dobrú prípravu festivalu potrebuješ minimálne rok a niekedy možno aj 2 roky na pripravenie areálu, keď začínaš s festivalom. Samozrejme je to jednoduchšie, keď sa už vraciaš na už známe miesto. Návštevníci nášho festivalu sú už väčšinou vekovo od štyridsiatky vyššie a to sú ľudia, ktorí už neradi chodia do stanov. Takže ja hľadám miesto, kde bude dostatok ubytovania (chatiek, izieb na prenájom), aby si fanúšikovia naozaj oddýchli. Chcel by som zostať v strede Slovenska, aby to bolo odvšadiaľ blízko. Mám už niečo rozpracované, záleží však od dohody s majiteľmi, určite chcem uzavrieť zmluvu aspoň na 5-6 rokov, aby som nemusel každý rok (alebo každé dva roky) riešiť zmenu miesta festivalu, lebo sme už naozaj ako taký potulný cirkus. Už som z toho frustrovaný a fanúšikovia sú z toho nervózni.
Takže ak všetko dobre pôjde, tak v roku 2024 budeme svedkami návratu letného Gothoomu?
To ti neviem povedať, je to ešte stále otázne. Manželka mi dala ultimátum, že už do toho nechce ísť. Pre mňa je dôležitá aj podpora rodiny, takže ešte uvidím. Ja by som rád, ale určite to bude v menšom – festival do 1000 ľudí. Bolo by to uzatvorené aj a by som už na mieste proste nepredával vstupenky -ak sa to vypredá, tak sa to vypredá. Ak príde 500 ľudí, tak príde 500 a hotovo. Skrátka aby som vedel, s koľkými ľuďmi môžem rátať a čo pre nich treba pripraviť, aby sa nestalo, že počet fanúšikov narastie na 2500 a potom tam bude tlačenica. Zostava kapiel zostane rovnaká - teda špičkové kapely, ale s menším obecenstvom - tak, aby si to ľudia naozaj užili.
Minulý rok sa uskutočnil niekoľkokrát prekladaný Winter Gothoom – ako sa z tvojho pohľadu vydaril? A aké máš ďalšie plány s týmto formátom?
Bol to náročný ročník, naozaj niekoľkokrát prekladaný. Kapely, ktoré tam mali vystúpiť nakoniec nevystúpili, tak som musel narýchlo zohnať náhradu, čo však neboli až také veľké mená. Navyše, stále platili ohrozenia v súvislosti s covidom, tak to celé bolo také opatrné. Už v tejto chvíli chystáme ďalší ročník na 17. - 18.11.2023 , kde vystúpia opäť veľké mená. Taktiež obmedzím počet fanúšikov, lebo kultúrny dom v Žemberovciach sa skrátka nedá nafúknuť. Chcem, aby tam bola pohoda, aby sa ľudia netlačili, aby sa bez problémov dalo prejsť. Vysoká návštevnosť nie je mojim cieľom - chcem si urobiť radosť a stretnúť sa s ľuďmi, ktorí už dlhé roky chodia na Gothoom a s ktorými sme vytvorili jednu veľkú rodinu.
Čo sa týka miesta konania v kultúrnom dome v Žemberovciach, existuje tam nejaká dlhodobejšia spolupráca? Je reálne, že sa z toho stane tradícia?
Keďže do toho kultúrneho domu sa zmestí 700 až 800 ľudí a mám tam už zistené všetko dôležité, čo sa týka organizácie a nemám to ďaleko ani ja z Novej Bane, bol by som rád. Pôvodný starosta vyhral aj v týchto voľbách a je našej spolupráci naklonený. Takže minimálne na tie 4 roky by to mohlo byť tak, že v Žemberovciach budeme robiť 2 akcie ročne - jednu na jar a jednu na jeseň.
Aké novinky má na tento rok pripravené vydavateľstvo Gothoom production? Aké kritériá musí spĺňať kapela, aby ste jej album vydali pod vydavateľstvom? Aký doteraz vydaný titul považuješ za najúspešnejší (či už z pohľadu predaja alebo odozvy fanúšikov)?
