OLD TOMB je pomerne mladá skupina, ktorá brázdi hlboké a temné vody v našich končinách nie až tak bežného žánru stoner/doom metal. Viac o kapele, inšpirácii ale aj o svojich začiatkoch s metalom nám povedal gitarista a spevák Andrej.
Na slovenské pomery sa venujete menej frekventovanému žánru stoner/doom. Názov OLD TOMB výstižne charakterizuje hudbu, ktorú tvoríte. Je ako dekel na starej hrobke: drsná, ťažká a špinavá. Ako ste dospeli k tomuto názvu?
Za týmto názvom sa neskrýva žiadny špeciálny príbeh. Je to tak, ako hovoríš, hľadali sme niečo, čo by vystihovalo našu hudbu, až sme prišli na OLD TOMB a vedeli sme, že to je ono.
Skús stručne zhrnúť históriu kapely. V akej zostave aktuálne pôsobíte?
Kapela vznikla niekedy na jar 2018, keď som začal hrať s naším bývalým členom Maťom (DAMATO). Maťo hral v tej dobe na bicie, ale nebol to jeho primárny nástroj, tak sa k nám asi o rok neskôr pridal Tomi (DAMATO, FACE DEFECT, ex-THE CITADEL) na bicie a Maťo prešiel na gitaru a nakoniec na basu, až kým kvôli času a rodinným povinnostiam opustil kapelu úplne. Na jeho miesto prišiel Filip (DAMATO, ex-THE CITADEL) a úplne aktuálne sa k nám pridal Shorty (Ions, ex-SYMBIOSIS, ex-MILLHOUSE), takže momentálne hráme po prvýkrát vo štvorici.
Evidujem na vašom konte 2 EP, môžeš nám ich predstaviť? Kedy plánujete vydanie debutového albumu?
Prvé EP “Heir to the Cosmic Throne“ sme nahrávali počas prvej kovidovej zimy a vyšlo vo februári 2021. Skladby vznikali ešte s Maťom za bicími a nesú sa v duchu klasického stoner doomu. Druhé EP “Phantom Hour“ sme nahrávali počas konca 2021 a začiatku 2022 a vyšlo minulý rok v auguste. Skladby `Phantom Hour` a `Chthonic Crawler` existovali už počas nahrávania prvého EP, ale prišli nám dostatočne odlišné na to, aby boli na samostatnej nahrávke. Na druhom EP sme ešte o niečo viac podladili, ale zároveň sme pridali nové prvky, takže skladby sú stále heavy, ale aj rôznorodejšie po hudobnej stránke. Čo sa týka debutového albumu, tak na ňom momentálne pracujeme, ale ešte je skoro hovoriť niečo konkrétne.
Vaše texty sú inšpirované literárnym dielom H. P. Lovecrafta, zakladateľa moderného hororu. Kto je ich autorom? Čo na tvorbe Lovecrafta považuješ za tak zaujímavé, že práve jeho ste si vybrali ako zdroj inšpirácie?
Okrem toho, že som fanúšikom hororu vo všeobecnosti, na Lovecraftovi ma najviac fascinuje atmosféra, ktorú dokáže vytvoriť a ako pracuje so strachom z neznámeho. Ďalším dôležitým prvkom je miesto človeka vo vesmíre a aký malý v skutočnosti je oproti nekonečnosti a veku vesmíru. To, že vdýchol život mnohým bytostiam ako Cthulhu alebo Azathoth, je už len bonus.
O tebe viem, že pôsobíš vo viacerých metalových zoskupeniach, zameraných na rôzne odnože tvrdej muziky. Aké kapely to sú a na aký nástroj v nich hráš?
Ako si si už možno všimol, tak skoro všetci hráme v DAMATE, kde ja hrám na basu a sem-tam vypomôžem nejakým vokálom. Okrem toho hrám ešte v kapelách OHEN, kde hrám takisto na basu a takisto občas doplním vokál a WE STILL HERE, kde sa venujem len spevu. A s naším bývalým členom Maťom momentálne máme aj jednu death metalovú kapelu, ale to si ešte nechám pre seba.
Každý metalista má svoj vlastný príbeh o prvých kontaktoch s tvrdou hudbou. Ako si sa ty dostal k metalu a na akej hudbe si vyrastal?
Môj prvý kontakt s nejakou „tvrdšou“ gitarovou hudbou - a všeobecne to bola asi prvá hudba, ktorá ma zaujala - bol album „Príbeh“ od INÉ KAFE. Malo to energiu a správnu dávku chytľavosti a „rebélie“. Keď môj otec videl, že mám záujem o nejakú tvrdšiu hudbu, tak mi začal púšťať jednak klasiky – SABBATH, RAINBOW, DEEP PURPLE, ale aj súčasné kapely, ktoré boli v tej dobe v začiatkoch – NIGHTWISH, SONATA ARCTICA, CHIDREN OF BODOM. Cez strýkovu zbierku kaziet som sa potom dostal k tvrdším žánrom ako death metal a black metal a potom to už šlo. Ďalšou vecou, čo prispela k môjmu prvotnému kontaktu s tvrdou hudbou bol nu metal a kapely ako LINKIN PARK, SYSTEM OF A DOWN, SLIPKNOT, ktoré boli vtedy okolo roku 2001 veľmi populárne aj v bežných komerčných médiách, takže bolo ľahké stále objaviť nejakú novu kapelu, prípadne spoznať ľudí, čo počúvali tvrdú hudbu.
Čím ťa zaujal stoner metal? Ktoré svetové stoner metalové skupiny by si dal čitateľom ako tipy na zoznámenie sa s týmto žánrom?
To, čo mám na tomto žánri najradšej, sú riffy. Tučné, tvrdé, frajerské riffy. Okrem toho mám rád atmosféru, ktorú tento žáner dokáže vytvoriť. Spravidla sa hudba nikam neponáhľa, ale dokáže ťa previesť príbehom pomocou riffov a mnoho krát aj nebadaných zmien. Na zoznámenie by som určite začal klasikou – prvé 4 SABBATHY, ELECTRIC WIZARD – „Dopethrone“ a „Witchcult Today“, SLEEP– „Holy Mountain“ a DOPESMOKER.
Aký je tvoj pohľad na slovensku metalovú scénu? Čo v nej podľa teba absentuje a čo by si naopak vyzdvihol ako pozitívum?
Povedal by som, že môj pohľad na slovenskú scénu je ambivalentný. Na jednej strane je tu kopa šikovných kapiel, ktoré robia zaujímavú a kvalitnú hudbu a majú ambície sa posúvať. A na druhej strane sú tu kapely, ktoré ostali zaseknuté v minulosti, nielen hudbou ale aj produkciou, marketingom a ďalšími vecami. A nejedná sa nutne len o staré kapely, ale aj o nové, ktoré len používajú tieto zastarané spôsoby. A je to škoda, lebo v niektorých prípadoch majú aj zaujímavú hudbu, ale keďže ju nevedia pretlačiť medzi ľudí, prípadne ju kvalitne nahrať, tak ostatne zabudnutá a nedocenená. Ešte by som ale podotkol, že kapiel, ktoré to robia správne, je stále viac a viac a v dnešnej dobe sú už možnosti naozaj pestré, takže je to snáď na dobrej ceste.
Koncerty a festivaly sú základným stavebným kameňom metalovej komunity. Čo pre teba znamená živé hranie vašej hudby?
Koncerty som vždy bral ako nejakú „odmenu“ za prácu na hudbe. To, do čoho som dal kus seba teraz, môžem dostať medzi ľudí a podeliť sa s nimi o tú energiu. Hranie naživo mám rád a teším sa, že je tu stále kde hrať a môžeme našu hudbu dostať medzi ľudí takýmto spôsobom.
O pár týždňov vás budú môcť metaloví fanúšikovia vidieť a počuť na benefičnej akcii Angelus Spring Metal Storm vo Zvolene. Ako by znela tvoja pozvánka na tento koncert?
Prečo nespojiť príjemné s užitočným? Pozrieť si koncert plný naložených kapiel a zároveň aj podporiť dobrú vec.
Rozhovor pripravil: Peter Javorský
Fotografie: Werdza photography