Čo sa týka kritérií, kapela v prvom rade musí veľa koncertovať, pretože keď sa vydá CD a následne kapela nekoncertuje, tak sa predá prvých 100 CDčok - niečo si zoberie kapela, niečo fanúšikovia a tým to hasne. Dôležité je, aby kapela mesačne hrala aspoň 2- či 3-krát mimo svojho bydliska, musí chodiť po Slovensku a musí sa snažiť robiť výmenné koncerty. Samozrejme, aj ja kapelám pomáham, aby mohli hrávať. Napríklad teraz na turné s HYPNOS som zobral kapelu PATRIARCHA. Samozrejme aj hudba kapely sa mi musí páčiť, takže nevydávam napríklad grind. Páči sa mi doom, black, death metal... Aktuálne napríklad riešim jednu kapelu z východného Slovenska, ktorá hrá melodický metalcore. Veľmi dobré skúsenosti mám s kapelou STERCORE, ktorej CDčka sa veľmi dobre predávajú, chalani veľa koncertujú, žijú tou hudbou. Vydávanie CD berieme ako štandardný biznis, takže investícia sa musí vrátiť a musí tam byť aj nejaký malý zisk, ktorý sa následne zase investuje do ďalšej kapely. Úspešným titulom bolo aj vydanie CD českej kapely RAVENOIR, ktorí síce nikdy nekoncertovali, ale kapelu tvoria známi hudobníci z kapely ROOT, Aleš a Igor a ich hudba je naozaj vynikajúca. Prvý ich album, ktorý sme vydali ešte v roku 2021, sa hneď vypredal. Teraz sme im vydali druhý album a predaj je tiež výborný. Nedávno sme vydali nový DOOMAS a predaj je zatiaľ veľmi dobrý, hneď prvý deň sme predali približne 60 kusov a album sa naďalej dobre predáva aj počas koncertov. Ťažšie je to s novými kapelami, tam musíš viac investovať do propagácie a kapela musí aj na sebe viac pracovať. My sme malé vydavateľstvo, väčšinou sa s ľuďmi z kapiel osobne poznáme, hneď na začiatku si vysvetlíme, čo od seba navzájom očakávame a snažíme sa dohodnúť tak, aby to bolo výhodné pre obe strany. Čo sa týka noviniek, radi by sme vydali nový album kapely SAMSARA, ktorá vystúpi tento rok aj na vašom Angelus feste. Je možné, že v tomto roku vyjde aj nové CD kapely STERCORE. Každopádne, neplánujeme vydávať toho veľa, maximálne 3-4 albumy do roka, aby bol čas aj na promo, aby sa mohli kapely postupne etablovať. Vždy sa snažíme vydať albumy vo viacerých verziách, vrátane digipackov a pomáhame kapelám aj čo sa týka merchu.
Poďme k spomínanej albumovej novinke kapely DOOMAS s názvom „R´LYEH“ – povedz nám, prosím, o nej viac. V čom sa prípadne (po hudobnej aj lyrickej stránke) líši album od svojich predchodcov? Podielali sa na jeho tvorbe aj nejakí hostia?
Je to koncepčný album, už na EP „Portal“, ktoré vyšlo v roku 2019 sme sa inšpirovali dielom spisovateľa Lovecrafta, ktorý sa zaoberá mýtickými postavami a R´LYLEH je názov mesta, kde tieto postavy žijú a celý album sa venuje tomuto svetu, ktorý je trošku iný ako ten náš. Konceptu sme prispôsobili aj hudbu, je atmosferická a temná. Som veľmi spokojný so zvukom albumu, textami aj grafickým spracovaním, všetko to do seba zapadá. Pozvali sme si tých najlepších umelcov, čo sa týka kreatívnej grafiky, zvuku a celý ten album vyšiel skrátka na jednotku. Album sme natáčali v našom vlastnom štúdiu a to bolo aj dôvodom, že nám to celé trvalo dosť dlho. Každý pozná príslovie, že obuvníkove deti chodia bosé... Keď máš všetky atribúty k tomu, aby si mohol niečo robiť, tak máš čas celého sveta a neponáhľaš sa s tým. Iné je, keď si skladby naskúšaš a ideš do štúdia a musíš to mať do 10 dní nahraté. My sme dosť špekulovali, veľa vecí vylepšovali a ťahalo sa to viac ako 2 roky. Sme radi, že sa to vôbec nahralo, keďže to, kým sme nahrali prvý album, trvalo takmer 7 rokov, druhý 8 rokov... Na druhej strane musím povedať, že sme jedna z najviac koncertujúcich skupín. Koncertov máme 30 - 40 ročne po celej Európe, takže máme dosť odohrané a aj veľa najazdených kilometrov a sme radi, že sme sa vôbec k tomu „dokopali“ a prišiel čas na nový album.
Aké máte s albumom koncertné plány? Ako zatiaľ hodnotíš turné s kapelou HYPNOS?
My sa s chalanmi z HYPNOSu poznáme už veľmi dlho. Ich bývalý bubeník Pegas nám nahrával náš predposledný album „La Muerte“ a sme veľmi dobrí kamaráti. Toto turné malo prebehnúť ešte v roku 2021, ale kvôli covidu sa to presúvalo. Zatiaľ máme za sebou len 4 koncerty, ale vyzerá to veľmi dobre. Odozvy fanúšikov sú veľmi pozitívne, predsa len HYPNOS je legenda, ktorá „šlape“ a je pre nás radosť sa na nich pozerať a vidíme ako to robia skutoční profíci. Je pre nás česť, že môžeme pred nimi hrať. V tomto roku nás ešte čaká veľa koncertov, máme potvrdené termíny v Taliansku, Švédsku, Holandsku či Nemecku. Už si môžeme tak trochu aj vyberať, však už si aj zaslúžime po tých 17. rokoch, čo kapela DOOMAS existuje. Na začiatku sme veľa koncertov odohrali aj zadarmo, či za párok v rožku a išli sme všade, kde sa dalo. Postupom času sa kapela vyhrala, zostava sa zastabilizovala a teraz je to naozaj výborné a verím, že to čo najdlhšie takto vydrží.
Ako vnímaš spoluprácu ľudí, ktorí pôsobia na našej metalovej scéne (organizátori koncertov, vydavateľstvá, novinári, kapely a pod.) a čo by podľa teba scéne najviac pomohlo?
V dnešnej dobe si každý hrá tak nejak len na svojom piesku. Kedysi to bola taká komunita, kde sa ľudia navzájom podporovali, chýba teraz trošku taká spolupatričnosť. Myslím, že situácii uškodila aj pandémia. Ľudia sa akosi uzatvorili, spohodlneli a chodia menej na koncerty. Akoby im stačila hudba z Youtobe a Spotify. Na koncertoch vídam stále tie isté tváre fanúšikov vo veku od 30 do 50 rokov. Len výnimočne príde niekto vo veku do 20 rokov. Je to škoda, keďže metalová hudba je naozaj krásna. Čo sa týka novinárov, dnes je to všetko o peniazoch. Nikto to nerobí z lásky k hudbe alebo ideálom. Každý si nechá za všetko zaplatiť, čo je svojim spôsobom asi aj správne, keďže tí ľudia tomu venujú svoj čas, ale aspoň nejaké základné info by sa mohlo dať urobiť aj zadarmo. Skrátka aj do tejto oblasti už vtrhol tvrdý kapitalizmus. Fanúšikovské webziny, ktoré fungovali v minulosti, už zanikli. Platí pravidlo, že keď máš peniaze, tak môžeš byť všade, spravíme ti recenziu, spravíme s tebou rozhovor. Keď nemáš peniaze, nie je o teba záujem, aj keby si vydal najlepší album na svete. Veľmi ťažké to majú najmä mladé kapely, preraziť v dnešnej dobe je takmer nemožné. Musia sa veľmi obracať, aby sa dostali do povedomia. Ja im veľmi fandím a teším sa na každú novú vec, ktorá nejakým spôsobom zaujme.
Ako si spomínaš na vystúpenie kapely DOOMAS na Angelus Feste 2021?
Bola to výborná akcia. My sme hrali deň predtým na inom mieste, takže sme mali všetky veci ešte v dodávke. Priamo na festivale sme stretli veľa známych tvárí, veľa fanúšikov, s ktorými sa poznáme z Gothoomu. Mali sme trochu nevýhodu, že sme hrali po RAMCHATe, ktorí majú na Slovensku väčšiu fanúšikovskú základňu, než my. My hrávame častejšie mimo Slovenska, u nás nie sme až takí preferovaní. O nás ako o kapely bolo veľmi dobre postarané, zvuk bol výborný, fanúšikovia boli skvelí a my sme si to naozaj užili. Držím Vám palce, lebo ste sa dali na neľahkú cestu a navyše celý výťažok venujete do takých krásnych vecí ako je podpora Svetielka nádeje. A ak nás niekedy v budúcnosti opäť pozvete, my opäť veľmi radi prídeme.
Čo by si nám – stále začiatočníkom v organizovaní koncertov – odporučil v súvislosti s Angelus Festom? Na čo sa zamerať a na čo si dať najväčší pozor?
U vás je trochu problém, že máte veľmi veľký areál a aj keď príde 500 ľudí, bude to vyzerať, akoby ich bolo len 50. Ja by som areál nejakým spôsobom ohradil, v strede predelil plotmi, čím by sa priestor opticky zúžil, aby ľudia sedeli viac pokope. Bude to lepšie vyzerať aj pre kapelu a fanúšikovia sa budú dať ľahšie nalákať na to, aby išli viac dopredu pred pódium. Taktiež odporúčam ísť do festivalového merchu, aby si mohli ľudia kúpiť festivalové tričko, kľúčenku a tým vlastne budú robiť festu celý rok reklamu. Bežný festival začína zarábať, keď už má šiesty/siedmy ročník, keď sa už dostane do povedomia a kalendára fanúšikov. Treba len vydržať a nenechať sa odradiť prípadnými menej úspešnými ročníkmi, lebo ten úspech určite príde a vy ste dobre naštartovaní. Prajem vám veľa energie! A ešte – vzhľadom na to, aké máte zameranie, vám odporúčam podať si projekt na Ministerstvo kultúry a požiadať o dotáciu, pretože na takéto veci peniaze určite majú. My sme za Gothoom podali žiadosť iba raz, ale keď nás zaradili medzi jazzové koncerty, tak som to už potom ďalej neskúšal. Ale vám by to, myslím, veľmi pomohlo.
Čo by si na záver odkázal fanúšikom?
Prajem všetkým najmä veľa zdravia, pevných nervov na to všetko, čo nás čaká a verím, že sa vždy nájdeme na pódiu a pod pódiom. Práve ten koncert na festivale alebo aj v klube je to, čo vám na tú hodinku/hodinku a pol dá slobodu a nemyslíte na svoje starosti. Verím teda, že sa s mnohými z vás stretnem a určite si podáme ruky a dáme pivo. Želám všetko dobré a ďakujem krásne za rozhovor.
Rozhovor pripravil: Vlado Lauko
Fotografie: Peter „Monty“ Šiandor a archív kapely
